Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Co-101-2014.pdf
PDF · 83.13 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/101/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Vallovej a sudkýň JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci navrhovateľa: Mesto Levice, Nám. Hrdinov 1, Levice, IČO: 00 307 203, zastúpené J.. D. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. XXXX/XX, B., proti odporkyni: K. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. V. XX B, obytná miestnosť č. XX, K., o vypratanie nehnuteľnosti (obytnej miestnosti), o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 15. novembra 2013 č. k. 9C/236/2013-21, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil odporkyni povinnosť vypratať obytnú miestnosť č. XX, ktorá sa nachádza na 1. poschodí stavby so súpisným číslom XXXX, zapísanej na Správe katastra Levice na LV č. X k. ú. K. ako parc. č. 869 na ulici V. XXB a odovzdať navrhovateľovi túto obytnú miestnosť do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Súčasne uložil odporkyni povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 99,50 eur titulom súdneho poplatku, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 710 ods. 2, § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka a vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný. Odporkyňa sa stala nájomkyňou obytnej miestnosti číslo XX, nachádzajúcej sa na 1. poschodí stavby so súpisným číslom XXXX, zapísanej na LV č. X k. ú. K. ako parcela č. 869 na ulici V. XX B, a to na základe Zmluvy o nájme, ktorú uzavrela dňa 11. 09. 2007. Odporkyňa v byte naďalej býva, a to aj po uplynutí dohodnutej doby nájmu, pričom neplatí riadne úhrady za užívanie bytu, čím jej aktuálne vznikol dlh vo výške 3.420 eur. Súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť byt vypratať v lehote 15 dní, ktorú lehotu považoval za primeranú na to, aby si mohla zariadiť potrebné k vysťahovaniu. Odporkyňa obytnú miestnosť, po uplynutí dohodnutej doby nájmu, užíva bez právneho dôvodu, keď nájom bol v danom prípade dohodnutý na určitý čas do 31. 07. 2008, a hoci odporkyňa i naďalej v byte býva, nepredlžuje sa jej nájom na ďalší čas, ale od uplynutia dohodnutej doby v byte žije nedôvodne. Nakoľko bola doba nájmu dohodnutá na dobu určitú, nevzniklo odporkyni ani právo na pridelenie náhradného bývania. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania voči neúspešnej odporkyni, a to vo výške 99,50 eur titulom súdneho poplatku, ktorú sumu je povinná odporkyňa navrhovateľovi nahradiť.
Rozsudok súdu prvého stupňa napadla v zákonnej lehote odvolaním odporkyňa, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, za účelom preskúmania jej práva na zabezpečenie náhradného bývania z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Uviedla, že rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže súd rozhodol o vyprataní obytnej miestnosti bez nároku na náhradné ubytovanie. Súd prvého stupňa sa pri posudzovaní veci vôbec nezaoberal tým, či má alebo nemá nárok na náhradné ubytovanie. S uvedenou skutočnosťou sa vyrovnal tak, že v rozsudku konštatoval, že nakoľko doba nájmu bola dohodnutá na dobu určitú, nevzniklo jej ani právo na pridelenie náhradného bývania. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní vôbec nebral do úvahy jej majetkové a zdravotné problémy, ako ani to, že je slobodná matka a v predmetnej miestnosti býva spolu s maloletou dcérou V. Q., nar. XX. XX. XXXX, o ktorú sa riadne stará. Pokiaľ ide o jej zdravotné problémy, je vážne chorá, keďže má diagnostikovanú pľúcnu embóliu a zmiešanú astmu. Ďalej uviedla, že je nezamestnaná a poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 153 eur mesačne. Je toho názoru, že uvedené skutočnosti mal súd prvého stupňa vziať do úvahy a poňať ich ako dôvody hodné osobitného zreteľa a na základe nich rozhodnúť o tom, že má právo na zabezpečenie náhradného bývania. Vypratanie obytnej miestnosti, bez poskytnutia náhradného bývania je, vzhľadom na jej rodinné, majetkové a zdravotné problémy, neprimerané. Zabezpečenie náhradného bývania je pre ňu a pre jej dcéru existenčné, pretože nemajú kam ísť, podnájom si dovoliť nemôžu a nechce, aby sa museli nasťahovať k príbuzným. Je pravdou, že nájomné a platby spojené s užívaním obytnej miestnosti neplatila, avšak niekoľko rokov je v nepriaznivej finančnej situácii, pričom od roku 2014 si našla dve zamestnania, ktoré jej pomôžu splatiť vzniknutý nedoplatok a po jeho splatení požiada navrhovateľa o opätovné pridelenie obytnej miestnosti.
Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporkyne uviedol, že na podanom návrhu trvá v celom rozsahu. Odporkyňa nemá nárok na náhradné bývanie, nakoľko takýto nárok jej nevyplýva zo žiadneho zákona, ako ani zo Zmluvy o nájme obytnej miestnosti, resp. z inej zmluvy. Poukázal na znenie ustanovenia § 718 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého, ak je nájomca povinný sa z obytnej miestnosti vysťahovať, stačí mu poskytnúť náhradné ubytovanie, pokiaľ nájomnou zmluvou nedohodli účastníci niečo iné. Záverom poukázal na článok V. posledný odsek uzavretej nájomnej zmluvy, v zmysle ktorého nájomca obytnej miestnosti č. 16 po skončení nájmu nemá nárok na zabezpečenie bytovej náhrady.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. l OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 OSP) a po výsluchu účastníkov konania na odvolacom pojednávaní dospel k záveru, že odvolanie odporkyne nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Predmetom konania je návrh navrhovateľa na vypratanie nehnuteľnosti v jeho vlastníctve, a to obytnej miestnosti č. XX, ktorá sa nachádza na 1. poschodí stavby so súpisným číslom XXXX, zapísanej na LV č. X k. ú. K. ako parc. č. 869 na ulici V. XXB a ktorú miestnosť i po uplynutí dojednanej doby nájmu v zmysle nájomnej zmluvy užíva odporkyňa.
Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.
Podľa § 717 ods. 1 Občianskeho zákonníka v zariadeniach určených na trvalé bývanie vzniká nájom obytnej miestnosti nájomnou zmluvou uzavretou medzi prenajímateľom a nájomcom.
Podľa § 718 Občianskeho zákonníka, ak je nájomca povinný sa z obytnej miestnosti vysťahovať, stačí mu poskytnúť náhradné ubytovanie, pokiaľ nájomnou zmluvou nedohodli účastníci niečo iné.
Podľa § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie.
Nájom obytnej miestnosti v zariadeniach určených na trvalé bývanie je osobitným druhom nájmu, ktorý popri nájme bytu slúži na uspokojovanie trvalých potrieb občana na bývanie. Občiansky zákonník upravuje tento nájom v ustanoveniach § 717 a § 718. Obmedzuje sa v nich na otázky, ktorými sa tento nájom odlišuje od nájmu bytu. Na všetky ostatné otázky, t.j. najmä na vznik, zmenu a zánik nájomného vzťahu treba aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o nájme bytu, pretože sú im obsahom a účelom najbližšie (§ 853). To sa však netýka prideľovania bytových náhrad, pretože § 718 Občianskeho zákonníka má špecifickú úpravu.
V prípade zániku nájomného vzťahu k obytnej miestnosti je nájomca povinný sa vysťahovať, pričom mu vždy stačí poskytnúť náhradné ubytovanie, pokiaľ účastníci nájomnou zmluvou nedohodli niečo iné. Ustanovenie § 718 Občianskeho zákonníka pritom nemožno vykladať tak, že by bolo vždy potrebné viazať vypratanie obytnej miestnosti na náhradu aspoň vo forme náhradného ubytovania. Z tohto ustanovenia vyplýva iba to, že ak je nájomca povinný vysťahovať sa z obytnej miestnosti, stačí mu poskytnúť náhradné ubytovanie, pokiaľ si nájomnou zmluvou účastníci nedohodli niečo iné (napr. že účastník bude mať právo na náhradný byt alebo že nebude mať právo ani na náhradné ubytovanie, prípadne, že bude mať právo iba na poskytnutie prístrešku).
Po prejednaní veci na odvolacom pojednávaní, odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne. Súd prvého stupňa správne a dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil.
V prejednávanej veci bola nespornou skutočnosť, že navrhovateľ ako vlastník nehnuteľnosti, v postavení prenajímateľa, zastúpený správcom Službyt, s. r. o., Levice uzatvoril s odporkyňou ako nájomkyňou dňa 11. 09. 2007 Nájomnú zmluvu o nájme obytnej miestnosti. Na základe takto uzavretej zmluvy prenajímateľ prenechal nájomkyni do užívania obytnú miestnosť č. XX, nachádzajúcu sa na I. poschodí v ubytovni Mesta Levice na ul. V. č. XXB. Nájom obytnej miestnosti bol dojednaný na dobu určitú do 31. 07. 2008. V článku V. bod 3 zmluvy sa účastníci dohodli, že nájom obytnej miestnosti, dojednaný na určitú dobu, sa skončí uplynutím tejto doby. Z článku V. zmluvy ďalej vyplýva dohoda účastníkov zmluvy o tom, že po skončení nájmu ktorýmkoľvek spôsobom v zmysle tohto článku, nájomca nemá nárok na zabezpečenie bytovej náhrady. Nespornou v konaní bola taktiež skutočnosť, že odporkyňa užíva obytnú miestnosť i po skončení dojednanej doby nájmu, ako i skutočnosť, že v súvislosti s užívaním predmetnej obytnej miestnosti vznikol odporkyni voči navrhovateľovi dlh, aktuálne vo výške 3.869 eur (k 19. 03. 2014).
Pokiaľ súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť vypratať obytnú miestnosť č. XX, ktorá sa nachádza na 1. poschodí stavby so súpisným číslom XXXX zapísanej na LV č. X k. ú. K. ako parc. č. 869 na ulici V. XXB a odovzdať ju navrhovateľovi do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, jeho rozhodnutie je vecne správne. S ohľadom na dôvody uvádzané odporkyňou v podanom odvolaní odvolací súd udáva, že nájomný pomer medzi účastníkmi konania skončil uplynutím doby dňa 31. 07. 2008. Pre prípad skončenia nájomného pomeru sa účastníci zmluvy v článku V. zmluvy dohodli na tom, že odporkyňa ako nájomkyňa nemá nárok na zabezpečenie bytovej náhrady. Takúto možnosť iného dojednania účastníkov zmluvy, v porovnaní so zákonnou úpravou, pripúšťa i ustanovenie § 718 Občianskeho zákonníka, ktoré ako špecifické ustanovenie upravuje možnosť prideľovania bytovej náhrady v prípade skončenia nájmu obytnej miestnosti. S poukazom na takúto dohodu účastníkov konania v uzavretej zmluve o nájme obytnej miestnosti odporkyni nevzniklo právo na pridelenie žiadnej bytovej náhrady po skončení nájomného pomeru. Na uvedené nemajú vplyv ani odporkyňou udávané skutočnosti o jej nepriaznivej finančnej a zdravotnej situácií, na ktoré poukázala v podanom odvolaní, ktoré sú z hľadiska posúdenia jej nároku na pridelenie bytovej náhrady v zmysle ustanovenia § 718 Občianskeho zákonníka irelevantné.
S ohľadom na dôvody uvedené vyššie, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 142 ods. 1 OSP tak, že v odvolacom konaní plne úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko navrhovateľ si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil.
Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.