Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoE/1/2014

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci oprávneného K. I. O., O..U..L.., S., M. X, IČO: XX XXX XXX, proti povinnému U. M., I., D. XXXX/XX, o vykonanie exekúcie pre 3.034,15 € s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu -19 zo 7.8.2012 Okresného súdu Košice II v spojení s opravným uznesením -43 z 10.12.2012 Okresného súdu Košice II

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

Oprávnený nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, povinnému a exekútorovi sa ich náhrada nepriznáva .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa (ďalej len súd) zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený sa podaným návrhom domáhal nariadenia exekúcie na vymoženie peňažnej pohľadávky od povinného vo výške 3.034,15 € s prísl., na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave, Komory pre rozhodovanie sporov z iných obchodno-právnych alebo občianskoprávnych vzťahov sp. zn. II/2011-3403 zo 17.2.2012.

Citujúc znenie , EP, , , o rozhodcovskom konaní, ods1, 2 a 3, a , , čl. 2 písm. a/, písm. b/, čl. 3 ods. 1, čl. 6 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 uviedol, že podkladom pre vydanie tohto exekučného titulu bola Zmluva o splátkovom úvere č. 0476542403 z 20.9.2005 (ďalej len „zmluva o úvere“), uzavretá medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver vo výške 1.659,70 €, ktorý sa zaviazal splatiť v pravidelných mesačných splátkach po 43,48 €. Úverovú zmluvu posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa a a nasl , keďže oprávnený konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a zaviazal sa poskytnúť povinnému úver v dohodnutej výške, ktorý nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Po preskúmaní bodu 18 Všeobecných obchodných podmienok, v ktorom je upravená rozhodcovská doložka ( jej znenie citoval) uzavrel, že takýto dojednaný spôsob riešenia sporov považoval za neprijateľnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy,

ak síce spotrebiteľ má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ je nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam, teda aj rozhodcovskému konaniu. Uzavrel, že doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu, preto takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a je v zmysle neplatná.

Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že súd zamietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, má za to, že v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, zverenej mu EP. Citujúc znenie ,, zák. o rozhodcovskom konaní a zdôraznil, z uvedeného vyplýva, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu SR, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda je spôsobilý byť podkladom na vykonanie exekúcie a, že z uvedenej zákonnej úpravy ( zák. o rozhodcovskom konaní) vyplýva, že ak sú splnené podmienky podľa tohto ust. exekučný súd je oprávnený a povinný konanie len zastaviť a nie nevydať poverenie. Zdôraznil, že účelom exekučného konania je nútený výkon práva, ktoré bolo účastníkovi s konečnou platnosťou priznané v predchádzajúcom súdnom alebo inom konaní, že súd, ktorý koná vo veci exekúcie je príslušný konať iba ako exekučný súd, z čoho vyplýva, že nie je vecne príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie, že ak by meritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok, či je v súlade s hmotným právom, pôsobil by ako súd konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je titulom, čiže ako súd tretej inštancie, že takýto výklad je neprípustný najmä z dôvodu, že platný právny poriadok SR neupravuje takýto postup exekučného súdu, keďže mu nezveruje právomoc konať vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku ako súdu, ktorý rozhoduje vo veci samej a teda napr. nemá právomoc vykonať vo veci samej dokazovanie alebo právomoc rozsudok zrušiť alebo zmeniť jeho výrok, že práve absencia takejto právomoci súdu v kombinácii s príp. rozhodnutím o zastavení konania predstavuje bezprostredný zásah do jeho práva na súdnu a inú právnu ochranu, že vznikla by situácia kedy oprávnený, ako aj povinný by boli viazaní právoplatným rozhodnutím, bez možnosti vec znovu prejednať, bez jeho možnosti priznané právo nútene vymôcť, že takýto stav by bol zjavne v rozpore s ustálenou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) i Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej ÚS), ktoré konštantne judikujú, že , resp. dohovor chránia „nie teoretické a iluzórne práva, ale práva konkrétne a účinné“ (I.ÚS5/02 ÚS SR), resp. práva, ktoré sú „praktické a efektívne“, t.j. práva, ktorých sa dá reálne domáhať, nie práva, ktoré majú v praxi iba iluzórnu povahu a iluzórne účinky (mutatis mutandis, rozsudok ESĽP vo veci Hutten - Czapska proti ). Pokiaľ ide o dôvody podľa zák. o rozhodcovskom konaní uviedol, že tieto sa týkajú zastavenia exekučného konania, ak sa výrokom rozhodcovského rozsudku ukladá povinnosť uskutočniť plnenie, ktoré je buď objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, že pri výklade významu tohto ust. treba mať na zreteli, že exekučný súd pri zastavení exekučného konania nie je príslušný na meritórny hmotnoprávny prieskum titulu, a preto skúma len vlastnosti uloženej povinnosti, nie rozhodnutie samotné, že cieľom tohto prieskumu je zistiť či povaha samotného plnenia je v súlade s právom, že samotné ust. chráni povinného pred mocenským prinútením k určitému plneniu, ktoré je právom zakázané, že dôvodom na zastavenie exekučného konania v zmysle uvedeného ust. by bolo, ak by rozhodcovský súd ukladal povinnosť plniť niečo, čo by bolo v rozpore s právnym poriadkom (napr. účastníkovi by sa ukladala povinnosť spáchať tr. čin alebo by ho zaväzovalo na iné výslovne právnym predpisom zakázané konanie), že existencia, resp. neexistencia takéhoto dôvodu pre zastavenie exekučného konania je pritom priamo zistiteľná z výroku rozhodcovského rozsudku a, že uvedené potvrdzuje aj rozhodnutie z 30.10.2009 Najvyššieho súdu Českej republiky, týkajúce sa výkladu rovnakej normatívnej konštrukcii českého práva (časť jeho odôvodnenia citoval). Ďalej poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora C-40/08 (voľne reprodukoval obsah jeho bodov 37 a 47) a uviedol, že Súdny dvor postavil svoj záver na zásade rovnocennosti, podľa ktorej ochrana garantovaná spotrebiteľovi pri posudzovaní právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v rámci exekučného konania musí byť porovnateľná s ochranou garantovanou mu vnútroštátnym právom v rámci exekučnej fázy iných rozhodnutí (pri ktorých by zmeškal podať porovnateľný opravný

prostriedok), že rovnaký argument musí de facto potom platiť, ak by sa posudzovala garancia práv garantovaných spotrebiteľovi v rámci exekučného konania na základe právoplatného rozsudku, že ak je odvolanie voči súdnemu rozhodnutiu porovnateľné so žalobou voči rozhodcovskému rozsudku, potom musí byť v oboch prípadoch zabezpečená rovnocenná ochrana práv spotrebiteľa garantovaná smernicou aj v exekučnom konaní, z toho vyplýva, že ak by sa § 45 ods.1 písm. c) v spojitosti s § 45 ods.2 zák. o rozhodcovskom konaní vykladal tak, že ukladá exekučnému súdu ex offo skúmať, či rozhodcovská zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky bez toho, aby bol tento rozsudok napadnutý žalobou, musí byť podľa zásady rovnocennosti uložená rovnaká povinnosť exekučnému súdu aj v rámci prvostupňového právoplatného rozsudku, či platobného rozkazu. Komunitárne právo neukladá vnútroštátnemu exekučnému súdu právomoc preskúmavať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, okrem prípadu, že by bola narušená zásada rovnocennosti a dal do pozornosti, že v období do 31.12.2007 sa vzťahovali § 52-54 O. z. len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a iné zmluvy upravené v 8. časti O. z., ako aj na zmluvu podľa § 55 O. z. a zmluva o úvere bola upravená len v Obch. zák. a v zák.č.258/01 Z. z., v dôsledku toho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom § 879f ods.3 O. z., že novelizovaným § 52 ods.1 O. z. sa nespravujú nároky vzniknuté pred 1.1.2008 a neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov vzniknutých pred 1.1.2008 (§ 879 O. z.), tzn. že pokiaľ pred 1.1.2008 bola uzavretá zmluva o úvere (kde bol dlžník spotrebiteľom), nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred 1.1.2008 z tejto zmluvy posudzovať podľa § 52-54 O. z. že právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred 1.1.2008 sa podľa § 261 ods.1 písm. b) Obch. zák. spravujú Obch. zák. bez ohľadu na povahu účastníkov, že ak je účastníkom spotrebiteľ, je potrebné aplikovať ust. zák. o spotrebiteľských úveroch (lex specialis), práva a povinnosti, ktoré nie sú v tomto zák., tak Obch. zák. a podľa Obch. zák. O. z., že právna dovolenosť, či rozpor s dobrými mravmi môžu byť posudzované len podľa právnych predpisov platných v čase uzavretia zmluvy, že má v zmysle SR a čl.6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd právo, aby vecne príslušný (exekučný) súd priznal jeho nároku ochranu spôsobom a v rozsahu, aký ustanovuje zák. Namietaným postupom a rozhodovaním súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do jeho základného práva na súdnu ochranu a k porušovaniu princípov právnej istoty, čím je mu znemožňované efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré prebieha na podklade právom uznaného titulu a že takýto postup môže založiť zodpovednosť štátu za škodu. Záverom dal do pozornosti dôvodovú správu k O. z., z ktorej vyplýva, že úvahy a postup súdu nie je správny, lebo cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom sa rozhodnúť, kde uplatnia svoje nároky, že ak by niektoré z ust. doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takéto ust. za neprijateľné, čo však nemá za následok zrušenie platnosti celej doložky, že spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor v zmysle dojednanej doložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej doložky, ale ak sa tak rozhodne, v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ust. považovaná za neprijateľnú a preto uvedené ust. v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej doložky. Záverom poukázal na to, že on, resp. jeho právny predchodca, predložením rozhodcovskej zmluvy plnil len svoju povinnosť, ktorá mu vyplývala z zák.č.483/01 Z. z o bankách, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, pričom sa jedná o špeciálny predpis. Zastával názor, že ho nemožno sankcionovať za to, že postupoval tak, ako mu to ukladal v tom čase účinný zák. Tiež poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26.9.2011 (priložil ho v prílohe), z ktorého vyplýva právny názor, že pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy, treba uviesť, že preskúmavanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné, len pokiaľ ide o dôvod uvedený v zák.č.244/02 Z. z. (jeho znenie citoval), že z uvedeného zákonného ust. vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku, že nie každá skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka, spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi, rozhodujúcim bude len, či plnenie, ktoré má byť vykonané odporuje alebo neodporuje dobrým mravom a len takýto zákonný dôvod umožňuje zastaviť exekučné konanie, navrhol preto uznesenie zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie a uplatnil trovy právneho zast. v odvolacom konaní 81,86 €.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa ( - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených v , možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z , a uznesenie potvrdil podľa , , lebo je vecne správne, jeho odôvodnenie má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s ním stotožňuje, pretože dôvody napadnutého uznesenia sú správne, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia je potrebné dodať, že materiálna stránka právoplatnosti rozhodcovského rozsudku nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zák. ustanovených dôvodov, z nej existujú výnimky a takouto výnimkou je § 45 zák. o rozhodcovskom konaní, ktoré obsahuje osobitný prieskumný inštitút, a to prieskumnú právomoc exekučného súdu, ktorá mu umožňuje zastaviť exekučné konanie o nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom, ak ten má niektorú z vád uvedených v cit. ust.. Exekučný súd je oprávnený a povinný posúdiť, či rozhodcovský rozsudok účastníka rozhodcovského konania nezaväzuje na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

V prejednávanej veci nemožno opomenúť skutočnosť, že právny vzťah medzi oprávneným a povinným, ktorý vznikol na základe uzavretej Zmluvy o úvere je vzťahom spotrebiteľským podľa cit. zák.č.258/01 Z. z., čo nenamietal ani oprávnený.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere je, ako to vyplýva už zo samotného jej označenia, zmluvou spotrebiteľskou, riadiacou sa okrem ust. zák. o spotrebiteľských úveroch aj príslušnými ust. O. z., aj keď ten v čase jej uzavretia za spotrebiteľské zmluvy považoval len kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zák. a zmluvu podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Povahu predmetnej zmluvy nemožno posudzovať len podľa predpisov slovenského právneho poriadku, ale aj podľa práva Európskej únie, nakoľko v čase jej uzatvorenia Slovenská republika už bola jej členským štátom. Z tohto členstva jej, o. i. vzniká povinnosť rešpektovať všetky právne akty prijaté orgánmi zriadenými Zmluvou o založení Európskych spoločenstiev a Zmluvou o Európskej únii, a to aj tie, ktoré boli prijaté pred dňom vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie. Takýmto právnym aktom je aj Smernica Rady Európskej únie č.93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len smernica). Pri jej výklade Európsky súdny dvor vo viacerých rozhodnutiach konštatoval, že je v rozpore s jej cieľmi, ak vnútroštátna právna úprava bráni plné uplatnenie práv spotrebiteľa (napr. v rozsudku vo veci C-473/00 Cofidis). Zároveň podľa smernice súd členského štátu, ako vnútroštátny súd, ex offo musí posúdiť, či zmluva podľa svojho obsahu je spotrebiteľskou, aj napriek tomu, že je pomenovaná inak alebo zmluvné strany jej obsah dohodli podľa iného právneho predpisu, napr. O. z. Je nepochybné, že právny vzťah medzi oprávneným a povinným je vzťahom spotrebiteľským, a preto je naň potrebné aplikovať ust. chrániace práva spotrebiteľa, teda smernicu a § 52 a n. O. z., aj keď to z týchto ust. priamo nevyplýva.

Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť vnútroštátneho súdu aj v rámci núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany extenzívnym spôsobom, napr. aj v rozsudku zo 6.10.2009 vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL, kde zdôraznil povinnosť exekučného súdu preskúmať doložku, na základe ktorej bol vydaný titul a uviedol, že smernica sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy a ak je to tak, vnútroštátny súd má právomoc vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Povinnosť exekučného súdu preskúmať doložku vyplýva aj z § 44 EP, pričom v rámci tohto prieskumu predovšetkým zisťuje, či titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie je prekludované.

Pri skúmaní, či titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť aj platnosť uzavretej doložky, ak titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe tejto doložky, čo vyplýva aj z cit. rozsudku Súdneho dvora vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL.

Súdna prax sa zjednotila v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd, o. i. zaoberá tým, či rozhodnutie (iný titul) uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk upravených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné, tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný posúdiť otázku, či rozhodcovské konanie sa uskutočnilo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy (uznesenie NS SR l z 9.2.2012 ).

K námietke oprávneného ohľadne právnej úpravy, účinnej až po uzavretí Zmluvy o úvere 20.9.2005, je potrebné uviesť, že O. z., účinný do 31.12.2007 len demonštratívne vymenoval niektoré neprijateľné podmienky a povahu neprijateľných podmienok mohli mať aj iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a, že O. z. s takýmito neprijateľnými podmienkami, spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v § 53 vždy spájal sankciu neplatnosti a so zreteľom na to, že cit. ust. nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a O. z.), išlo o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zák., na ktorú musí súd prihliadať z úradnej povinnosti.

V odvolacom konaní bol oprávnený neúspešný a povinnému ani súdnemu exekútorovi trovy odvolacieho konania nevznikli. Preto odvolací súd podľa a rozhodol tak, že oprávnený nemá právo na náhradu trov konania a povinnému ani súdnemu exekútorovi ich náhradu nepriznal.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.