Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-5Er/654/2008

Uznesenie

Okresný súd Partizánske v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, ul. 29. augusta č. 8, vo veci pobočky Topoľčany, Nám. M. R. Štefánika 2269/13, proti povinnému: IVE - STAV, spol. s r.o., IČO: 34 101 471, so sídlom v Partizánskom, Tehelná 22/1126, o vymoženie 80 697,94 € (2 431 106,- Sk), takto

rozhodol:

I.

Súd exekúciu v y h l a s u j e za neprípustnú.

Súd exekúciu z a s t a v u j e.

II.

Súd JUDr. Pavlovi Holíkovi, súdnemu exekútorovi so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 25, trovy exekúcie n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Oprávnený sa návrhom zo dňa 21.09.1999 domáha proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie sumy 80 697,94 € (2 431 106,- Sk) na podklade exekučného titulu, ktorým je výkaz nedoplatkov Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany č. 200-4104-30/99 zo dňa 29.06.1999, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 08.07.1999.

Súd poveril vykonaním exekúcie dňa 11.10.1999 RNDr. Jozefa Podmanického, súdneho exekútora so sídlom v Topoľčanoch.

Súd z úradnej činnosti zistil, že nástupcom povereného súdneho exekútora RNDr. Jozefa Podmanického je JUDr. Pavol Holík, súdny exekútor so sídlom v Bratislave, s kanceláriami mimo sídla exekútorského úradu v Topoľčanoch a v Trnave.

Uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. -65 zo dňa 27.04.2000 bol vyhlásený konkurz na majetok povinného.

Uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. -375 zo dňa 13.09.2013 bol zrušený konkurz vyhlásený na majetok povinného po splnení rozvrhového uznesenia; citované uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.10.2013.

Súd v každej fáze exekučného konania „ex offo“ skúma, či nie je daný niektorý z dôvodov zastavenia exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekúcie. Z Obchodného registra a z Obchodného vestníka vyplýva, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, ktorý sa skončil po splnení rozvrhového uznesenia.

Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Vzhľadom k tomu, že nebol zistený žiadny majetok povinného postihnuteľný exekúciou, nie je možné splniť základný účel exekučného konania, a to vymôcť pohľadávku oprávneného. Exekúciu nemožno vykonať, preto ju súd vyhlásil v súlade s § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku za neprípustnú a zastavil. Súd poukazuje aj na dôsledok zrušenia konkurzu po splnení rozvrhového uznesenia, ktorým je zrušenie úpadcu. Je teda možné očakávať, že povinný bude v dôsledku skončenia konkurzného konania v blízkej budúcnosti zrušený. Nebude teda možné vymôcť pohľadávku oprávneného.

Súd v danej veci nemohol exekúciu zastaviť pre nemajetnosť povinného podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pretože súd musí v konaní postupovať podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 01.02.2002. V tom čase Exekučný poriadok neobsahoval ustanovenie, podľa ktorého by bolo možné zastaviť exekúciu v prípade, ak majetok povinného nepostačuje ani len na úhradu trov exekúcie (súčasný § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku). Preto súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

Ustanovenie § 203 ods. 3 Exekučného poriadku („Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.“) nie je možné aplikovať na posudzovanú exekučnú vec, pretože exekúcia sa nezastavila z dôvodu, že bol vyhlásený konkurz na majetok povinného. Konkurz na majetok povinného sa viedol podľa o konkurze a vyrovnaní. Následkom vyhlásenia konkurzu na majetok povinného teda nebolo zastavenie exekučného konania (ako je to v prípade konkurzov, ktoré sa vedú podľa o konkurze a reštrukturalizácii), ale prerušenie exekučného konania. Nedošlo teda k naplneniu hypotézy ustanovenia Exekučného poriadku (k zastaveniu exekúcie z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného), preto nemožno na náhradu trov exekúcie zaviazať bez ďalšieho oprávneného.

Na rozhodnutie o trovách exekúcie je potrebné aplikovať ustanovenie § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom ku dňu začatia exekúcie. Exekučný súd môže uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie, súd však musí uvážiť, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

Podľa názoru exekučného súdu oprávnený nemohol v čase začatia exekučného konania (v roku 1999) ani pri náležitej opatrnosti predvídať, že v roku 2014 povinný nebude mať žiaden majetok postihnuteľný exekúciou. V čase začatia exekučného konania (pred vyše 14 rokmi) nemohol mať oprávnený vedomosť o tom, že majetkové pomery povinného sa zmenia takým spôsobom, že v konečnom dôsledku bude nutné exekúciu zastaviť. Preto mu súd povinnosť nahradiť trovy exekúcie neuložil.

Povinnosť nahradiť trovy exekúcie nemožno uložiť ani povinnému, pretože ten nemá dostatok majetku, z ktorého by bolo možné uspokojiť nárok súdneho exekútora na trovy exekúcie. Súd preto rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. V konečnom dôsledku môže nastať stav, že nároky súdneho exekútora pri výkone exekúcie nebudú uspokojené. Ide o riziko, ktoré súdny exekútor nesie a ktoré je kompenzované jeho monopolným postavením pri výkone exekúcie. Riziko s výkonom určitej profesie, kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za vykonanú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie (rozhodnutie ÚS SR č. -16 zo dňa 16.12.2008).

Poučenie:

Proti výroku I. tohto uznesenia je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske /§ 58 ods. 5, § 238 ods. 2 Exekučného poriadku/.

Proti výroku II. tohto rozhodnutia odvolanie nie je prípustné /202 ods. 2 , Exekučného poriadku a Exekučného poriadku/.

Podľa je však proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa vždy prípustné odvolanie. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Odvolanie môže podať účastník konania. Podáva sa do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Všeobecnými náležitosťami podania podľa je označenie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis a dátum. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh (3), súd vyhotoví kópie na jeho trovy.