Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4To/1/2014

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martiny Zeleňakovej a sudcov JUDr. Petra Tobiaša a JUDr. Moniky Halkociovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 20.03.2014, v trestnej veci obžalovaného Ing. E. O. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Svidník sp. zn. zo dňa 11.12.2013, takto

rozhodol:

Podľa z a m i e t a odvolanie okresného p r o k u r á t o r a.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obžalovaného Ing. E. O. za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

- dňa 01.10.2013 v čase o 23.05 hod. viedol osobné motorové vozidlo továrenskej značky Volvo XC 60, evidenčného čísla SK-501 AP po Ul. A. I. vo A. smerom od kruhového objazdu na obec M., pričom počas jazdy na uvedenej ulici pri Z. bol zastavený a kontrolovaný hliadkou PZ, kde bolo zistené, že motorové vozidlo viedol s hladinou najmenej 0,61 mg/l miligramov etanolu na liter vydychovaného vzduchu, čím porušil ust. v nadväznosti na ust. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Za to mu podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j/, l/, n/ Tr. zák., § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. v spojení s ust. § 39 ods. 1, ods. 3 písm. f/ Tr. zák., uložil trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá po dobu 6 (šiestich) mesiacov.

Podľa § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. mu uložil aj peňažný trest v sume 400,- (štyristo) eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu mu ustanovil aj náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) mesiaca. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, avšak len, čo do výroku o treste, podal okresný prokurátor odvolanie. V písomných dôvodoch svojho odvolania namietal, že v prejednávanej veci neboli zistené žiadne okolnosti prípadu a ani pomery páchateľa, ktoré by odôvodňovali uloženie trestu zákazu činnosti pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby, v súvislosti s čím považoval výrok o treste v napadnutom rozhodnutí za nepreskúmateľný. Vyjadril názor, že použitie ust. § 39 ods. 1 Tr. zák. nie je možné odôvodniť existenciou poľahčujúcich okolností, navyše súd prvého stupňa, podľa jeho názoru, pochybil, pokiaľ v prejednávanej veci konštatoval aj existenciu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n/ Tr. zák., keďže obžalovaný nevyvinul žiadnu aktivitu, bez ktorej by objasnenie tejto trestnej činnosti bolo buď neúspešné alebo aspoň sťažené, pričom za diskutabilné považoval aj vyhodnotenie obžalovaného ako disciplinovaného vodiča, keďže v evidenčnej karte vodiča má iba päť záznamov za bežné priestupky riešené v blokovom konaní. V podstate z týchto dôvodov navrhol, aby krajský súd

napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil a obžalovanému uložil samostatný trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá na dolnej hranici trestnej sadzby.

Obžalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu okresného prokurátora uviedol, že svoj skutok viackrát hlboko oľutoval, sľúbil, že sa to viackrát nestane a poukázal na to, že je otcom troch maloletých detí, z ktorých dvaja sú alergici a jeden je dyslektik a dysgrafik, ich zdravotný stav si z týchto dôvodov vyžaduje odbornú starostlivosť zabezpečovanú v C. spojenú s častými, pravidelnými návštevami odborných lekárov, pričom jeho manželka jazdí autom len príležitostne a aj to len v rámci Mesta A. a na cestu mimo mesta si netrúfa, preto navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok potvrdil.

Na základe odvolania podaného okresným prokurátorom postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia , podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa

Keďže krajský súd v danom prípade nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa , preskúmaval len napadnutý výrok rozsudku, teda výrok o treste a po takomto preskúmaní dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ktoré skutočnosti vzal súd prvého stupňa do úvahy pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu. Plynie z neho, že prihliadal na účel trestu vyplývajúci z ust. § 34 ods. 1 Tr. zák., ktorým je ochrana spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, súčasne odradenie iných od páchania trestných činov vyjadrujúc morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, ako aj na jednotlivé hľadiská ukladania trestov vyplývajúce z ust. § 34 ods. 4 Tr. zák., ktorými sú spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.

Súd prvého stupňa správne zistil, že obžalovanému poľahčovalo, že pred spáchaním žalovanej trestnej činnosti viedol riadny život (§ 36 písm. j/ Tr. zák.), keďže z odpisu registra trestov je zrejmé, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný, a v mieste trvalého bydliska je hodnotený kladne. Rovnako tak mu poľahčovalo, že k spáchaniu trestného činu sa priznal a trestný čin úprimne oľutoval (§ 36 písm. l/ Tr. zák.). Pokiaľ ide o poľahčujúcu okolnosť vyplývajúcu z ust. § 36 písm. n/ Tr. zák., teda, že obžalovaný mal napomáhať pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, k tomu je potrebné uviesť, že krajský súd už opakovane vo svojich rozhodnutiach uvádzal, že priznať takúto poľahčujúcu okolnosť je možné len v tých prípadoch, keď obžalovaný sám vyvinie osobitnú, zvláštnu aktivitu, ktorá podstatný spôsobom napomôže príslušným orgánom napríklad odhaliť páchateľa trestného činu alebo samotnú trestnú činnosť, ktoré by inak príslušné orgány neodhalili alebo len s veľkými ťažkosťami. Je potrebné prisvedčiť súdu prvého stupňa, že obžalovaný sa bez ďalšieho podrobil dychovej skúške, túto skúšku neodmietol, nežiadal sa na odber krvi a postup orgánov činných v trestnom konaní ani nijak inak nesťažoval, vzhľadom ale na to, že odmietnutie dychovej skúšky, či lekárskeho vyšetrenia potrebného na zistenie prítomnosti alkoholu v krvi zakladá rovnakú trestnú zodpovednosť podľa § 289 ods. 2 Tr. zák., ako jej pozitívny výsledok, je potrebné súhlasiť s námietkami odvolateľa v tom smere, že poľahčujúcu okolnosť vyplývajúcu z ust. § 36 písm. n/ Tr. zák. v prejednávanej veci nie je možné vzhliadnuť. Na strane druhej, keďže táto skutočnosť pre ďalšie hodnotenie prejednávanej veci nemala vplyv zásadného významu, krajský súd nepovažoval za potrebné len z tohto dôvodu napadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa meniť.

V súvislosti s hodnotením osoby obžalovaného, ktorý sa dopustil trestného činu na úseku dopravy, nebolo možné prehliadnuť, že obžalovanému bolo udelené vodičské oprávnenie skupiny „B“, ako to vyplýva z evidenčnej karty vodiča, 20.02.1990, vodičom bol teda ku dňu spáchania žalovaného skutku viac ako dvadsaťtri rokov, za túto dobu sa dopustil piatich priestupkov na úseku dopravy, a to v roku 2004 a 2007 porušením predpisov týkajúcich sa rýchlosti jazdy, za ktoré mu bola udelená pokuta vo výške po 1.000,- Sk, v roku 2010 porušením predpisov o odbočovaní a týkajúcich sa rýchlosti jazdy, kedy mu bola uložená pokuta 20,- a 10 ,- eur a v roku 2013 obdobe tak za porušenie prepisov týkajúcich sa rýchlosti jazdy, kedy mu bola uložená pokuta vo výške opäť 20,- eur. Obžalovanému teda za dobu dvadsiatich

troch rokov nebol zadržaný vodičský preukaz a nedopustil sa taktiež priestupku na úseku dopravy jazdou pod vplyvom alkoholu. Ako vyplýva z výšky uložených pokút aj priestupkov týkajúcich sa predpisov o rýchlosti a odbočovaní sa dopustil menej závažným spôsobom, a preto aj krajský súd sa stotožnil s úvahou súdu prvého stupňa, že v osobe obžalovaného ide v zásade o disciplinovaného vodiča.

Priťažujúce okolnosti vyplývajúce z ust. § 37 Tr. zák. v prejednávanej veci ani krajský súd nezistil.

U obžalovaného bolo preto potrebné konštatovať prevahu poľahčujúcich okolností pri neexistencii okolností priťažujúcich.

Prihliadajúc teda na účel trestu a na jednotlivé hľadiská jeho ukladania, a to najmä na priaznivú prognózu nápravy obžalovaného prameniacu z jeho doterajšieho riadneho spôsobu života, na zistenú prevahu poľahčujúcich okolností v jeho prípade, na skutočnosť, že v prejednávanej veci nedošlo k spôsobeniu žiadneho závažného následku, aj krajský súd dospel k záveru, že na nápravu obžalovaného a na ochranu spoločnosti, teda tak z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie, nie je potrebné na obžalovaného pôsobiť trestom odňatia slobody, ale na jeho nápravu a ochranu spoločnosti bude postačovať uloženie peňažného trestu vo výmere 400,- (štyristo) eur v spojitosti s trestom zákazu činnosti.

Pokiaľ ide o trest zákazu činnosti, dolnou hranicou pre jeho uloženie, vychádzajúc z ust. § 61 ods. 2 Tr. zák., je jeden rok, súd prvého stupňa však dospel k záveru, že potrestanie obžalovaného aj takýmto trestom, by bolo neprimerane prísne a na jeho nápravu a ochranu spoločnosti postačí aj trest vo výmere šiestich mesiacov s ohľadom na mierne prekročenie hranice trestnosti žalovaného trestného činu (0,61 miligramov alkoholu na liter vydychovaného vzduchu) a na viacero poľahčujúcich okolností zistených na strane obžalovaného, v ktorých súhrne videl mimoriadne okolností pre zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák..

Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Podľa tohto ustanovenia teda naozaj možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú zákonom stanovenú hranicu trestu, avšak len v prípade, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa dospeje k záveru, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Použitie citovaného ustanovenia, ako to už napokon vyplýva aj z jeho názvu, teda prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch, keď to odôvodňujú mimoriadne, či už okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa, teda nie také okolnosti alebo pomery, ktoré sa vyskytujú bežne.

Okolnosťami prípadu je potrebné rozumieť najmä skutočnosti, ktoré majú vplyv na hodnotenie závažnosti činu, skutočnosti na základe, ktorých možno posúdiť prognózu nápravy páchateľa a samotné znaky skutkovej podstaty trestného činu. Z hľadiska okolnosti prípadu prichádza teda použitie citovaného ustanovenia do úvahy napr. v prípade nízkej závažnosti činu (ale ešte vždy presahujúcej úroveň nepatrnosti), v prípade keď sú znaky skutkovej podstaty trestného činu naplnené v menšej intenzite pri dobrej prognóze nápravy páchateľa.

Z hľadiska pomerov páchateľa prichádza do úvahy zohľadnenie jeho majetkových pomerov, zdravotného stavu, alebo zdravotného stavu jeho rodinných príslušníkov, starostlivosť o rodinu, poľahčujúce okolnosti, ktoré sa prejavili až po čine a pod..

Vždy však tieto skutočnosti musia mať charakter mimoriadnosti a výnimočnosti a kumulatívne s existenciou týchto skutočností musí byť splnená aj podmienka, že trest miernejší, ako zákonom stanovený, postačí na zabezpečenie ochrany spoločnosti.

Súd prvého stupňa videl mimoriadne okolnosti prejednávaného prípadu v existencii väčšieho množstva poľahčujúcich okolností pri neexistencii okolností priťažujúcich a v naplnení jednotlivých znakov žalovaného trestného činu v menšej intenzite.

Aj keď je potrebné odvolateľovi prisvedčiť, že samotné, samé osebe, poľahčujúce okolnosti sú okolnosťami bežnými, ničím výnimočnými, podľa ustálenej súdnej praxe súhrn viacerých poľahčujúcich okolností, zvlášť pri neexistencii okolností priťažujúcich, môže v konkrétnom prípade nadobudnúť taký význam, že by viaceré poľahčujúce okolnosti vo svojom súhrne bolo možné hodnotiť ako výnimočné okolnosti prípadu tak, ako to predpokladá citované ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák..

V prejednávanej veci boli zistené dve poľahčujúce okolnosti, ktoré ani vo svojom súhrne a ani pri zohľadnení neexistencie priťažujúcich okolností a priaznivej prognózy obžalovaného, by mimoriadne zníženie trestu nemohli odôvodniť.

Obžalovaný však, aj keď až v odvolacom konaní deklaroval a príslušnými správami aj preukázal potrebu starostlivosti o tri maloleté deti, z ktorých dve majú zdravotné problémy vyžadujúce odbornú zdravotnú starostlivosť v zariadení v značnej vzdialenosti od ich trvalého pobytu, čo s ohľadom najmä na potrebu starostlivosti o dieťa s poruchami učenia je možné za mimoriadne pomery páchateľa tak, ako ich predpokladá ust. § 39 ods. 1 Tr. zák., považovať.

Hlavne však je potrebné súdu prvého stupňa prisvedčiť, že znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu boli obžalovaným naplnené v menšej intenzite. Obžalovanému bolo v dychu nameraných 0,61 miligramov etanolu na jeden liter vydychovaného vzduchu, čo je cca 1,22 promile, pričom podľa ustálenej súdnej praxe je hranicou trestnosti pre ust. § 289 ods. 1 Tr. zák. 0,48 mg/l alebo 1 promile. Navyše z obsahu spisu je zrejmé, že alkohol v dychu bol obžalovanému za použitia analyzátora dychu meraný len raz, a to o 23.06 hod., pričom ku skutku a vlastne aj k zastaveniu vodiča došlo o 23.05 hod.. Alkohol v dychu obžalovanému nebol opakovane analyzátorom dychu meraný a obžalovaný nebol ani podrobený krvnej skúške, pritom aj podľa návodu v podstate každého analyzátora dychu a stanoviska Slovenskej súdnolekárskej spoločnosti zo dňa 15.07.2013 je potrebné pred vykonaním dychovej skúšky vyčkať 15 minút, aby sa vylúčilo akékoľvek skreslenie výsledku dychovej skúšky tým, čo vyšetrovaná osoba mohla mať v ústnej dutine bezprostredne pred vykonaním dychovej skúšky, samozrejme čakaciu pätnásťminútovú dobu je možné v prípade pozitívneho výsledku nahradiť opakovaným vykonaním dychovej skúšky po 15 minútach, k čomu však už v prejednávanej veci nedošlo napriek tomu, že dychová skúška bola vykonaná jednu minútu po zastavení obžalovaného. Uvedená skutočnosť potom vyvoláva pochybnosť, či výsledok dychovej skúšky je správny, či nebol ovplyvnený tým, že obžalovaný mohol v intervale kratšom ako 15 minúť pred dychovou skúškou požiť čokoľvek, čo je spôsobilé jej výsledok ovplyvniť, a preto v prejednávanej veci existuje pochybnosť, že jednotlivé znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu boli naplnené v ešte menšej intenzite, ako sa kladie obžalovanému za vinu. Navyše orgány činné v trestnom konaní obžalovaného ani dôkladne nevypočuli, nezisťovali, kedy požil alkoholické nápoje, aké, v akom množstve, kedy s požívaním prestal, čo popri tom konzumoval, prečo viedol osobné motorové vozidlo aj napriek tomu, že alkoholické nápoje požil, kam alebo odkiaľ a z akého dôvodu išiel, čo bolo potrebné nielen pre odstránenie vyššie naznačených pochybností, ale aj za účelom správneho rozhodovania o uložení trestu. Je predsa rozdiel, či osoba bezprostredne potom, čo požila alkoholické nápoje, viedla motorové vozidlo, alebo snáď išlo o zostatkový alkohol, či mala alebo nemala nejaký vážny dôvod na použitie motorového vozidla a podobne. Tieto skutočnosti bolo možné do určitej miery objasniť aj opakovanou dychovou skúškou, a to s ohľadom na zistenie, či hladina alkoholu v dychu obžalovaného stúpala alebo klesala a akou rýchlosťou.

Napriek uvedenému krajský súd nedospel k záveru, že by sa skutkový stav zistený v prejednávanej veci opieral o dôkazy, ktoré neboli vykonané zákonným spôsobom (išlo skôr o nedostatočne zistený skutkový stav), a preto ani nezistil dovolací dôvod plynúci z ust. , čo znamená, že vyššie naznačené nedostatky, keďže odvolanie podal len okresný prokurátor a len, čo do výroku o treste, nemohol krajský súd v rámci takéhoto odvolacieho konania naprávať, každopádne však musel na ne pri ukladaní trestu a zvažovaní naplnenia podmienok pre mimoriadne zníženie trestu, keďže mali bezprostredný vplyv na zistenie intenzity naplnenia jednotlivých znakov skutkovej podstaty žalovaného trestného činu vplyv, prihliadať.

Nízka intenzita naplnenia znakov žalovaného trestného činu umocnená pochybnosťami v tom smere, že vykonaným dokazovaním nebola bez rozumných pochybností vylúčená možnosť ich ešte menšieho naplnenia, je tou mimoriadnou okolnosťou prípadu, ktorá už sama osebe za takýchto okolností, mimoriadne zníženie trestu odôvodňuje.

Navyše, ako správne poukázal súd prvého stupňa, obžalovaný sa k spáchaniu žalovaného skutku od počiatku priznával, s orgánmi činnými v trestnom konaní spolupracoval a tak boli v prejednávanej veci splnené všetky podmienky pre konanie o dohode o vine a treste, ku ktorému však prokurátor nepristúpil, a to bez toho, aby bolo zo spisu zrejmé, prečo tak prokurátor, keďže všetky podmienky pre začatie takéhoto konania mal splnené, neurobil.

Podľa § 39 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu.

Z citovaného ustanovenie potom vyplýva, že ochota obvineného ukončiť jeho trestnú vec v rámci konania o dohode o vine a treste a tým vzdanie sa práva na verejné prejednanie jeho veci pred súdom, zjednodušenie trestného procesu v takejto veci v dôsledku spomínaného konania a v neposlednom rade aj ušetrenie nákladov štátu na prejednanie veci uvedeným spôsobom je takou mimoriadnou okolnosťou, ktorá mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby odôvodňuje. však stanovuje len pravidlá, za ktorých prokurátor môže k takémuto konaniu pristúpiť, no nestanovuje, že by tak prokurátor, aj keď má splnené všetky podmienky, urobiť musel. Podľa Čl. 12 ods. 1, veta prvá, SR (ústavného v znení neskorších predpisov) sú však ľudia slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach, čo znamená, že aj všetci obvinení sú si rovní a patrí im právo na rovnaké zaobchádzanie, bezdôvodné odopretie konania o dohode o vine a treste za situácie, že všetky podmienky pre takéto konanie boli splnené a v presne rovnakom prípade, no iného obvineného, prokurátor dohodu o vine a treste uzavrel, naplneniu spomínaného práva nenasvedčuje, preto podľa názoru krajského súdu, ktorý už opakovane vo svojich rozhodnutiach vyjadroval, v záujme zachovania práve spomínaného práva na rovnaké zaobchádzanie a teda rešpektovanie zákazu diskriminácie, je splnenie všetkých podmienok pre konanie o dohode o vine a treste za situácie, že prokurátor napriek tomu takéto konanie nezačne, pričom zo spisu nie je možné zistiť, prečo takto nekonal, mimoriadnou okolnosťou prípadu, ktorá mimoriadne zníženie trestu podľa Tr. zák. odôvodňuje.

V tejto súvislosti už len na okraj krajský súd dodáva, že limit zníženia dolnej hranice trestu v konaní o dohode o vine a treste o jednu tretinu sa vychádzajúc z výslovného znenia ust. § 39 ods. 4 Tr. zák. vzťahuje len na trest odňatia slobody, pričom pokiaľ ide o trest zákazu činnosti naň sa vzťahuje všeobecný limit vyplývajúci z ust. § 39 ods. 3 písm. f/ Tr. zák., ktorým je šesť mesiacov.

Zohľadňujúc komplex vyššie popísaných okolností, teda existenciu prevahy viacerých poľahčujúcich okolností pri neexistencii priťažujúcich okolností, zjavne priaznivú prognózu nápravy obžalovaného, potrebu sťaženej starostlivosti o tri maloleté deti vyžadujúce si používanie motorového vozidla, naplnenie zákonných znakov žalovaného trestného činu menšou intenzitou a nekonanie o dohode o vine a treste zo strany prokurátora, napriek tomu, že všetky podmienky pre takéto konanie boli splnené, pričom zo spisu nie je zrejmé, prečo tak prokurátor nekonal, aj krajský súd dospel k záveru, že ide o okolnosti mimoriadne, výnimočné, ktoré mimoriadne zníženie trestu zákazu činnosti, a to až na úroveň šiestich mesiacov odôvodňujú. Takýto trest aj krajský súd považoval, tak z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie, za trest primeraný.

Na základe vyššie uvedených dôvodov potom krajský súd odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné postupom podľa zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.