Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/93/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Mihalčinovej a členov senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Milana Končeka, v právnej veci žalobcu: Stavinax s.r.o., so sídlom F. Rákocziho 416/23, Borša, zastúpený advokátkou: JUDr. Gabriela Čechová, Advokátska kancelária so sídlom Štúrova 7, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o p r e s k ú m a n i e zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 28. februára 2012, č. 1040505/1/334154-219704/2012/5309, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobca podanou žalobou žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného z 28.02.2012 č.: 1040505/1/334154-219704/2012/5309, ktorým podľa v nadväznosti na dodatočný platobný výmer Daňového úradu Kráľovský Chlmec č. /Ric zo dňa 20.10.2011, ktorým bol podľa vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2010 v sume 13.601,91 Eur, potvrdil.

K námietke, že závery správcu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a pri vyhodnotení dôkazov prihliadal iba na tie skutočnosti, ktoré svedčili v jeho neprospech, neuviedol, ktoré konkrétne dôkazy svedčili v jeho neprospech, z predloženého spisového materiálu a vykonaného dokazovania zistil, že správca dane daňovou kontrolou a šetreniami objektívne spochybnil preukázanie splnenia zákonom stanovených podmienok. Predloženou faktúrou predmetom ktorej bolo dodanie drevených kolíkov od dodávateľa H. Y. - VENIKOM, ktorej vierohodnosť a pravdivosť s ohľadom na zistenia týkajúce sa predložených dôkazov, nebola daňovým subjektom preukázaná. Obchodné vzťahy medzi dodávateľom a odberateľom správca dane vyhodnotil tak, že H. Y. - VENIKOM 30.01.2010 reálne nedisponoval množstvo 20 454 ks drevených kolíkov, ktoré sú uvedené na spornej faktúre č. XXXXXXXX/VX, z ktorej si daňový subjekt odpočítal daň v sume 13.601,91 Eur. Z dôvodu odstránenia pochybnosti o reálnom uskutočnení zdaniteľných obchodov správca dane využil aj materiál o kontrole komodity drevené kolíky spracovaný odborom koordinácie a výkonu daňových kontrol z DR SR, z ktorého podľa skladových kariet vyplýva, že daňový subjekt H. Y. - VENIKOM v čase predaja nedisponoval fakturovaným množstvom drevených kolíkov. Daňový subjekt nepreukázal skutočnú realizáciu zdaniteľných obchodov tak, ako je to uvedené na faktúre od daňového subjektu H. Y. - VENIKOM teda, že tovar alebo služba mu bola skutočne dodaná od konkrétne označeného platiteľa dane z pridanej hodnoty, to znamená, že je

preukázaná existencia obojstranného účtovného, daňového a právneho vzťahu medzi dodávateľom a nadobúdateľom tovaru tak, ako to predpokladá .

K námietke, že správca dane nevypočul H. Y., ani účtovníčku uviedol, že správca dane k takémuto kroku nepristúpil, keďže s Y. bolo vykonaných niekoľko desiatok ústnych pojednávaní, na základe ktorých bol vypracovaný aj materiál o komodite drevené kolíky, z ktorého čerpal správca dane pri vykonávaní kontroly.

K námietke, že išlo o zbytkový materiál, z ktorého boli vyrobené kolíky a ktoré nakúpil daňový subjekt - žalobca (Stavinax s.r.o.), nie je predmetom skladovej evidencie uviedol, že toto tvrdenie nezodpovedá kontrolným zisteniam správcu dane. Dodávateľ Mikuláš Vareha - VENIKOM viedol skladovú evidenciu, ktorej súčasťou boli aj drevené kolíky, avšak táto evidencia nebola vedená tak, aby poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach v nej uvedených, čo je v rozpore so .

Ďalej uviedol, že povinnosťou správcu dane nie je vyhľadávať a zisťovať skutočnosti, ktoré by daňový subjekt mohol uplatniť pri nárokovaní odpočítania dane, ale povinnosťou správcu dane tieto nároky prejednať a umožniť daňovému subjektu preukázať existenciu nároku dôkazmi. Daňový subjekt počas výkonu daňovej kontroly nepredložil dostatočné dôkazy, ktoré by deklarovali dodávku tovarov v zmysle spornej faktúry zachytili čo do priebehu a výsledku preukázať vierohodnosť a pravdivosť svojich tvrdení o zrealizovaní zdaniteľného obchodu. Daňový subjekt nepodal písomné vyjadrenie k záverom uvedeným v protokole o daňovej kontrole a ani v odvolaní sa ku konkrétnym zisteniam nevyjadril a nevyvrátil ich opodstatnenosť. Správca dane postupoval v súlade s a , keď na základe zhodnotenia všetkých dôkazov, ktoré zaobstaral v súlade s dospel k záveru o nedodržaní podmienok na uplatnenie nároku na odpočítanie dane podľa . Postup správcu dane nebol v rozpore s ustanovením , ani s a .

Žalobca vo včas podanej žalobe uviedol, že v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane namietal vady postupu konania z dôvodu nedostatku vykonaného dokazovania a tým nedostatku dôvodov pre relevantné závery skutkové a právne. Poukázal, že vykonané dokazovanie a prijatý záver na základe výsledkov vykonaného dokazovania sa javí ako predčasné a zmätočné, neobjektívne a nehodnoverné. Správca dane nevykonal žiadny procesný úkon pre verifikáciu svojho tvrdenia, bez vypočutia H. Y., bez vypočutia svedkov, účtovníčky dodávateľa, z výpovede ktorej sa možno opodstatnene domnievať, že táto by mohla objektívne ako osoba zodpovedná za správnosť účtovných operácií odstrániť pochybnosti o dodaní drevených kolíkov v rozsahu a spôsobom deklarovaným na dodávateľskej faktúre č. XXXXXXXX pre odberateľa Stavinax s.r.o..

Na základe uvedeného poukazuje, že takto vykonané dokazovanie a prijatý záver na základe výsledkov vykonaného dokazovania je predčasné a zmätočné, neobjektívne a nehodnoverné a ani tvrdenie, že neuznanie nároku na odpočet bolo opreté o analýzu údajov z materiálu o drevených kolíkoch vypracovaného pracovníkmi DR SR nemôže tvoriť reálny základ pre záver prijatý tak prvostupňovým orgánom, ako aj žalovaným a následne pre vyrubenie rozdielu dane. Materiál o drevených kolíkoch vypracovaný pracovníkmi DR SR ako dôkaz v tomto konaní nebol predložený, nemal možnosť sa s týmto dôkazom oboznámiť, k nemu sa vyjadriť, či podať námietky.

Písomnú námietku v odvolaní týkajúcu sa dodania kolíkov od dodávateľa firmy JOMADO s.r.o. s poukazom, že kolíky, ktoré nakúpil od dodávateľa je zbytkový materiál, ktorý nie je predmetom skladovej evidencie, lebo je ťažko zdokumentovateľný a zaraditeľný ku konkrétnej položke (rôzne hrúbky, dĺžky) a upravuje sa len na základe požiadaviek konkrétneho odberateľa, nevzhliadol žalovaný ako dôvodnú.

Ako nedôvodnú žalovaný považoval aj jeho argumentáciu, že takto predávaný materiál je účtovne možné vykázať aj pri jeho predaji vo výnosoch, pričom nie je možné vykazovať vyskladnenie do nákladov, keďže sa jedná v podstate o odpad. Do nákladov bolo zahrnuté pri spracovaní drevnej hmoty suroviny, z ktorej

boli vyrábané konkrétne výrobky, preto tento odpad už v nákladoch bol a bol aj fakturovaný určitou pridanou hodnotou vo výnosoch.

Námietku odvolávajúcu sa na absenciu dodacieho listu žalovaný považoval za neopodstatnenú, čo je porušením procesných práv daňového subjektu, ktoré zákon zakotvil k úprave týkajúcej sa daňovej kontroly alebo miestneho šetrenia, preto následok hroziaci z nedodržania procesných práv daňového subjektu nemožno odstrániť tým, že daňový orgán vykoná niektoré procesné úkony mimo rámca týchto inštitútov.

Za situácie, že mu bola odňatá možnosť sa vyjadriť k dôkazu - Materiál o drevených kolíkoch (nebol mu predložený), ako aj k ďalším dôkazom - odmietnutie výsluchu svedka a to účtovníčky a konateľa spoločnosti záver žalovaného o tom, že žalobca nedodržal podmienky na uplatnenie nároku na odpočítanie dane podľa záverom predčasným. Nedodržanie tohto procesného postupu je nielen ohrozením účelu daňového konania, ale a to predovšetkým porušením práv daňového subjektu, ktoré mu výslovne zákon priznáva v , , , je zároveň aj porušením ústavného práva účastníka konania v zmysle .

Tak, ako žiaden znalecký posudok nemožno považovať za správny, tak ani Materiál o drevených kolíkoch nemožno považovať za nespochybniteľný a jediný dôkaz, na základe ktorého možno jednoznačne a nespochybniteľne skonštatovať, že k uskutočneniu zdaniteľného plnenia u neho na základe dodávateľskej faktúry od spoločnosti JOMADO s.r.o. nedošlo a takýto záver nemožno vyvodiť ani „z vykonania niekoľko desiatok ústnych pojednávaní s p. Y.“.

Odopretie práv účastníka konania vyjadriť sa a navrhovať dôkazy vo svoj prospech a právo na to, aby sa jeho argumenty a návrhy zobrali do úvahy, je nielen porušením základných procesných zásad daňového konania, ale ide o porušenie práva ako jedného z prvkov spravodlivého procesu aj v zmysle čl. 6 ods. 2 Dohovoru.

Vykonané dokazovanie ako bolo vykonané správcom dane a prijatý záver na základe výsledkov vykonaného dokazovania sa javí ako predčasné, zmätočné, neobjektívne a nehodnoverné.

Konanie žalovaného vykazuje vady, ktoré boli na jeho ujmu a v zmysle zásady materiálnej pravdy na základe ktorej rozhodnutie správneho orgánu musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci, správny orgán je povinný vykonať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti týkajúce sa posúdenia veci (úplnosť zistenia) a musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia). V závere uviedol, že vzhľadom k tomu, že rozhodnutie žalovaného je vydané v rozpore s príslušnými ustanoveniami hmotnoprávnych a procesnoprávnych predpisov na vec sa vzťahujúce, je svojvoľné, bez logiky obsahu základného princípu základných zásad daňového konania a zásady zákonnosti, ako aj ich voľného hodnotenia je arbitrárne, je nepresvedčivé, neodôvodnené, a preto ho považuje za nezákonné.

Žalobca si uplatnil trovy konania titulom právneho zastúpenia a zaplatenia súdneho poplatku.

Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť a vysloviť, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania. Uviedol, že správca dane postupoval v daňovom konaní v zmysle relevantným spôsobom, spochybnil doklad predložený žalobcom ku kontrole, faktúru na základe ktorej si uplatnil odpočítanie dane podľa . Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nevyvrátil pochybnosti správcu dane, nepreukázal, že si uplatnil odpočítanie dane z faktúry vystavenej dodávateľom H. Y. - VENIKOM v súlade so zákonom.

Súd v konaní podľa a nasl. bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok uvedených v preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, oboznámil sa s obsahom žaloby,

písomným vyjadrením žalovaného, oboznámením sa s administratívnymi spismi žalovaného, ako aj správcu dane a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Žalobca v podanej žalobe predovšetkým namietal, že zo strany správcu dane, ako aj žalovaného nebol náležite zistený skutočný stav veci. Žalovaný sa dôsledne nevysporiadal s jeho námietkami v odvolaní a že zo strany správnych orgánov nebol dodržaný procesný postup stanovený v , , .

Základné zásady daňového konania sú upravené v o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) tak, že v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávaní práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinnosti v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vyrubenie dane. Všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinností. Právom i povinnosťou všetkých daňových subjektov je úzko spolupracovať so správcom dane v daňovom konaní.

Daňová kontrola je upravená v tak, že ňou sa zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Práva daňového subjektu vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane, ktorý vykonáva daňovú kontrolu sú upravené v a povinnosti daňového subjektu vo vzťahu ku zamestnancovi správcu dane, ktorý vykonáva daňovú kontrolu sú upravené v . Medzi povinností daňového subjektu patrí aj poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, predkladať účtovné a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady v písomnej forme alebo v technickej forme, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené a podávať k ním ústne alebo písomné vysvetlenia, predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia, najneskôr v lehote podľa ods. 10 druhej vety, zapožičať doklady a iné vecí mimo sídla alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového subjektu alebo poskytnúť výpisy, prípadne kópie. O výsledku zistenia z daňovej kontroly alebo o určení dane podľa pomôcok vyhotoví zamestnanec správcu dane protokol, ktorý doručí kontrolovanému daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie. Kontrolovaný daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť k protokolu najneskôr do 8 pracovných dní odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt písomne vzdá práva na vyjadrenie k protokolu alebo požiada správcu dane o deň prerokovania protokolu v lehote kratšej ako je určená vo výzve na prerokovanie protokolu, môže zamestnanec správcu dane na požiadanie kontrolovaného daňového subjektu prerokovať protokol aj v kratšej lehote.

Dokazovanie v daňovom konaní je upravené v tak, že dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie. Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.) o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a ohliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k ním. Daňový subjekt preukazuje skutočností, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočností, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na

ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

Podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo v službe vzniká daňová povinnosť.

Podľa ods. 2 písm. a) citovaného ustanovenia platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa ods. 2 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku, tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 71 ods. 1, 6 citovaného zákona pri každom dodaní tovaru a dodaní služby v tuzemsku pre zdaniteľnú osobu a pre právnickú osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou je platiteľ povinný vyhotoviť faktúru. Ak platiteľ vo faktúre alebo v inom doklade o predaji uvedie vyššiu sumu dane, ako je povinný platiť podľa tohto zákona, je povinný platiť túto vyššiu sumu dane.

Z pripojených administratívnych spisov súd zistil, že správca dane (Daňový úrad Kráľovský Chlmec) vykonal u platiteľa dane z pridanej hodnoty Staninax s.r.o. daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie január 2010, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. /Sas zo dňa 28.09.2011. Kontrolou bolo zistené, že daňový subjekt (žalobca) si odpočítal DPH 19 % 13.601,91 Eur z dodávateľskej faktúry od dodávateľa H. Y. - VENIKOM, faktúry ev. č. fa DF XXXXXXXX a č. fa DF XXXXXXXX/VX zo dňa 30.01.2010 za 20 454 ks drevených kolíkov v cene á 3,50 Eur, základ dane 71.589,00 Eur. K dodávateľskej faktúre č. XXXXXXXX/VX daňový subjekt nemal medzi dokladmi predloženými ku daňovej kontrole doložený žiaden dodací list - listinný dokument, že prevzal fyzicky od dodávateľa 20 454 ks drevených kolíkov, teda dôkaz, že vlastníctvo tovaru prešlo z predávajúceho H.Á. Y. - VENIKOM na kupujúceho - spoločnosť Stavinax s.r.o.. H. Y. v zápisnice o ústnom pojednávaní dňa 14.06.2011 č. 738/32115334/11/Sas uviedol „Kolíky nakladal osobne pán Y. s mechanizmom MANITU v Strede nad Bodrogom na píle a na aute H. (je v majetku Stavinaxu s.r.o., ŠPZ - TVXXXBF), ktoré som ja šoféroval a dopravil som ich do vinohradu B.“. Pri preverovaní skutočnosti vo veci reálneho dodania uvedených drevených kolíkov správca dane vychádzal aj z materiálu o kontrole komodity drevené kolíky vypracovaného odborom koordinácie na vykonanú daňovú kontrolu DR SR Banská Bystrica, z ktorého vyplýva, že H. Y. - VENIKOM nemal na sklade v januári 2010 žiadne drevené kolíky. Táto skutočnosť bola zistená aj z prepočtu skladovej evidencie.

Uvedeným vykonaným dokazovaním správca dane mal za preukázané, že H. Y. - VENIKOM ako fyzická osoba reálne nedisponovala k 30. januáru 2010 množstvom drevených kolíkov, ktoré bolo uvedené na faktúre č. XXXXXXX/VX (20 454 ks), z ktorej si daňový subjekt Stavinax s.r.o. neoprávnene odpočítal za zdaňovacie obdobie január 2010 odpočítal 19 % v sume 13.601,91 Eur. Dodávateľovi, t. j. H. Y.

- VENIKOM reálne nevznikla daňová povinnosť z vystavenej faktúry pre odberateľa Stavinax s.r.o. č. XXXXXXXX/VX podľa a teda odberateľ Stavinax s.r.o. podľa ustanovenia citovaného zákona nemal právo odpočítať DPH s predmetnej faktúry.

K námietke žalobu, že vykonané dokazovanie správcom dane považujú za nedostatočné a v rozpore s a súd uvádza, že dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie a ten rozhoduje o tom, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, prípadne aké ďalšie dôkazy je potrebné ešte vykonať. Správca dane analyzoval a vyhodnocoval všetky nákupy a predaje drevených kolíkov komplexne v spoločnostiach patriacich H. Y., pričom do úvahy sa brali presné podklady o skladových evidenciách týchto spoločností, ich prírastky a úbytky nadväzne na vystavené a prijaté faktúry a na základe toho bola vyhodnocovaná aj dodávateľská faktúra od H. Y. - VENIKOM č. XXXXXXXX/VX zo dňa 30.01.2010. S drevnou komoditou (drevené kolíky) manipuloval, ako to vyplýva z výpovede H. Y. sám, teda drevené kolíky sám nakladal, sám šoféroval a dopravil osobne do vinohradu B., teda pri dodaní drevených kolíkov boli prítomné len dve osoby, dodávateľ H. Y. a žalobca, pričom nikto neuviedol, že by tam boli prítomné aj ďalšie osoby, ktoré by bolo potrebné ako svedkov vypočuť.

Z uvedeného dôvodu, ani podľa názoru nebolo potrebné vypočúvať účtovníčku dodávateľa, prípadne ďalších svedkov, ktorí ani neboli označení a ako už bolo uvedené, pri dodaní drevených kolíkov bol prítomný za dodávateľa H. Y. a žalobca.

Z uvedeného dôvodu námietku o nedostatočnom vykonaní dokazovania súd považuje za neopodstatnenú.

K námietke žalobcu, že nemal možnosť sa oboznámiť s materiálom o drevených kolíkov, ktoré správca dane použil ako dôkaz v daňovom konaní, súd poukazuje na obsah zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 14.06.2011 č. /Sas, ktorú H. Y. podpísal a v ktorej bolo uvedené, že pri výkone kontroly sa bude vychádzať aj z dôkazného materiálu vypracovaného DR SR Banská Bystrica o tovare kolíky.

K námietke, že nebola akceptovaná písomná námietka žalobcu týkajúca sa dodania kolíkov od dodávateľa firmy JOMADO s.r.o., že kolíky, ktoré nakúpil žalobca od dodávateľa je zbytkový materiál, a preto nie je predmetom skladovej evidencie. Súd poukazuje na to, že s touto námietkou sa žalovaný vyporiadal v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia a predovšetkým treba poukázať na to, že žalobca drevené kolíky nakúpil od dodávateľa H. Y. - VENIKOM, ktorý viedol skladovú evidenciu, ktorej súčasťou boli aj drevené kolíky a aj podľa predloženej faktúry č. XXXXXXXX/VX boli predmetom dodania drevené kolíky a nie zbytkový materiál. Súd zároveň poukazuje aj na skutočnosť, že daňová kontrola bola vykonaná nielen u H. Y. - VENIKOM, spoločnosti JOMADO s.r.o., ale aj v ďalších spoločnostiach personálne prepojených s osobou H. Y. z dôvodu, že všetky tieto spoločnosti aj navzájom vykonávali obchodnú činnosť a to prostredníctvom konateľa, resp. spoločníka H. Y.. Všetky poznatky týkajúce sa komodity drevené kolíky boli zhrnuté v písomnom materiáli, boli získané zákonným spôsobom a súčasťou tohto materiálu je aj skladová evidencia firmy H. Y. - VENIKOM, z ktorej vyplýva, že ku dňu vyhotovenia faktúry o dodávke drevených kolíkov pre žalobcu č. fa XXXXXXXX/VX dňa 30.01.2010 dodávateľ H. Y. - VENIKOM takým množstvom drevených kolíkov nedisponoval. Ak bolo dôsledne preukázané, že dodávateľ ku dňu vystavenia faktúry a dodaniu tovaru - drevené kolíky nedisponoval takým množstvom drevených kolíkov, potom z toho vyplýva logicky záver, že dodávateľ nedodal odberateľovi, v danom prípade žalobcovi v mesiaci január 2010 drevené kolíky v množstve 20 454 ks. Tento skutkový záver logicky zodpovedá nielen vykonanému dokazovaniu, ale zodpovedá aj zásade voľného hodnotenia dôkazov upraveného v . Z hľadiska aplikácie hmotnoprávneho predpisu, t. j. na zistený skutkový stav, že dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť podľa , preto si ani žalobca následne nemohol uplatniť odpočítanie dane podľa , .

Námietka žalobcu, že k materiálu o drevených kolíkoch mu nebolo umožnené sa vyjadriť a nebola mu daná možnosť vyjadriť sa k vykonaným ústnym pojednávaniam s H. Y. treba uviesť, že vykonaným dokazovaním bolo reálne preukázané, že žalobca nemohol reálne disponovať relevantnými informáciami o spôsobe obchodovania H. Y. - VENIKOM, konkrétne o dodávkach tovaru - drevené kolíky, ktorými by mohol spochybniť skladovú kartu zásob samotného dodávateľa. Dôkazom ohľadne materiálu drevené kolíky je najmä skladová karta zásob dodávateľa, t. j. H. Y. - VENIKOM, keďže sám H. Y. uviedol, že drevené kolíky boli premiestňované ním osobne do vinohradu B., ale zároveň sám aj uviedol, že to neboli kolíky, ktoré boli dodané podľa faktúry č. XXXXXXXX/VX.

V tomto prípade nie je akceptovateľná námietka žalobcu ohľadne kriminalizácie každého z účastníkov z obchodnoprávnych vzťahov, pretože žalobca si daň v daňovom priznaní sám priznáva, a preto správca dane daňovou kontrolou len preveruje, či kontrolovaný daňový subjekt uviedol daň správne. Nie je účelom daňovej kontroly posúdenie viny daňového subjektu, či usvedčenie z daňového deliktu, resp. kriminalizácia, ale len preventívna kontrola plnenia daňovej povinnosti.

Súd nepovažuje za dôvodnú žalobnú námietku, že rozhodnutie žalovaného nie je presvedčivé, že je nezákonné, predčasné, zmätočné, neobjektívne a nehodnoverné, pretože rozhodnutie žalovaného spĺňa všetky požiadavky v zmysle a , obsahuje skutkový stav

zistený vykonanou daňovou kontrolou, pričom žalovaný jednotlivé skutkové zistenia vyhodnotil z pohľadu žalobcom uplatneného nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty. V dôvodoch rozhodnutia žalovaný sa vysporiadal so všetkými námietkami, ktoré žalobca uviedol v odvolaní proti dodatočnému platobnému výmeru. V odôvodnení rozhodnutia uviedol skutočností, ktoré boli rozhodujúce pre vydanie rozhodnutia. Uviedol, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a použití relevantnej právnej úpravy. V odôvodnení rozhodnutia bolo uvedené, že jednoznačne bolo preukázané, že H. Y. - VENIKOM ako fyzická osoba nedisponoval k 30.01.2010 množstvom drevených kolíkov 20 454 ks, ktoré sú uvedené na faktúre č. XXXXXXXX/VX z ktorej si žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt neoprávnene odpočítal za zdaňovacie obdobie január 2010 DPH 19 % v sume 13.601,91 Eur. Dodávateľovi drevených kolíkov H. Y. - VENIKOM reálne nevznikla daňová povinnosť z vystavenej faktúry pre odberateľa žalobcu (Stavinax s.r.o.) č. XXXXXXXX/VX podľa a teda odberateľ Stavinax s.r.o. podľa uvedeného zákona nemal právo odpočítať DPH z predmetnej faktúry.

Súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby bol v súlade so a , a preto žalobu podľa ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa a žalobcovi, ktorý v konaní úspešný nebol, nepriznal právo na náhradu trov konania.

Toto rozhodnutie senát krajského súdu prijal v pomere hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.