Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5To/79/2013

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kohútovej a sudcov JUDr. Zuzany Homzovej a JUDr. Martina Michalanského, v trestnej veci obžalovanej F. L. pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. na verejnom zasadnutí konanom dňa 20. marca 2014 , o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 4.9.2013 sp.zn. takto

rozhodol:

Podľa z a m i e t a odvolanie obžalovanej F. L..

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 4.9.2013 sp.zn. bola obžalovaná F. L. uznaná vinnou z prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

v Košiciach na ul. Južná trieda 31, v mesiaci september 2007 prevzala od poškodeného W. K. sumu 300.000,- (9.958,17 Eur) za účelom vysporiadania záväzkov voči spoločnosti S.O.S. Financ s.r.o. k bytu na ul. Jenisejskej č. 51 v Košiciach, zapísaného na LV č.12916, pričom si tieto finančné prostriedky prisvojila a použila pre svoju potrebu, čím poškodenému W. K. spôsobila škodu vo výške 9.958,17 Eur.

Bol jej za to uložený podľa § 213 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 14 (štrnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a, § 50 ods. 1 Tr. zák. výkon trestu odňatia slobody súd podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa súd uložil obžalovanej povinnosť nahradiť spôsobenú majetkovú škodu poškodenému W. K., nar. XX.X.XXXX v Košiciach, trvale bytom Košice, V. X, prechodne bytom Košice, V. XX vo výške 9.958,17 (deväťtisícdeväťstopäťdesiatosem eur a sedemnásť centov).

Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice o hlavnom pojednávaní podala odvolanie obžalovaná F. L.. V písomných dôvodoch uviedla, že okresný súd vykonal veľmi podrobné dokazovanie, avšak ona má iný pohľad na hodnotenie jednotlivých dôkazov samostatne, i vo vzájomných súvislostiach. Vyslovuje názor, že vykonaným dokazovaním nebolo jednoznačne, bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že spáchala uvedený skutok. Tvrdí, že sa veci ujala z dôvodu, že chcela matke zachrániť byt. Žiadnym dôkazom neboli preukázané zlé vzťahy v rodiny, z ktorých by vyplýval nejaký možný motív na pomstu tým spôsobom, že ich oberie o peniaze a o strechu nad hlavou. Výpovede svedkov - poškodeného a jeho matky považuje za účelové a dopredu dohodnuté. Vyjadrenie poškodeného na hlavnom pojednávaní dňa 21.4.2011 na otázku prokurátora: „Čím bola poverená, čo mala urobiť zo sumou 300.000,- Sk“, keď odpovedal: „mala ísť do Piešťan, túto sumu tam vyplatiť, zminimalizovať dlh na 450.000,- Sk a dojednať splátkový kalendár na zvyšok dlhu „ nie je v súlade

s textom splnomocnenia, ktoré jej vystavil, pretože mohla vykonávať všetky právne úkony vo veci vyporiadania pohľadávok.

Obžalovaná F. L. poukazuje na tú skutočnosť, že matkou uvádzané „zmanipulovanie“ jej osobou ostalo nedokázané a nepodporené výpoveďami iných svedkov, preto nemôže byť vyhodnotené ako pravdivé. Podľa jej názoru to bolo povedané v zlom úmysle proti nej, aby bola odsúdená aj na zaplatenie dlžnej sumy. Odvolateľka výpoveď matky hodnotí ako nepravdivú, založenú na klamstve. Ďalej uvádza, že tvrdenia svedkov „o nákladnom a hýrivom spôsobe život“ ostali v rovine nedokázaných tvrdení, nikto z nich neuviedol, čo to vlastne malo byť, kedy a kde. Tieto tvrdenia sú schopné ovplyvniť pohľad na jej osobu, vyvolať súcit s poškodeným a matkou a ďalšími svedkami pri ich vyhodnocovaní treba byť veľmi obozretný. V tejto súvislosti konštatuje, že nemôžeme vylúčiť ich vzájomnú dohodu na výpovediach, pretože všetkých tlačí potreba peňazí.

Pokiaľ ide o výpoveď svedkyne W. T., obžalovaná poukazuje na priznanie svedkyne, že sa rozišli v zlom, pričom táto skutočnosť upozorňuje na to, že je to žena, ktorá by sa možno rada pomstila inej žene. Podľa jej názoru je svedkyňa zaujatá v jej neprospech. Vyjadrenie svedka R. X., že nevedel o tom, že mala prevziať od poškodeného 300.000,- Sk na čiastočné splatenie dlhu je podľa názoru odvolateľky nepravdivé, pretože na základe predloženého plnomocenstva vedel, že konaná v mene a na účet W. K. bez obmedzenia.

Svedok O. W. potvrdil motív jej konania, že prosila, aby sa byt nepredal, mala k nemu citový vzťah, vyrastala v ňom. Z toho vyplýva, že nie je celkom reálne, aby bola taká zákerná, aby sa snažila pripraviť mamu o strechu nad hlavou. Ďalej obžalovaná v podanom odvolaní namieta, že vyjadrenie svedkov o tom, koľko koho nahovorila, aby si každý zobral pôžičku pre ňu a ako jej potom všetci slepo tie peniaze odovzdávali sú nedôveryhodné. Takto normálni a obozretní ľudia nekonajú. Ak by ich tvrdenia boli pravdivé, musela by mať povesť, že berie úvery a nespláca. O nej sa taká povesť nešírila. Svedok W. J. potvrdzuje, čo povedala v záverečnej reči, že bola nútená dávať tým mafiánom z S.O.S. Financ úplatky, a to aj sedí, keď vezmeme do úvahy počty súm, a to, že na potvrdení o zaplatení dlhu je suma 1.000.000,- Sk. Podľa platného plnomocenstva mohla toto urobiť , neriešime ,č i to bolo správne. Svedok potvrdil, že bol osobne prítomný, keď odovzdala sumu 1.200.000,- Sk v S.O.S. Financ spol. s.r.o. a bol aj pritom, keď prevzala tento finančný obnos od L.. Hodnotenie jej konania, že čiastku 300.000,- Sk brala zo sebou do Piešťan nie je možné vyhodnocovať v jej neprospech, pretože konala na základe oznámenia pracovníčky tejto firmy (splátku aspoň 300.000,- Sk) a následne ju ponúkla v sídle firmy, no bola odmietnutá R. X. F. O. V., čo obaja potvrdili. Vyjadrenie svedkyne W. T., ako si to ona vysvetľovala, keď jej povedala, že je to vybavené, nie je rozhodujúce, pretože do Piešťan sa necestovalo primárne kvôli odovzdaniu sumy, ale kvôli riešeniu celej záležitosti. To sú len subjektívne názory svedkyne. Svedkyňa nebola informovaná o priebehu rokovania v S.O.S. a preto nemôžeme vylúčiť, že mohla myslieť celkovú záchranu bytu, lebo to bol konečný cieľ, teda, že S.O.S. Financ s.r.o. dali prísľub, že byt neprevedú a počkajú, kým sa zoženú peniaze.

Obžalovaná ďalej v odvolaní tvrdí, že peniaze, ktoré jej brat poskytol mu nevrátila z toho dôvodu, že je nezodpovedný a v skutočnosti to neboli jeho peniaze. G. peniaze nemohla vrátiť, keďže ona vedela, že peniaze mali byť použité na iný účel. Preto ich uschovala v trezore a neskôr boli všetky použité na vyrovnanie dlhu v Piešťanoch. Dlh nenarástol kvôli nej ale hlavne kvôli postoju a správaniu jej brata.

Ďalej obžalovaná poukazuje na tú skutočnosť, že Tatrabanka si na rozdiel od VUB vyžadovala jej bonitu nie za tri mesiace, ale za polrok. Ju to zaťažovalo, nakoľko v súvislosti s tým sa musela zamestnať vo svojej vlastnej firme, platila odvody zo mzdy, a to všetko kvôli bratovi a bankám. Nevidí dôvod prečo by to robila, keby si chcela 300.000,- Sk ponechať. Nesúhlasí s názorom prvostupňového súdu, že zavádzala poškodeného a W. K. v tom, že peniaze použila na čiastočné vysporiadanie záväzku, ako aj skutočnosť, že o disponovaní s týmito prostriedkami neinformovala osoby, na ktoré sa obrátila so žiadosťou o pomoc pri získaní finančných prostriedkov na vysporiadanie dlhu, lebo vysvetlila, prečo nechcela vrátiť poškodenému peniaze po prvej návšteve v S.O.S. Financ spol. s.r.o. Znovu opakuje, že bola oprávnená na všetky právne úkony a spôsobené následky boli možné a dovolené. Obžalovaná poukazuje na konštatovanie prvostupňového súdu v napadnutom rozsudku, že tvrdenie svedka W. J. a v konečnom dôsledku ani jej tvrdenie nekorešponduje s listinnými materiálmi, podľa ktorých S.O.S. Financ spol. s.r.o. mala od nej prevziať dňa 23.6.2008 len sumu 1.000.000,- Sk a v nadväznosti na uvedené tvrdí, že áno, nesedí to a ani nemôže, pretože tu treba započítať úplatky mafiánom, ktoré si vyžiadali.

Zdôrazňuje, že sumu 300.000,- Sk nemala, lebo išla na úplatky, ako to vysvetlila v záverečnej reči, nevidí dôvod, prečo by to mala každému oznamovať a prečo by toto neoznámenie mal byť argument, podľa ktorého by mala byť hodnotená. Nesúhlasí s názorom súdu, že nepoužila sumu 300.000,- na dohodnutý účel a tvrdí, že ju použila. Obžalovaná W. L. má zato, že pri hodnotení jej konania musíme vychádzať z plnomocenstva s prihliadnutím na osobu poškodeného a kroky, ktoré dovtedy vykonal. Za vznik situácie je zodpovedný poškodený . Sám si zodpovedá za škodu, ktorú si spôsobil porušením povinností splácať dlh voči banke. Za to, že pohľadávka banky bola postúpená práve mafiánskej spoločnosti s preukázanými nekalými praktikami nemôže ona a poškodený len do tej miery, že keby si plnil svoje povinnosti, nebolo by došlo k postúpeniu pohľadávky.

Obžalovaná napokon poukazuje na tú skutočnosť, že okresný súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nevenuje jej výpovedi na hlavnom pojednávaní, ani jej záverečnej reči, kde presne uviedla, ako to bolo, aj keby si tým mala privodiť horšie následky. Názor súdu o tom, kedy vznikol u nej úmysel spáchať spreneveru je zaujímavý , no nesúhlasí s ním, pretože tu nesedí ďalšie jej konanie, a to

- vždy zdôrazňovala, že chce zachrániť mame byt,

- vedela, že ani mama, ani brat nemajú na splácanie navýšených dlhov z úveru

- nebola odkázaná na tieto peniaze, pretože žije slušným rodinným životom, kde jej partner sa vie o ňu riadne postarať,

- neboli žiadnym relevantným spôsobom preukázané večierky a búrlivý, hýrivý spôsob života,

- nebolo preukázané ani to, ako mala inak so zverenými peniazmi naložiť a čo je dôležité, nebolo vyvrátené, že sa všetky skutočnosti stali tak, a za tých okolností, ako to uviedla vo svojej výpovedí a potom v záverečnej reči a preto žiada zrušiť napadnutý rozsudok a oslobodiť ju spod obžaloby prokurátora.

Krajský súd na podklade takto podaného odvolania podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa

Na hlavných pojednávaniach okresného súdu boli vykonané dôkazy v rozsahu potrebnom pre objasnenie veci a spravodlivé rozhodnutie súdu. Výrok o vine obžalovanej F. uvedený v napadnutom rozsudku je založený na presvedčivých dôkazoch, ktoré bez akýchkoľvek pochybností vylučujú inú alternatívu skutkového deja než aký bol na základe týchto dôkazov ustálený.

V rozsudku súdu prvého stupňa konanie obžalovanej F. L. podľa zistenia odvolacieho súdu je celkom spoľahlivo preukázané vo veci zákonným spôsobom vykonanými dôkazmi, a to konkrétne výpoveďami svedkov W. K.N., W. G., W. K., W. T., R. X., O. V., O. W., R.. L. L. F. R.. W. J., ale aj listinnými dôkazmi - plnou mocou udelenou obž. F. L. W. K. dňa 14.9.2007, Výpisom z katastra nehnuteľnosti, správy katastra Košice zo dňa 11.12.2008 - Výpis z listu vlastníctva č. 12916- čiastočný, zmluvy o prevode vlastníctva bytu č. 16 na Jenisejskej ul. č. 51, Katastrálne územie Jazero, Obec Košice - Nad Jazerom, okres Košice IV zo dňa 18.6.2008 a tiež zo dňa 1.7.2008, príjmového pokladničného dokladu zo dňa 23.6.2008 vystaveného S.O.S. Financ spol. s.r.o., Nám. Slobody 10, Piešťany, na ktoré dôkazy sa poukazuje podrobne aj v odôvodnení napadnutého rozsudku.

So zreteľom na odvolacie námietky obžalovanej F. L. treba opätovne poukázať na viaceré nepochybne preukázané skutočnosti v posudzovanej trestnej veci.

Obžalovaná F. L. nerobila spornou skutočnosť, že v septembri 2007 jej brat W. K. v spoločnosti W. G. a v prítomnosti matky W. K. v záložni na Južnej tr. č. 31 v Košiciach, ktorú prevádzkovala odovzdal sumu 30.000,- Sk za účelom vysporiadania pohľadávky v S.O.S. Financ spol. s.r.o. Piešťany. Pohľadávka bola na uvedenú spoločnosť prevedená na základe zmluvy o hypotekárnom úvere č. zo dňa 21.6.2004 poskytnutom W. K. OTP Bankou Slovensko a.s.

Obžalovaná F. L. vrámci uplatnenej obhajoby tvrdila, že pri prvom jednaní v spoločnosti S.O.S. Financ spol. s.r.o. Piešťany jej bola oznámená výška dlhu v sume 1.080.000,- Sk s tým, že spoločnosť žiadala úhradu jednorázovo, pretože v opačnom prípade bude byt predaný v dražbe, ktorá sa pripravovala. Obžalovaná vysvetlila, že peniaze bratovi nevrátila z toho dôvodu, že je nezodpovedný a W. G. ich nemohla vrátiť, keďže ona bola informovaná o ich použití na iný účel. Ďalej obžalovaná F. L. uviedla,

že peniaze uschovala v trezore záložne, ktorú prevádzkovala a neskôr všetky použila na vyrovnanie dlhu v spoločnosti S.O.S. Financ spol. s.r.o. Piešťany. Vzápätí ale sama tvrdila, že na vyplatenie dlhu v S.O.S. Financ si požičala peniaze a dlh vyrovnala. Toto tvrdenie obžalovanej je zhodné aj s výpoveďami svedkov Ing. L. L., Ing. W. J. ale aj JUDr. S. N. a tiež svedka W. K. a svedkyne W. K..

Uplatnená obhajoba obžalovanou F. L., že prevzatú sumu 300.000,- Sk od W. K. použila na vyrovnanie dlhu v S.O.S. Financ spol. s r.o. Piešťany bola ale jednoznačne vyvrátená výpoveďou svedka W. K., ktorý potvrdil, že obžalovanú splnomocnil na vysporiadanie záväzku voči S.O.S. Financ spol. s.r.o. Piešťany, obžalovaná ho uisťovala, že sumu 300.000,- Sk, ktorú si na tento účel požičal od W. G. zaplatila vo vyššie uvedenej spoločnosti, a preto ju opakovane žiadal predložiť potvrdenie o vyplatení tejto finančnej čiastky. Až v mesiaci január 2009 sa dozvedeli, že obžalovaná F. L. sumu 300.000,- Sk v spoločnosti S.O.S. Financ spol. s.r.o. Piešťany v skutočnosti nezložila. Vzápätí ju preto navštívil aj s W. G. na pracovisku a žiadal vysvetlenie, avšak obžalovaná ešte aj vtedy zotrvala na tom, že peniaze vyplatila.

Výpoveď svedkyne W. G. v podstate korešponduje s výpoveďou svedka W. K., že peniaze boli odovzdané obžalovanej F. L. v súvislosti s problémom spojeným s bytom rodiny K., ktorý mala riešiť práve obžalovaná zaplatením finančných prostriedkov. Svedkyňa jednoznačne poprela iný účel použitia finančných prostriedkov, ktoré požičala W. K., a tým vlastne aj vyvrátila uplatnenú obhajobu obžalovanej F. L. v tejto časti.

Z výpovede svedkyne W. K. mal súd preukázané, že sama obžalovaná iniciatívne navrhla, že dá do poriadku dlh na ich byte v Košiciach na ul. Jenisejskej č. 51, že bude jednať v mene W. K. , a aby jej tento udelil plnú moc. Obžalovaná sa vyjadrila podľa tvrdenia svedkyne, že v súvislosti s navštívením spoločnosti v Piešťanoch potrebuje 300.000,- Sk. Svedkyňa ďalej uviedla, že bola pritom, keď obžalovaná od W. K. prevzala 300.000,- Sk na svojom pracovisku. Svedkyňa rovnako potvrdila tú podstatnú skutočnosť, že obžalovaná aj ju uisťovala, že sumu 300.000,- Sk odovzdala v S.O.S. Financ spol. s.r.o. Piešťany, to ale ako neskôr zistili nebola pravda. Obžalovaná peniaze použila pre svoje potreby. Svedkyňa taktiež potvrdila aj tú skutočnosť, že W. K. opakovane žiadal od obžalovanej doklad o zaplatení sumy 300.000,- Sk S.O.S. Financ spol. s.r.o. Piešťany.

Rovnako svedkyňa W. T. vypovedala o pôžičke sumy 300.000,- Sk W. G., ktorú následne obž. F. L. mala použiť na vyplatenie pohľadávky v S.O.S. Financ spol. s.r.o. Piešťany „aby neprepadol byt“. Podľa vyjadrenia svedkyne obžalovaná F. L. v septembri 2007 aj v jej spoločnosti niesla vyššie uvedenú sumu finančných prostriedkov do Piešťan. Na túto skutočnosť usúdila z vyjadrenia obžalovanej, keď povedala, že má so sebou peniaze, že ich nesie ako zálohu, „aby neprepadol byt“. Z výpovede svedkyne ďalej vyplýva tá rozhodujúca skutočnosť, že suma 300.000,- Sk bola uschovaná v trezore na prevádzke záložne na Južnej triede č. 31 v Košiciach len niekoľko dní dovtedy, kým išli do Piešťan. Po návrate z Piešťan už svedkyňa finančnú čiastku v sume 300.000,- Sk v trezore nevidela.

Aj svedok Ing. W. J. sa vyjadril, že už pri prvom rokovaní v S.O.S. Financ spol. s.r.o. Piešťany nebolo možné dohodnúť splátky na úhradu dlhu. Byt mal ísť do dražby. Svedok potvrdil, že ak by mal vedomosť o tom, že W. K. poskytol obžalovanej 300.000,- Sk na splatenie časti dlhu voči S.O.S. Financ spol. s.r.o. Piešťany, nepristúpil by k finančnej pomoci pre obž. F. L..

Svedok O. W. taktiež vycestoval s obžalovanou F. L. do Piešťan za účelom riešenia otázky bytu jej mamy. Konateľ spoločnosti S.O.S. Financ spol. s.r.o. Piešťany sa vyjadril, že byt je súčasťou pohľadávok, ktoré spoločnosť prevzala. Na druhej strane svedok ale nevedel uviesť sumu, ktorú presne vyššie uvedená spoločnosť požadovala na vyrovnanie pohľadávky. Pripustil sumu 1.100.000,- Sk alebo 1.200.000,- Sk. Tvrdil, že obžalovaná mala so sebou 300.000,- Sk s tým, že ich zložia ako zálohu, alebo prvú splátku, ale konateľ spoločnosti s takým postupom nesúhlasil. Svedok potvrdil zároveň, že pri rokovaniach bola prítomná aj svedkyňa W. T..

Z výpovede svedka R. X. vyplýva, že čiastočné plnenie na úhradu pohľadávky, ktorú ich spoločnosť odkúpila od OTP Banky Slovensko a.s., a ktorá sa týkala úveru poskytnutého W. K. odmietli a žiadali vyplatiť celý dlh, pretože v opačnom prípade byt bude realizovaný v dražbe. Aj svedok O. V. tvrdil, že sa s obžalovanou dohodli na jednorazovom vyplatení úveru iným hypotekárnym úverom. Z jeho výpovede je zrejmé, že bola síce ponúknutá „ nejaká finančná čiastka ako splátka“ ale pre nich bolo akceptovateľné jediné riešenie, a to vyplatenie celého dlhu.

Výpoveďami svedkov Ing. L. L., Ing. W. J. a JUDr. S. N. ale aj výpoveďou obž. F. L., svedka W. K., svedkyne W. K., mal súd preukázané, akým spôsobom boli v konečnom dôsledku zaplatené finančné prostriedky na vyrovnanie dlhu v spoločnosti S.O.S. Financ spol. s.r.o. Piešťany.

Z vykonaných dôkazov vyplýva, že dlh bol vyrovnaný z pôžičky 1.300.000,- Sk, ktorá bola Ing. L. L. v hotovosti zložená v prospech obž. F. L.. Svedok Ing. W. J. potvrdil tú skutočnosť, že na druhom rokovaní v spoločnosti S.O.S. Financ spol. s.r.o. Piešťany boli obžalovanou F. L. v prospech uvedenej spoločnosti odovzdané finančné prostriedky okolo 1.200.000,- Sk. Svedok bol osobne prítomný pri odovzdaní vyššie uvedenej sumy S.O.S. Financ spol. s.r.o. Piešťany a tiež aj pri preberaní peňazí obžalovanou F. L. od Ing. L. L.. Svedok vysvetlil, že obžalovaná prevzala od Ing. L. L. sumu 1.200.000,- Sk na vyplatenie dlhu v Piešťanoch a preto aj tvrdil, že túto sumu vyplatila. Na druhej strane ale svedok poznamenal, že bol síce v Piešťanoch v miestnosti, kde obžalovaná peniaze odovzdala, ale peniaze neprepočítaval a nevidel ani doklad o akú sumu išlo.

Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 23.6.2008 vystaveného S.O.S. Financ spol.s.r.o. Nám. Slobody 10, Piešťany súd zistil, že obžalovaná F. L. vyplatila na úver č. 028/500104HU sumu 1.000.000,- Sk.

V ďalšej časti výpovede svedok Ing. W. J. vypovedal k okolnostiam, za ktorých zobral na základe ústnej dohody s obžalovanou z ČSOB úver v sume 1.890.000,- Sk s tým, že obž. F. L. pristúpi k splácaniu úveru a úver bol použitý na kúpu bytu na Jenisejskej č. 51 v Košiciach od Ing. L. L., ktorý po obdŕžaní finančných prostriedkov z banky rozdiel medzi sumou 1.800.000,- Sk a 1.200.000,- Sk .tj. 600.000,- Sk vyplatil obžalovanej F. L.. Svedok ako dôvod pre uvedený postup uvádzal požiadavku obžalovanej na vytvorenie rezervy pre splácanie úveru. Priznal aj to, že jeho provízia predstavovala sumu 90.000,- Sk. Ďalej svedok uvádzal skutočnosti spojené so splácaním tohto úveru do septembra 2012 s tým, že mesačná splátka predstavovala sumu 15.000,- Sk (500,- Eur).

Podľa vyjadrenia svedkyne W. obžalovaná F. L. žiadnou finančnou čiastkou neprispela na úhradu úveru, pretože svedkyňa jej poskytla na splátku v auguste 2008 sumu 8.000,- Sk a na splátku v septembri 2008 sumu 15.000,- Sk.

Svedok W. K. uviedol , že v decembri 2008 taktiež odovzdal obžalovanej F. L. sumu 15.000,- Sk ako jeho príspevok na dve mesačné splátky úveru, ktoré mala obžalovaná odovzdať Ing. W. J..

Svedok ďalej vypovedal, že vypomáha matke - svedkyni W. K. so splácaním úveru, pretože splátka 500,- Eur mesačne je pre ňu vysoká a so splácaním úveru matke pomáha aj ďalší brat K..

Vzhľadom na tú skutočnosť, že prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok a preto odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, ale komplexne, nie je účelné v tomto rozhodnutí znovu podrobne rozoberať dôkazy na ktoré vo svojom rozhodnutí už poukázal okresný súd.

Na druhej strane ale vzhľadom na uplatnené námietky obžalovanej F. L. v podanom odvolaní je potrebné dať odpoveď na jej argumenty, ktoré sú pre rozhodnutie rozhodujúce.

Obžalovaná F. L. tvrdí v podanom odvolaní, že výpovede svedkov W. K. a W. K. boli dopredu dohodnuté a sú účelové. Krajský súd má zato, že opak je pravdou. Sama obžalovaná konštatuje, že zlé vzťahy v rodine neboli preukázané, nepotvrdili ich ani vyššie uvedení svedkovia. Svedkyňa W. K. takmer denne navštevovala obžalovanú na jej pracovisku, čo tiež dokazuje a potvrdzuje ich veľmi dobré interpersonálne vzťahy. Krajský súd nezistil také skutočnosti, ktoré by spochybňovali pravdivosť výpovede svedkov W. K. a W. K.. Podľa názoru krajského súdu svedkovia vypovedali presvedčivo, jasne, zrozumiteľne, zhodne a bez rozporov. V nadväznosti na uvedené je pritom podstatné zistenie, že nimi uvádzané skutočnosti potvrdzujú aj ďalšie vo veci vykonané dôkazy, na ktoré bolo v tomto rozhodnutí už poukázané.

Z výpovede svedkyne W. T. vyplýva pre skutkové zistenia súdu v posudzovanej trestnej veci nespochybniteľný záver potvrdený aj svedkom O. W. a to, že obžalovaná F. L. v septembri 2007 aj v

spoločnosti svedkyne a tiež vyššie menovaného svedka brala so sebou do Piešťan sumu 300.000,- Sk, ktorá mala byť zložená ako záloha, alebo prvá splátka v S.O.S. Financ spol. s.r.o. Piešťany. Uvedené tvrdenie svedkov odvolací súd hodnotil ako pravdivé, zodpovedajúce stavu veci bez toho, aby bola preukázaná akákoľvek zaujatosť a tendenčnosť výpovede svedkyne W. T. v neprospech obžalovanej vo vzťahu k vyššie uvedenej skutočnosti.

Pokiaľ obžalovaná v podanom odvolaní zdôrazňuje, že svedok Ing. W. J. potvrdil to, čo uviedla v záverečnej reči, že bola nútená v S.O.S. Financ spol. s.r.o. Piešťany, dávať úplatky, a to sedí, keď vezmeme do úvahy počty súm, a to , že na potvrdení o zaplatení dlhu je suma 1.000.000,- Sk, krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na vysvetlenie svedka uvedené v tomto rozhodnutí prečo tvrdil, že obžalovaná F. L. odovzdala v Piešťanoch finančné prostriedky okolo 1.200.000,- Sk a za akých okolností k tomu došlo.

Obžalovanej F. L. nič nebránilo potom, čo finančné prostriedky v sume 300.000,- Sk ponúkla v S.O.S. Financ spol. s.r.o. Piešťany ako zálohu, alebo prvú splátku a konateľ spoločnosti odmietol čiastočné plnenie na úhradu pohľadávky odkúpenej od OTP Banky Slovensko a.s. ich vrátiť W. G., ktorá finančné prostriedky poskytla výlučne v súvislosti s riešením problému spojeného s bytom rodiny K..

Krajský súd sa stotožňuje aj s názorom vysloveným prvostupňovým súdom v napadnutom rozsudku, že obžalovaná zavádzala W. K. a W. K., že použila 300.000,- Sk na čiastočné vysporiadanie záväzku, pretože uvedený názor vychádza a má základ vo výpovediach týchto svedkov, ktoré súd považuje za pravdivé a vierohodné.

Pokiaľ obžalovaná v podanom odvolaní namieta, že okresný súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nevenuje jej výpovedi na hlavnom pojednávaní, ani jej záverečnej reči, kde presne uviedla, ako to bolo, odvolací súd túto argumentáciu neakceptuje a nestotožňuje sa s ňou, pretože prvostupňový súd v napadnutom rozsudku na str. 2,3 a 15 rozoberá práve ako dôkazný prostriedok výsluch obžalovanej F. L. na hlavnom pojednávaní.

K vyjadreniu obžalovanej vrámci záverečnej reči odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že vyhlásením súdu dokazovania za skončené sa uzaviera najdôležitejšia fáza kontradiktórneho konania na hlavnom pojednávaní a jednak sa ohraničuje priestor a v ňom vykonané dôkazy, ktoré súd bude hodnotiť ako podklad pre svoje rozhodnutie (, ).

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní konanom dňa 4.9.2013 (čl. 190 - 201) nevyplýva, aby strany navrhli návrat do fázy dokazovania.

Krajský súd nezistil pochybenie prvostupňového súdu ani pokiaľ ide o právne posúdenie konania obžalovanej F. L.. Výsledky vykonaného dokazovania, na ktoré bolo v tomto rozhodnutí a rovnako aj v napadnutom rozsudku poukázané svedčia pre jednoznačný a nespochybniteľný záver, že finančná čiastka v sume 300.000,- Sk (9.958,17 Eur) bola zverená obžalovanej F. L. poškodeným W. K., aby s ňou naložila určitým, konkrétnym spôsobom, a to aby ju obžalovaný F. L. použila za účelom vysporiadania záväzkov voči spoločnosti S.O.S Financ spol. s.r.o. Piešťany k bytu na ul. Jenisejskej č. 51 v Košiciach zapísaného na LV č. 12916.

Obžalovaná v rozpore s účelom, na ktorý jej bola uvedená suma zverená s touto naložila nezisteným spôsobom s vedomím , že tak koná proti vôli W. a tým mu spôsobila väčšiu škodu, ktorou sa podľa § 125 ods. 1 Tr. zák. rozumie škoda prevyšujúca sumu 2.660,- Eur.

Úmysel obžalovanej prisvojiť si cudziu vec vznikol potom, ako konateľ spoločnosti S.O.S. Financ spol. s.r.o. Piešťany odmietol ponúkané čiastočné plnenie na úhradu pohľadávky, ako to správne konštatuje vo svojom rozhodnutí aj prvostupňový súd.

Pre úplnosť veci odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že aj v prípade, ak páchateľ zverenú cudziu vec odovzdá inej osobe v rozpore s pokynmi, ktoré mu dal poškodený spácha prečin sprenevery podľa § 213 Tr. zák.

Po preskúmaní výroku o treste krajský súd nezistil žiadny zákonný dôvod na zmenu tohto výroku. Obžalovaná F. L. je v napadnutom rozsudku hodnotená na základe dostupných a vykonaných dôkazov plne v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania. Okresný súd v súlade so stavom veci zistil, že doposiaľ nebola súdne trestaná ani riešená v priestupkovom konaní.

Prvostupňový súd pri rozhodovaní o treste vychádzal zo základných zásad pre ukladanie trestu tak, ako sú uvedené v § 34 Tr. zák. Prihliadol na okolnosti prípadu, ale aj na osobu obžalovanej, jej doterajší spôsob života, spôsob spáchania činu a tiež jeho následok, ako aj na pomery a možnosti nápravy obžalovanej a dospel k správnemu a zákonnému záveru, že účel trestu u obžalovanej F. L. zabezpečí trest odňatia slobody vo výmere 14 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov.

Takto uložený trest podľa názoru krajského súdu je v súlade so zákonom.

Odvolací súd nezistil pochybenie prvostupňového súdu ani vrámci rozhodnutia v adhéznom konaní, pretože nárok na náhradu škody bol poškodeným W. K. riadne a včas uplatnený, výška škody je súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bola obžalovaná F. L. uznaná vinnou a škoda doposiaľ poškodenému obžalovanou nebola uhradená a preto v súlade s ust. okresný súd uložil obžalovanej F. L. povinnosť nahradiť poškodenému spôsobenú škodu vo výške 9.958,17 (deväťtiscídeväťstopäťdesiatosem eur a sedemnásť centov) Eur.

Tieto skutočnosti odôvodňujú záver vyslovený vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.