Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3T-4-2023.pdf
PDF · 76.53 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-3T/4/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany samosudkyňou Mgr. Ľubomírou Podmaníkovou, v trestnej veci obžalovaného U. F. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Topoľčanoch dňa 27.03.2023, takto
rozhodol:
obžalovaný
U. F., narodený XX.XX.XXXX v V., trvale bytom V. - E., adresa na doručovanie písomností D. oddelenie PZ V. - Z., X. XX, na slobode,
u z n á v a s a v i n n ý m , ž e :
hoci mu z ustanovení Zákona o rodine vyplýva povinnosť vyživovať svoje maloleté dieťa, pričom rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. J./XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným dňa XX.XX.XXXX bol zaviazaný prispievať na výživu syna U.F.., nar. XX.XX.XXXX sumou 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred na účet Centra pre deti a rodiny Z., M. XXXX, kde je dieťa umiestnené, plneniu svojej zákonnej vyživovacej povinnosti sa úmyselne vyhýba v mieste svojho bydliska ako i na iných miestach, kde sa zdržiava, a to v období od XX.XX.XXXX doposiaľ, tým, že nikde nepracuje, prácu si nehľadá, nepožiadal príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o sprostredkovanie zamestnania a tým aj pravidelného a dostatočného príjmu a týmto svojím konaním spôsobil voči Centru pre deti a rodiny Z., M. XXXX, XXX XX Z., C.: XX XXX XXX dlh na výživnom vo výške 617,56 Eur, t e d a :
najmenej dva mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýba plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného,
t ý m s p á c h a l :
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2 Trestného zákona.
Z a t o s a m u u k l a d á :
Podľa § 207 odsek 2 Trestného zákona, za zistenej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona a zistenej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.
Podľa § 50 odsek 2 Trestného zákona súd ukladá obžalovanému povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné.
odôvodnenie:
Okresný súd Topoľčany na základe obžaloby prejednal trestnú vec obžalovaného U. F. a na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním výpovede obžalovaného z prípravného konania, výsluchom svedkyne - oprávnenej U.. K. U. a prečítaním listinných dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní.
Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, ktorý sa nedostavil, doručenie predvolania i obžaloby mal riadne a včas vykázané, bol poučený o zákonnej možnosti vykonania hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti.
Z prečítanej výpovede obžalovaného z prípravného konania vyplýva, že si je vedomý toho, že má právoplatným rozsudkom určenú vyživovaciu povinnosť voči svojmu synovi, túto si neplní, pretože je bezdomovec, bez príjmu, naposledy platil výživné na syna asi pred štyrmi rokmi. V minulosti bol aj vo výkone trestu pre neplatenie výživného.
Svedkyňa - oprávnená uviedla, že maloletý U. F., syn obžalovaného, bol umiestnený do ich centra dňa XX.XX.XXXX, v rozsudku o umiestnení bola uvedená adresa rodičov, konkrétne pani P. L. a U. F. ako otca maloletého. Na uvedené adresy bolo obom rodičom písomne oznámené, že ich dieťa bolo umiestnené do Centra pre deti a rodiny v Z.. Rovnako tak boli obaja rodičia oboznámení písomne aj s výživným, ktoré im určil súd. Nakoľko nedisponovali inou adresou ako tou, ktorá bola uvedená v rozsudku, a to bolo U. V. - E., na uvedenú adresu otcovi aj zasielali písomnosti, ktoré sa však vždy vrátili späť ako neprevzaté. Nevedeli sa s otcom žiadnym iným spôsobom skontaktovať, od starej matky pani D. raz dostali informáciu, že otec by sa mal nachádzať niekde v nápravnom zariadení, čo im pomohol overiť úrad práce, táto informácia sa nepotvrdila. Pán U. F. sa za celé obdobie s centrom a ani so svojim synom neskontaktoval, neprejavil záujem ani o syna, ani o povinnosť, ktorá mu bola určená súdom.
Skutkový stav zistený vo výroku rozsudku bol preukázaný aj ďalšími listinnými dôkazmi, predovšetkým rodným listom maloletého U. F., oznámením Centra pre deti a rodiny Z., rozsudkom Okresného súdu Z. zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XXP/XX/XXXX, správami a potvrdeniami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny V., správou F. poisťovne.
Pokiaľ ide o osobu obžalovaného, je rozvedený, nezamestnaný, nemajetný. V odpise z registra trestov má 9 záznamov, v piatich prípadoch sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, doručeným obžalovanému XX.XX.XXXX, právoplatným dňa XX.XX.XXXX pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona, bol mu uložený trest odňatia slobody na 6 mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia. Trest vykonal dňa XX.XX.XXXX.
Po vykonanom dokazovaní súd zhodnotil dôkazy týkajúce sa skutku podľa vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom zvážení všetkých okolností jednotlivo aj v ich súhrne, nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Súd mal za jednoznačne preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedený v skutkovej vete tohto rozsudku a spáchal ho obžalovaný. Skutok vykazuje znaky prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2 Trestného zákona, pretože obžalovaný najmenej dva mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného. Na základe uvedeného je potrebné konštatovať, že obžalovaný konal v priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Trestného zákona, pretože chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom.
Z takéhoto konania je obžalovaný jednoznačne usvedčovaný svojou výpoveďou, ale aj svedeckou výpoveďou oprávnenej U.. K. U., horeuvedenými listinnými dôkazmi. Súd skutok oproti obžalobe upravil vzhľadom k tomu, že obžalovaný pokračoval v protiprávnom konaní až do vyhlásenia rozsudku (§ 122 ods. 13 Trestného zákona). Celkový dlh obžalovaného na výživnom je teda vo výške 617,56 eur.
Z hľadiska závažnosti posúdil súd konanie obžalovaného ako prečin menšej závažnosti, ktorý súčasne prevyšoval závažnosť nepatrnú uvedenú v ustanovení § 10 ods. 2 Trestného zákona, najmä s poukazom na spôsob spáchania, okolnosti, pohnútku a mieru zavinenia obžalovaného.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 - 4 Trestného zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy.
Súd zistil u obžalovaného jednu poľahčujúcu okolnosť, že sa priznal a svoj čin oľutoval podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona, jednu priťažujúcu okolnosť, že už bol odsúdený podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona. V danom prípade základná trestná sadzba za spáchaný prečin je až 3 roky. Vzhľadom na rovnováhu priťažujúcich a poľahčujúcich okolností súd ukladal trest postupom podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona v základnej sadzbe. Súd dospel k záveru, že účel trestu v zmysle § 34 Trestného zákona tak v oblasti generálnej ako aj individuálnej prevencie bude v prejednávanej veci dosiahnutý uložením trestu odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov, zohľadnením celkovej doby páchania trestnej činnosti a neuhradenú žiadnu čiastku výživného v prospech mal. U., ktorý je na výživu zo strany obžalovaného stále odkázaný a tento si svoju zákonnú povinnosť vyživovať svoje maloleté dieťa úmyselne neplní. S poukazom na okolnosti prípadu, súd dospel k záveru, že výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný, preto povolil odklad výkonu trestu odňatia slobody a určil skúšobnú dobu na 2 roky. V rámci povolenia podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody súd uložil obžalovanému povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné.
Takto uložený trest podľa názoru súdu zodpovedá všetkým okolnostiam prípadu i osobe páchateľa, je primeraný a schopný splniť funkciu ochrany spoločnosti i prevencie (individuálne i generálnej) a zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Súd bude v skúšobnej dobe sledovať spôsob života podmienečne odsúdeného. Nesplnenie uloženej povinnosti spočívajúce v príkaze zaplatiť v skúšobnej dobe dlžné výživné počas skúšobnej doby môže byť dôvodom nariadenia výkonu trestu.
Z týchto dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Topoľčany), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo účinne podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.