Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-316-2011.pdf
PDF · 151.59 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/316/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Zuzanou Kudlovskou v právnej veci žalobcu U. Š., A.. XX. X. XXXX, bytom S. X, P. G., právne zastúpeného Q. &. F., s. r. o., Advokátska kancelária so sídlom H.Á. XX, O., G.: XXXXXXXX proti žalovanej Mgr. B. D., advokátke, D. A. XX, O., číslo licencie XXXX/XXXX, v konaní o náhradu škody vo výške 670,55 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná žalobcovi nahradiť škodu zodpovedajúcu nákladom súvisiacim s konaním vedeným pod sp. zn. 12C/126/2009 na Okresnom súde Prešov celkovo vo výške 670,55 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.628,70 € odo dňa 23. 2. 2011 až do dňa 3. 1. 2012, vo výške 9 % ročne zo sumy 866,37 € odo dňa 4. 1. 2012 až do dňa 12. 9. 2013 a vo výške 9 % ročne zo sumy 670,55 € odo dňa 13. 9. 2013 až do zaplatenia, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 46,70 € a trov právneho zastúpenia vo výške 1181,66 €, na účet právneho zástupcu žalobcu a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobcovi vracia súdny poplatok vo výške 4,80 €, prostredníctvom Daňového úradu O., a to najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení Daňovému úradu O..
odôvodnenie:
Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 19. 10. 2011 domáhal, aby súd odporkyňu zaviazal nahradiť mu škodu zodpovedajúcu nákladom súvisiacim s konaním vedeným na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 12C/126/2009 celkovo vo výške 2 628,70 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2 628,70 € odo dňa 23. 2. 2011 až do zaplatenia, a to do troch dní od dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku, a tiež žiadal náhradu trov konania.
Návrh odôvodnil tým, že žalovaná bola jeho právnou zástupkyňou v konaní o vrátenie ceny diela vedenom na Okresnom súde v Prešove pod sp. zn. 12C/126/2009, kde žalobca taktiež vystupoval ako účastník konania - ako žalobca a z dôvodu nesprávnej formulácie žalobného návrhu (petitu), ktorý bol uvedený v žalobe pripravenej žalovanou bol tento návrh Okresným súdom v Prešove zamietnutý. Voči tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, teda žalovanej. Krajský súd v Prešove však rozsudok súdu I. stupňa potvrdil a nepripustil zmenu návrhu na začatie konania, ktorú (až) v rámci odvolania navrhla žalovaná. Navyše odvolací súd uložil v tomto rozsudku žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému trovy odvolacieho konania vo výške 244,55 € na účet JUDr. U. X., advokáta žalovaného v danom konaní. Následkom toho, že príslušné súdy museli žalobný návrh pripravený žalovanou zamietnuť a priznať náhradu trov daného konania žalovanému, vznikla žalobcovi škoda. Nárok žalobcu bol pritom zjavne preukázaný, čo potvrdili konajúce súdy aj v citovaných rozhodnutiach, avšak z dôvodu zle pripraveného žalobného návrhu žalovanou nemohli príslušné súdy
rozhodnúť v prospech žalobcu. Z uvedeného je zrejmé, že žalobcovi bola spôsobená škoda zo strany žalovanej. Okrem trov konania vo výške 1 532,15 € a trov odvolacieho konania vo výške 244,55 €, ktoré musel žalobca uhradiť žalovanému v danom konaní, tvorí škodu aj poplatok za podanie návrhu na začatie konania vo výške 426 € a poplatok vo výške 426 € aj za podanie odvolania, ktoré bolo podané na základe uistenia zo strany žalovanej, že odvolací súd žalobcovi jeho nárok prizná. Preto žalobcovi vznikla skutočná škoda vo výške 2 628,70 €. Žalovaná bola vyzvaná, aby do 5 kalendárnych dní uhradila žalobcovi sumu vo výške 3 935,70 €, v ktorej bola okrem iných dlžných súm zo strany žalovanej voči žalobcovi zahrnutá aj úhrada predmetnej náhrady škody vo výške 2 628,70 €. Vzhľadom na to, že k uhradeniu náhrady v určenej lehote nedošlo, dostala sa žalovaná dňa 23. 2. 2011 do omeškania.
Navrhovateľ vo svojom návrhu ďalej poukázal aj na ust. § 26 zákona o advokácii a uviedol, že v danom prípade došlo k naplneniu predpokladu zodpovednosti za škodu spočívajúcu vo vzniku škody žalovanou, keďže žalobcovi skutočne škoda vznikla a žalovaná sa nemôže zbaviť zodpovednosti za škodu, pretože nevynaložila všetko úsilie, ktoré od nej bolo možné žiadať, keďže žalobný návrh v danej veci nepodala a ani po začatí konania neupravila tak, aby zodpovedal synalagmatickej povahe záväzku medzi žalobcom(objednávateľom) a žalovaným (ako zhotoviteľom), teda tak, aby mu súd mohol vyhovieť. V predmetnom konaní neexistovala žiadna právna prekážka, pre ktorú by ešte počas prvostupňového konania nebolo možné upraviť žalobný návrh tak, aby zodpovedal synalagmatickej povahe záväzku medzi žalobcom a žalovaným.
Žalovaná sa k návrhu vyjadrila podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 18. 11. 2011 a uviedla, že nárok žalobcu neuznáva a považuje ho za neopodstatnený. Nesúhlasí s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania a všetky listiny, dôkazy týkajúce sa predmetnej veci predloží na najbližšom pojednávaní, pričom v rámci dokazovania navrhla ako svedkyňu vypočuť Mgr. N. D..
Uznesením zo dňa 19. 6. 2012 č. k. 10C/316/2011-34, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 2. 8. 2012, súd konanie v časti o zaplatenie 1 762,33 € zastavil, vzhľadom na to, že žalobca v tejto časti zobral návrh na začatie konania späť, pretože žalovaná mu uvedenú sumu uhradila po podaní návrhu na začatie konania.
Pred začatím pojednávania, dňa 17. 9. 2013 žalobca vzal späť návrh v časti o ďalšiu dlžnú sumu, a to vo výške 195,82 €, pretože žalovaná žalobcovi uhradila ďalšiu časť dlžnej sumy, preto súd na základe tohto čiastočného späťvzatia konanie v časti o zaplatenie 195,82 € zastavil. Vo zvyšnej časti na podanom návrhu žalobca naďalej trval, a teda žiadal, aby mu žalovaná nahradila škodu zodpovedajúcu nákladom súvisiacim s konaním vedeným pod sp. zn. 12C/126/2009 celkovo vo výške 670,55 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2 628,70 € odo dňa 23. 2. 2011 až do 3. 1. 2012, vo výške 9 % ročne zo sumy 866,37 € odo dňa 4. 1. 2012 až do 12. 9. 2013 a vo výške 9 % ročne zo sumy 670,55 € odo dňa 13. 9. 2013 až do zaplatenia, to všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, a taktiež, aby mu žalovaná nahradila aj trovy tohto konania.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkyňou JUDr. N. D., oboznámením listinných dôkazov predložených do spisu, a to najmä Zmluvou o dielo zo dňa 29. 7. 2005, odstúpením od Zmluvy o dielo, žaloby o vrátenie zaplatenia ceny diela z 12. 1. 2009, rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 12C/126/2009-86, rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 17Co/121/2010-107, odvolaním proti rozsudku Okresného súdu Prešov z 26. 7. 2010, vyjadrením k vyúčtovaniam právnych služieb zo 14. 2. 2011, uplatnením nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone povolania advokáta zo 17. 11. 2011, e-mailovou komunikáciou medzi účastníkmi (č. l. 52), uznesením Okresného súdu Prešov o zastavení dovolacieho konania a nepriznaní náhrady trov dovolacieho konania účastníkom č. k. 12C/126/2009-125, rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 29C/236/2011-92 s opravným uznesením č. k. 29C/236/2011-99 a vyúčtovaním právnych služieb - stanovisko, potvrdením od Cestovnej kancelárie M. a výpisom z monitorovacieho systému služobného motorového vozidla žalobcu, a zistil tento skutkový stav:
Dňa 29. 7. 2005 uzavrel žalobca ako objednávateľ so spoločnosťou T., s. r. o., U. XX, F., G.E.: XXXXXXXX ako zhotoviteľom Zmluvu o dielo. Vzhľadom na skutočnosť, že dielo dodané zhotoviteľom malo vady, ktoré neboli zhotoviteľom ani po reklamácii žalobcu odstránené, žalobca dňa 15. 8. 2008 splnomocnil na vyriešenie tejto veci žalovanú, ktorá vykonáva advokáciu a je zapísaná do zoznamu advokátov, ktorý vedie Slovenská advokátska komora, číslo licencie 1306/1992. Vzhľadom na to, že
zhotoviteľ ani po komunikácii s právnou zástupkyňou žalobcu, teda žalovanou a ani po opätovných výzvach vady neodstránil, žalobca, teda objednávateľ od Zmluvy o dielo odstúpil a požiadal zhotoviteľa o vrátenie ceny zaplatenej za dielo. Aj napriek uvedenému zhotoviteľ nevrátil cenu zaplatenú za dielo, ani sa so žalobcom nedohodol na termíne demontáže vadného diela. Žalobca preto podal žalobu na súde, čím sa začalo konanie o vrátenie ceny diela vedené na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 12C/126/2009. V tomto konaní bola žalovaná Mgr. B. D. právnou zástupkyňou žalobcu U. Š., ako to vyplýva aj zo žaloby o vrátenie zaplatenej ceny diela zo dňa 12. 1. 2009. V žalobe, ktorú žalovaná pripravila, navrhla, aby súd vydal tento rozsudok: Žalovaný obchodná spoločnosť T., s. r. o. , U. XX, XXX XX F., G.: XXXXXXXX, zapísaný v Obchodnom registri Okresného súdu Prešov, oddiel: Sro, číslo vložky: 13821/P, je povinný zaplatiť žalobcovi U. Š., A.. XX. X. XXXX, XXXXXX/XXXX, W. S. X, XXX XX P. G., cenu diela vo výške 7 125 € s príslušenstvom, a to s 8,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 7 125 € od 3. 9. 2008 do zaplatenia, súdny poplatok vo výške 426 €. Ďalej je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi na účet advokátky Mgr. B. D. trovy právneho zastúpenia vo výške 494 €.
Okresný súd Prešov vykonal vo veci na základe tejto podanej žaloby rozsiahle dokazovanie, ktoré trvalo takmer dva roky. Žalobca v danom konaní žiadal zaviazať žalovaného, teda zhotoviteľa na vrátenie zaplatenej ceny diela a zhotoviteľ žiadal podanú žalobu zamietnuť z dôvodu, že podľa jeho názoru nebol zo strany žalobcu dodržaný zákonný postup, ktorý mal predchádzať odstúpeniu od zmluvy. Okresný súd sa v danom konaní nestotožnil s názorom žalovaného, na základe dokazovania dospel k záveru, že zo strany žalobcu došlo k riadnemu odstúpeniu od zmluvy o dielo. Napriek uvedenému súd prvého stupňa rozhodol tak, že žalobu vzhľadom na formuláciu žalobného návrhu zamietol a v odôvodnení uviedol, že vzájomnú viazanosť plnenia je potrebné rešpektovať i pri formulácii žalobného návrhu vo výroku rozhodnutia i v konaní o výkon rozhodnutia. Pretože vo vykonávacom konaní je súd viazaný výrokom rozhodnutia a nie jeho odôvodnením, musí byť pre postup výkonu rozhodnutia vyjadrený vo výroku, že splnenie uloženej povinnosti je viazané na splnenie vzájomnej povinnosti. Pokiaľ žalobný petit povinnosť žalovaného plniť oproti splneniu povinnosti žalobcu voči nemu nevyjadruje, nemožno žalobe vyhovieť. V danej právnej veci v takto formulovanej žalobe ale chýba práve vyjadrenie synalagmatickej povahy záväzku u oboch zmluvných strán, teda skutočnosť, že požadované plnenie je viazané na splnenie vzájomnej povinnosti žalobcu. Zároveň súd prvého stupňa uložil žalobcovi povinnosť žalovanému, teda zhotoviteľovi nahradiť trovy konania vo výške 1 532,15 € na účet jeho právneho zástupcu JUDr. U.Á. X., advokáta so sídlom Q. F., M. XXX, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Proti tomuto rozsudku prvostupňového súdu bolo podané odvolanie pripravené žalovanou z 26. 7. 2010, v ktorom uviedla, že dôvodom podaného odvolania je predovšetkým skutočnosť, že súd prvého stupňa nesprávne posúdil skutkový a právny stav prejednávanej veci a prijal nesprávny právny záver. Okrem iného v odvolaní bolo uvedené „ nestotožňujeme sa so závermi rozsudku, že počas konania nedošlo zo strany žalobcu k prejavu vôle sinalagmatickej povahy spočívajúcom v povinnosti žalobcu vrátiť žalovanému poskytnuté plnenie. Takéto vyjadrenie žalobcu odznelo na poslednom pojednávaní konanom dňa 8. 6. 2010, kde žalobca počas výsluchu uviedol, že možnosť vrátenia dodaných okien konzultoval s odborníkmi a nie je problém tieto okná vyňať a vrátiť žalovanému.“ Z obsahu jeho vyjadrenia je zrejmé, že žalobca si tejto povinnosti bol vedomý a aj s tým počítal. Tvrdenie súdu, že žalobe nemohol vyhovieť práve z dôvodu chýbajúceho vyjadrenia žalobcu na splnenie vzájomnej povinnosti voči žalovanému, považujeme za nesprávne. Podľa nášho názoru žalobca prejavil dostatočne vôľu vrátiť žalovanému poskytnuté plnenie a súd, ak mal akékoľvek pochybnosti o prejave vôle žalobcu, mohol tieto pochybnosti odstrániť v rámci vykonaného dokazovania. Ak mal súd pochybnosti, mohol vyzvať žalobcu na upresnenie jeho žalobného návrhu, čo by v žiadnom prípade nebolo v rozpore s hmotným právom. Postup súdu vo veci vykonaného dokazovania považujeme za účelový a závery rozsudku vo veci posúdenia vzájomného plnenia, teda povinnosti žalovaného plniť oproti plneniu žalobcu považujeme za nesprávne, žiadame Krajský súd v Prešove, aby preskúmal zákonnosť postupu súdu a napadnutý rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 8. 6. 2010 zmenil tak, že žalobe vyhovel v plnom rozsahu a zaviaže žalovaného na vrátenie ceny diela vo výške 7 125 € spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 3. 9. 2008 do zaplatenia a zároveň zaviaže žalobcu na vrátenie všetkých stolárskych výrobkov dodaných žalobcovi žalovaným na základe Zmluvy o dielo zo dňa 29. 7. 2005. Taktiež v tomto odvolaní žiadala, aby súd zaviazal žalovaného k úhrade trov prvostupňového konania vo výške 1 889,47 € pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 426 € a trov právneho zastúpenia na účet advokátky Mgr. B. D. vo výške 1 473,47 €, a to zo 7 vykonaných úkonov právnej služby. Okrem trov prvostupňového konania žiadala, aby súd žalobcovi priznal aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške 670,55 € pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za odvolanie vo výške 426 € a z trov
právneho zastúpenia vo výške 244,55 € za podané odvolanie voči rozsudku Okresného súdu Prešov z 8. 6. 2010.
Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 11. 11. 2010 č. k. 17Co/121/2010-107 však rozhodol tak, že nepripustil zmenu návrhu na začatie konania, potvrdil rozsudok a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy odvolacieho konania vo výške 244,55 € na účet JUDr. U. X., advokáta. V odôvodnení tohto rozsudku na strane 5 súd uvádza, že z obsahu podania žalobcu, ktorým sa odvolával proti rozsudku súdu prvého stupňa, vyplýva, že okrem iného žiadal aj o zmenu návrhu z uloženia povinnosti zaplatiť finančnú čiastku na synalagmatický právny vzťah, ktorý má byť doplnený povinnosťou žalobcu vydať výrobky, ktoré mu boli žalovaným dodané. Odvolací súd zistil, že výsledky doterajšieho konania nemôžu byť podkladom pre konanie o zmenenom návrh a naviac vecne príslušným súdom na konanie o takomto zmenenom návrhu by bol prvostupňový súd, preto zmenu návrhu na začatie konania odvolací súd nepripustil a pokračoval v konaní o pôvodnom návrhu na začatie konania, o ktorom už bolo vykonané dokazovanie a o ktorom rozhodol súd prvého stupňa. Na strane 3 v 4 odseku uvádza, že súd nie je oprávnený poskytovať účastníkom konania hmotnoprávne poučenia, teda ani poučenie ako má znieť žalobný petit. Na strane 6 v uvedenom rozsudku sa uvádza, že synalagmatický právny vzťah je vzťah účastníkov podľa § 457 Občianskeho zákonníka a ide o hmotnoprávny vzťah, ktorý vzniká priamo zo zákona. Preto prvostupňový súd správne posúdil, že tento špeciálny synalagmatický právny vzťah je potrebné vyjadriť aj v žalobnom petite. Nie je správna námietka žalobcu, že bolo povinnosťou súdu poučiť ich o povinnosti alebo potrebe upraviť žalobný návrh vo vzťahu k petitu. V predposlednom odseku na strane 6 odvolací súd uvádza, že odvolací súd považoval odvolacie námietky žalobcu za nedôvodné bez priameho vplyvu na správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa, čo do skutkovej tak, ako čo do právnej stránky. Žalobca totiž v priebehu celého konania nevykonal žiaden taký úkon, ktorý by bolo možné s procesného hľadiska považovať za zmenu návrhu na začatie konania, kde by podľa § 95 O. s. p. zmenil žalobu v súlade s hmotným právom a rozhodol sa, že žalobcovi poskytnuté plnenie riadne vydať. Jeho prejav pred prvostupňovým súdom, ktorý namietal vo svojom odvolaní, takémuto procesnému úkonu vôbec nezodpovedá, je to len jeho vyjadrenie, že situáciu konzultoval s odborníkmi a že by s drobnými úpravami nebol problém technicky okná vydať. V petite žaloby takáto povinnosť žalobcu nie je vyjadrená. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil ako správny. Zároveň priznal úspešnému žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania, a to spolu vo výške 244,55 €, ktorú uložil žalobcovi uhradiť žalovanému na účet advokáta.
Uznesením zo dňa 7. 3. 2011 č. k. 12C/126/2009-125 Okresný súd Prešov rozhodol tak, že dovolacie konanie zastavil, náhradu trov dovolacieho konania účastníkom nepriznal. V odôvodnení tohto uznesenia sa uvádza, že proti rozsudku odvolacieho súdu zo dňa 11. 11. 2010 č. k. 17Co/126/2009-107 podala advokátka Mgr. B. D. v mene navrhovateľa dňa 14. 1. 2011 dovolanie. Okresný súd Prešov výzvou zo dňa 21. 1. 2011 vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za dovolanie v sume 855 € v lehote 10 dní od doručenia výzvy s poučením, že ak poplatok nebude v určenej lehote zaplatený, súd konanie zastaví. Uvedená výzva bola doručená advokátke Mgr. B. D. dňa 31. 1. 2011. K úhrade súdneho poplatku do dnešného dňa nedošlo.
V e-mailoch adresovaných žalobcom žalovanej v období od 22. 12. 2010 do 24. 1. 2011 predloženej súdu (č. l. 52), sa doslova uvádza: Dňa 22. 12. 2010: „Dobrý večer pani D., na základe dohody Vám zasielam č. môjho účtu, z ktorého som vyplatil Surmu. Myslím si, že k tejto sume za X. treba prirátať aj zaplatený súdny poplatok za pôvodnú žalobu. Odvolanie ide na moje náklady tak, ako sme sa dohodli. Tak dúfam, že si na to spomínate. „ Dňa 11. 1. 2011: “ Pani D. len Vám posielam mail zo dňa 22. 12. 2010, kde som žiadal o úhradu nákladov za nie moc vydarený súdny proces. To len na vyvrátenie Vášho tvrdenia, že som Vás nežiadal o úhradu, lebo ja tvrdím, že som Vás žiadal o úhradu. Takže Vás poprosím o dodržanie sľubu, ktorý ste mi dali v aute, keď sme išli N. F.. Pre istotu číslo účtu je (tam uvedené). Šampanské, ktoré ste prehrali, Vám odpúšťam.“ Dňa 24. 1. 2011 : „Dobrý večer pani D., takže Vám opakovane zasielam mail ohľadne úhrady nákladov za nevydarený Prešovský súd. Tiež poprosím o zaslanie kópie mimoriadneho dovolania mailom. „
Okresný súd Prešov dňa 19. 4. 2012 rozsudkom č. k. 29C/236/2011-92 v právnej veci žalobcu U. Š., zastúpeného Q. &. F., s. r. o. proti žalovanému T., s. r. o. , zastúpeného Mgr. Q. Č., advokátom, o vrátenie plnenia poskytnutého na základe Zmluvy o dielo a zaplatenie sumy vo výške 9 060,14 € rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 7 295,39 € s príslušenstvom a žalobca je povinný vrátiť
žalovanému plnenie na základe zmluvy o dielo zo dňa 9. 7. 2005, a to 14 nasledujúcich stolárskych výrobkov (vymenovaných v danom rozsudku) v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovanému uložil povinnosť žalobcovi nahradiť trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 870,97 € a iných trov konania vo výške 336,97 € na účet právneho zástupcu žalobcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaná sa k veci podrobnejšie vyjadrila až na pojednávaní a vo svojej výpovedi uviedla, že uznáva nárok žalobcu len v rozsahu 1 950,15 € vzhľadom na to, že po prehratom súdnom procese na prvom stupni na Okresnom súde Prešov, po ktorom odchádzali spolu so žalobcom v aute späť T. O., jej žalobca povedal, že trvá na tom, aby v konaní ďalej pokračovala a aby podala odvolanie, pričom ona ho vyslovene upozorňovala, že nemá význam ďalej v tomto konaní pokračovať, že tam budú vynaložené len ďalšie zbytočné trovy, pričom úspech nie je zaručený. Preto mu odporúčala, aby uhradil prvostupňové trovy, ktoré vznikli v tomto konaní žalovanému s tým, že vzhľadom na to, že uznala, že došlo k chybe na jej strane, tieto náklady uhradí, avšak žiadala od neho, aby jej zaslal potvrdenie o tom, že tieto trovy skutočne žalovanému uhradil, aby si ich následne ona mohla uplatniť v poisťovni. Doposiaľ jej však takýto doklad o zaplatení týchto trov nedoručil. Následne, keď bol žalovanej doručený rozsudok prvostupňového súdu v Prešove, prišiel za ňou do advokátskej kancelárie žalobca, kde sa nachádzala aj jej dcéra JUDr. N. D., pred ktorou tiež uviedol, že trvá na tom, aby žalovaná v konaní pokračovala a aby podala odvolanie voči tomuto prvostupňovému rozsudku. V dôsledku toho nakoniec aj napriek jej presviedčaniu, aby ďalej v konaní ďalej nepokračovali, toto odvolanie vypracovala a bolo podané niekedy v lete v roku 2010. Následne Krajský súd v Prešove toto odvolanie zamietol a potvrdil rozsudok prvostupňového súdu a tiež uložil žalobcovi, aby nahradiť trovy konania žalovanému a aby zaplatil súdny poplatok za odvolanie. Napriek tomuto neúspechu však žalobca neuposlúchol jej rady, aby ďalej v tomto konaní nepokračovali a aby uhradil všetky náklady súvisiace s prvostupňovým aj druhostupňovým konaním. Žalobca však trval na tom, aby vypracovala dovolanie, a aby pokračovala ďalej v konaní, preto toto dovolanie vypracovala a dovolanie bolo podané. Dovolacie konanie však bolo zastavené z dôvodu, že žalobca nezaplatil súdny poplatok za dovolanie. Všetky tieto trovy mohla od neho požadovať ako náklady jej právneho zastúpenia, ktoré vykonala na základe jeho písomného a ústneho požiadania a jeho žiadosti o spracovanie. V prevyšujúcej časti návrhu, teda čo do sumy 670,55 €, žalovaná poprela odôvodnenosť nároku navrhovateľa vzhľadom na to, že z jej strany nedošlo k pochybeniu, pretože ona upozorňovala žalobcu na to, aby ďalej v konaní nepokračovali na odvolacom súde, pričom tento nárok žalobcu pozostáva práve z trov odvolacieho konania, a to trov právneho zastúpenia vo výške 244,55 € a 426 € zo zaplateného súdneho poplatku za podané odvolanie. Tieto náklady si spôsobil žalobca sám, keď napriek upozorneniam z jej strany v konaní chcel ďalej pokračovať, pretože uviedol, že má známeho na Krajskom súde v Prešove, ktorý mu povedal, že v konaní treba pokračovať ďalej. Povedal jej, že len nech spracuje odvolanie, že on nahradí tieto odvolacie trovy, čo potvrdil vlastne aj v e-mailovej komunikácii, ktorú žalovaná predložila súdu. Preto navrhla, aby súd návrh v celom rozsahu zamietol a aby zamietol aj výšku úrokov z omeškania zo sumu 670,55 € a aby priznal trovy tohto konania žalobcovi iba z tej sumy, ktorú v skutočnosti zaplatila. Žalovaná potvrdila, že neexistuje žiadny písomný dôkaz o tom, že písomne upozorňovala žalobcu, aby ďalej nepokračovali v konaní, mali medzi sebou iba ústnu dohodu, viac menej potvrdenú e-mailovou komunikáciou, v ktorej žalobca žiada, aby pokračovala v konaní a v ktorej žalobca uvádza, že odvolanie ide na jeho náklady, tak ako sa dohodli.
Žalobca na základe toho, čo uviedla žalovaná vo svojej výpovedi na pojednávaní, sa vyjadril, že prvostupňový súd v Prešove nerozhodol v jeho prospech, len na základe toho, že žalovaná napísala zlý návrh. Preto mu súd nemohol vyhovieť, pričom všetky ostatné skutkové okolnosti svedčili v jeho prospech. O tom vlastne svedčí aj tá skutočnosť, že následne bol podaný v tejto veci na základe rovnakých skutkových okolností nový návrh, ktorému Okresný súd v Prešove následne vyhovel, pričom tento návrh už spracovala Advokátska kancelária Q. &. F., ktorá ho v ďalšom konaní zastupovala, a v tomto konaní bol úspešný. Po tom, čo prvostupňový súd v Prešove zamietol jeho návrh a uložil mu náhradu trov prvostupňového konania, šiel spolu so žalovanou v aute, vtedy mu tvrdila, že si bude študovať potrebnú judikatúru, že pravdepodobne došlo k nejakej chybe pri vyhotovení návrhu. Asi po týždni od tohto pojednávania mu povedala, že sa s ním staví o fľašu šampanského, že tento spor vyhrajú, len nech pokračujú ďalej a podajú odvolanie. Následne však odvolací súd potvrdil prvostupňový rozsudok, pričom cestou späť T. O. N. F. ho žalovaná presviedčala o tom, že že pokiaľ by žalovaný nebol z Prešova tento spor by vyhrali, je potrebné ďalej pokračovať v konaní, a teda podať mimoriadne dovolanie, ktoré by bolo mimo okresu Prešov a rozhodoval by nestranný súd. Žalobca ďalej uviedol, že vzhľadom na to, že žalovanej ako svojej právnej zástupkyni dôveroval, akceptoval aj jej právny názor,
preto súhlasil s tým, aby pokračovali v konaní, aby bolo podané odvolanie. Pripustil, že bola medzi nimi dohoda ohľadom úhrady trov konania, dohoda však znela tak, že prvostupňové trovy uhradí žalovaná vzhľadom na to, že došlo z jej strany k pochybeniu, a preto bol prehratý spor a že odvolacie trovy uhradí on, avšak k tejto dohode došlo až po rozhodnutí odvolacieho súdu, kedy ho žalovaná presviedčala, aby podali mimoriadne dovolanie, aby šli do ďalšieho konania, a v prípade, ak toto bude úspešné, tak vlastne tieto trovy konania mu budú vrátené tým, že Najvyšší súd SR jeho návrhu vyhovie. Do uvedeného času žalovanej dôveroval. Avšak, keď v zmysle ich dohody žalovaná neuhradila trovy prvostupňového konania, tak ako sa pôvodne dohodli, následne on mal navyše zaplatiť súdny poplatok za dovolanie, resp. mimoriadne dovolanie, ktoré mala vypracovať a zároveň podať žalovaná, a žalovaná naopak žiadala od neho úhradu svojich nákladov, ktoré mala s jeho zastupovaním, na základe toho jej prestal dôverovať a vyhľadal inú Advokátsku kanceláriu, a to spoločnosť Q. &. F., s. r. o., s ktorými sa radil a zistil, že nie je vhodné pokračovať ďalej v dovolacom konaní aj vzhľadom na tú skutočnosť, že žalovaná nevypracovala mimoriadne dovolanie, ale iba dovolanie, ktoré vlastne bolo podané na Okresnom súde Prešov a bolo z neho zrejmé, že ani toto dovolacie konanie by nebolo skončené v jeho prospech. Preto sa rozhodol, že poplatok za mimoriadne dovolanie, resp. dovolanie neuhradí, na základe čoho bolo vlastne toto dovolacie konanie zastavené. Následne na to Advokátska kancelária potvrdila, že išlo o jasné pochybenie zo strany žalovanej. Preto v ďalšom konaní už žalobca pokračoval s Advokátskou kanceláriou Q. &. F., s. r. o. , táto advokátska kancelária napokon prevzala aj ďalšiu agendu žalovanej, v ktorej ho zastupovala dovtedy ako právna zástupkyňa aj v iných veciach. Žalobca počas celého konania tvrdil, že síce k dohode ohľadom úhrady odvolacích trov z jeho strany so žalovanou došlo, avšak táto dohoda bola uzavretá až po rozhodnutí odvolacieho súdu, teda predtým, než žalovaná vypracovala mimoriadne dovolanie, (resp. vypracovala v skutočnosti dovolanie) s tým, že neskôr uviedol, že táto dohoda bola iba dočasná. Vzhľadom na to, že žalovaná ho presviedčala, aby pokračovali ďalej v konaní, pretože pred najvyšším súdom budú úspešní, a preto všetky trovy sa mu vrátia, súhlasil s tým, že odvolacie trovy uhradí on a následne, keď budú v konaní úspešní, budú tieto trovy zo strany druhého účastníka uhradené v celom rozsahu.
Súd v konaní vypočul aj svedkyňu, ktorú navrhla žalovaná, a to JUDr. N. D.. Právna zástupkyňa žalobcu však namietala zaujatosť tejto svedkyne z dôvodu, že ide o dcéru žalovanej a zároveň o jej zamestnankyňu, a uviedla, že podľa jej názoru výpoveď tejto svedkyne je možné, že bude účelová. Navyše tvrdila, že nie je pravdou to, že by sa stretnutie žalovanej po doručení rozsudku prvého stupňa malo konať za prítomnosti svedkyne, tak ako to tvrdila žalovaná.
Z výpovede tejto svedkyne vyplynulo, že bola prítomná na stretnutí medzi žalobcom a žalovanou niekedy koncom júna 2010, kedy mu žalovaná prečítala rozsudok Okresného súdu Prešov. Oboznámila ho s týmto rozsudkom a vysvetlila, že spor prehrali a že došlo k procesnej chybe z jej strany, resp. zo strany advokátskeho koncipienta JUDr. W., ktorá túto žalobu vypracoval. Túto chybu však vzala žalovaná na seba a povedala žalobcovi, že nemajú ďalej pokračovať v konaní, že mu uhradí všetky trovy prvostupňového konania, ale že podať odvolanie by bolo neopodstatnené. Tvrdila, že žalobca však trval na tom, aby žalovaná podala odvolanie aj napriek tomu, že mu vysvetlila, že podanie odvolania by bolo neopodstatnené. Trval však na tom, aby odvolanie bolo podané, že on uhradí všetky trovy odvolacieho konania, že takúto budú mať dohodu. Na základe tohto stretnutia, na ktorom bola prítomná, ako na jedinom stretnutí, ktoré sa odohralo ohľadom riešenia odvolania voči prvostupňovému rozsudku sa dohodli, že toto odvolanie žalovaná vypracuje a že ho podajú. Svedkyňa potvrdila, že bola prítomná ešte aj iných stretnutí medzi žalobcom a žalovanou vzhľadom na to, že bola koncipientkou u žalovanej, avšak na ďalších stretnutiach sa riešili iné kauzy, v ktorých taktiež žalovaná žalobcu zastupovala. Žalobca tam v danom období chodieval aj dvakrát - trikrát do týždňa.
Žalovaná vo výpovedi ohľadom tohto stretnutia, na rozdiel od svedkyne, uviedla, že toto sa odohralo začiatkom júla 2010 po doručení rozsudku prvostupňového súdu, kedy si priznala vlastnú chybu a navrhovala žalobcovi, aby nepokračovali ďalej v konaní, pretože budú neúspešní, žalobca povedal, že má počkať, pretože má známeho na Krajskom súde v Prešove a poradí sa s ním a dá jej vedieť, ako ďalej budú v konaní postupovať. Povedal však, že zatiaľ je záver taký, že odvolanie sa podá a trval na tom, aby ho spracovala s tým, že všetky náklady odvolacieho konania uhradí on. Asi po troch až štyroch dňoch, kedy opäť prišiel k nej do kancelárie, jej potvrdil, že trvá na podaní odvolania, aj na tom, že tieto odvolacie trovy bude hradiť on. Tretíkrát sa opäť stretli, kedy mala vypracovať mimoriadne dovolanie po obdŕžaní rozsudku Krajského súdu v Prešove, kedy ho opätovne upozorňovala, že nie je dôvod na to, aby podávali mimoriadne dovolanie, pretože to neprejde, je to zbytočné. On však na tom
trval. tiež tvrdila, že do jej kancelárie žalobca v tom čase pravidelne chodieval asi dvakrát - trikrát do týždňa, pretože preberali aj ďalšie iné veci, v ktorých ho tiež zastupovala a nemal to ďaleko keďže jeho firma sídli neďaleko, chodieval k nej aj pešo. Žalovaná argumentovala tiež tak, že k dohode ohľadom úhrady odvolacích trov došlo ešte pred podaním odvolania, teda už po rozhodnutí súdu prvého stupňa, čo potvrdila aj svedkyňa. Avšak je irelevantné, kedy k tejto dohode skutočne došlo, pretože podstatné je to, že takáto dohoda medzi účastníkmi bola uzavretá, a preto nie je dôvod, aby si teraz voči nej žalobca uplatňoval náhradu týchto odvolacích trov, keď sa zaviazal, že tieto trovy uhradí on sám.
Žalobca k týmto argumentom žalovanej ( i svedkyne) predložil potvrdenie od Cestovnej kancelárie M., z ktorého vyplýva, že v termíne od 5. 7. 2010 do 15. 7. 2010 sa nachádzal na dovolenke Q. S., Y. - X. a taktiež predložil aj výpis z monitorovacieho systému svojho služobného motorového vozidla, ktoré používal, a to VOLKSWAGEN TOUAREG, v ktorom bolo nainštalované GSM - monitorovacie zariadenie, ktoré monitoruje pohyb motorového vozidla. Tieto záznamy v uvedenom systéme sa nedajú vymazať, fyzicky nimi nedisponuje ani vodič motorového vozidla, ktorý jednotlivé cesty uskutočnil. Akýkoľvek zásah do záznamu je evidovaný a cez filtre ho možno vyexportovať a záznamy sa dajú získať až po zadaní prístupových údajov a určení filtrov na presnejšie vyšpecifikovanie údajov, ktoré je potrebné získať. Pričom tieto dáta spravuje externá spoločnosť. Z týchto záznamov vyplynulo, že s motorovým vozidlom naposledy žalobca jazdil dňa 5. 7. 2010 a následne dňa 16. 7. 2010 o 6.54 h, kedy šiel A. W. J. Q. O., čo je adresa sídla jeho firmy, ktorá sa nachádza neďaleko miesta, kde sídli advokátska kancelária žalovanej - X. F. XX. Na ulicu W. musí žalobca, pokiaľ chce prejsť do svojej firmy, prejsť popri sídle advokátskej kancelárie žalovanej, pretože ide o jednosmernú cestu a z inej strany sa k jeho firme nedá dostať. Na tvrdenia žalovanej, že chodieval k nej v danom období 2-3x do týždňa a pešo reagoval žalobca tak že je nelogické, aby v inom čase, ako je to uvedené v monitorovacom systéme motorového vozidla, sa nachádzal v advokátskej kancelárii žalovanej, pretože vždy do tejto advokátskej kancelárie chodieval autom a nikdy to nebolo tak, že toto motorové vozidlo parkoval pred svojou firmou a následne sa vracal 10 minút, resp. 15 minút pešo cez frekventovanú križovatku ku žalovanej. Navyše v mieste sídla svojej firmy sa zdržiaval vždy len nejaký krátky časový úsek, pretože služobne vždy väčšinu času trávi mimo firmy. Z uvedených záznamov vyplýva, že A. W. J. sa okrem dňa 16. 7. ďalej nachádzal v dňoch -19. 7. 2010, kedy sa tam zdržal približne pol hodinu, ďalej 21. 7. 2010, kedy sa vo firme zdržal približne tri hodiny, 23. 7. 2010, kedy sa vo firme zdržal približne 45 minút, ďalej 26. 7. 2010, kedy sa zdržal A. W. J. približne 50 minút a potom opätovne o 11.58 h približne jednu hodinu atď. V danom čase na Bosákovej ulici sa nachádzal z pracovných dôvodov, takže je vylúčené, aby sa v tom čase nachádzal aj u žalovanej. Z monitoringu auta však vyplýva, že na adrese sídla advokátskej kancelárie žalovanej sa nachádzal iba dňa 19. 7. 2010, takže nie je pravdou to, čo žalovaná v tomto konaní uvádzala, že by tam chodieval dvakrát - trikrát do týždňa. Taktiež nesúhlasil s tvrdeniami, že na tomto stretnutí, na ktorom preberali rozsudok prvostupňového súdu v Prešove, bola prítomná svedkyňa, ktorá v tomto konaní vypovedala.
Podľa ust. § 18 ods. 1 až 5 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoA“), advokát je povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Ak sú pokyny klienta v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, nie je nimi viazaný. O tom klienta vhodným spôsobom poučí. Advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb. Advokát postupuje pri výkone advokácie tak, aby neznižoval dôstojnosť advokátskeho stavu. V záujme toho je povinný dodržiavať pravidlá profesijnej etiky a iné pravidlá, ktoré určuje predpis komory. Advokát je povinný v priebehu poskytovania právnej služby informovať klienta, ktorý je spotrebiteľom právnej služby, o výške odmeny za úkon právnej služby ešte pred začatím tohto úkonu, inak mu odmena nepatrí. To neplatí v prípade, ak je potrebné úkon právnej služby vykonať bezodkladne. Odmena advokátovi nepatrí za tie úkony, pri ktorých nepostupoval s odbornou starostlivosťou.
Podľa ust. § 22 ods. 2 ZoA advokát je oprávnený odstúpiť od zmluvy o poskytovaní právnych služieb, ak klient napriek poučeniu advokátom trvá na tom, aby advokát postupoval podľa jeho pokynu.
Podľa ust. § 26 ZoA advokát zodpovedá klientovi za škodu, ktorú mu spôsobil v súvislosti s výkonom advokácie; zodpovednosť advokáta sa vzťahuje aj na škodu spôsobenú jeho koncipientom alebo jeho zamestnancom, ak advokát vykonáva advokáciu ako spoločník spoločnosti podľa tohto
zákona, povinnosť podľa tohto ustanovenia sa vzťahuje iba na túto spoločnosť. Koncipient a iný zamestnanec advokáta nezodpovedajú klientovi za škodu spôsobenú pri poskytovaní právnych služieb. Ich pracovnoprávna zodpovednosť voči advokátovi nie je tým dotknutá. Každý advokát samostatne zodpovedá voči klientovi za škodu spôsobenú pri poskytovaní právnych služieb okrem prípadov, ak ide o spoločného klienta niekoľkých advokátov. Voči svojim zamestnancom a iným osobám zodpovedajú advokáti spoločníci spoločne a nerozdielne. Ak tento zákon neustanovuje inak, advokát sa zbaví zodpovednosti podľa odseku 1, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho žiadať.
Advokát môže byť subjektom záväzkovej zodpovednosti iba v prípade, ak existuje platný záväzkový vzťah medzi ním a klientom založený zmluvou o poskytovaní právnych služieb. V takom prípade sa zodpovednosť advokáta posudzuje podľa § 26 Zákona o advokácii. Táto zodpovednosť advokáta je objektívna. Občianskoprávna zodpovednosť je zodpovednosť založená na princípe zavinenia alebo zodpovednosť objektívna. Obchodnoprávna zodpovednosť je vždy zodpovednosť objektívnou, takže zavinenie nie je predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu podľa Obchodného práva.
Ustanovenie § 26 Zákona o advokácii výslovne neustanovuje predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, iba všeobecne deklaruje právnu zodpovednosť advokáta za škodu spôsobenú klientovi. Platná právna úprava zodpovednosti advokáta za škodu spôsobenú v súvislosti s výkonom advokácie je koncipovaná ako zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie. To je zodpovednosť objektívna, ktorej sa nemožno zbaviť. Predpokladom vzniku zodpovednosti teda nie je zavinenie advokáta, zavinenie advokáta sa neskúma a neprichádza do úvahy ani jeho vyvinenie tým, že by preukázal, že škodu nezavinil (jediný liberačný dôvod pre advokáta je uvedený v § 26 ods. 4 Zákona o advokácii). Predpokladom vzniku zodpovednosti advokáta za škodu v súvislosti s výkonom advokácie nie je ani protiprávnosť jeho konania, ale iba existencia protiprávneho stavu. Zodpovednosť advokáta za škodu spôsobenú v súvislosti s výkonom advokácie je založená na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch predpokladov: činnosť súvisiaca s výkonom advokácie, vznik škody a príčinná súvislosť medzi činnosťou advokáta súvisiacou s výkonom advokácie a vznikom škody. Ich splnenie preukazuje v konaní žalobca.
Výkonom advokácie je poskytovanie právnych služieb klientovi, odborná činnosť advokáta vykonávaná so súhlasom klienta, v jeho záujme, na základe jeho žiadosti, podľa jeho pokynov a v jeho prospech. Tieto definičné kritériá musia spĺňať aj ďalšie formy právneho poradenstva. Protiprávne postupuje advokát pri výkone advokácie, ak poskytne právnu službu v rozpore s objektívnym právom, teda poruší niektorú právnu povinnosť, hoci nezavinene, ktorá mu je uložená niektorou právnou normou. Jednou z povinností advokáta je aj jeho povinnosť svedomito chrániť práva a oprávnené záujmy klienta. Svedomitým nie je taký výkon advokácie, ktorý nesie znaky ľahostajnosti, nedostatočného záujmu o klienta a jeho vec, resp. ktorý nezohľadňuje reálny stav veci alebo tento stav nedoceňuje. To, či výkon advokácie bol riadnym výkonom advokácie, je potrebné vždy posudzovať aj z hľadiska ustanovenia Zákona o advokácii, podľa ktorého advokát je povinný chrániť práva a oprávnené záujmy zastupovaného, koná pritom svedomito, dôsledne využíva všetky zákonné prostriedky a uplatňovať, čo podľa svojho presvedčenia a príkazu klienta pokladá za prospešné. Zodpovednosť advokáta nie je daná v každom prípade, keď účastník nebol v súdnom konaní úspešný, ale iba v prípade, ak ten neúspech v spore je dôsledkom porušenia uvedenej povinnosti.
Protiprávnosť konania advokáta v konkrétnej veci je niekedy konštatovaná aj v disciplinárnom konaní, avšak súd nie je viazaný záverom disciplinárneho konania proti advokátovi vedeného SAK.
Vznik škody preukazuje klient. Či škoda klientovi vznikla v konaní o jej náhradu proti advokátovi, musí sa riešiť ako predbežná otázka. Pri skúmaní zodpovednosti advokáta ako predbežnej otázky, je potrebné zistiť aj výšku skutočného nároku klienta, pretože len v takom rozsahu advokát za škodu zodpovedá. Taktiež musí existovať príčinná súvislosť medzi činnosťou advokáta súvisiacou s výkonom advokácie a vznikom škody. Tam môže byť daná iba vtedy, ak práve konanie, či opomenutie advokáta je tou okolnosťou, bez existencie ktorej by k vzniku škody nedošlo. Ak príčinou vzniku škody je iná skutočnosť, zodpovednosť advokáta za škodu nenastupuje. Príčinou škody môže byť len tá okolnosť, bez existencie ktorej by ku škodnému následku nedošlo. Pri posudzovaní zodpovednosti advokáta za vznik škody spôsobenej v súvislosti s výkonom advokácie, súd ako predbežnú otázku skúma, či pri riadnom postupe advokáta by klient so svojím nárokom na súde uspel, poprípade v akom rozsahu. Je potrebné skúmať, či
klientovi vznikla škoda práve len nekvalitným plnením povinností advokáta, ako jeho zástupcu pri vedení sporu alebo aj z iných dôvodov, poprípade aj spoluzavinením klienta.
Keďže zavinenie advokáta nie je podmienkou vzniku zodpovednosti advokáta za škodu spôsobenú klientovi v súvislosti v s výkonom advokácie, neprichádza do úvahy jeho vyvinenie v zmysle § 420 ods. 3 OZ tým, že by preukázal, že škodu nezavinil. Jediným liberačným dôvodom je dôvod uvedený v § 26 ods. 4 Zákona o advokácii. Na túto otázku sa nevzťahuje ani Občiansky zákonník ani Obchodný zákonník. Advokát sa zbaví zodpovednosti podľa tohto ustanovenia, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho žiadať. Liberačným dôvodov je spravidla konanie, resp. opomenutie klienta, ktoré sa nazýva vlastne spoluzavinenie klienta. Nemôže byť napríklad neposkytnutie potrebnej súčinnosti. Liberačným dôvodom môže byť aj to, že klient dal preukázateľne advokátovi príkaz ako vo veci postupovať a napriek poučeniu advokátom trvá na tom, aby advokát postupoval podľa jeho pokynu. (Z Bulletinu Slovenskej advokácie 10/2011).
Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd dospel k záveru, že návrh žalobcu je dôvodný. Súd posudzoval zodpovednosť žalovanej, ako advokátky, za škodu, ako aj príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a činnosťou advokátky súvisiacu s výkonom advokácie. Žalobca dostatočne preukázal, že pochybením žalovanej pri vypracovaní žalobného návrhu a jej ďalším procesným postupom v konaní na Okresnom súde Prešov i Krajskom súde v Prešove mu bola spôsobená škoda tým, že v daných konaniach nebol úspešný, pretože žalovaná nepostupovala s dostatočnou odbornou starostlivosťou. Účastníci obaja potvrdili, že medzi nimi bola dohoda ohľadom úhrady trov odvolacieho konania, avšak skutočnosti, za ktorých malo k tejto dohode dôjsť zostali sporné, a okrem svedeckej výpovede svedkyne, ktorá sa miestami rozchádzala s tvrdeniami žalovanej a navyše vierohodnosť tejto svedkyne namietala právna zástupkyňa žalobcu, nepredložili účastníci na preukázanie svojich tvrdení v tomto smere žiadne iné dôkazy. Súd teda dospel k záveru, že aj napriek tejto dohode je v danom prípade relevantné to, že žalovaná nepostupovala pri výkone advokácie v súlade s ustanoveniami Zákona o advokácii. Advokát sa zbaví zodpovednosti za spôsobenú škodu, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho žiadať. Zodpovednosť advokáta sa vzťahuje aj na škodu spôsobenú jeho koncipientom alebo pracovníkom. V danom prípade bolo preukázané, že žalovaná nepostupovala s dostatočnou odbornou starostlivosťou, dôsledne nevyužila všetky právne prostriedky a neuplatnila v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné. Žalovaná dostatočne nepreukázala, že by žalobcu od podania odvolania, či dovolania skutočne odhovárala, práve naopak, odvolanie ňou bolo vypracované a bolo na odvolací súd podané a tomuto odvolaniu súd nevyhovel, ale naopak potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. Pritom sama žalovaná si priznala chybu v tom, že nesprávne vypracovala samotný návrh na začatie konania (resp. jej advokátsky koncipient), na základe ktorého následne žalobca prehral súdny spor pred Okresným súdom v Prešove a bol povinný nahradiť trovy žalovanému. O neodbornosti žalovanej v danom konaní svedčí aj tá skutočnosť, že po neúspešnom odvolacom konaní mala spracovať mimoriadne dovolanie, avšak žalovaná vypracovala iba dovolanie, ktoré následne bolo podané na Okresnom súde v Prešove, pričom bolo už vopred jasné, že toto dovolacie konanie taktiež nebude úspešné z dôvodu, že bolo žalovanou opäť vypracované nesprávne. O tom, že žalovaná nepostupovala v danom konaní s dostatočnou odbornou starostlivosťou, a teda, že škoda bola spôsobená výlučne jej činnosťou ako právnou zástupkyňou žalobcu v danom konaní, svedčí aj tá skutočnosť, že následne, keď sa žalobca obrátil na inú advokátsku kanceláriu, bol na základe nového žalobného návrhu, ktorý zodpovedal hmotnému právu, v konaní úspešný, pričom žaloba bola založená na tých istých skutkových okolnostiach ako žaloba, v ktorej ho zastupovala v konaní žalovaná. Preto podľa názoru súdu ide o také konanie advokátky, bez existencie ktorého by ku vzniku škody nedošlo, pretože škoda bola spôsobená výlučne činnosťou advokátky, pričom pri riadnom postupe žalovanej by žalobca so svojím nárokom na súde uspel. Aj keby sa súd priklonil k tvrdeniam žalovanej, že žalobca bol ten kto trval na tom, aby žalovaná vypracovala a podala odvolanie aj napriek jej upozorneniam, a prihliadal by na dohodu účastníkov o úhrade trov odvolacieho konania, tieto skutočnosti nie sú liberačným dôvodom podľa ZoA, ktorý by zbavil žalovanú zodpovednosti. Bolo totiž výlučne jej povinnosťou, ako právnej zástupkyne žalobcu v danom konaní, vypracovať odvolanie tak, že by nebolo v rozpore s hmotným právom, resp. mala v danom prípade postupovať tak, že mala klienta presvedčiť o tom, že je potrebné podať vo veci nový návrh, keď podľa jej vyjadrení vedela vopred, že odvolanie nebude úspešné. Ako advokátka mala postupovať podľa toho, čo pre klienta považuje podľa svojho presvedčenia za prospešné aj napriek príkazu klienta. Navyše žalovaná nepreukázala ani to, že by jej zo strany žalobcu bol daný vyslovene
príkaz, aby v danom konaní ďalej pokračovala aj napriek jej poučeniu. Preto neúspech v danom konaní, ktorým žalobcovi bola spôsobená škoda, nemôže byť na jeho úkor.
Súd preto dospel k záveru, že žalovaná je v plnom rozsahu zodpovedná za škodu, ktorá vznikla žalobcovi v danom konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 12C/126/2009 v spojení s odvolacím konaním pod sp. zn. 17Co/121/2010, preto rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a zaviazal žalovanú na zaplatenie istiny vo výške 670,55 €, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Keďže sa žalovaná so splnením svojho peňažného dlhu dostala do omeškania, pretože bola vyzvaná, aby uhradila dlžnú sumu žalobcovi dňa 18.2.2011 v lehote 5 dní, čo neučinila, uplatnil si žalobca úrok z omeškania podľa Občianskeho zákonníka. V súlade s návrhom žalobcu súd zaviazal žalovanú aj na zaplatenie úrokov z omeškania tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a žalobcovi priznal náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 46,70 € a trov právneho zastúpenia v celkovej výške 1 181,66 €, o ktorých rozhodol v súlade s Vyhláškou č. 155/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších právnych predpisov a ktoré pozostávajú z úkonov právnej služby: · V období do 3. 1. 2012, kedy predmetom konania bolo zaplatenie sumy vo výške 2 628,70 €: 1. prevzatie, príprava zastúpenia a prvá porada s klientom v roku 2011 101,25 € 2. vyjadrenie k vyúčtovaniam právnych služieb zo dňa 14. 02. 2011 101,25 € 3. návrh na začatie konania zo dňa 18. 10. 2011 101,25 € 4. oznámenie nesúhlasu s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania zo dňa 02. 11. 2011 50,63 € · V období od 4. 1. 2012 do 12. 9. 2013, kedy bolo predmetom konania zaplatenie sumy vo výške 866,37 €: 1. čiastočné späťvzatie návrhu na začatie konania zo dňa 15. 06. 2012 51,45 € 2. žiadosť o vytýčenie termínu pojednávania zo dňa 20. 03. 2013 25,73 € · V období od 13. 9. 2013, kedy bolo predmetom konania zaplatenie sumy vo výške 670,55 €: 1. účasť na pojednávaní dňa 17. 09. 2013 51,45 € 2. porada s klientom po pojednávaní dňa 18. 09. 2013 51,45 € 3. vyjadrenie zo dňa 30. 09. 2013 51,45 € 4. návrh na úpravu zápisnice obsahujúci zmenu žalobného návrhu zo dňa 23. 10. 2013 51,45 € 5. účasť na pojednávaní dňa 24. 10. 2013 51,45 e 6. porada s klientom po pojednávaní dňa 5. 11. 2013 51,45 € 7. vyjadrenie k tvrdeniam uvedeným na pojednávaní zo dňa 8. 11. 2013 51,45 € 8. účasť na pojednávaní dňa 20. 03. 2014 51,45 € 9. vyčíslenie trov právneho zastúpenia zo dňa 24. 03. 2014 25,73 €, teda spolu za 14 úkonov právnej služby vo výške 868,89 € + režijný paušál podľa ust. § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky: 1. 4 úkony právnej služby za rok 2011 (4x7,41 €) 29,64 € 2. 1 úkon právnej služby za rok 2012 (1x7,63 €) 7,63 € 3. 8 úkonov právnej služby za rok 2013 (8x7,81 €) 62,48 € 4. 2 úkony právnej služby za rok 2014 (2x8,04 €) 16,08 €, teda trovy právneho zastúpenia žalobcu predstavujú vrátane DPH 1 181,66 €. Tieto trovy konania uložil súd žalovanej nahradiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu.
V súlade s ust. § 11 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, súd vrátil žalobcovi súdny poplatok vo výške 4,80 €. Žalobca by mal nárok na vrátenie súdneho poplatku vo výške 11,50 €. Súd tento poplatok krátil o 6,70 €, pretože žalobca vzal čiastočne návrh späť po zaplatení súdneho poplatku vo výške 51,50 €, pred začatím pojednávania vo veci samej. Tento poplatok sa vráti žalobcovi prostredníctvom Daňového úradu O., najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení Daňovému úradu O..
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O. s. p.).