Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_65C-31-2022.pdf
PDF · 76.15 KB
Case nature
Area
Subarea
65C/31/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III sudcom JUDr. Vladislavom Birásom, PhD., v spore žalobkyne: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Pribinova 2, IČO: 00 151 866, proti žalovanému: I. P., narodený XX. augusta XXXX, trvalým pobytom v B., G. XXXXX/ X, o zaplatenie 65 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 65 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 65 eur od 19. septembra 2020 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobkyni náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou podanou Okresnému súdu Bratislava III 23. mája 2022 domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu 65 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 65 eur od 19. septembra 2020 do zaplatenia z titulu nezaplatenia nákladov za stravu zabezpečenú počas nariadenej izolácie v karanténnom zariadení Hotel Sorea Ľubovňa v Starej Ľubovni - Ľubovnianske kúpele za obdobie od 22. mája 2020 do 27. mája 2020.
2. Žalovaný svoje právo vyjadriť sa k žalobe nevyužil.
3. Súd sa vo veci oboznámil so všetkými predloženými listinnými dôkazmi, a to faktúrou č. XXXXXXXXXX z 19. augusta 2020 s doručenkou, výzvou na úhradu pohľadávky vzniknutej za poskytnutie stravy počas povinnej karantény z 19. októbra 2020 s doručenkou, predžalobnou výzvou z 2. februára 2022 s doručenkou a ostatným obsahom spisu.
4.1. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 355/2007 Z. z.“) fyzické osoby sú povinné plniť opatrenia na predchádzanie ochoreniam podľa § 12 ods. 2 písm. a/, d/ až h/ a opatrenia pri ohrozeniach verejného zdravia podľa § 48 ods. 4 písm. a/ až d/, f/ až i/ a n/ nariadené príslušným orgánom verejného zdravotníctva; to neplatí v prípade povinného očkovania, ak sú známe kontraindikácie. 4.2. Podľa § 12 ods. 2 písm. f/ zákona č. 355/2007 Z. z. opatrenia na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení sú izolácia v domácom prostredí alebo v zdravotníckom zariadení, prípadne inom určenom zariadení, zvýšený zdravotný dozor, lekársky dohľad, karanténne opatrenia. 4.3. Podľa § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z. náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť.
4.4. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 4.5. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
5. V súvislosti so šírením nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 boli od roku 2020 štátom prijaté rôzne opatrenia na predchádzanie jej vzniku a šírenia. Jedným z týchto karanténnych opatrení bola aj izolácia fyzickej osoby v zdravotníckom zariadení, prípadne inom určenom zariadení. Uvedené karanténne opatrenie bolo následne predmetom testu ústavnosti v rámci ústavného prieskumu, pričom Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze z 8. decembra 2021 sp. zn. PL. ÚS 4/2021 vyslovil právny názor, že síce nariadenie izolácie v zdravotníckom zariadení, prípadne inom určenom zariadení, nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, avšak samotné znenie § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov týkajúce sa znášania nákladov súvisiacich s plnením povinností podľa tohto zákona alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich ochranu verejného zdravia osobou, ktorá je povinná tieto povinnosti plniť, a to bez náhrady, skutkovú podstatu protiústavnosti nenapĺňa, lebo „v situáciách ohrozenia verejného zdravia je jeho ochrana vrátane znášania skutočných nákladov konkrétneho opatrenia s tým spojených vecou celej spoločnosti, ale zároveň rovnako aj každého jej člena“, a preto „v tomto prípade ujma na základnom práve vlastniť majetok je vyvážená prínosom na kolidujúcom verejnom záujme (ochrane verejného zdravia)“ (porov. bod 167 a 168 odôvodnenia nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 4/2021).
6.1. Zo zisteného skutkového stavu na základe vykonaných dôkazov súd považoval za preukázané, že žalovanému bola v rámci povinnosti plniť opatrenia na predchádzanie vzniku a šíreniu nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 nariadená izolácia v karanténnom zariadení Hotel Sorea Ľubovňa v Starej Ľubovni - Ľubovnianske kúpele, a to v období od 22. mája 2020 do 27. mája 2020. 6.2. Žalobkyňa počas doby nariadenej izolácie žalovaného a jeho umiestnenia v uvedenom karanténnom zariadení mu zabezpečovala stravu, s čím jej vznikli náklady v paušálnej výške 65 eur. 6.3. Povinnosť znášať náklady vzniknuté pri plnení povinností v zmysle prijatých opatrení na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení zaťažuje toho, kto je povinný tieto povinnosti plniť
- teda žalovaného. Žalobkyni preto vznikol proti žalovanému nárok na úhradu vynaložených nákladov za stravu, ktorú mu zabezpečila počas doby nariadenej karantény, a to v preukázanej výške 65 eur. 6.4. Žalobkyňa o úhradu týchto nákladov požiadala žalovaného faktúrou vystavenou 19. augusta 2020 a vyzvala ho na jej zaplatenie v lehote splatnosti do 18. septembra 2020. Žalovaný fakturovanú sumu žalobkyni doposiaľ nezaplatil. 6.5. Žalovaný v rámci procesnej obrany nenamietal, že by mu povinnosť na úhradu uvedeného plnenia vôbec nevznikla, resp. nevznikla v žalobou uplatnenej výške, alebo že táto povinnosť v čase vyhlásenia rozhodnutia súdu už netrvá, teda že už zanikla. Súd preto skutkové tvrdenia žalobkyne považoval za nesporné a jej žalobe čo do istiny uplatnenej vo výške 65 eur ako dôvodnej vyhovel.
7.1. Povinnosť umiestneného v karanténnom zariadení zaplatiť poskytovateľovi stravy náklady za stravu počas doby nariadenej karantény nemá osobitne zákonom určený čas plnenia (porov. § 563 Občianskeho zákonníka), a preto právo určiť čas plnenia tohto záväzku patrí veriteľovi. 7.2. Žalobkyňa ako veriteľ vyzvala žalovaného na úhradu predmetného plnenia na základe predloženej faktúry v lehote splatnosti do 18. septembra 2020. Žalovaný tento peňažný nárok žalobkyni v určenej lehote splatnosti nezaplatil, a tak sa nasledujúci deň dostal s jeho plnením do omeškania. Súd preto priznal žalobkyni tiež nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonom stanovenej výške aktuálnej k prvému dňu omeškania 5 % ročne z dlžnej sumy 65 eur za dobu omeškania od 19. septembra 2020 až do jej zaplatenia.
8. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Žalobkyňa mala v konaní plný úspech, preto jej proti neúspešnému žalovanému vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd však v súlade so zásadou procesnej ekonómie v zmysle čl. 17 CSP náhradu trov konania žalobkyni nepriznal (R 72/2018), pretože
z obsahu spisu vyplýva, že jej v tomto konaní žiadne trovy súdneho konania ani právneho zastúpenia nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava III. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.