Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Co-145-2014.pdf
PDF · 78.26 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/145/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Sone Zmekovej, v právnej veci navrhovateľky: Y. R., nar. XX.X.XXXX, bytom B., H. XXX, proti odporcom: Xa./ T. H., nar. X.XX.XXXX, bytom Q. na O. 5, Xb./ F. H., nar. X.X.XXXX, bytom G. 1, Q. na O., X./ A. R., nar. X.X.XXXX, naposledy bytom B., H. XXX, t.č. na neznámom mieste zastúpený opatrovníčkou JUDr. Martou Kamonczovou, vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Nové Zámky, určenie neplatnosti právneho úkonu - poverenia , o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 8C/217/2010-207 zo dňa 10. apríla 2013, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Odporom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala určenia neplatnosti poverenia č. 5401 030605 zo dňa 25.11.2008 vydaného Okresným súdom Komárno vo veci oprávneného F. H. ako veriteľa proti povinnému A. R. ako dlžníkovi. O trovách konania rozhodol tak, že odporcom náhradu trov nepriznáva. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. 80 SOP, § 44 ods. 1 Exekučného poriadku, ako ja zisteným skutkovým stavom, na základe čoho dospel k záveru, že návrh navrhovateľky treba zamietnuť. Podľa názoru súdu prvého stupňa poverenie na vykonanie exekúcie je individuálny právno - aplikačný akt, ktorý má priame právne účinky len voči osobe súdneho exekútora. Ide o procesný úkon exekučného súdu adresovaný súdnemu exekútorovi, na základe ktorého súdny exekútor môže začať vykonávať exekúciu (§ 36 ods. 2 druhá veta Exekučného poriadku) a ktorým súdny exekútor preukazuje svoje oprávnenie exekúciu vykonať. Poverenie na vykonanie exekúcie nemá priame právne účinky voči osobe povinného. Za preukázané považoval, že navrhovateľka naliehavý právny záujem na požadovanom určení spôsobom nepreukázala, čím neuniesla dôkazné bremeno . Z uvedeného dôvodu súd prvého stupňa návrh navrhovateľky zamietol a s poukazom na poverenie ako akt právno-aplikačný mal za to, že bol vydaný v súlade so zákonom. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že odporcom, ktorí boli v konaní úspešní, náhradu trov konania nepriznal, keďže im žiadne nevznikli a ani žiadne trovy si neuplatnili.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal písomne v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá žiadala rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a návrhu v celom rozsahu vyhovieť. Namietala, že súd prvého stupňa vôbec neskúmal jej návrh a nebral do úvahy prílohové spisy, ktoré potvrdzujú opodstatnenosť jej návrhu. Poukázala na to, že veriteľ nebohý F. H. bol predchádzajúcim majiteľom rodinného domu, na ktorý sa vzťahuje predmetné exekučné konanie. Predmetný rodinný dom bol kúpený dňa 5.3.2007 a bol vyplatený z financií, ktoré navrhovateľka získala predajom bytu, ktorý bol
výlučne v jej osobnom vlastníctve. Za rodinný dom bola vyplatená polovica z kúpnej ceny 500.000,-Sk. V článku 5 „Kúpnej zmluvy“ sa hovorí o splatení zostatkovej ceny 550.000,-Sk predávajúcemu F. H. - do 30 tich dní od splnenia podmienky podľa článku 5 t. j. vysporiadania vlastníckeho práva k pozemku pod rodinným domom. Táto podmienka predávajúcim F. H. do obdobia poskytnutia pôžičky dlžníkovi splnená nebola. Úver bol poskytnutý dlžníkovi dňa 16.3.2008 vo výške 450.000,-Sk, so splatnosťou v plnom rozsahu do 31.7. 2008. V zmluve o pôžičke nie je špecifikované, ako mieni dlžník tak vysokú sumu splatiť do troch mesiacov od poskytnutia. Dlžník sa ani nesnažil splácať predmetnú pôžičku, ale súhlasil s exekúciou rodinného domu, do ktorého kúpy neprispel žiadnou finančnou čiastkou. Dlžník v čase, keď podpisoval Zmluvu o pôžičke už nežil s navrhovateľkou v spoločnej domácnosti. Nasťahoval sa k svojej matke, kde do tohto času prebýva, a nie je pravdivé tvrdenie súdu prvého stupňa, že sa zdržuje na neznámom mieste. Navrhovateľka poukázala na to, že dlžník A. R. je neúspešne liečený alkoholik, a preto veriteľ zneužil túto skutočnosť k tomu, aby dlžník podpísal akúkoľvek nevýhodnú zmluvu. Uviedla, že veriteľ aj dlžník úmyselne zatajili pred ňou nevýhodnú zmluvu o pôžičke, s ktorou by ona nesúhlasila, pretože úmyslom veriteľa bolo získanie späť rodinného domu, ktorého nedokázal splniť podmienku o vysporiadaní vlastníckeho práva k pozemku. O uvedenej pôžičke sa dozvedela až po obdržaní exekučného príkazu od súdneho exekútora JUDr. L. Szabóa. Poukazujúc na ust. § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka konštatovala, že k úveru v takej výške bol potrebný jej súhlas. Podľa názoru navrhovateľky súd prvého stupňa nemal snahu prešetriť skutkový stav napriek tomu, že navrhovateľa svoje podanie podložila dôkazovými spismi. Spisy, ktoré nemala možnosť predložiť, mohol súd preštudovať vo svojom spisovom materiáli.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania navrhovateľky (§ 212 ods. 1 OSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1 OSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 156 ods. 3 OSP a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny a preto ho podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
V prejednávanej veci podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto poukazom na ust. § 219 ods. 2 OSP(v znení účinnom od 15. 10. 2008) sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza , že Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní, v ustanovení § 3 OSP zakotvuje právo každého domáhať sa na súde ochrany jeho subjektívneho práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené. Pre realizáciu tohto ústavne garantovaného práva (čl. 46 Ústavy SR ) zákon vymedzuje rámec, výlučne v ktorom môžu účastníci realizovať svoje procesné práva, pričom priaznivé meritórne rozhodnutie pre toho, kto sa súdnej ochrany domáha, závisí v každom jednotlivom prípade od splnenia procesných i materiálnych predpokladov. Odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že v prípade poverenia na vykonanie exekúcie, ide o individuálny právno-aplikačný akt, ktorý má priame právne účinky len voči osobe súdneho exekútora. To znamená, že ide o procesný úkon exekučného súdu adresovaný súdnemu exekútorovi, na základe ktorého súdny exekútor môže začať vykonávať exekúciu (§ 36 ods. 2 druhá veta Exekučného poriadku) a ktorým súdny exekútor preukazuje svoje oprávnenie exekúciu vykonávať. Rozhodujúcim pre posúdenie oprávnenosti podanej žaloby je to, že poverenie na vykonanie exekúcie nie je právnym úkonom, ale rozhodnutím súdu, preto sa účastník konania podanou žalobou nemôže domáhať určenia jeho neplatnosti v riadnom civilnom konaní. Odvolací súd poukazuje na to, že výpočet možných návrhov na začatie konania, ktorý je uvedený v § 80 OSP, nepredstavuje vyčerpávajúci výpočet, čo znamená, že nie je možné vylúčiť aj podanie takej žaloby, s ktorou citované zákonné ustanovenie nepočíta. Nevyhnutým predpokladom poskytnutia právnej ochrany súdom je aj v takomto prípade požiadavka navrhovateľovho právneho záujmu. Právny záujem nie je potrebné spravidla dokazovať (na rozdiel od určovacích žalôb v zmysle § 80 písm. c) OSP, pri ktorých je nutné preukázať kvalifikovaný právny záujem), lebo vyplýva priamo z právnych predpisov. Možnosť domáhať sa s úspechom poskytnutia právnej ochrany pred súdom formou žaloby neuvedenej v § 80 OSP je teda
spravidla podmienená tým, že podaná žaloba (právo ňou uplatnené) má oporu v právnych predpisoch. V danom prípade zo samotnej povahy poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že žaloba o neplatnosť takéhoto poverenia o udelenie poverenia vydaného súdom do úvahy neprichádza. Exekučný poriadok preto ani neobsahuje osobitné ustanovenie, ktoré by umožňovali osobe tvrdiacej o sebe, že bola vydaným poverením dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť poverenia na vykonanie exekúcie. Rovnako ani hmotné právo nemá zákonné ustanovenia, ktoré by umožňovali dotknutej osobe domáhať sa (ne)platnosti poverenia na vykonanie exekúcie vydaného súdom.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok sudu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
V odvolacom konaní boli úspešní odporcovia, preto by im patrila náhrada trov odvolacieho konania v zmysle § 142 ods. 1 a § 224 ods. 1 OSP. V tomto štádiu konania im však žiadne trovy nevznikli a ani o ne podľa § 151 ods. 1 prvej vety OSP nepožiadali. Preto odvolací súd rozhodol, že im náhradu trov nepriznal.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.