Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41CoKR-37-2013.pdf
PDF · 124.87 KB
Case nature
Area
Subarea
41CoKR/37/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miriam Sninskej v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 589, proti odporcovi Crossdefault Management Group, k.s., so sídlom Tehelná 189, 960 01 Zvolen, IČO: 45 462 801, správca konkurznej podstaty úpadcu S. Z., nar. X.X.XXXX, bytom Z. XXX/XX, XXX XX L., o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 64 Cbi/4/2013-55 zo dňa 18.júna 2013 takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 64 Cbi/4/2013-55 zo dňa 18.júna 2013 potvrdzuje.
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa a o trovách konania rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 19.3.2013 domáhal, aby súd určil, že pohľadávka navrhovateľa prihlásená prihláškou zo dňa 20.12.2012 do konkurzu sp.zn. 1K 58/2012 v celkovej sume 4.823,21 Eur, ktorej právny dôvod vzniku sú neuhradené úroky z omeškania zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX vo výške 4.787,87 Eur a náklady z uplatnenia vo výške 35,34 Eur súvisiace s vymáhaním vzniknutej pohľadávky, je nesporná a považuje sa za uznanú v sume 4.823,21 Eur. Prvostupňový súd považoval v konaní za zistené, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 1 K 58/2012-17 zo dňa 19.11.2012, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 227/2012 zo dňa 23.11.2012, bol na majetok úpadcu vyhlásený konkurz a odporca bol ustanovený za správcu konkurznej podstaty. Zároveň prvostupňový súd zistil, že Prihláškou pohľadávky p.č. 1 si navrhovateľ v právnej veci vyhláseného konkurzu na majetok úpadcu prihlásil pohľadávku vo výške úrokov z omeškania v sume 4.787,87 Eur, nákladov z uplatnenia v sume 35,34 Eur, teda v celkovej sume 4.823,21 Eur. Právny dôvod vzniku pohľadávky navrhovateľ špecifikoval tak, že dňa 18.1.2006 navrhovateľ v pozícií veriteľa a úpadca v pozícií dlžníka uzatvorili Zmluvu o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej veriteľ poskytol úpadcovi úver vo výške 1.659,70 Eur a úpadca sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 1.327,76 Eur, t.j. spolu vo výške 2.987,46 Eur. Predmetnú sumu sa úpadca zaviazal splácať v 10-tich mesačných splátkach vo výške 298,75 Eur počnúc dňom 20.2.2006. Úpadca uhradil v súlade so splátkovým kalendárom iba jednu platbu spolu s pokutou za hotovostný výber. Následne úpadca požiadal o posun splátkového kalendára, v čom mu bolo vyhovené. Úpadca nedodržiaval splátkový kalendár, a preto mu boli účtované pokuty. Úpadca pred splatnosťou dlhu uhradil päť splátok. Vzhľadom na to, že úpadca neplnil svoj záväzok riadne a včas, porušil povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere,
čím stratil výhodu splátok a dňa 19.1.2007 sa dlh stal splatný v celej výške. Úpadca ani po vyzvaní neuhradil celú dlžnú sumu, preto navrhovateľ podal návrh na začatie rozhodcovského konania na Stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. Rozhodcovský súd dňa 21.5.2007 vydal rozsudok sp.zn. SR 2642/07, ktorý sa stal právoplatný dňa 2.7.2007 a vykonateľný dňa 5.7.2007. Keďže úpadca nerešpektoval povinnosť uloženú rozhodcovským rozsudkom veriteľ podal návrh na začatie exekúcie. V exekúcii sa vymohla suma vo výške 1.593,80 Eur, ktorá bola započítaná najprv na istinu a potom na príslušenstvo. K dátumu vyhlásenia konkurzu veriteľ eviduje voči úpadcovi po odpočítaní úhrad nesplatenú istinu vo výške 0,-Eur. Pokiaľ ide o úrok z omeškania v zmysle bodu 6 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, zmluvné strany sa dohodli na tom, že v prípade, ak sa stane celý dlh splatný, dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy až do zaplatenia. Uvedený úrok z omeškania bol uplatnený v podanom návrhu na začatie rozhodcovského konania, o ktorom rozhodol rozhodcovský súd vydaním rozsudku, ktorým zaviazal dlžníka aj na úhradu 0,25 % denného úroku z omeškania zo sumy 1.195,-Eur od 19.7.2007 do zaplatenia. K dátumu vyhlásenia konkurzu veriteľ eviduje voči úpadcovi nesplatné úroky z omeškania vo výške 4.787,87 Eur, keď úroky z omeškania priznané rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu sú vypočítané ako 0,25 % denný úrok z omeškania zo sumy 1.195,- Eur od 19.1.2007 do 31.1.2011, t.j. 4.400,59 Eur, zo sumy 1.097,50 Eur od 1.2.2011 do 9.3.2011, t.j. 101,52 Eur, zo sumy 935,-Eur od 10.3.2011 do 13.4.2011, t.j. 81,81 Eur, zo sumy 772,50 Eur od 14.4.2011 do 29.4.2011, t.j. 30,90 Eur, zo sumy 655,50 Eur od 30.4.2011 do 31.5.2011, t.j. 52,44 Eur, zo sumy 494,50 Eur od 1.6.2011 do 30.6.2011, t.j. 37,09 Eur, zo sumy 403,50 Eur od 1.7.2011 do 29.7.2011, t.j. 29,26 Eur, zo sumy 326,50 Eur od 30.7.2011 do 16.8.2011, t.j. 14,69 Eur, zo sumy 315,30 Eur od 17.8.2011 do 31.8.2011, t.j. 11,82 Eur, zo sumy 140,30 Eur od 1.9.2011 do 7.10.2011, t.j. 12,98 Eur a zo sumy 70,30 Eur od 8.10.2011 do 30.12.2011, t.j. 14,77 Eur. V časti nákladov z uplatnenia v bode 4 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru si zmluvné strany dohodli pre prípad omeškania poplatok 1,99 Eur ( 60,-Sk ) za každú upomienku zaslanú veriteľom úpadcovi. Úpadcovi boli zaslané upomienky a tým úpadcovi vznikla povinnosť uhradiť 19,92 Eur. Vzhľadom na to, že úpadca nesplnil dobrovoľne svoj záväzok, bol veriteľ nútený podať návrh na začatie rozhodcovského konania a na základe tejto skutočnosti vznikli veriteľovi náklady spojené s podaním návrhu vo výške 272,85 Eur, na úhradu ktorých bol úpadca zaviazaný rozsudkom rozhodcovského súdu. Keďže úpadca ani po vydaní rozsudku nesplnil svoj záväzok, veriteľ podal návrh na začatie exekúcie a tým vznikli veriteľovi náklady spojené s podaním návrhu v exekučnom konaní vo výške 141,37 Eur, keď tieto trovy pozostávajú z prevzatia a prípravy zastúpenia a podania protistrane, návrhu na začatie exekúcie, každý vo výške 41,59 Eur a trov exekúcie vo výške 16,60 Eur. K dátumu vyhlásenia konkurzu, po zohľadnení úhrad, veriteľ eviduje voči úpadcovi nesplatené náklady z uplatnenia pohľadávky vo výške 35,34 Eur. Navrhovateľ k prihláške pripojil Zmluvu o úvere uzatvorenú medzi navrhovateľom ako veriteľom a úpadcom ako dlžníkom dňa 18.1.2006, ako aj rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. Bratislava sp.zn. SR 2642/07 zo dňa 21.5.2007 vo veci navrhovateľa proti úpadcovi o zaplatenie sumy 36.600,-Sk s príslušenstvom, ktorým rozsudkom bola úpadcovi uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 36.600,-Sk spolu s 0,25 úrokom z omeškania denne zo sumy 36.000,-Sk od 19.1.2007 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 8.220,- Sk, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, keď právoplatnosť predmetného rozhodnutia bola vyznačená dňom 2.7.2007 a vykonateľnosť dňom 5.7.2007. Z odôvodnenia predmetného rozsudku súd zistil, že uplatnenú pohľadávku tvorí nesplatený úver a poplatok za jeho poskytnutie vo výške 36.000,- Sk, poplatok za upomienku vo výške 600,-Sk, čo predstavovalo spolu sumu 36.600,-Sk. Odporca listom zo dňa 10.2.2013 oznámil navrhovateľovi, že po preskúmaní prihlásenej pohľadávky navrhovateľa zistil, že pohľadávka je sporná, a preto bola zo strany správcu popretá v celej výške, a to z dôvodu, že úroky z omeškania v Zmluve o úvere č. XXXXXXX zo dňa 18.1.2006 boli dohodnuté v rozpore s § 517 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v predmetnom období a s § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. a je absencia náležitostí RPMN v zmysle § 4 ods. 2 písm.g) zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v predmetnom období, na základe čoho sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Popretý bol aj právny dôvod prihlásenej pohľadávky, a to z rovnakých dôvodov. Prvostupňový súd mal za preukázané, že odporca pohľadávku navrhovateľa poprel v zákonnej lehote, pričom navrhovateľ podal návrh na určenie popretej pohľadávky v zákonnej lehote s poukazom na § 32 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z.z., teda do 30 dní od doručenia písomného oznámenia odporcu, ako správcu o popretí pohľadávky. Súd tiež považoval za preukázané, že pohľadávka navrhovateľa bola prihlásená z titulu zmluvného plnenia na základe zmluvy o úvere uzavretej medzi navrhovateľom ako veriteľom a úpadcom ako dlžníkom. Taktiež považoval za preukázané, že zmluvu úpadca uzatváral ako občan - fyzická osoba, keď rovnako konkurz bol na odporcu vyhlásený ako na občana - fyzickú osobu.
Prvostupňový súd tiež považoval za preukázané, že zmluva bola uzatváraná na formulári navrhovateľa, teda mala predtlačený text, a to vrátane označenia navrhovateľa, ako veriteľa a do zmluvy sa dopisovali len údaje, ktoré vzhľadom na charakter nemohli byť vopred dané, a to osobné údaje dlžníka, výška poskytnutého úveru, výška poplatku, spôsob splatnosti. Súd zdôraznil skutočnosť, že do zmluvy sa dopisovala len suma poplatku, avšak text o tom, že dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi sumu úveru zvýšenú o príslušný poplatok bol obsiahnutý priamo v predtlačenej forme formulára danej zmluvy. Rovnako súd považoval za preukázané, že predtlačený bol nielen názov zmluvy, ale predtlačený bol text aj o tom, že zmluva je uzavretá v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Rubovú stranu zmluvy tvorili predtlačené Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, vrátane predtlačeného článku 18 o tom, že obidve zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Prvostupňový súd uviedol, že je pravdou, že s poukazom na znenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzavretia záväzkového vzťahu medzi navrhovateľom a úpadcom za spotrebiteľské zmluvy bola označená kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v 8 časti Občianskeho zákonníka, zmluva podľa § 55 Občianskeho zákonníka, teda spotrebiteľská zmluva o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch, a to za predpokladu, že zmluvnými stranami na jednej strane bol dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Ku dňu 18.1.2006, teda ku dňu vzniku záväzkového vzťahu medzi účastníkmi konania, však Občiansky zákonník upravoval aj pojem dodávateľa, za ktorého považoval osobu, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti ( 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ) a pojem spotrebiteľa, ktorým bola osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti ( § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 18.1.2006 ). Súd tiež poukázal na to, že ku dňu 18.1.2006 bol platný a účinný aj Zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý v § 23a ods. 1 definoval spotrebiteľské zmluvy tak, že spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Prvostupňový súd ďalej uviedol, že vychádzajúc potom zo skutočností, že úpadca pri uzatváraní zmluvy s navrhovateľom nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda spĺňal definíciu spotrebiteľa a na strane druhej navrhovateľ pri uzatváraní tejto zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, keďže aj v predmete podnikania zapísaného v obchodnom registri má navrhovateľ aj činnosť - poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, súd považoval za preukázané, že navrhovateľ spĺňal definíciu dodávateľa. Potom, keďže zmluva medzi navrhovateľom a úpadcom bola uzavretá na formulári navrhovateľa, vrátane Všeobecných zmluvných podmienok a bolo možné v tejto zmluve doplniť, resp. zmeniť, len osobné údaje úpadcu ako dlžníka, výšku úveru, považoval súd za preukázané, že navrhovateľ takéto zmluvy uzatváral s viacerými osobami, a teda bolo obvyklé, že ktorákoľvek druhá strana ako spotrebiteľ obsah tejto zmluvy podstatným spôsobom ovplyvniť nemohla, na základe čoho súd dospel k záveru, že zmluva uzavretá medzi navrhovateľom a úpadcom bola spotrebiteľskou zmluvou s poukazom na § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. Vzhľadom na uvedené, keďže predmetom zmluvy bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov navrhovateľom úpadcovi, s poukazom na § 2 písm.a) zákona č. 285/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu 27.1.2005 išlo o spotrebiteľský úver. Základnou obsahovou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí, bola aj ročná percentuálna miera nákladov ( § 4 ods. 2 písm.g) zákona č. 258/2001 Z.z. ). Keďže v zmluve uzavretej medzi navrhovateľom a úpadcom ročná percentuálna miera nákladov uvedená nebola, považuje sa tento úver zo zákona za úver bez poplatkov ( § 4 ods. 2 písm.g) zákona č. 25/2001 Z.z.). Prvostupňový súd mal v konaní preukázané, že úpadca uhradil navrhovateľovi šesť splátok po 9.000,-Sk, t.j. 298,75 Eur, teda spolu uhradil sumu 54.000,-Sk, t.j. 1.792,47 Eur, ktorú skutočnosť uviedol nielen navrhovateľ v prihláške svojej pohľadávky, ale túto skutočnosť na pojednávaní potvrdil aj úpadca. Vzhľadom na vyslovený právny názor, že v danom prípade sa úver poskytnutý na základe uzatvorenej zmluvy medzi navrhovateľom a úpadcom zo zákona považuje za úver bez poplatkov, bolo povinnosťou odporcu vrátiť navrhovateľovi len poskytnutú sumu úveru vo výške 50.000,-Sk, t.j. 1.659,70 Eur. Úpadca tak do dňa 13.12.2006 uhradil navrhovateľovi nielen celú poskytnutú sumu úveru, ale poskytol navrhovateľovi plnenie v sume vyššej o 4.000,-Sk, t.j. 132,78 Eur. Súd potom považoval za preukázané, že úpadca si dňom 13.12.2006 splnil z uzatvorenej zmluvy o úvere povinnosť uhradiť navrhovateľovi poskytnutý úver, pričom ako konštatoval samotný navrhovateľ v prihláške pohľadávky, úpadca mal povolený posun splátkového kalendára. Ak teda úpadca dňom 13.12.2006 splnil celý svoj dlh proti navrhovateľovi, nemohol dňom 19.1.2007 stratiť výhodu splátok tak, ako to konštatoval v prihláške pohľadávky navrhovateľ a súčasne sa dňom 19.1.2007 nemohol dostať ani
do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu, keďže k dátumu 19.1.2007 už nedlhoval navrhovateľovi žiadnu sumu, naopak, poskytol navrhovateľovi plnenie vyššie o sumu 132,78 Eur. Keďže navrhovateľ si uplatnil právo na úrok z omeškania od 19.1.2007 a tento kapitalizoval až do dňa 30.12.2011, súd posúdil prihlásenú pohľadávku navrhovateľa v tejto časti ako nedôvodnú, keďže odporca sa do omeškania nedostal, pretože ešte pred dátumom, od ktorého si navrhovateľ úrok z omeškania uplatňuje, celý svoj dlh splnil, dokonca poskytol navrhovateľovi plnenie vyššie o 132,78 Eur. Pretože navrhovateľovi právo na úrok z omeškania vôbec nevzniklo, súd už dôvodnosť uplatnenej výšky ( sadzby ) úroku z omeškania neposudzoval. Prvostupňový súd zároveň uviedol, že okrem sumy 54.000,-Sk, t.j. 1.792,47 Eur, v rámci exekučného konania bola od úpadcu navrhovateľom vymožená aj suma 1.593,80 Eur, ktorá suma už predmetom plnenia úpadcom pre navrhovateľa nemala byť, keďže nebolo povinnosťou úpadcu platiť navrhovateľovi poplatok za poskytnutie úveru, a teda úpadca sa ani nemohol dostať do omeškania, preto súd už právny dôvod a výšku pohľadávky navrhovateľa z titulu nákladov z uplatnenia neposudzoval, keďže aj v prípade jej dôvodnosti, táto by bola naviac plneniami poskytnutými úpadcom splnená. Z uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, ktorý mal v konaní plný úspech a vzniklo mu právo na náhradu trov konania proti navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko odporca si náhradu trov konania neuplatnil.
Proti rozsudku sa v zákonom stanovenej lehote odvolal navrhovateľ, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení odvolania uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdeniami konajúceho súdu, že úpadcu je nutné považovať za spotrebiteľa. Poukázal na to, že dňa 18.1.2006 uzatvoril s úpadcom v pozícií dlžníka Zmluvu č. XXXXXXX, pričom úverová zmluva bola uzatvorená v súlade s príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka. Navrhovateľ tvrdil, že prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil, pretože účastníci uzatvorili zmluvu o úvere podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Navyše účastníci konania si v bode 19 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere dohodli, že v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka sa všetky právne vzťahy medzi nimi budú spravovať Obchodným zákonníkom. Podľa názoru navrhovateľa teda uzatvorená zmluva nemôže byť považovaná za spotrebiteľskú. Nejde o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch ( platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, teda 18.1.2006 ), nakoľko spotrebiteľským úverom sa v zmysle § 2 písm.a) Zákona o spotrebiteľských úveroch účinnom k 18.1.2006 rozumie dočasné poskytnutie finančných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme. V definícií spotrebiteľského úveru sa pojem úver doplnil až zákonom č. 568/2007 Z.z., pričom táto novela nadobudla účinnosť až 1.1.2008. Podľa názoru navrhovateľa teda uvedenú zmluvu nie je možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase jej uzavretia a z toho dôvodu ani nemusela obsahovať RPMN. Navrhovateľ taktiež uviedol, že na uvedený prípad sa nevzťahujú ani ustanovenia Občianskeho zákonníka. Smernica č. 93/13/ EHS o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách bola totiž do nášho právneho poriadku - do Občianskeho zákonníka implementovaná zákonom č. 150/2004 Z.z., takže v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere boli podľa predmetných ustanovení Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy presne definované, pričom za spotrebiteľské zmluvy boli požadované iba zmluvy uzatvárané podľa Občianskeho zákonníka. Zmluvu o úvere teda nebolo možné podriadiť pod právny režim spotrebiteľských zmlúv upravených v Občianskom zákonníku, nakoľko zmluva vznikla podľa Obchodného zákonníka. Navrhovateľ tiež poukázal na skutočnosť, že úpadca bol zaviazaný z predmetnej zmluvy o úvere právoplatným a vykonateľným rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. a to rozsudkom sp.zn. SR 2642/07 zo dňa 21.5.2007. Odvolateľ tiež poukázal na skutočnosť, že zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu. Podľa názoru navrhovateľa je teda nepochybné, že rozhodcovská doložka je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každé zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania, alebo súdneho konania.
Odporca sa písomne vyjadril k odvolaniu navrhovateľa podaním zo dňa 2.9.2013, v ktorom uviedol, že rozsudok Okresného súdu v Banskej Bystrici považuje za vecne správny, a preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok, ako vecne správny potvrdil. Uviedol, že sa stotožňuje s tvrdeniami konajúceho súdu v celom rozsahu a trvá na tom, že na predmetný záväzkovo právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia jednotlivých zákonov o spotrebiteľských zmluvách a spotrebiteľských úveroch, a to s poukazom na ustanovenie § 52 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu 18.1.2006, v spojení s ustanovením § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení platnom a účinnom ku dňu 18.1.2006 tak, ako to konštatuje v odôvodnení predmetného rozsudku aj prvostupňový súd. Odporca má za to, že nárok navrhovateľa uplatnený prihláškou zo dňa 20.12.2012 je nedôvodný. Opakovane uviedol, že má za to, že rozhodcovským rozsudkom priznané plnenie, ktoré odporuje ustanoveniam právneho poriadku, má za následok materiálnu nevykonateľnosť, resp nezáväznosť rozhodcovského rozsudku, a je povinnosťou ustanoveného správcu, takúto pohľadávku priznanú nezákonným rozsudkom, poprieť. Taktiež poukázal na to, že odporca ako správca, ako aj konajúci súd pri preskúmavaní prihlásenej pohľadávky prioritne posúdil hmotnoprávny vzťah úpadcu s veriteľom, nepreskúmavajú procesné rozhodnutie, a nie sú ním viazaní. Poukázal na obdobný názor, ktorý vyslovil NS SR v rozsudku 3 Obo 71/2007, alebo NS ČR rozsudku R 52/1998.
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. , ako vecne správny potvrdil.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 19.3.2013 domáhal určenia, že pohľadávka navrhovateľa prihlásená prihláškou zo dňa 20.12.2012 do konkurzu sp.zn. 1K 58/2012 v celkovej sume 4.823,21 Eur, ktorých právny dôvod vzniku sú neuhradené úroky z omeškania zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX vo výške 4. 787,87 Eur a nákladov z uplatnenia vo výške 35,34 Eur súvisiacich s vymáhaním vzniknutej pohľadávky, je nesporná a považuje sa za uznanú. Účastníci konania dňa 18.1.2006 uzatvorili Zmluvu o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej navrhovateľ poskytol úpadcovi úver vo výške 1.659,70 Eur a úpadca sa zaviazal zaplatiť navrhovateľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 1.327,76 Eur, t.j. spolu vo výške 2.987,46 Eur. V uzatvorenej zmluve sa úpadca zaviazal splácať svoj dlh v desiatich mesačných splátkach vo výške 298,75 Eur na účet veriteľa. Táto zmluva bola uzatvorená v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka.
Odvolací súd zistil, že úpadca uhradil navrhovateľovi šesť splátok po 9.000,-Sk, čo predstavuje sumu 298,75 Eur, teda spolu uhradil sumu 54.000,-Sk, t.j. 1.792,47 Eur, čo vyplýva z prihlášky navrhovateľa, ktorou si prihlásil svoju pohľadávku, pričom túto skutočnosť potvrdil aj úpadca. Odvolací súd zároveň zo spisu zistil, že dňa 21.5.2007 rozhodol Stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. Bratislava rozsudkom sp.zn. SR 2642/07, v ktorom zaviazal úpadcu ako povinného zaplatiť navrhovateľovi sumu 36.600,-Sk spolu s 0,25 úrokom z omeškania denne zo sumy 36.000,- Sk od 19.1.2007 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 8.220,-Sk, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 2.7.2007 a vykonateľnosť dňa 5.7.2007. Na základe predmetného rozsudku si navrhovateľ uplatnil exekúciu priznaného plnenia v konaní 3Er 150/2007 pred Okresným súdom v Brezne, pričom Okresný súd v Brezne uznesením zo dňa 13.7.2011 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Predmetné uznesenie Okresného súdu v Brezne bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici 1 CoE 539/2011-43 zo dňa 31.10.2011, v ktorom odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie Okresného súdu v Brezne a vyslovil, že uzatvorená zmluva o úvere medzi navrhovateľom a úpadcom je spotrebiteľskou zmluvou. V rámci tohto exekučného konania bola však od úpadcu v prospech navrhovateľa vymožená suma 1.592,80 Eur. Navrhovateľ však tvrdil, že uvedená úverová zmluva nemôže byť spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko zmluva bola uzatvorená dňa 18.1.2006, kedy v zmysle § 2 písm.a) zákona o spotrebiteľských úveroch sa spotrebiteľským úverom rozumelo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo inej právnej forme. Zmluvu o úvere teda nebolo možné podriadiť pod právny režim spotrebiteľských zmlúv upravených v Občianskom zákonníku, nakoľko zmluva vznikla podľa Obchodného zákonníka. Navrhovateľ vychádzal pri stanovení a uplatnení úrokov z omeškania z bodu 6 Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, v zmysle ktorého v prípade, ak sa stane splatný celý dlh naraz v zmysle bodu 4 týchto podmienok, zaväzuje sa dlžník zaplatiť veriteľovi i úrok z omeškania vo výške 0,25 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa, keď sa stal splatný celý dlh, až do dňa jeho uhradenia. Tento úrok má teda sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje len v prípade, že poruší zmluvné povinnosti, teda nesplní svoju povinnosť dohodnutú v zmluve.
Podľa § 32 ods. 6 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácií v znení neskorších predpisov popretie pohľadávky správca bez zbytočného odkladu zapíše do zoznamu pohľadávok a písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá.
Podľa § 32 ods. 9 zákona č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácií v znení neskorších predpisov veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 12. 2007 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 12. 2007 spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31. 12. 2008, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 23a ods. 1 Zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 30. 06. 2007 spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Podľa § 2 Zákona č. 25/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30. 06. 2006 na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou
1. sankcií uplatnených veriteľom voči spotrebiteľovi za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o spotrebiteľskom úvere,
2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru alebo kúpnej ceny služieb,
3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak,
4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny,
5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru,
d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy tohto zákona z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru,
e) poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi pri poskytnutí úveru, okrem úrokov.
Podľa § 4 ods. 2 písm. g) Zákona č. 25/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30. 06. 2006 zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že prvostupňový súd postupoval správne, keď uzatvorenú úverovú zmluvu č. XXXXXXX považoval za spotrebiteľský úver, aj keď zmluva bola uzatvorená podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Odvolací súd poukazuje na to, že ustanovenie § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka zaraďuje medzi obchodné záväzkové vzťahy aj vzťahy zo zmluvy o úvere ( § 497 ), ktoré vzťahy sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov Obchodným zákonníkom - tzv. absolútny obchod. Podľa názoru odvolacieho súdu konštatovanie navrhovateľa, že ak zmluva o úvere bola uzatvorená podľa Obchodného zákonníka ako tzv. absolútny obchod, čo vylučuje aplikáciu Občianskeho zákonníka v časti upravujúcej spotrebiteľské zmluvy, nie je správne. Táto skutočnosť totiž nie je prekážkou pre aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, medzi ktoré patria aj ustanovenia § 52 a nasl. dotýkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Obchodný zákonník nedefinuje pojem záväzkového vzťahu, preto aj tu platí definícia obsiahnutá v § 488 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej je záväzkovým právnym vzťahom taký právny vzťah, z ktorého vzniká veriteľovi právo na plnenie od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť záväzok splniť. V tomto prípade záväzok vznikol z právneho úkonu, z uzatvorenej zmluvy. Skutočnosť, či určitá zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy sa posudzuje podľa iných kritérií, než podľa akých Obchodný zákonníka rozlišuje záväzkové vzťahy na obchodné záväzkové vzťahy - relatívny obchod, absolútny obchod, resp. fakultatívny obchod. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy, ale jedná sa o druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a náležitosti, ktoré musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť, tzv. neprijateľné podmienky. Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa a je základným inštitútom tzv. spotrebiteľského práva. Označenie
zmluvy o úvere ako absolútneho obchodu nie je prekážkou na aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, medzi ktoré patria aj ustanovenia §§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, vychádzajúc zo subsidiarity Občianskeho zákonníka a ustanovení Zákona o ochrane spotrebiteľa.
Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že o Zmluve o úvere č. 6041836 uzatvorenej medzi účastníkmi konania dňa 18.1.2006 už bolo právoplatne rozhodnuté ako o spotrebiteľskej zmluve v uznesení 3Er 150/2007 - 27 zo dňa 13.7.2011, ktorým bola vyhlásená exekúcia voči úpadcovi za neprípustnú a bola zastavená.
Odvolací súd sa plne stotožnil s odôvodnením rozsudku prvostupňovým súdom, ktorý správne dospel k záveru, že v danom prípade s poukazom na § 2 písm.a) zákona č. 285/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu 27.1.2005 ide o spotrebiteľský úver, ktorého základnou obsahovou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, okrem všeobecných náležitostí je aj ročná percentuálna miera nákladov v zmysle § 4 ods. 2 písm.g) zákona č. 258/2001 Z.z. Z dôvodu, že v uzatvorenej zmluve medzi navrhovateľom a úpadcom ročná percentuálna miera nákladov uvedená nebola, považuje sa tento úver zo zákona za úver bez poplatkov a to v zmysle § 4 ods. 2 písm.g) zákona č. 25/2001 Z.z.
S poukazom na uvedené, keďže úpadca navrhovateľovi uhradil sumu 54.000,-Sk, t.j. 1.792,47 Eur, čo nebolo v priebehu konania sporné, úpadca uhradil touto sumou navrhovateľovi celú poskytnutú sumu úveru, ba dokonca zaplatil navrhovateľovi plnenie vyššie o 4.000,-Sk, t.j. 132,78 Eur. Keďže následne v rámci exekučného konania bola vymožená od úpadcu suma 1.593,80 Eur, ktorá už úpadcom nemala byť v zmysle uvedeného uhradená, odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, že úpadca sa nemohol dostať do omeškania s platením svojho záväzku, a preto navrhovateľovi právo na úroky z omeškania nevznikol.
Na základe vyššie uvedeného odvolací súd po preskúmaní veci rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p., ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi ako v spore úspešnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko odporca si trovy odvolacieho konania neuplatnil.
Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.