Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Co-451-2013.pdf
PDF · 85.38 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/451/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci navrhovateľa: Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., so sídlom Bratislava, Bajkalská 30, IČO: 31 335 004, proti odporkyni: L. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom V. C., A. XXX/XX, o zaplatenie 1.746,39 eur s príslušenstvom, na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 6C/55/2013-59 zo dňa 1.7.2013, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu vo výroku o zamietnutí návrhu vo zvyšnej časti a vo výroku o trovách konania.
V odvolaním nenapadnutom výroku o uložení povinnosti odporkyni zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.427, 23 eur s úrokom z omeškania 7,7 % ročne zo sumy 1.029,68 eur počnúc 29.10.2012 do zaplatenia, to všetko v splátkach po 100 eur mesačne, splatných vždy do 15. dňa mesiaca, so splatnosťou prvej splátky v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, až do úplného zaplatenia dlhu, z o s t á v a rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.427,23 eur s úrokom z omeškania 7,7 % ročne zo sumy 1.029,68 eur počnúc 29.10.2012 do zaplatenia, to všetko v splátkach po 100 eur mesačne, splatných vždy do 15. dňa mesiaca, so splatnosťou prvej splátky v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, až do úplného zaplatenia dlhu.
Mal za to, že bola preukázané existencia ručiteľského záväzku odporkyne zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 19.4.2002 (ďalej len „Zmluva“) uzatvorenej medzi navrhovateľom ako veriteľom a M. Z. ako dlžníkom a stavebným sporiteľom; odporkyňa ako zmluvná strana prehlásila, že na seba berie voči veriteľovi povinnosť uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokojí dlžník. Priznaná suma predstavuje rozdiel medzi poskytnutými úvermi a vkladmi a úrok z úveru.
Vo zvyšnej časti súd návrh zamietol.
Zvyšná časť nároku navrhovateľa pozostáva z poplatkov za vedenie účtu a poplatkov za upomienky celkovo vo výške 223,90 eur, a to za 2. upomienku vo výške 16,60 eur (v celkovej sume 83 eur; 5 x 16,60 eur), poplatku za predžalobnú upomienku vo výške 24,90 eur (v celkovej sume 99,60 eur; 4 x 24,90 eur), poplatku za 2. upomienku vo výške 16,50 eur a poplatku za predžalobnú upomienku vo výške 24,80 eur. Tu prvostupňový súd vychádzal zo záveru, že jednak nebolo preukázané, že
uplatnené poplatky mali oporu vo v tom čase aktuálnom sadzobníku poplatkov. Navrhovateľ poukazoval len na všeobecné obchodné podmienky, ktoré však neobsahujú konkrétnu výšku poplatkov. Na internetovej stránke navrhovateľa bol zároveň prístupný len sadzobník platný od 10.6.2013, v ktorom je, mimochodom, upravený už len jeden typ poplatku. Zároveň však, ak by aj navrhovateľ preukázal, že ním uplatnené poplatky mali oporu vo v tom čase aktuálnom sadzobníku, bol by jeho návrh v tejto časti zamietnutý, nakoľko výška poplatkov je neprimeraná a má za následok značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa; predmetné zmluvné dojednania by boli neprijateľnými podmienkami spotrebiteľskej zmluvy (§ 53 ods. 1 Obč. zák.). Uplatnené poplatky značne presahujú administratívne a vecné náklady spojené s ich vyhotovením a doručovaním. Jedná sa o vopred pripravené tlačivá, ich text sa opakuje, mení sa len minimálne množstvo údajov. Vecné náklady, vrátane mzdových, vynaložené na príslušný spoplatnený úkon, aj vrátane poštovného, sa nemôžu ani zďaleka približovať výške príslušného poplatku. Súd prvého stupňa reflektoval, že na poplatok vzniká navrhovateľovi nárok v prípade porušenia povinnosti včas platiť splátky dlhu. Na uvedené účely však slúžia na to určené právne inštitúty (typicky úrok z omeškania a zmluvná pokuta), nie poplatok, ktorý má byť platbou primeranou hodnote vykonaného úkonu, a nemá nahrádzať, resp. byť skrytou zmluvnou pokutou, či inou sankciou.
O trovách konania rozhodol tak, že odporkyňu zaviazal k ich náhrade navrhovateľovi vo výške 77,66 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. S ohľadom na čiastočný úspech každého z účastníkov aplikoval ust. § 142 ods. 2 O.s.p., pričom čistý úspech navrhovateľa predstavoval 69,74 %. V uvedenom rozsahu priznal navrhovateľovi náhradu z ním účelne vynaložených trov vo výške 111,35 eur.
Proti tomuto rozsudku, čo do zamietnutia návrhu vo zvyšnej časti a do trov konania (§ 41 ods. 2 O.s.p.), podal odvolanie navrhovateľ a domáhal sa zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že vec nesprávne právne posúdil. Poukazoval na to, že vzťah založený zmluvou o úvere sa spravuje režimom Obchodného zákonníka a žiadnym iným za predpokladu, že Obchodný zákonník upravuje konkrétny právny inštitút. Uviedol, že nepopiera spotrebiteľský charakter Zmluvy a opodstatnenosť ochrany spotrebiteľa, avšak v zmysle Obč. zák. ide o ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Odvolateľ sa však len riadil ustanoveniami zákona, čo nemôže byť považované za znevýhodňovanie spotrebiteľa dodávateľom. V tej súvislosti poukázal na § 330 ods. 2 ObZ, podľa ktorého sa plnenie započítava najprv na úroky a potom na istinu, ak dlžník neurčil inak. Súd prvého stupňa však nesprávne menil uplatňovanú sumu tým, že započítaval jednotlivé čiastkové úhrady v prvom rade na istinu.
Čo sa uplatneného nároku na úhradu poplatkov týka, súd nevyzval navrhovateľa na predloženie príslušného sadzobníka. Pokiaľ súd považoval výšku poplatkov za neprijateľnú zmluvnú podmienku, odvolateľ poukázal na to, že ochrana spotrebiteľa a spotrebiteľské zmluvy boli do Obč. zák. poňaté novelou tohto zákona s účinnosťou od 1.4.2004. Vzhľadom na definíciu spotrebiteľskej zmluvy mohla byť za ňu považovaná len zmluva uzatvorená podľa Obč. zák. Až novelou Obč. zák. č. 568/2007 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2008 došlo k zmene definície spotrebiteľskej zmluvy tak, že ňou je každá zmluva, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Odvolateľ nadväzne s poukazom na prechodné ustanovenie § 879j Obč. zák. uzavrel, že jeho nároku na zaplatenie poplatkov za vystavované upomienky malo byť vyhovené. Čo sa trov konania týka, pokiaľ mu nebola priznaná náhrada hotových výdavkov 0,5 eur za každú stranu prílohy, odvolateľ uviedol, že vychádzal z položky 21 Sadzobníka súdnych poplatkov v zákone č. 71/1992 Zb.
Odporkyňa zostala v odvolacom konaní nečinná.
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal k tomu oprávnený účastník konania (§ 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v ustanovení § 212 ods. 1 O.s.p. (z toho titulu nedotknutým zostal rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním nenapadnutom výroku, ktorým bolo návrhu navrhovateľa vyhovené a odporkyňa zaviazaná k úhrade sumy 1.427,23 eur s príslušenstvom pri povolení splátok) a
bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 a § 211 ods. 2 O.s.p. rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Bezpredmetnou je námietka odvolateľa, že súd prvého stupňa nesprávne započítal platby uskutočnené odporkyňou v prvom rade na istinu, pričom mal započítavať na úrok. Odvolací súd tu poukazuje na ust. § 349 ods. 1 ObZ, podľa ktorého odstúpením od zmluvy zmluva zaniká. Súd prvého stupňa ustálil, a odvolateľ to nenamietal, že k odstúpeniu od zmluvy navrhovateľom došlo dňa 26.10.2009. Odvolateľ teda opomína, že všetky platby odporkyne boli realizované v roku 2012, t.j. až po odstúpení od zmluvy. Iným slovami, navrhovateľ sa domáha aplikácie zmluvných ustanovení v čase po zániku zmluvy, kedy je to pojmovo vylúčené. Navyše, ani samotný navrhovateľ nešpecifikoval, v akej časti jeho pohľadávky sa jedná o istinu a v akej o úrok, len uviedol „dlžnú sumu“ 1.746,39 eur s úrokom z omeškania 7,70 % ročne zo sumy 1.701,48 eur počnúc 1.2.2013 do zaplatenia.
Taktiež neopodstatnene navrhovateľ namieta, že súd prvého stupňa aplikoval ustanovenia na ochranu spotrebiteľa, ktoré v čase uzatvorenia Zmluvy neboli účinné.
Na str. 6 napadnutého rozsudku súd prvého stupňa výslovne konštatoval, že Zmluva bola uzavretá dňa 16.4.2002, teda za účinnosti § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý zakotvoval tzv. typovú zmluvu tak, že ide o zmluvu, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Následne uviedol, že v prípade Zmluvy ide nepochybne o typovú zmluvu a z hľadiska súčasnej terminológie o zmluvu spotrebiteľskú, ktorá je vymedzená analogicky ako typová zmluva.
Odvolací súd v tejto spojitosti poukazuje na § 23a ods. 2 písm. a/ zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa (v znení účinnom v rozhodnej dobe), ktorý ustanovuje, že typová zmluva nesmie obsahovať neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä 1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo prevzatie inej služby, 2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu.
Hoci je teda správny poukaz odvolateľa, že v čase uzatvorenia Zmluvy ešte neboli účinné ustanovenia Obč. zák. o spotrebiteľských zmluvách, neobstojí jeho námietka, že zmluva o úvere podľa § 497 a nasl. ObZ je zmluvou, na ktorú nemožno aplikovať ustanovenia o ochrane spotrebiteľa (v širšom poňatí, nie len ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách v zmysle § 52 a nasl. Obč. zák.).
Nadväzne odvolací súd konštatuje, že sa plne stotožnil (§ 219 ods. 2 O.s.p.) s podrobnou, skutkovo i právne bezchybnou argumentáciou súdu prvého stupňa, pokiaľ tento zamietol návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie poplatkov za upomienky, a v podrobnostiach na ňu odkazuje.
Nenáležitým je i odvolanie navrhovateľa do trov konania, konkrétne pokiaľ namietal nepriznanie náhrady hotových výdavkov 0,50 eur za každú stranu prílohy. Úspešnému účastníkovi súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva (§ 142 ods. 1 O.s.p.). Za účelné, v súvislosti so zabezpečením listinných príloh k návrhu na začatie konania, by bolo v zásade možné považovať náklady na obstaranie materiálu (kanc. papier, toner do tlačiarne a pod.), resp. náklady vzniknuté v súvislosti s ich vyhotovením. Uvedené náklady celkom určite nedosahujú navrhovateľom uplatnených 0,50 eur za každú stranu prílohy. Pokiaľ odvolateľ (nesprávne) argumentoval, že vychádzal z ust. položky 21 Sadzobníka súdnych poplatkov, odvolací súd upriamuje pozornosť navrhovateľa na predmet poplatkového zákona (§ 1 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov), ktorým sú výlučne súdne poplatky za jednotlivé úkony alebo konanie súdov. Tam uvedené princípy preto nemožno vztiahnuť na náklady účastníkov konania, ktorí sú povinní výšku svojich účelne vynaložených nákladov hodnoverne preukázať.
Z iných dôvodov nesprávnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa odporca nenamietal. Odvolací súd, súc viazaný nielen rozsahom, ale aj konkrétnymi odvolacími dôvodmi, ktoré odvolateľ vo svojom odvolaní vymedzí v lehote zákonom stanovenej na podanie odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.
Ako závislý od rozhodnutia vo veci samej (§ 212 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) odvolací súd preskúmal aj výrok rozsudku súdu prvého stupňa o trovách konania a ako zodpovedajúci zásadám rozhodovania o trovách konania ho potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľ nebol v odvolacom konaní úspešný, preto by bol inak povinný nahradiť odporkyni jej trovy. Nakoľko si však odporkyňa predmetný procesný nárok neuplatnila (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a vlastne jej ani žiadne trovy v spojení s opravným prostriedkom navrhovateľa nevznikli, odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol súhrnným výrokom tak, že ich náhradu účastníkom (žiadnemu z nich) nepriznal.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.