Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (12)Rozsudok_14Cpr-1-2013.pdf
PDF · 93.79 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cpr/1/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Monikou Koščovou v právnej veci navrhovateľa E. nar. XX.XX.XXXX bytom M. Y. XX, U. W. t. č. Z. B. XX, U. W. zast. JUDr. Peter Jonáš, advokát proti odporcovi Okresné stavebné bytové družstvo Trebišov so sídlom Pribinova 2246/2, Trebišov, IČO: 00 175 056 zast. JUDr. Valéria Vassová, advokátka v konaní o určenie, že pracovný pomer trvá takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 271,52 Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu 29.04.2013 domáhal, aby súd určil, že pracovný pomer navrhovateľa, ktorý vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 08.01.2007 s dohodnutým dňom nástupu do práce dňa 09.01.2007 ako referenta údržby u odporcu trvá naďalej aj v súčasnosti.
Návrh odôvodnil tým, že dňa 08.01.2007 uzavrel s odporcom pracovnú zmluvu na druh práce referent údržby s miestom výkonu práce OSBD X. - pracovisko J. U.. Deň nástupu do práce bol dohodnutý na 09.01.2007. Odporca mienil s ním skončiť pracovný pomer a to okamžitým skončením. Tento list, v ktorom je uvedené okamžité skončenie pracovného pomeru bol doručovaný na adresu jeho trvalého bydliska, kde ho on neprevzal. Prevzal ho otec navrhovateľa, ktorý list položil na poličku, kde ho on v neskoršom období našiel. V zmysle §38 ods. 1 Zákonníka práce sa písomnosti týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru doručujú do vlastných rúk. Keďže mu list s okamžitým skončením pracovného pomeru doručený nebol, nemohla nastať tá okolnosť, že by pracovný pomer mal v niektorý deň skončiť, keďže ten končí v deň nasledujúci po doručení okamžitého skončenia pracovného pomeru.
Odporca sa k návrhu vyjadril, uviedol, že s návrhom nesúhlasí. Uviedol, že je pravdou, že listom zo dňa 31.10.2012 odporca okamžite skončil pracovný pomer s navrhovateľom podľa ust. §68 ods. 1 písm. b, Zákonníka práce /ďalej ZP/. Uvedenú listinu doručoval prostredníctvom poštového úradu X. ako doporučenú zásielku s doručením do vlastných rúk pod číslom RU 982829241 SK na meno navrhovateľa a na jeho adresu trvalého bydliska. Návratka o prevzatí vyššie opísanej poštovej zásielky s uvedením nečitateľného podpisu s uvedením dátumu jej prevzatia 07.11.2012 sa vrátila odosielateľovi. Navrhovateľ listom zo dňa 19.11.2012 oznámil, že listom zo dňa 31.10.2012 mu bolo oznámené okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho doručenia, tento list nazval ako vyjadrenie k okamžitému skončeniu pracovného pomeru. Ďalšie vyjadrenie navrhovateľa bolo doručené listom zo dňa 10.01.2013.V žiadnom z listov neuviedol, že trvá na tom, aby aj naďalej u
odporcu vykonával prácu, uviedol, že zásielku s okamžitým skončením pracovného pomeru neprevzal on. Poukázal na ust. §77 ZP, a nedodržanie 2 mesačnej lehoty.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav veci:
Dňa 08.01.2007 bola uzavretá pracovná zmluva medzi odporcom ako zamestnávateľom a navrhovateľom ako zamestnancom a nasledovnými podmienkami: dojednaný druh práce- referent údržby, miesto výkonu práce OSBD X. - pracovisko J. U., deň nástupu do práce 09.01.2007, základný plat 9.120 Sk, pomer uzavretý na dobu neurčitú.
Listom zo dňa 31.10.2012 odporca oznámil navrhovateľovi okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu podľa §68 ods. 1 písm. b, ZP. V listine boli uvedené konkrétne skutkové dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru.
Súd sa oboznámil s korešpondenciou navrhovateľa a odporcu a to listom navrhovateľa zo dňa 10.10.2012, listom odporcu zo dňa 12.10.2012, listom navrhovateľa zo dňa 10.01.2013 doručeným odporcovi dňa 11.01.2013 stanovisko k okamžitému skončeniu pracovného pomeru, listom navrhovateľa zo dňa 19.11.2012 doručeným odporcovi dňa 21.11.2012 Vyjadrenie k okamžitému skončeniu pracovného pomeru, záznamom zo dňa 10.10.2012 o prejednaní hrubého porušenia pracovnej disciplíny,
Z doručenky Doporučene do vlastných rúk zasielanej odporcom navrhovateľovi súd zistil, že predmetom zásielky bol č.j.1834/2012, písomnosť bola prevzatá dňa 07.11.2012 a v časti vymedzenej pre podpis je uvedený nečitateľný podpis.
Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že okamžité skončenie pracovného pomeru mu doručené nebolo. To, že nejaký list mu bol doručený sa dozvedel od brata, išiel na poštu a zistil, že to prevzal jeho otec. Listiny, ktoré následne písal odporcovi zo dňa 19.11.2012 a 10.01.2013, písal sám, reagoval v nich na list o porušení pracovnej disciplíny. Uviedol, že iný návrh na začatie konania nepodával, iba túto žalobu. Je pravdou, že chcel ukončiť pracovný pomer dohodou z finančných dôvodov.
Z prednesu právneho zástupcu navrhovateľa súd zistil, že sa jedná o určovaciu žalobu v zmysle ustanovenia § 80 písm. c) Osp. a nie o žalobu súvisiacu s ustanovením § 77 Zákonníka práce, nakoľko tu nejde o nárok z neplatného skončenia pracovného pomeru, pretože vzhľadom na to, že okamžité skončenie pracovného pomeru nebolo doručené v súlade so Zákonníkom práce, ktoré to presne zakotvuje v ustanovení § 38, v spojení s ustanovením § 70 Zákonníka práce, pretože nikdy nenastala účinnosť neplatného skončenia pracovného pomeru. V podanom návrhu bol špecifikovaný naliehavý právny záujem, avšak ten doplnila, pretože táto určovacia žaloba je spôsobilá odstrániť neistotu v právnom postavení žalobcu ako zamestnanca, ktorá vznikla v dôsledku mylného postoja odporcu, že nastali účinky okamžitého skončenia pracovného pomeru. Práve tým by mala byť poskytnutá ochrana právneho postavenia žalobcu, ktorá zamedzí prípadnému porušeniu jeho práv z pracovnoprávneho vzťahu, ku ktorého skončeniu okamžité skončenie pracovného pomeru smerovalo. V podanom návrhu boli špecifikované podmienky okamžitého skončenia pracovného pomeru, a to doručenie okamžitého skončenia pracovného pomeru a v tejto situácii je dostatočne preukázané, že okamžité skončenie pracovného pomeru navrhovateľovi nikdy doručené nebolo, tak ako to ustanovuje Zákonník práce. Do dnešného dňa okamžité skončenie pracovného pomeru doručené navrhovateľovi nebolo, aj keď je to predpokladom pre platné skončenie pracovného pomeru a aby nastali účinky skončenia pracovného pomeru. Z predloženej korešpondencie je zrejmé, že navrhovateľ oznámil odporcovi, že listina, okamžité skončenie pracovného pomeru, mu nikdy doručené nebolo, pretože on následne túto zásielku reklamoval na pošte a pošta uznala, že zásielka doručená nebola, pretože zo strany pošty bola uhradená aj škoda odporcovi za nedoručenie zásielky.
Z prednesu právneho zástupcu odporcu súd zistil, čo sa týka doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru, v spise je doložená návratka, z ktorej bolo preukázané, že žalobca prevzal okamžité skončenie pracovného pomeru. Čo sa týka tvrdenia, že nenastal okamih doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru, zotrváva na tom, že žalobca zaslal žalovanému list z 19.11.2012 a z obsahu daného listu vyplýva, že sa jedná o vyjadrenie žalobcu k okamžitému skončeniu pracovného
pomeru. Už z toho vyjadrenia je preukázané, že žalobca inicioval rozviazanie pracovného pomeru vzájomnou dohodou a priznania všetkých nárokov podľa platného ustanovenia Zákonníka práce a Kolektívnej zmluvy. Ďalší list žalobcu z 10. januára 2013 znie ako stanovisko k okamžitému skončeniu pracovného pomeru, z listu vyplýva, že žalobca oznamuje žalovanému svoje stanovisko k okamžitému skončeniu pracovného pomeru, pričom z toho vyplýva, že žalobca oznámil žalovanému, že výpoveď žalovaného žalobcovi je neplatná. Má za to, že vzájomná korešpondencia medzi žalobcom a žalovaným je typická korešpondencia účastníkov pracovnoprávneho vzťahu a zotrváva na tom, že dňom 19.11.2012 bolo žalobcovi doručené okamžité skončenie pracovného pomeru. Pokiaľ tvrdí, že táto zásielka mu nebola doručená poštovým úradom, pokiaľ žalobca svoje vyjadrenie ku skončeniu pracovného pomeru napísal listom z 19.11.2012, žalovaný zotrváva na tom, že týmto dňom už mal žalobca doručené okamžité skončenie pracovného pomeru a preto sa môže domáhať ako účastník pracovnoprávneho vzťahu žalobou o určenie neplatnosti pracovného pomeru podľa § 77 Zákonníka práce a je vylúčené, aby mohol podať určovaciu žalobu podľa § 80 Osp., pretože zotrváva na tom, že § 77 Zákonníka práce vylučuje túto možnosť zamestnancovi dať určovaciu žalobu podľa § 80 Osp., pretože je preukázané, že od 19.11.2012 mu márne uplynula dvojmesačná zákonná lehota na uplatnenie práva podľa § 77 Zákonníka práce. Má za to, že tak ako je podaná žaloba, sa musí skúmať naliehavý právny záujem na určení, že pracovný pomer trvá, ale takúto žalobu § 80 Osp. neumožňuje. Žalobca dňom 19.11.2012 vedel, že žalovaný s ním ukončil pracovný pomer.
Po vykonaní dokazovania súd dospel k takémuto právnemu záveru:
Podľa ust. §68 ods. 1 písm. b, Zákonníka práce /ďalej ZP/, Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec b) porušil závažne pracovnú disciplínu.
Podľa ust. §70 ZP, Okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
Podľa ust. §77 ZP, Neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Podľa ust. §80 Občianskeho súdneho poriadku /ďalej OSP/ návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä a/ o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho), b/ o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva, c/ o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Základnou podmienkou dôvodnosti a teda východiskom prípadne úspešnosti určovacej žaloby podľa § 80 písm. c/ OSP je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom právnom určení. Rozumie sa tým právny záujem navrhovateľa, ktorý musí byť daný v čase vyhlásenia rozsudku.
Tento právny záujem musí byť kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností, čo pre navrhovateľa znamená nevyhnutnosť tvrdiť a preukázať skutočnosti, z ktorých vyvodzuje existenciu tohto svojho právneho záujmu. Navrhovateľ ale nemôže mať naliehavý právny záujem v zmysle uvedeného ustanovenia, pokiaľ sa ochrany práv môže domáhať žalobou na plnenie alebo ak k odstráneniu neistoty slúžia osobitné právne postupy upravené v príslušných právnych predpisoch.
Prípady osobitného postupu v zmysle uvedeného vyplývajú aj z ust. §77 ZP. V zmysle tohto ustanovenia neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Uvedené ustanovenie priznáva účastníkom pracovnoprávneho vzťahu možnosť uplatniť na súde neplatnosť zrušovacieho prejavu druhej strany tohto vzťahu; tým je však zároveň z pohľadu §80 písm. c) OSP vylúčené, aby sa niektorý z nich z
rovnakého právneho dôvodu žalobou podanou v zmysle §80 písm. c) OSP domáhal proti druhému účastníkovi určenia, že pracovný pomer trvá. Rozhodnutie o takejto určovacej žalobe by predpokladalo prejudiciálne posúdiť platnosť alebo neplatnosť skončenia pracovného pomeru.
Právo účastníka pracovnoprávneho vzťahu domáhať sa určenia neplatnosti zrušovacieho prejavu uvedeného v §77 ZP zaniká márnym uplynutím dvojmesačnej lehoty. Pokiaľ neplatnosť skončenia pracovného pomeru podľa §77 ZP nebola vyslovená právoplatným rozsudkom, treba vychádzať z toho, že pracovný pomer bol skončený platne. Na podaní žaloby o určenie trvania tohto pracovného pomeru nemôže mať navrhovateľ v takom prípade naliehavý právny záujem.
Z uvedeného dôvodu súd v prvom rade skúmal, či je na strane navrhovateľa daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení.
V konaní nebolo navrhovateľom tvrdené a preukázané, že by bol samostatným návrhom uplatnil nárok na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Navrhovateľ síce tvrdil, že listinu, ktorou mu bolo skončenie pracovného pomeru oznámené nikdy nevidel, avšak z obsahu písomnej reakcie ktorú zasielal odporcovi je zrejmé, že danou listinou disponoval. Navyše táto listina bola aj prílohou návrhu na začatie konania. Súd sa však otázkou platnosti skončenia pracovného pomeru, teda toho, či okamžité skončenie pracovného pomeru bolo alebo nebolo účinne doručené navrhovateľovi, nezaoberal, nakoľko mal za to, že ak navrhovateľ neuplatnil súdnou cestou neplatnosť skončenia pracovného pomeru o ktorej by právoplatne rozhodol súd a v ktorom konaní by sa riešila práve otázka platnosti doručenia predmetnej listiny, túto otázku nemôže posudzovať v tomto konaní ani ako otázku predbežnú. Vychádzajúc z ustálenej rozhodovacej praxe súdov mal súd za to, že ak nedošlo k určeniu neplatnosti skončenia pracovného pomeru podľa §77 ZP, čo v danom prípade preukázané nebolo, treba vychádzať z toho, že pracovný pomer bol skončený platne a preto na predmetnom návrhu, teda určení, že pracovný pomer trvá, navrhovateľ nemá naliehavý právny záujem.
Na základe uvedených skutočností preto súd bez ďalšieho skúmania merita veci a vyhodnotenia listinných dôkazov, návrh zamietol, z dôvodu neexistencie naliehavého právneho záujmu na strane navrhovateľa.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. §142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Súd priznal odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia, pričom hodnota úkonu bola vyčíslená podľa §11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Zz /ďalej vyhláška/ a výška odmeny bola vyčíslená nasledovne:
I, odmenu za právne zastúpenie v zmysle §11 ods. 1 vyhlášky vo výške 271,52 Eur za 4 právne úkony: prevzatie a príprava zastúpenia 17.09.2013, účasť na pojednávaní dňa 17.09.2013, účasť na pojednávaní dňa 18.11.2013, účasť na pojednávaní dňa 20.03.2014, odmena za 1 úkon bola priznaná vo výške 60,07 Eur (r. 2013) a režijný paušál 4x7,81 Eur;
Súd nepriznal právnemu zástupcovi odporcu odmenu za úkon vyjadrenie k návrhu navrhovateľa podané súdu 21.05.2013, nakoľko na podaní bolo síce uvedené vybavuje JUDr. Vassová, avšak podanie je podpísané riaditeľom a členom predstavenstva Ing. Kolomanom Kačinetzom a absentuje tam podpis právneho zástupcu a súd konštatuje, že do pojednávania konaného dňa 17.09.2013 súdu nebolo oznámené, že právne zastúpenie odporcu bolo udelené JUDr. Vassovej /nebola doložená plná moc menovanej/ a v predmetnom podaní absentuje aspoň odkaz na evidenciu generálneho plnomocenstva v Spr tunajšieho súdu.
V zmysle §149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto
trov, povinný zaplatiť ju advokátovi, v danom prípade na účet JUDr. Vassovej, advokátky.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trebišov vo 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostí /§42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku ďalej OSP/ uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§205 ods. 1 OSP/.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť v zmysle ust. §205 ods. 2 OSP len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 OSP,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§205a OSP/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona /§251 ods. 1 OSP/.