Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Co-299-2014.pdf
PDF · 86.69 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/299/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Aleny Záhumenskej a JUDr. Viery Škultétyovej v právnej veci navrhovateľa U. B., bytom V., O. XX, zastúpeného L.. E. U., advokátom, so sídlom O. Y., T. XX proti odporcovi I. B. - R., F. Z., G. XXX/X, IČO XX XXX XXX, zastúpeného U.. E. H., so sídlom P., S. XX, o zaplatenie časti mzdy, náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 2. februára 2012, č.k. 10C/63/2009-442, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 900,33 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Návrh v časti o zaplatenie 258,85 Eur zamietol a konanie v časti o zaplatenie 432,38 Eur sčasti z dôvodu späťvzatia návrhu podľa § 96 O.s.p. zastavil. Vyslovil, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 151 ods. 3 O.s.p.). Právne svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou článku 3 Zákonníka práce, § 17 ods. 1, § 42 ods. 1, § 43 ods. 1, § 97 ods. 1, § 69 ods. 1 písm. b), ods. 4, § 77, § 100 písm. a), § 103 ods. 2, § 98 ods. 1, § 96 ods. 1 Zákonníka práce, § 9 ods. 1, § 8 ods. 1, 4 písm. d) zákona č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave, § 100 ods. 1, § 101, § 112 veta prvá Občianskeho zákonníka, § 129, § 118 Zákonníka práce. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi odporcom (omylom uvedené navrhovateľom) ako zamestnancom a navrhovateľom (omylom uvedené odporcom) ako zamestnávateľom bola uzatvorená pracovná zmluva na dobu neurčitú na pozíciu vodiča motorového vozidla. Navrhovateľ prácu vykonával ako vodič kamióna, pričom všetky jeho pracovné cesty viedli do zahraničia. Súd prvého stupňa konštatoval, že samotné znenie pracovnej zmluvy bolo natoľko nedostatočné a formálne, že väčšinu nárokovateľných položiek bolo potrebné zohľadňovať v súvislosti so zákonnou úpravou. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ nebol pripravený súdu jednoznačne definovať svoje nároky, súd podrobil skúmanie možných nárokov navrhovateľa znalcom na účtovníctvo a daňovníctvo v odbore ekonómia a manažment. Znalec zistil, že na základe pracovnej zmluvy odporca dlží navrhovateľovi 1.159,18 Eur. Súd prvého stupňa si osvojil závery znaleckého posudku, pričom v plnom rozsahu odkazuje na jeho obsahové znenie, s ktorým sa stotožnil. Konštatoval, že odporca spočiatku žiadal dopracovanie znaleckého posudku. Po výsluchu znalca a vyjadrení odporcu na poslednom pojednávaní zo dňa 12.01.2012 od tejto žiadosti upustil a zotrval len na námietkach právnych, a to najmä, že znalec nemal do úvahy vziať „turnusové voľno“ podľa článku 8 Nariadenia EP a R (ES) č. 561/2006 o harmonizácii niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktorý sa týka cestnej dopravy. Skôr, ako súd prvého stupňa pristúpil k meritórnemu posúdeniu veci, zaoberal sa námietkou premlčania, pričom zistil, že je čiastočne dôvodná. Navrhovateľ až po vypracovaní znaleckého posudku dňa 12.01.2012 žiadal priznať položky ako náhrada za nevyčerpané „turnusové voľno“ vo výške 149,27 Eur, príplatok za nočnú prácu vo
výške 96,59 Eur a mzdové zvýhodnenie za pracovnú pohotovosť vo výške 13,59 Eur. Vzhľadom k tomu, že tieto nároky neboli predmetom žalobného návrhu a ani neskoršieho jeho spresnenia do roku 2011, súd konštatoval, že tieto položky sú premlčané v základnej trojročnej lehote, pretože všetky nároky z pracovnej zmluvy vznikli v roku 2008 a navrhovateľ si tieto položky uplatnil až v roku 2012. Z týchto dôvodov v tejto časti návrh zamietol. Vo vzťahu k položke uvedenej v znaleckom posudku „Doplatok mzdy a cestovné náhrady“ súd prvého stupňa uviedol, že nenašiel výrazné chyby alebo rozdiely. Uviedol, že odporca namietal správnosť podkladov, najmä poukazoval na rozpory v obsahu z karty vodiča, ktorej výpis predložil navrhovateľ, ako aj odporca. Poukázal, že výpis z karty vodiča predloženého navrhovateľom, v porovnaní s výpisom z karty vodiča predloženého odporcom, je komplexnejší a pritom nebol preukázaný neoprávnený zásah do karty vodiča alebo sfalšovanie predloženého výpisu. Dôvodil, že ak znalec vychádzal z obsahu karty vodiča predloženého navrhovateľom, nemal pochybnosti o správnosti týchto výpočtov. Na podklade týchto zistení súd uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľovi 152,83 Eur. Konštatoval, že medzi účastníkmi konania zostala sporná otázka, či pracovný pomer bol skončený zo strany navrhovateľa zo dňa 15.10.2008 alebo odporcu zo dňa 23.12.2008. Z vykonaného dokazovania vyvodil, že navrhovateľ doručil odporcovi okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu nevyplatenia celej mzdy, a keďže odporca tento právny úkon nenapadol v trojmesačnej lehote na súde, okamžité skončenie pracovného pomeru nastalo z tohto dôvodu a navrhovateľovi patrí náhrada mzdy vo výške 651,04 Eur v zmysle § 69 ods. 4 Zákonníka práce, ktorej presnú výšku ustálil znalec vo svojom znaleckom posudku. Súd prvého stupňa sa stotožnil aj so záverom znalca, že navrhovateľovi patrila dovolenka v rozsahu 15 pracovných dní, pričom v skutočnosti navrhovateľ vyčerpal len 8 dní, z ktorého dôvodu priznal navrhovateľovi nárok za nevyčerpanú dovolenku v rozsahu 7 dní a uložil odporcovi zaplatiť 96,46 Eur. Odporcovi tak uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 900,33 Eur z titulu doplatku mzdy a cestovných náhrad, doplatku nevyčerpanej dovolenky v rozsahu 7 pracovných dní a náhrady mzdy pri ukončení pracovného pomeru v trvaní dvoch mesiacov. Návrh v časti o zaplatenie 258,85 Eur zamietol z titulu premlčania nároku a konanie v časti o zaplatenie 432,38 Eur za súhlasu odporcu zastavil.
Proti rozsudku, a to vo výroku, ktorým bol návrh zamietnutý, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Z obsahu jeho odvolania vyplýva, že sa domáha zmeny rozsudku v napadnutej časti a vyhovenia návrhu v celom rozsahu. Dôvodil, že pre účely korektnosti výpočtu všetkých finančných nárokov navrhoval súdu vykonať dokazovanie znaleckým posudkom. Súd prvého stupňa po prehodnotení svojho rozhodnutia nevykonať dokazovanie znaleckým dokazovaním následne znalecké dokazovanie vo veci nariadil, nakoľko nebol schopný sám zistiť a vypočítať bez vážnejších pochybností nároky navrhovateľa. Znalkyňa v znaleckom posudku podľa platných ustanovení Zákonníka práce a Nariadenia EPaR (ES) č. 561/2006 o harmonizácii niektorých predpisov vyšpecifikovala (vypočítala) jednotlivé oprávnené pohľadávky navrhovateľa, na ktoré má voči odporcovi právo. Jednalo sa o sumu 1.159,18 Eur, ktoré sú vyjadrené v tabuľke znaleckého posudku. Súdu prvého stupňa vytýkal, že vyhovel námietkam odporcu, keď posúdil, že navrhovateľ si neuplatnil pohľadávky, tak ako si tieto mal uplatniť a zistil, že námietka premlčania je čiastočne dôvodná. Konkrétne vyhovel námietke premlčania vo veci „turnusového voľna“. V tejto súvislosti poukazoval na to, že hneď od samého začiatku na prvom pojednávaní „rozprával o turnusovom voľne“, jeho nevyčerpaní a z tohto dôvodu súd prvého stupňa nesprávne posúdil túto časť návrhu. Trval na tom, aby bolo priznané v takej výške, v akej ho ustanovila znalkyňa v sume 149,27 Eur v prospech navrhovateľa. Súdu prvého stupňa rovnako vytýkal, že nesprávne vyhodnotil dôkazy týkajúce sa príplatku za nočnú prácu vo výške 96,59 Eur a mzdové zvýhodnenie za pracovnú pohotovosť v sume 13,59 Eur. Poukazoval na to, že dôkazy poskytol súdu vo forme fotografií, SMS-správ, kde odporca požaduje tieto výkony od navrhovateľa a tieto dôkazy sa v spise nachádzajú. Nie je mu zrejmé, z akých dôvodov súd prvého stupňa rozhodol v jeho neprospech, hoci dôkazy o týchto skutočnostiach hovoria jasne v jeho prospech a sú zdokumentované. Výpoveď svedkyne G. B. považuje za účelovú tak, aby poškodila navrhovateľa. Zároveň poukazoval na zrejmú nesprávnosť odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa, ktorý na druhej strane rozsudku nesprávne uvádza, že navrhovateľ je zamestnávateľom a odporca je zamestnancom, pričom sa jedná o zámenu v označení osôb účastníkov, ktorá sa dá odstrániť, opraviť.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov vo výroku, ktorým bol návrh v časti zamietnutý a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého netreba nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.
Predmetom preskúmania odvolacím súdom nebol výrok rozsudku, ktorým súd prvého stupňa návrhu vyhovel, ktorým z dôvodu späťvzatia návrhu konanie sčasti zastavil.
Odvolací súd tak preskúmal výlučne výrok napadnutého rozsudku, ktorým súd prvého stupňa návrh v časti o zaplatenie 258,85 Eur zamietol. Preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní navrhovateľom vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Keďže prvostupňový súd vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver a ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé a podľa názoru odvolacieho súdu plne vyčerpávajúce odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu, na ktoré podľa § 219 ods. 2 O.s.p. v plnom rozsahu odkazuje. Na doplnenie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd uvádza.
Podľa § 79 ods. 1 O.s.p. v danej veci sa konanie začalo na návrh, z ktorého okrem iných náležitostí bolo zrejmé, že navrhovateľ sa domáhal od odporcu zaplatenia sumy 1.472,57 Eur, ktorá suma mala pozostávať z časti mzdy a náhrady mzdy za mesiac september 2008, náhrady mzdy za mesiac október - dovolenka, z diét 250 Eur za 5 dní za mesiac september 2008 a z 2- mesačného odstupného z titulu výpovede z pracovnej zmluvy. Na pojednávaní, konanom pred súdom prvého stupňa dňa 09.03.2010, svoj pôvodne podaný návrh navrhovateľ rozšíril o sumu 1.557,29 Eur. Predmetom konania tak bola suma 3.029,86 Eur, ktorá pozostávala z práce nadčas v celkovom trvaní 570 hodín, 24 minút za obdobie od 13.03.2008 do 05.09.2008, z diét vo výške 263 Eur za obdobie od 13.03.2008 do 05.09.2008, nenahradenia dovolenky vo výške 106,91 Eur, nezaplatenia náhrady mzdy za sviatky, kurzových rozdielov, náhrady mzdy v zmysle § 69 ods. 4 Zákonníka práce a stiahnutia karty vodiča a ďalších nárokov bližšie nešpecifikovaných. Petit návrhu upravoval navrhovateľ aj na pojednávaní pred súdom prvého stupňa konanom dňa 13.05.2010, keď sa domáhal od odporcu zaplatenia sumy 1.591,56 Eur, a to titulom dvojnásobku odchodného vo výške 568,48 Eur, práce nadčas v celkovom trvaní 200 hodín x 57,70 Sk = 383,06 Eur, diét vo výške 212,62 Eur, nevyplatenej dovolenky v počte 7 dní vo výške 99,60 Eur, kurzových rozdielov vo výške 44,80 Eur za mzdu a diéty v mesiaci júl, kurzom platným NBS ku dňu 31.07.2008 s tým, že navrhovateľ dostal 44.810,50 Sk pri kurze 29,50 Sk, hoci mal byť kurz 30,390 Sk, pri ktorom by získal 46.162,41 Sk a titulom nevyplatenia mzdy za mesiac september vo výške 283 Eur. Vo zvyšnej časti zobral návrh späť. Na pojednávaní dňa 12.01.2012 žiadal priznať sumu 1.159,18 Eur a vo zvyšnej časti zobral návrh späť. V záverečnej veci prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal rozhodnúť v zmysle znaleckého posudku.
Občianske súdne konanie sa začína na návrh. Aké náležitosti má návrh na začatie konania obsahovať, upravuje § 79 O.s.p. Údaje o tom, čoho sa navrhovateľ domáha (tzv. žalobný petit) musí byť presný, určitý a zrozumiteľný. Súd totiž musí presne vedieť, o čom má konať a rozhodnúť, pretože s výnimkou prípadov uvedených v § 153 ods. 2 O.s.p. nesmie účastníkom prisúdiť viac, než to, čoho sa domáhajú, ani účastníkom priznať iné práva a uložiť im iné povinnosť, ako sú navrhované. Presný, určitý a zrozumiteľný žalobný petit nie je vyjadrením iba formálnych náležitostí návrhu, ale je aj nevyhnutným predpokladom toho, aby súdne rozhodnutie bolo (z materiálneho hľadiska) vykonateľné, a aby nastali právne účinky, ktoré navrhovateľ podaným návrhom sledoval.
Zo spisu vyplýva, že navrhovateľ viackrát menil výšku aj samotný titul svojich uplatňovaných nárokov, tieto v priebehu konania viackrát špecifikoval. Tak ako správne konštatoval súd prvého stupňa, nárok ako náhrada za nevyčerpané „turnusové voľno“ vo výške 149,27 Eur, príplatok za nočnú prácu vo výške 96,59 Eur a mzdové zvýhodnenie za pracovnú pohotovosť vo výške 13,59 Eur, neboli predmetom žalobného návrhu a ani jeho spresnenia do roku 2011. Pokiaľ v podanom odvolaní navrhovateľ dôvodí tým, že „hneď od samého začiatku i na prvom pojednávaní rozprával o turnusovom voľne, jeho nevyčerpaní“, z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že tento nárok riadne neuplatnil, rovnako ani nárok titulom príplatku za nočnú prácu a mzdové zvýhodnenie za pracovnú pohotovosť. Na tomto nič nemení ani skutočnosť, že zamietnuté nároky boli vyčíslené v znaleckom posudku, a to v časti týkajúcej sa sumarizácie všetkých nevyplatených nárokov, náhrad a miezd. Až po vypracovaní znaleckého posudku navrhovateľ na pojednávaní dňa 12.01.2012 žiadal, aby súd rozhodol v zmysle znaleckého posudku (v ktorom boli tieto nároky znalkyňou vyčíslené) a žiadal priznať sumu 1.159,18 Eur. Keďže v predmetnej veci odporca vzniesol námietku premlčania, ktoré právo mu vyplýva
z ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, súd prvého stupňa návrh v časti o zaplatenie 258,85 Eur zamietol. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo priznať (§ 100 ods. 1, tretia veta Občianskeho zákonníka), pritom zásada hospodárnosti konania musí viesť konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania vzhľadom na to, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej bez potreby vykonávania ďalších dôkazov.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, t. j. vo výroku, ktorým bol návrh zamietnutý, ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Nakoľko odvolací súd rozhodoval o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania, z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 O.s.p. o trovách odvolacieho konania rozhodne v zmysle § 224 ods. 4 O.s.p. súd prvého stupňa.
Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .