Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/375/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a členov senátu JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci navrhovateľa Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, právne zastúpeného spoločnosťou ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA GUNIŠ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Bratislava, Klincová 37/B, proti odporkyni T. M., nar. X.X.XXXX, bytom G. M. XXX, o zaplatenie 69,55 eur s príslušenstvom, na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. -75 zo dňa 4. apríla 2013, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e vo výroku o zamietnutí návrhu vo zvyšnej časti a vo výroku o trovách konania.

Rozsudok okresného súdu z o s t á v a n e d o t k n u t ý vo výroku o uložení povinnosti odporkyni zaplatiť navrhovateľovi 27,35 eur.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 27,35 eur a vo zvyšnej časti návrh zamietol. Vychádzal zo skutočnosti, že medzi účastníkmi došlo dňa 1.6.2007 k uzatvoreniu zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl. Obč. zák. Na jej základe navrhovateľ zriadil a viedol odporkyni bežný účet, pričom si účastníci dojednali poskytnutie balíka služieb „Výhoda“. Priznaná suma 27,35 eur pozostávala z poplatkov za tento balík služieb 1,96 eur za mesiac apríl 2009 a 12 x 2,20 eur za obdobie máj 2009 až apríl 2010 po odpočítaní zostatku na účte 1,01 eur k 31.3.2009.

Vo zvyšnej časti mal okresný súd za to, že navrhovateľ si nesplnil povinnosť tvrdenia a napriek výzve súdu nešpecifikoval uplatnený nárok, vrátane úrokov. Zároveň ani nepreukázal zmluvné dojednanie účastníkov o povinnosti odporkyne platiť iné poplatky, než za vedenie účtu balíka služieb „Výhoda“. Takisto nepreukázal ani ich (eventuálnu) výšku a zmluvné dojednanie o povinnosti odporkyne platiť úroky. Zároveň okresný súd konštatoval, že úrok predstavuje odplatu veriteľovi za poskytnuté peňažné prostriedky, avšak navrhovateľ odporkyni žiadne neposkytol, len zúčtoval na ťarchu jej účtu poplatky. Za opodstatnený nepovažoval ani nárok na zaplatenie sankčného úroku, keďže navrhovateľ (ani v tejto spojitosti) nepreukázal dojednanie účastníkov o povinnosti odporkyne platiť sankčný úrok. Navyše, dňa 11.5.2010 navrhovateľ od zmluvy odstúpil, čím došlo k zániku práv a povinností zmluvných strán zo zmluvy.

O trovách konania rozhodol okresný súd podľa tak, že odporkyni ich náhradu nepriznal. Vychádzal z toho, že odporkyni ako (prevažne) úspešnejšej strane v spore vzniklo právo na náhradu trov konania, avšak ona si tento procesný nárok neuplatnila.

Proti tomuto rozsudku vo výroku o zamietnutí návrhu vo zvyšku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. S poukazom na čl. I. bod 2., 3., 4. a 6. Všeobecných obchodných podmienok uviedol, že odporkyni boli ustanovenia Všeobecných obchodných podmienok známe. Keďže (on) vypovedal zmluvu listom zo dňa 11.5.2010, bola odporkyňa oboznámená tak s tým, že jej bude zrušený účet, ako aj s okolnosťou, že má voči navrhovateľovi debetný zostatok. Sadzobník poplatkov, ktorý bol do spisu tiež založený, obsahuje (aj) sankčnú úrokovú sadzbu pri nepovolenom debete na osobnom účte vo výške 20,00 % p.a. Vzhľadom na uvedené je podľa odvolateľa nárok na zaplatenie sankčného úroku oprávnený.

Navrhovateľ uviedol, že čiastka 69,55 eur (žalovaná istina) predstavuje debetný zostatok na účte klienta v čase jeho uzatvorenia (tzn. celý nahromadený debet vyplývajúci z transakcií na účte klienta). Do spisu bol ako príloha doložený súbor (excel) z informačného systému navrhovateľa, z ktorého vyplýva prehľad kreditných a debetných položiek počas existencie účtu; rozdiel medzi nimi činí práve 69,55 eur. Taktiež výpisy z účtu odporkyne korešpondujú s údajmi v informačnom systému navrhovateľa. Odvolateľ doplnil, že zmluvná pokuta vo výške 20 eur tvorí súčasť žalovanej istiny a nárok na jej uplatnenie vyplýva z Dodatku k zmluve o účte - bonus zo dňa 1.6.2007. Predmetom uvedeného dodatku bolo poskytnutie bonusu klientovi vo výške 600 Sk/20 eur (bod 1 a 2), ktorý je mesačne odrátavaný z poplatkov na účet klienta, ktorý sa zaviazal po dobu 24 mesiacov odo dňa podpisu daného dodatku využívať účet tak, aby z dôvodov na jeho strane nedošlo k predčasnému zániku zmluvy o účte; pokiaľ nebude táto podmienka dodržaná, klient bude povinný zaplatiť banke zmluvnú pokutu v plnej výške bonusu (bod 10).

Odporkyňa zostala v odvolacom konaní nečinná.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní - (z toho titulu nedotknutým zostal rozsudok súdu prvého stupňa v nenapadnutom výroku, ktorým bola odporkyňa zaviazaná k úhrade sumy 27,35 eur) a bez nariadenia pojednávania ( za použitia ) v preskúmavanej časti rozsudok okresného súdu potvrdil podľa

S poukazom na zásadu viazanosti odvolacieho súdu dôvodmi odvolania vymedzenými odvolateľom ( ) krajský súd východiskovo konštatuje, že navrhovateľ žiadnym spôsobom nenamietal, že právny vzťah medzi ním a odporkyňou je vzťahom spotrebiteľským a rovnako tak (právnu) skutočnosť, že k 11.5.2010 od zmluvy odstúpil. Je nadväzne výlučne na ťarchu odvolateľa, že nereflektuje na konkrétnu vecnú argumentáciu, na ktorej okresný súd založil svoje meritórne zamietajúce rozhodnutie.

V dôsledku odstúpenia od zmluvy došlo k zániku práv a povinností zmluvných strán vyplývajúcich zo zmluvy (§ 48 Obč. zák.), teda aj k zániku práva na predmetný sankčný úrok. Navyše, vzhľadom na sankčný charakter daného dojednania, sa vo svojej podstate jedná o zmluvnú pokutu podľa § 544 a nasl. Obč. zák., ktorú možno dojednať (pod sankciou neplatnosti) len písomne. Dohoda o sankčnom úroku však nebola dojednaná individuálne, ale je len súčasťou všeobecných zmluvných podmienok navrhovateľa (v spojení so Sadzobníkom poplatkov), z čoho je zrejmé, že požiadavka písomnej formy nebola rešpektovaná (§ 544 ods. 2 Obč. zák.).

Rovnaký záver ohľadne obligatórnej (a nedodržanej) písomnej formy je potrebné vztiahnuť i na zmluvnú pokutu 20 eur, ktorá podľa tvrdenia navrhovateľa je súčasťou uplatnenej istiny na základe Dodatku k zmluve o účte - bonus zo dňa 1.6.2007. Správnym je preto záver súdu prvého stupňa, že (ani) tento nárok nebol preukázaný, resp. nebolo preukázané uzatvorenie predmetného dodatku.

Opodstatnenou je tiež argumentácia okresného súdu, že navrhovateľ v zamietnutej časti svoj nárok riadne nešpecifikoval. V tejto súvislosti je nutné zdôrazniť, že konanie v súdenej veci je štandardným návrhovým konaním, kde navrhovateľa (okrem iného) zaťažuje bremeno tvrdenia. Z návrhu na začatie konania, ani z doplňujúcich podaní navrhovateľa (napr. vyjadrenie k výzve okresného súdu zo dňa 14.3.2013) nie je zrejmé, z akých jednotlivých (v zmysle presnej špecifikácie) nárokov pozostáva uplatňovaná suma. Zároveň vyjadrenie navrhovateľa, že žalovaná istina predstavuje debetný zostatok na účte odporcu v čase jeho uzatvorenia (celý nahromadený debet vyplývajúci z transakcií na účte) s tým, že odkázal len na výpis z informačného systému, je z hľadiska nárokov kladených na bremeno tvrdenia v sporovom konaní nedostatočné. Súd nie je povinný preskúmavať výpisy z informačného systému navrhovateľa a iniciatívne im prisudzovať konkrétnu skutkovú i právnu (v rámci napr. všeobecných obchodných podmienok) kvalifikáciu. Uvedené je jednoznačne úlohou navrhovateľa, ktorý, pokiaľ tak neučiní, nemôže byť v sporovom konaní úspešný.

Z konštatovaného vyplýva, že odvolacia argumentácia navrhovateľa nebola spôsobilá spochybniť správnosť záverov súdu prvého stupňa (aj z dôvodu, že v prevažnej časti ide o šablónovité prevzatie tvrdení z jeho skorších podaní). Krajský súd preto, rešpektujúc viazanosť nielen rozsahom, ale aj konkrétnymi odvolacími dôvodmi, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od rozhodnutia vo veci samej závislý, výrok o trovách prvostupňového konania. Okresný súd náležite aplikoval zásadu úspechu v spore i návrhový charakter rozhodovania o náhrade trov.

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal. Odvolateľ - navrhovateľ nebol v tomto štádiu konania úspešný, a preto podľa v spojení s nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Naproti tomu odporkyňa si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila ( ) a fakticky jej ani žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.