Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_15C-39-2014.pdf
PDF · 100.2 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/39/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, právne zastúpená: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava proti odporcovi: H. P., bytom D. pri A. č. XX o zaplatenie 352,18 eur istiny s príslušenstvom, takto sudcom JUDr. Jánom Kováčom
rozhodol:
I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 85,18 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,5% ročne z dlžnej sumy od 28.10.2011 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd návrh vo zvyšku zamieta.
III. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Podaným návrhom na začatie konania sa navrhovateľ domáhal uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť 352,18 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,5% ročne z dlžnej sumy od 28.10.2011 do zaplatenia, z dôvodu, že odporca svoj dlh nesplnil.
Odporca sa vo veci nevyjadril.
Súd vykonal dokazovanie prečítaním obsahu spisu a vykonaným dokazovaním zistil tento skutkový stav:
Navrhovateľ tvrdí, že má nárok, aby mu odporca zaplatil 352,18 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,5% ročne z dlžnej sumy od 28.10.2011 do zaplatenia z dôvodu, že účastníci konania uzavreli písomnú Zmluvu o pripojení a Dodatok k Zmluve o pripojená dňa 09.03.2011. Navrhovateľ fakturoval odporcovi faktúrami:
a) faktúra č. 2116796399 za obdobie od 30.05.2011 do 19.07.2011 hovory suma 56,88 eur splatnosť faktúry do 08.07.2011
b) faktúra č. 2120125939 22,99 eur splatnosť do 06.08.2011 (volania)
c) faktúra č. 2123719030 1,33 eur splatnosť do 09.09.2011 (upomienka)
d) faktúra č. 2123719031 suma 3,98 eur splatnosť do 09.09.2011 (volania)
Spolu 56,88 +22,99 +1,33+3,98 = 85,18 eur
Ďalej navrhovateľ tvrdí, že má nárok z titulu zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody z časti zmluvnej pokuty vo výške 267,- eur. Ide o paušalizovanú náhradu škody pre prípad porušenia zmluvy. Odporca si bol vedomý, že podľa Dodatku mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie je mu predávané za cenu uvedenú v článku 1 bod 1.3. Výpočet skutočnej škody je 267,- eur ako rozdiel medzi predajnou cenou 268, eur - akciová cena 1,- eur = 267,- eur. Zvýhodnenú akciovú cenu odporca prijal za zmluvne dojednané podmienky, že dodrží svoje povinnosti. Škoda predstavuje zmenšenie majetku navrhovateľa, pretože mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie sa stal podľa Dodatku k Zmluve vlastníctvom odporcu.
Z listiny Zmluva o pripojení - Dodatok k Zmluve o pripojení súd zistil, že účastníci konania dňa 09.03.2011 uzavreli písomnú zmluvu o pripojení a písomný Dodatok k Zmluve o pripojení. V tejto listine je napísané, že neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o pripojení sú Všeobecné podmienky. Podľa čl. 1.2
- Účastníkovi z majetku podniku zo zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu (po uplatnení zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny) s DPH (ďalej tiež kúpna cena) 1,- euro. Účastník si je vedomý, že bežná maloobchodná cena MT bez zľavy jeho spotrebiteľskej ceny s DPH za ktorú podnik MT zo svojho majetku predáva je 268,- eur. Účastník vyhlasuje, že si je vedomý, že MT je mu predávaný za kúpnu cenu uvedenú vyššie v tomto bode len z dôvodu, že sa zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM-karty v zmysle ustanovení tohto dodatku po dobu dohodnutú v bode 2.3 tohto Dodatku. Podľa čl. 2.5 v prípade porušenia niektorej z povinností účastníka uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 tohto článku (najmä, ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržania záväzku uvedeného v bode 2.2 tohto článku, jednostranné ukončenie platnosti zmluvy alebo tohto Dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti tohto Dodatku, pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti) je Účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 267,- eur.
Podľa zákonného ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa zákonného ustanovenia § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne.
Podľa zákonného ustanovenia § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad poručenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa zákonného ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úroku z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa zákonného ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka , účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva, bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa zákonného ustanovenia § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa zákonného ustanovenia § 53 ods. 4 písmeno k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu za sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa zákonného ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa zákonného ustanovenia § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
Podľa zákonného ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúci z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa zákonného ustanovenia § 153 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu, alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto podmienku vo výroku rozhodnutia.
Zistený skutkový stav treba posúdiť podľa horecitovaných zákonných ustanovení.
Súd mal za preukázané, že v tejto veci predmetom konania je zaplatenie sumy 85,18 eur. V tejto časti súd návrh v celom rozsahu vyhovel, lebo súd mal za preukázané, že navrhovateľ má nárok na zaplatenie tejto sumy, ktoré skutočnosti mal súd za preukázané horecitovanými faktúrami.
Súd preto v tejto časti návrhu v celom rozsahu vyhovel. Navrhovateľ v tejto časti uniesol dôkazné bremeno a preukázal základ nároku a výšku nároku.
Súd návrh vo zvyšku sumy 568,- eur - zmluvná pokuta ako paušalizovaná náhrada škody návrh zamietol. V tejto časti súd mal za preukázané, že predmetom konania je zmluvná pokuta titulom zmluvy o pripojení a Dodatku zo dňa 09.08.2011. Podľa názoru súdu, ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa zákonného ustanovenia § 52 ods. 1 OZ, z toho dôvodu, že odporca si neplnil svoje povinnosti. Súd mal za preukázané, že nebolo preukázané navrhovateľom, že odporca porušil nejaké ustanovenia zmluvy alebo dodatku a ak áno, kedy to bolo a akým spôsobom. Navrhovateľ návrh na zmluvnú pokutu ako paušalizovanú náhradu škody odvíja od spotrebiteľskej zmluvy, ide o typovú predtlačenú zmluvu, ktorá je uzatváraná vo viacerých prípadoch a je bežné, že spotrebiteľ obsah tohto právneho úkonu a teda aj dojednania o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenia podľa zákonného ustanovenia § 53 ods. 2 OZ. V tomto právnom vzťahu má navrhovateľ postavenie dodávateľa a odporca postavenie spotrebiteľa. Navrhovateľ ako dodávateľ zmluvnú pokutu s odporcom ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách a navrhovateľ možno menil len výšku zmluvnej pokuty. Horecitovaný právny úkon Zmluva a Dodatok sú občianskoprávnou zmluvou. Je nepochybné, že navrhovateľ pri uzatváraní vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet jeho podnikania a odporca vystupoval ako spotrebiteľ, ktorý pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ sa ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku zmluve
s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou predtlačených formulárových zmlúv. Pre tieto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Cieľom právnej úpravy je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je to, že nesmú obsahovať neprijateľné podmienky, teda také zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to jednoznačne v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Podľa zákonného ustanovenia § 53 ods. 1, ods. 2 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa. Toto neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné podmienky sa považujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa zákonného ustanovenia § 53 ods. 4 písmena k) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimeranú vysokú sumu, ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Súd tu mal za preukázané, že práve toto zmluvné dojednanie obsiahnuté v Dodatku k zmluve týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankciovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy a to len spotrebiteľ. Toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Toto mal súd za preukázané v tejto veci ako aj to, že dodávateľ nebol sankciovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia zmluvy o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie účastníkov zmluvy a to v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinností (zákonné ustanovenie § 53 ods. 4 písmena k) OZ). Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy, ktorý obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje, aby bol náležite opatrený a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní - zmluvná pokuta. Len takto sa efektívne zabezpečí, aby slabšia strana t.j. spotrebiteľ v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia povinnosti a len týmto sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa a dodávateľom. Súd v tejto veci ohľadne zmluvnej pokuty, tak ako bola dojednaná v Dodatku k Zmluve vyhodnotil ako neprimeranú sankciu a to s poukazom na viaceré aspekty. Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v prípade, ak nedôjde k ukončeniu zmluvy. Zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy, na ktoré sa vzťahuje okrem iných právnych predpisov osobitná úprava zákonné ustanovenie § 52 a nasl. OZ a neprimerane vysoká zmluvná pokuta je sankciovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania ako neprijateľná zmluvná podmienka. Neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Subjektami tohto právneho vzťahuje teda dodávateľ - navrhovateľ a odporca - spotrebiteľ. Odporca - spotrebiteľ je fyzickou osobou. Dodávateľ -navrhovateľ je právnická osoba - podnikateľ, ktorý pri dojednávaní a uzatváraní tejto zmluvy konal v rámci predmetu svojho podnikania t.j. sústavnej činnosti vykonávanej ním samostatne vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku. Je zapísaný v Obchodnom registri. Občiansky zákonník upravuje vymedzenie pojmu zmluvná pokuta a spôsob jej dojednania (zákonné ustanovenie (§ 544 OZ). Záväzok z Dohody o zmluvnej pokute je ekcesorickým, a preto jeho existencia a dôsledky sa viažu na hlavný záväzok. Zmluvná pokuta je dojednaná pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti. Zmluvná pokuta plní okrem zabezpečovacej funkcie aj funkciu paušalizovanej náhrady škody. Aj keď právo na zmluvnú pokutu vzniká bez ohľadu na vznik škody, medzi zmluvnou pokutou a škodou vzniknutou porušením zabezpečovacej zmluvnej povinnosti existuje súvislosť. Priznanie zmluvnej pokuty mnohonásobne prevyšujúcej právo, ktoré zabezpečuje by viedlo celkom neodôvodnenému majetkovému prospechu oprávneného a znamenalo by neúmerne prísnu a bezdôvodnú sankciu, ktorá nie je nevyhnutná pre naplnenie zabezpečovacej funkcie zmluvnej pokuty. Účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka pod hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu plneniu záväzku. Predstavuje hrozbu dlžníkovi. Zmluvná pokuta má predovšetkým čeliť porušeniu povinnosti (funkcia prevenčná), len ak bude zabezpečená povinnosť splnená. Má funkciu reparačnú, teda uhradzovaciu. Zmluvná pokuta je nezávislá od vzniku škody. Zmluvná pokuta je peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, ak nesplní svoju zmluvnú povinnosť, na ktorú je pokuta viazaná, a to bez
ohľadu na to, či porušením povinnosti vzniká veriteľovi škoda. Tu súd opakovane poukazuje, že medzi účastníkmi konania ide o spotrebiteľský vzťah. Navrhovateľ ako dodávateľ svoj nárok na zmluvnú pokutu odvodzuje od neprijateľnej zmluvnej podmienky a súd z tohto dôvodu nepriznáva právo navrhovateľovi súd určil túto zmluvnú podmienku za neprijateľnú priamo vo výroku svojho rozsudku. Súd preto v tejto časti návrh zamietol. Súd tu ďalej poukazuje na právoplatný rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 12C/150/2013 - 38, ktorý nadobudol právoplatnosť 25.06.2013, ktorým rozsudkom bolo určené, že zmluvná podmienka dojednaná v Dodatku k Zmluve o pripojení týkajúca sa zmluvnej pokuty je neprijateľná.
Horeuvedené skutočnosti mal súd za preukázané: obsahom podaného návrhu na začatie konania, zmluvou o pripojení a Dodatkom k Zmluve o pripojení.
Podľa zákonného ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ide o omeškanie s planením peňažného dlhu, má navrhovateľ - veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, lebo podľa tohto zákona nie je povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania upravuje vykonávací predpis. Navrhovateľ má nárok na úroky z meškania lebo podľa OZ nie je povinný platiť poplatok z omeškania. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov účinného ku dňu 28.10.2011 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Prvý deň omeškania podľa podaného návrhu 28.10.2011. Výška úrokov 8 percentuálnych bodov + 1,50% = 9,5%.
Súd horeuvedené skutočnosti považoval za preukázané, z horeuvedených dôkazov vychádzal, pri hodnotení dôkazov sa riadil voľnou úvahou a vec právne posúdil podľa horecitovaných zákonných ustanovení.
Po skončení dokazovania súd voľne posúdil výsledky vykonaného dokazovania a na základe tohto zistil túto materiálnu pravdu. Vykonané procesné dôkazy zhodnotil z hľadiska ich pravdivosti. Zistil, ktoré skutočnosti sú v súlade so skutočným stavom veci. Každý dôkaz hodnotil z hľadiska jeho pravdivosti voľnou úvahou. Starostlivo prihliadol na to, čo vyšlo v konaní v tejto veci najavo. Každý dôkaz zhodnotil osobitne a všetky dôkazy v ich vzájomnom vzťahu (§ 132 OSP).
Podľa zákonného ustanovenia § 132 Občianskeho súdneho poriadku súd hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Pritom starostlivo prihliadol na všetko čo vyšlo za konania najavo včítane toho čo uviedli účastníci.
Podľa zákonného ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo, lebo obaja účastníci vo veci mali len čiastočný úspech.
Dá sa povedať, že úspech aj neúspech účastníkov konania - oboch strán bol rovnaký.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.