Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-620-2014.pdf
PDF · 99.72 KB
Case nature
Subarea
3Er/620/2014
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: Secapital S. á.r.L., so sídlom 2 Avenue Charles de Gaulle, L-1653, Luxembourg, reg. č. 108305, Luxembursko zast.: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, proti povinnému: U. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XX, XXX XX T., v konaní o vymoženie 101,67 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd návrh oprávneného na podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti zákona č. 233/2019 Z. z. z a m i e t a.
II. Súd námietky oprávneného proti Upovedomeniu o zastavení starej exekúcie zo dňa 04.06.2020 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Dňa 27.10.2014 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie spísaného do zápisnice pred súdnym exekútorom dňa 17.10.2014 a exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 2C/50/2013-81 zo dňa 24.02.2014, právoplatného dňa 15.04.2014 a vykonateľného 23.04.2014. Súd udelil poverenie súdnemu exekútorovi dňa 09.02.2015 pod číslom 5710 037208.
2. Oprávnený podal dňa 10.12.2019 súdu návrh na zmenu súdneho exekútora z pôvodného Mgr. Milana Somíka na JUDr. Pavla Crkoňa.
3. Dňa 04.06.2020 súdny exekútor vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie spolu s výzvou na úhradu trov starej exekúcie podľa zák. č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“) účinného od 01.01.2020 pretože podľa § 2 ods. 1 písm. a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa ods. 2.
4. Tunajšiemu súdu súdny exekútor predložil námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie. Oprávnený v námietkach uviedol, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie bolo vydané v rozpore so zákonom. Dňa 19.11.2019 navrhol oprávnený zmenu súdneho exekútora z pôvodného Mgr. Milana Somíka na JUDr. Pavla Crkoňa. Okresný súd o návrhu oprávneného do dnešného dňa nerozhodol, napriek tomu, že podľa § 44 ods. 10 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu súdneho exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Taktiež upozornil na skutočnosť, že predmetná exekúcia nie je evidovaná v Centrálnom registri exekúcií a v takom prípade nemá exekútor nárok na náhradu ním uplatnených trov exekúcie. Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby súd predmetné upovedomenie o zastavení starej exekúcie zrušil a rozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora. Oprávnený zároveň podal súdu podnet na začatie konania o
súlade právnych predpisov pred Ústavným súdom SR v zmysle § 74 a nasl. zákona č. 314/2018 Z.z., a to o súlade ustanovení zákona č. 233/2019 Z.z. s čl. 1 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a 4, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 1 Ústavy SR a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Oprávnený v tejto súvislosti namietal najmä neprípustnú retroaktivitu právnych noriem, odopretý prístup k súdnej ochrane, porušené právo na zákonného sudcu s veľmi rozsiahlym odôvodnením, pričom konkrétne uviedol všetky rozpory.
5. Súdny exekútor vo vyjadrení k podaným námietkam uviedol, že postupoval v súlade s ustanoveniami zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“). Uviedol, že návrh oprávneného na zastavenie exekúcie, ani podnet akéhokoľvek subjektu na jej zastavenie nie je dôvodom na predĺženie rozhodnej doby v zmysle ZoUNEK. Staré exekúcie sa za splnenia zákonných podmienok zastavili priamo nadobudnutím účinnosti ZoUNEK, t. j. dňa 1. januára 2020. Podnet na zastavenie exekúcie (bez ohľadu na to, kto ho podal) je podľa názoru súdneho exekútora len podanie, ktoré nabáda súd na to, aby z úradnej povinnosti preskúmal či je daný niektorý z dôvodov na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Uvedený právny názor možno podľa neho aplikovať aj na rozhodnutie o zmene súdneho exekútora, nakoľko sa jedná o podanie, ktoré nemá vplyv na predĺženie rozhodnej doby a tak možno rozhodnutie oprávneného o zmene súdneho exekútora tesne pred nadobudnutím účinnosti zákona ZoUNEK považovať za špekulatívne. Má za to, že z podania oprávneného je zrejmé, že sa nejedná o námietky proti zastaveniu starej exekúcie, ale námietky smerujú výlučne k paušálnym trovám súdneho exekútora, proti ktorým námietky nie sú prípustné. Uviedol, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie bolo vyhotovené v súlade so ZoUNEK a presne podľa vzorového tlačiva zverejneného Slovenskou komorou exekútorov po dohode s MS SR. Od doručenia prvotného poverenia uplynula rozhodná doba piatich rokov, k predĺženiu rozhodnej doby nedošlo a nejde o takú starú exekúciu, ktorá sa nezastavuje. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie bolo oprávnenému zaslané elektronickými prostriedkami vo formáte PDF a nad rámec zákona aj vo formáte XML. Podmienka v zmysle § 6 ods. 4, písm. b) ZoUNEK bola splnená, preto má exekútor nárok na úhradu paušálnych trov. K tvrdeniu oprávneného, že exekúcia nebola zapísaná v Centrálnom registri exekúcií súdny exekútor uviedol, že túto skutočnosť oprávnený nijakým spôsobom nepreukázal. Povinnosť súdneho exekútora vykonať zápis do CRE v lehote do 30.06.2016 bola uložená nepriamou novelou EP zákonom č. 335/2014 Z.z., účinným od 01.01.2015. Ustanovenie § 243d ods. 3 EP len určuje lehotu v ktorej mal exekútor vykonať zápis do CRE. Pokiaľ tak neurobil, vystavuje sa možnosti disciplinárneho stíhania. Nemôže však byť sankcionovaný peňažným trestom v podobe straty nároku na paušálne trovy exekúcie podľa zákona účinného od 01.01.2020, za nesplnenie si povinnosti v roku 2016. Na základe uvedeného navrhol, aby súd námietky oprávneného ako nedôvodné zamietol.
6. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 233/2019 Z. z.“ alebo „ZoUNEK“) na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
7. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z., stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak: a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2, b) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok nepatrnej hodnoty, c) zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený alebo d) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie; 1) na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie.
8. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 233/2019 Z. z. rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len "exekútor"), ak § 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada. Ak v rozhodnej dobe nedošlo k vymoženiu celého vymáhaného nároku, platí, že sa nezistil majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov starej exekúcie.
9. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z., ak sa stará exekúcia zastavila, exekútor vyhotoví upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorého vzor zverejní Slovenská komora exekútorov
po dohode s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) na svojom webovom sídle v strojovo čitateľnom elektronickom formáte.
10. Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z. z., upovedomenie o zastavení starej exekúcie zašle exekútor oprávnenému najneskôr do 120 dní od zastavenia starej exekúcie podľa tohto zákona. Ak ide o starú exekúciu, ktorá sa zastavuje ku dňu účinnosti tohto zákona, upovedomenie o zastavení starej exekúcie zašle exekútor oprávnenému do 180 dní od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
11. Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z. z., exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, ak: a) oprávnenému zaslal upovedomenie o zastavení exekúcie po uplynutí lehoty podľa § 5 ods. 3 alebo b) ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií.
12. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z., proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo vydané v rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora námietky. Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné.
13. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z., námietky spolu s upovedomením o zastavení starej exekúcie predloží exekútor do 30 dní súdu. Ak námietky neboli podané, exekútor do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie námietok doručí súdu upovedomenie o zastavení starej exekúcie.
14. Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z. z., súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že uznesením upovedomenie o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky súd uznesením odmietne. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach súd doručí oprávnenému a exekútorovi.
15. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa použije Exekučný poriadok - zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov účinný do 31. marca 2017, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g).
16. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej aj „EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
17. Podľa § 9a ods. 1 EP v znení účinnom do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
18. Podľa § 36 ods. 5 EP v znení účinnom do 31.03.2017, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať žalobu na obnovu exekučného konania.
19. Podľa § 162 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), súd konanie preruší, ak a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť, b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá ústavnému súdu návrh na začatie konania, c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.
20. Podľa § 162 ods. 2 a 3 CSP, súd konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním uznesenia o prerušení konania upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania. O zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.
21. Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 488/2017-25, všeobecný súd má možnosť prerušiť exekučné konanie, ktoré sa pred ním vedie, pre účely podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov, s ohľadom na čl. 144 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
22. Podľa čl. 144 ods. 2 Ústavy SR, ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny predpis, jeho časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci, odporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu, konanie preruší a podá návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1. Právny názor ústavného súdu obsiahnutý v rozhodnutí je pre súd záväzný.
23. Podľa § 211a ods. 1 EP v znení účinnom do 31.03.2017, komora vedie v elektronickej podobe centrálny register exekúcií (ďalej len „register exekúcií“) a zodpovedá za jeho nepretržitú, plynulú a bezpečnú prevádzku. Komora sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Register exekúcií pozostáva z technického a programového vybavenia slúžiaceho na elektronické zhromažďovanie, spracúvanie, uchovávanie, vyhľadávanie a prenos dát súvisiacich s exekučnou činnosťou. Register exekúcií je verejným zoznamom dostupným na webovom sídle komory, do ktorého sa o každej právoplatne neskončenej exekúcii zapisujú tieto údaje: a) označenie súdu, ktorý udelil poverenie na vykonanie exekúcie, b) spisová značka súdu podľa písmena a), c) označenie exekútora, ktorému súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie, d) spisová značka exekučného spisu exekútora, e) deň, mesiac a rok 1. udelenia poverenia na vykonanie exekúcie, 2. vydania uznesenia o povolení odkladu exekúcie, 3. vydania uznesenia o zastavení exekúcie, ak sa exekúcia zastavila v časti, f) označenie vymáhaného nároku, na ktorého vymáhanie poveril exekútora súd, g) ak ide o povinného 1. fyzickú osobu, meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, adresa bydliska, 2. fyzickú osobu - podnikateľa, meno, priezvisko, dátum narodenia, adresa bydliska alebo miesta podnikania, identifikačné číslo, ak bolo pridelené, 3. právnickú osobu, názov alebo obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo.
24. Oprávnený v tomto podnete opísal jednotlivé aspekty protiústavnosti zákona č. 233/2019 Z. z., a zdôraznil dopad tejto právnej úpravy na jeho postavenie v prebiehajúcom exekučnom konaní.
25. Právomoc všeobecných súdov vyvolať pred Ústavným súdom Slovenskej republiky konanie o súlade právneho poriadku nie je absolútna a vzniká iba vtedy, ak sú splnené dve podmienky, a to: 1.) ak sa nesúlad všeobecne záväzného právneho predpisu nižšej ako ústavnej sily s Ústavou spája s prejednávanou vecou, a preto sa očakáva jeho priamy účinok na rozhodnutie v konkrétnom spore a 2.) v prípade, ak sa súd domnieva, že medzi pod ústavným všeobecne záväzným právnym predpisom a Ústavou je nesúlad. Podľa právneho názoru Ústavného súdu SR, všeobecný súd splní podmienku čl. 144 ods. 2 Ústavy, t. j. domnieva sa iba vtedy, ak je presvedčený o nesúlade prameňa práva s ústavou, resp. ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonom.
26. V predmetnej exekučnej veci súd po preskúmaní návrhu oprávneného na prerušenie konania za účelom podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde SR o ústavnosti zákona č. 233/2019 Z. z. nie je presvedčený o nesúlade namietaného právneho predpisu s Ústavou. Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že nie je splnená podmienka pre podanie návrhu na začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky podľa čl. 125 ods. 1 v spojení s čl. 130 ods. 1 písm. d) Ústavy.
27. Súd uvádza, že ciel' odbremenenia súdov od starých exekúcií sleduje práve zavedenie osobitného procesného mechanizmu zastavenia tzv. starých (nemajetných) exekúcií priamo zo zákona a otázky, ktoré súvisia s ukončením exekučných konaní zveruje súdnemu exekútorovi ako subjektu, ktorý overuje splnenie podmienok nemajetnosti (vydaním upovedomenia o zastavení starej exekúcie). Ako uvádza dôvodová správa k zákonu, ide o obdobu riešenia už aplikovanú v exekučných konaniach začatých od 1.4.2017. Uvedený zákon zavádza nástroj na ukončenie starých (nemajetných) exekúcií, kde počas niekoľkých rokov nedošlo k vymoženiu pohľadávok z dôvodov nemajetnosti povinných, objektívne preukázanou vykonanými šetreniami majetkových pomerov povinných. Práve zákonom č. 233/2019 Z.z. zavádzaný mechanizmus zastavenia starých exekúcií jednoznačne znižuje administratívne zaťaženie
exekučných súdov. K namietanému porušeniu zákazu retroaktivity týmto zákonom, keď si oprávnení uplatnili svoje pohľadávky na súde s legitímnymi očakávaniami vymoženia pohľadávky za aplikácie vtedajšej právnej úpravy, súd uvádza, že v priebehu účinnosti Exekučného poriadku došlo k jeho niekoľkým významným legislatívnym zmenám (vznik nového funkčne príslušného súdu, kedy boli na súdnych exekútorov prenesené niektoré rozhodovacie právomoci, režim uplatňovania nárokov zo zmenky), napr. novela Exekučného poriadku zákon č. 2/2017 Z.z., zákon č. 438/2015 Z.z.), pričom k porušeniu zákazu retroaktivity nedošlo. Zákon č. 233/2019 Z.z. nemá za cieľ odňať práva účastníkovi konania obrátiť sa na ustanovený orgán s cieľom vymáhania jeho vykonateľnej pohľadávky, ale v prípade zastavenia starej exekúcie zo zákona, oprávnený má garantované možnosti ďalšieho vymáhania pohľadávok prostredníctvom podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie. Súd názor oprávneného nezdieľa, a preto v zmysle § 162 ods. 1 písm. b) CSP nebude podávať návrh na začatie konania na Ústavný súd SR o súlade právnych predpisov, pretože toto ustanovenie dáva súdu možnosť, ak súd pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s Ústavou, so zákonom, alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konanie, nie ak k takémuto záveru dospeje účastník konania. Napadnutý zákon č. 233/2019 Z.z. podľa názoru súdu nie je dokonalým zákonom a vytvára viaceré výkladové problémy, avšak jeho účel odbremenenia všeobecných súdov od exekučnej agendy je zrejmý a ten tento zákon jednoznačne napĺňa. Súd taktiež odkazuje na aktuálne rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. I. ÚS 220/2020, I. ÚS 221/2020, IV. ÚS 239/2020, III. ÚS 237/2020, II. ÚS 241/2020.
28. Zákon 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov upravuje niektoré dôvody na zastavenie starej exekúcie (§ 2 ods. 1) zo zákona, t.j. priznáva niektorým skutkovým okolnostiam odôvodňujúcim zastavenie starej exekúcie účinky priamo zákon. Vznik takejto relevantnej okolnosti je dôvodom pre zastavenie starej exekúcie, ktorá sa zastavuje priamo vznikom tejto okolnosti (t.j. v okamihu vzniku tejto skutočnosti sa stará exekúcia zastavuje) a preto akýkoľvek návrh, či už hmotnoprávnej alebo procesnoprávnej povahy, nemôže mať vplyv na vedenie takéhoto „zastaveného“ exekučného konania. Z tohto dôvodu súd nevidí dôvod na podávanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavný súd Slovenskej republiky a to najmä vychádzajúc z vyššie spomínaných skutočností.
29. Tunajší súd preskúmal podané námietky oprávneného. Spornou skutočnosťou v podaným námietkach je nárok exekútora na paušálne trovy exekúcie. Oprávnenosť podať námietky vyplýva priamo zo zákona a ich obsah nemusí byť ohraničený iba dôvodom na zastavenie exekúcie, ale môžu popierať aj nárok exekútora na trovy, preto v tomto súd nevidí rozpor so zákonom. Inou skutočnosťou je už ale dôvodnosť samotných námietok, ktorú súd v tomto prípade nenašiel. Oprávnenému nevzniká právna povinnosť uhradiť paušálne trovy starej exekúcie v prípadoch, ak na ich úhradu súdnemu exekútorovi nevznikol nárok (§ 6 ods. 4) alebo v prípadoch, ak by snáď požadoval zaplatenie paušálnych trov vo výške odporujúcej zákon č. 233/2019 Z.z. Porušenie povinností súdneho exekútora v súvislosti s účtovaním paušálnych trov, na ktoré nemá právny nárok, zakladá disciplinárnu zodpovednosť. V Dôvodovej správe sa uvádza, že strata nároku exekútora na paušálne trovy je dôsledkom nezapísania starej exekúcie do centrálneho registra exekúcií podľa ustanovení Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017. Z gramatického výkladu ustanovenia § 6 ods. 4 písm. b) citovaného zákona má súd za to, že podstatným znakom nepriznania trov starej exekúcie je skutočnosť, že stará exekúcia nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií. Pričom pre nepriznanie trov starej exekúcie nie je rozhodujúca „včasnosť“ jeho zápisu. Keďže právne normy nemôžu pôsobiť spätne, súd má za to, že zákon č. 233/2019 Z.z. nemôže spájať určité právne následky s už prípadne skorším porušením povinnosti (tzv. zákaz retroaktivity). Uvedené je odôvodnené aj s ohľadom na to, že minimálne od 1.4.2017 majú oprávnený a povinný bezplatný prístup do CRE a žiadať o zjednanie nápravy. Niet zrejme sporu, že prípadné porušovanie zákonných lehôt súdnym exekútorom zakladá disciplinárnu zodpovednosť. V ustanovení § 211a ods. 1 Exekučného poriadku je taxatívne uvedené, aké údaje sa o každej právoplatne neskončenej exekúcii do registra zapisujú. Podľa tohto ustanovenia sa deň zápisu exekúcie do registra exekúcii nezapisuje. Preukázanie splnenia podmienky včasnej evidencie starej exekúcie v centrálnom registri exekúcií v upovedomení o zastavení starej exekúcie zákon č. 233/2019 Z.z. v ustanovení §5 ods. 2 nepožaduje, a teda táto skutočnosť nespôsobuje nezákonnosť a nepreskúmateľnosť upovedomenia v časti nároku súdneho exekútora na paušálne trovy. Súd mal z Centrálneho registra exekúcií za preukázané, že exekúcia vedená pod sp. zn. 3Er/620/2014 je zapísaná v centrálnom registri exekúcií v zmysle § 211a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z.. Lustráciou v registri súd zistil, že exekučné konanie
je tam zapísané, preto nemá dôvod pochybovať o včasnosti tohto zápisu. Nárok súdneho exekútora na trovy podľa zákona č. 233/2019 Z.z. vzniká už len existenciou zápisu. Pokiaľ ide o právnu úpravu zapisovania neukončených exekúcií do Centrálneho registra exekúcií, ktorá určuje súdnym exekútorom vykonať zápis v určitom časovom termíne, nielen ustanovenie § 243d ods. 3 zákona č. 233/1995 Z.z., ale ani ustanovenie § 1 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 355/2014 Z.z. o centrálnom registri exekúcií nespája s porušením tejto povinnosti žiadnu sankciu. Nemožno preto vyvodiť záver o úmysle zákonodarcu prijatím zákona č. 233/2019 Z.z. retroaktívne sankcionovať prípadné nedodržanie lehôt na zápis do Centrálneho registra exekúcií nepriznaním nároku na paušálne trovy exekúcie. Zákon č. 233/2019 Z.z. v ustanovení § 6 ods. 4 písm. b) podmieňuje uplatnenie paušálnych trov súdnym exekútorom výlučne existenciou alebo neexistenciou zápisu v Centrálnom registri exekúcií.
30. K námietke, že súd doposiaľ nerozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora, súd uvádza, že rozhodovanie o takomto návrhu nepredstavuje absolútnu ani relatívnu výnimku zo zastavenia starej exekúcie v zmysle ZoUNEK. Podľa právneho posúdenia sa súdu javilo, že v predmetnej veci boli splnené podmienky na zastavenie starej exekúcie v zmysle zákona č. 233/2019 Z.z. a konanie je ex lege zastavené ku dňu 1.1.2020 a o návrhu na zmenu súdneho exekútora už nie je možné rozhodnúť. Zákon č. 233/2019 Z.z. ako lex specialis priznáva niektorým skutkovým okolnostiam odôvodňujúcim zastavenie starej exekúcie účinky priamo zákon. Vznik takejto relevantnej okolnosti je dôvodom pre zastavenie starej exekúcie, ktorá sa zastavuje priamo vznikom tejto okolnosti (t.j. v okamihu vzniku tejto skutočnosti sa stará exekúcia zastavuje) a preto akýkoľvek návrh, či už hmotnoprávnej alebo procesnoprávnej povahy, nemôže mať vplyv na vedenie takéhoto „zastaveného“ exekučného konania.
31. Na základe uvedeného, súd vyhodnotil námietky oprávneného ako nedôvodné a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.
Sťažnosť urobenú v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.