Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_43Cob-275-2013.pdf
PDF · 86.13 KB
Case nature
Area
Subarea
43Cob/275/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kmeťovej a z členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Márie Jamriškovej PhD. v právnej veci žalobcu ZANON, s. r. o., IČO: 36 611875, so sídlom Hečkova 4, 831 05 Bratislava, právne zast. JUDr. Ľubomír Kaščák, advokát, N. N., C. č. XX, proti žalovanému TESCO STORES, a. s., IČO: 313221828, so sídlom Kamenné nám. 1/A, Bratislava, právne zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Q. X, N., v konaní o zaplatenie 1.636,46 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 16Cb/36/2010-310 zo dňa 25. septembra 2013 v senáte jednohlasne takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 16Cb/36/2010-310 zo dňa 25. septembra 2013 potvrdzuje.
O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.
odôvodnenie:
Okresný súd Zvolen napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Žalobca sa domáhal proti žalovanému zaplatenia 1.636,46 Eur s príslušenstvom titulom náhrady škody v zmysle § 420 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a § 375 Obchodného zákonníka. Žalobca v konaní uviedol, že na základe stavebného povolenia vydaného Stavebným úradom mesta C., obchodná spoločnosť BONAS Slovakia s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika č. 88, Trenčín, IČO: 36316644 v mesiacoch júl - október 2007 realizovala pre žalovaného výstavbu obchodného domu, bez súhlasu vlastníka vstúpila na pozemok parc. C-KN č. XXXXX/XX o výmere XXX m2 - zastavané plochy zapísané na LV č. XXXX, k. ú. C., pričom okrem iného vysoká prašnosť pri vykonávaní stavby a umiestňovaní stavebných materiálov v bezprostrednej blízkosti budovy, ktorá je vo vlastníctve žalobcu zapríčinila znečistenie okien na budove, ktoré si musel žalobca na vlastné náklady očistiť. Žalobcovi tým vznikla škoda vo výške 1.636,46 Eur, vynaložených na čistenie znečistených okien, ktorú sumu spoločnosť BONAS Slovakia s.r.o. odmietla žalobcovi zaplatiť.
Žalovaný žiadal návrh zamietnuť, tvrdil, že počas celého obdobia výstavby postupoval v súlade so stavebným rozhodnutím, stavebným zákonom a nájomnou zmluvou (nájomná zmluva bola uzavretá s Banskobystrickým samosprávnym krajom podľa § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka na dobu určitú od 01. 08. 2007 do 31. 10. 2007 a na jej základe žalovanému ako nájomcovi vzniklo „iné právo k pozemku a stavbe“, vrátane vstupu tretích osôb, vjazd technických zariadení a dopravných prostriedkov). Žalovaný namietal vecnú a časovú súvislosť vzniku škody, ale aj samotný rozsah škody, poukazoval tiež aj na to, že výzva žalobcu bola vyhotovená až takmer po 1 roku od skončenia nájomného vzťahu,
dňa 15.10.2008. Pokiaľ žalobca tvrdí, že škoda mu vznikla aj v dôsledku prevádzky motorových vozidiel, žalovaný namietal, že nebol prevádzkovateľom ani jedného z motorových vozidiel použitých v súvislosti s výstavbou.
Súd prvého stupňa vec prejednal a vykonal rozsiahle dokazovanie listinnými dôkazmi, ako aj svedeckými výsluchmi. Skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním vyhodnotil podľa § 420 ods. 1 a 2 a § 375 Obchodného zákonníka, na ktoré ustanovenia sa žalobca odvolával a dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalovaný nespôsobil žiadne porušenie právnej povinnosti voči žalobcovi, teda nekonal voči žalobcovi tak, že by svojim konaním spôsobil žalobcovi škodu. V danom prípade nie je možné použiť podľa názoru súdu ust. § 375 Obchodného zákonníka, na ktorý sa odvolával žalobca vzhľadom k tomu, že medzi žalobcom a žalovaným nikdy nevznikol žiadny záväzkový právny vzťah, z ktorého by žalobca bol oprávnený uplatňovať voči žalovanému nárok na náhradu škody tak, ako to má na mysli ust. § 375 Obchodného zákonníka. Ustanovenie § 375 Obchodného zákonníka rieši zodpovednosť za škodu povinného voči poškodenému, ak škodu spôsobila iná osoba, ktorej bolo zverené plnenie povinného. Súd mal v uvedenom konaní preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným neexistoval žiaden záväzkovo-právny vzťah, z ktorého by mohol žalobca odvodzovať zodpovednosť žalovaného za náhradu škody tak, ako to má na mysli ust. § 375 Obchodného zákonníka. Súd prvého stupňa potom žalobu žalobcu voči žalovanému pre nedostatok pasívnej legitimácie v konaní zamietol. S poukazom na § 151 ods. 3 OSP súd prvého stupňa uviedol, že o náhrade trov konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a to z dôvodov, že súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Uviedol, že žalobca v podanej žalobe pôvodne žaloval aj obchodnú spoločnosť BONAS Slovakia s.r.o., Trenčín ako žalovaného 2/, ktorá na základe zmluvy o dielo stavbu obchodného domu Tesco v C. raalizovala. Žalobca v žalobe, ale aj v súdnom konaní poukazoval na ust. § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je škoda spôsobená právnickou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú. Pojem použitých osôb podľa žalobcu znamená, že takto použité osoby sú k zodpovednej osobe buď v pracovno-právnom alebo inom záväzkovom vzťahu. Spoločnosť BONAS Slovakia s.r.o. totiž na základe zmluvy o dielo uskutočňovala pre žalovaného stavebnú činnosť na podklade vydaného právoplatného stavebného povolenia. Zhotoviteľ diela teda nesledoval len svoj osobný záujem, ale predovšetkým realizoval stavbu na základe vnútorného záväzkového vzťahu, ktorý mal so žalovaným. Súd prvého stupňa podľa žalobcu pri posúdení otázky pasívnej legitimácie pochybil.
Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa § 212 ods. 1 a §214 ods. 2 OSP v senáte bez nariadenia pojednávania, pričom podľa § 211 ods. 2 a § 156 ods. 3 OSP bolo miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu oznámené na úradnej tabuli súdu.
Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol správne, keď žalobu žalobcu o náhradu škody voči žalovanému zamietol pre nedostatok pasívnej legitimácie. Zo spisu je zrejmé, že žalobca ako prevádzkovateľ zariadenia sociálnych služieb, v W. Z. Z. C., ul. S. č. XXXX sa domáhal v konaní náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť tým, že v súvislosti s vykonávaním stavebných prác obchodnou spoločnosťou BONAS Slovakia s.r.o. Trenčín pre žalovaného v mesiacoch júl - október 2007, v súvislosti s umiestňovaním stavebných materiálov v bezprostrednej blízkosti budovy a vysokej prašnosti došlo k znečisteniu okien na budove W. W., ktoré si žalobca musel na vlastné náklady očistiť. Žalovaná škoda vo výške 1.636,46 Eur predstavovala náklady žalobcu v súvislosti s očistením okien na budove W. W.. Žaloba bola podaná na OS Zvolen dňa 08.02.2010 pôvodne proti žalovanému 1/ TESCO STORES, a. s. Bratislava a žalovanému 2/ BONAS Slovakia s.r.o., Trenčín, v súvislosti s reštrukturalizačným konaním vedeným na žalovaného
2/ však žalobca podaním zo dňa 30. 06. 2010 zobral žalobu voči žalovanému 2/ späť, a súd prvého stupňa uznesením č. k. 16Cb/36/2010-47 zo dňa 30. 07. 2010 konanie voči žalovanému 2/ BONAS Slovakia s.r.o. Trenčín zastavil. S poukazom na vyššie uvedený skutkový stav sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia náhrady škody v zmysle §420 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a § 375 Obchodného zákonníka.
Podľa § 420 ods. 1 Zák. č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
Podľa § 375 Zák. č. 513/1991 Zb. (Obchodný zákonník), ak porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu spôsobila tretia osoba, ktorej povinná strana zverila plnenie svojej povinnosti, je u povinnej strany vylúčená zodpovednosť len v prípade, keď je u nej vylúčená zodpovednosť podľa § 374 a tretia osoba by takisto podľa tohto ustanovenia nebola zodpovedná, keby oprávnenej strane bola priamo zaviazaná namiesto povinnej strany.
Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
V zmysle cit. úpravy Občianskeho zákonníka, základnými predpokladmi vzniku zodpovedosti za škodu sú: 1/ porušenie právnej povinnosti, 2/ existencia škody, 3/ príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, 4/ zavinenie. O porušenie právnej povinnosti ide vtedy, ak určité konanie fyzickej alebo právnickej osobe je v rozpore s právom, pričom nie je rozhodujúce, či právna povinnosť vyplýva z právneho predpisu, resp. iných noriem, ktoré mal povinný subjekt dodržiavať alebo zo zmlúv alebo iných právnych úkonov. Pod pojmom škoda rozumieme ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom, a to či už vo forme skutočnej škody alebo ušlého zisku. Príčinná súvislosť je vzťahom príčiny a následku, keď ku škode dochádza na základe protiprávneho úkonu. Zavinenie je Občianskym zákonníkom predpokladané, vo forme tzv. prezumpcie zavinenia, keď zodpovedosti sa môže zbaviť ten, kto preukáže, že škodu nezavinil (§ 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka).
Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvého stupňa v tom, že žalobca nepreukázal zodpovednosť žalovaného za škodu, tvrdenú žalobcom. Žalobca predovšetkým nepreukázal, porušenia akej právnej povinnosti sa mal dopustiť práve žalovaný. Ako správne uviedol aj súd prvého stupňa, žalobca so žalovaným nebol v žiadnom záväzkovo-právnom vzťahu, preto ani nemohol voči nemu porušiť žiadnu konkrétnu povinnosť. Žalovaný síce bol stavebníkom v zmysle stavebného zákona, stavbu si však dal zhotoviť spoločnosťou BONAS Slovakia s.r.o. na zmluvnom základe (ako to vyplýva z vykonaného dokazovania, zrejme zmluvou o dielo). Stavebné práce zhotoviteľ diela BONAS Slovakia s.r.o. vykonával podľa zmluvy, pričom sledoval svoj záujem zo zmluvy - vykonať práce podľa zmluvy a obdržať dohodnutú odplatu od objednávateľa (žalovaného). Nejde teda o prípad upravený v § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ak BONAS Slovakia s.r.o. spôsobila pri výkone stavebných prác nejakú škodu, môže za ňu sama niesť zodpovednosť. Pokiaľ na strane žalobcu došlo ku škode tak, ako to popisoval, do úvahy by prichádzala zodpovednosť subjektu, ktorý v súvislosti s výkonom stavebných prác zabezpečoval dopravu (čo bola spoločnosť BONAS Slovakia s.r.o.), a v tejto súvislosti by bolo možné uvažovať aj o tom, že tento subjekt pri výkone stavebných prác použil ďalšie osoby, teda tých, ktorí dopravnú činnosť v súvislosti s prevážaním materiálu reálne vykonávali, a to či už na základe pracovno-právneho alebo akéhokoľvek iného vzťahu. Vychádajúc z popisu vzniku škody by možno prichádzala do úvahy aj zodpovednosť za škodu, spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov (§ 427 Občianskeho zákonníka). Žalobca však žalobu voči BONAS Slovakia s.r.o. vzal späť.
Ustanovenie § 375 Obchodného zákonníka, na ktorý sa žalobca tiež odvoláva, upravuje tzv. zodpovednosť za tretiu osobu v súvislosti s porušením povinnosti zo záväzkového vzťahu v zmysle cit. § 373 Obchodného zákonníka. Odvolací súd znovu poukazuje na právny záver súdu prvého stupňa, že medzi žalobcom a žalovaným neexistoval žiaden záväzkovo-právny vzťah, žalovaný preto nemohol porušiť žiaden svoj záväzok, a to či už sám alebo prostredníctvom iných osôb.
Keďže žalobca nepreukázal predpoklady pre vznik zodpovedosti žalovaného za škodu, ktorá mu mala vzniknúť titulom nákladov za umývanie okien na budove domova dôchodcov, súd prvého stupňa rozhodol správne, keď jeho návrh v celom rozsahu zamietol.
Odvolací súd preto podľa § 219 ods. 1 OSP rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.
Podľa § 224 ods. 4 OSP o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.