Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_19CoP-138-2013.pdf
PDF · 73.9 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoP/138/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Aleny Záhumenskej vo veci starostlivosti súdu o mal. P. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny H. T., pracovisko H., dieťa rodičov E. H., bytom H., E. XXXX/XX a E. H., bytom H., H. XXXX/XX, o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 2. októbra 2013, č.k. 7P/57/2013-17, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Okresný súd svojím rozsudkom zmenil rozsudok tamojšieho súdu zo dňa 22.10.2012, č.k. 7P/102/2012-29 tak, že otcovi zvýšil vyživovaciu povinnosť na mal. P. zo sumy 90 Eur mesačne na sumu 95 Eur mesačne, s účinnosťou od 01.09.2013, ktorú otec bude poukazovať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, do rúk matky dieťaťa. Zameškané výživné od 01.09.2013 do 31.10.2013 v sume 10 Eur uložil otcovi zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd za preukázané, že od poslednej úpravy výživného došlo najmä na strane mal. P. a jeho matky k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje novú úpravu výživného. Od 01.09.2013 začal mal. P. navštevovať X. ročník ZŠ, čím sa matke nepochybne zvýšili náklady na zabezpečenie jeho potrieb, najmä v súvislosti so zakupovaním školských pomôcok, ale aj ošatenia, ktoré dieťa nevyhnutne potrebuje pri nástupe do školy. Matka maloletého sa v porovnaní s dobou poslednej úpravy výživného stala nezamestnanou, v súčasnej dobe je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie na ÚPSVaR H. T., pracovisko H., je bez akéhokoľvek finančného príjmu, odkázaná na pomoc svojho priateľa, s ktorým vedie spoločnú domácnosť. Hoci na strane otca došlo v porovnaní s dobou poslednej úpravy výživného k miernemu poklesu jeho priemerného mesačného zárobku (zo sumy 586,15 Eur na sumu 573,29 Eur), je nevyhnutné, aby sa aj otec popri matke podieľal na úhrade zvýšených výdavkov spojených s nástupom mal. P. do X. ročníka ZŠ. Preto súd, vychádzajúc z odôvodnených potrieb dieťaťa a prihliadajúc tiež na možnosti a schopnosti otca ako povinného a súčasnú finančnú situáciu matky, ktorá je nezamestnaná a bez akéhokoľvek finančného príjmu, rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, t. j. otcovi zvýšil výživné na mal. P. zo sumy 90 Eur na sumu 95 Eur mesačne od 01.09.2013 s tým, že zameškané výživné za obdobie od 01.09.2013 do 31.10.2013 v sume 10 Eur súd zaviazal otca k povinnosti uhradiť matke v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 62 ods. 1, ods. 3, ods. 4, § 75 ods. 1 veta prvá, ods. 2, § 78 ods. 1 Zákona o rodine.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka maloletého a súdiac podľa obsahu jej odvolania, domáhala sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že jej návrhu na zvýšenie výživného v celom rozsahu vyhovie. Uviedla, že suma 5 Eur, o ktorú bolo výživné na mesiac zvýšené, neuspokojuje zvýšené náklady a výživu a potreby spojené so školskou dochádzkou maloletého, ktorý od 02.09.2013 navštevuje základnú školu. Uviedla, že otec maloletých nekupuje deťom vôbec nič, ani sa s deťmi nestretáva, iba občas u jeho rodičov a i škôlku platí výlučne ona. Uviedla, že otec na súde tvrdil, že platí exekúcie vo výške 300 Eur mesačne, pričom ona zistila, že to vôbec nie je pravda a platí iba minimum. Poukázala hlavne na to, že sudca prihliadal na skutočnosť, že otec maloletého platí exekúcie, pričom to tak nie je a prvoradá je vyživovacia povinnosť. Ďalej uviedla, že otec dieťaťa nechodí často do práce, v mesiaci október si vybavil OČR na mal. P., pričom tento bol zdravý a chodil do školy. Táto situácia sa nestala po prvýkrát, otec si vybavoval OČR i na syna J.. Otec špekuluje, aby nemusel chodiť do práce a plniť si svoje povinnosti, narobil dlhy a nechce ich splácať. Skutočnosť, že otcovi má skončiť pracovná zmluva, neznamená, že končí s pracovným pomerom, pretože firma B. ide pod druhú firmu, a preto žiada zvýšené výživné.
Otec maloletého a kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.
Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. s tým, že v náväznosti na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. krajský súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozsudku okresného súdu, s ktorým sa stotožňuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku okresného súdu krajský súd dodáva nasledovné:
V danej veci sa matka mal. P. domáhala zvýšenia výživného pre maloletého zo strany otca z dôvodu zmeny pomerov na strane dieťaťa, spočívajúcej v tej skutočnosti, že maloletý začal navštevovať základnú školu a doposiaľ určené výživné od otca nie je postačujúce na uspokojovanie jeho potrieb v súvislosti so školskou dochádzkou.
Súd prvého stupňa v danej veci vykonal dostatočné dokazovanie, jeho výsledky správne vyhodnotil, vec správne po právnej stránke posúdil a vo veci aj správne rozhodol.
Pri určení vyživovacej povinnosti otca voči mal. P. okresný súd správne postupoval podľa ust. § 62 ods. 1, 3, 4, § 75 ods. 1, 2 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine a napriek námietkam matky aj odvolací súd je toho názoru, že okresný súd správne zvýšil vyživovaciu povinnosť pre mal. P. zo sumy 90 Eur mesačne na sumu 95 Eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2013. Odvolací súd je toho názoru, že takto určené výživné zodpovedá predovšetkým odôvodneným potrebám mal. dieťaťa a jeho výdavkom, keď mal. P. v školskom roku 2013 - 2014 začal navštevovať X. ročník základnej školy, s čím sú zvýšené jeho nároky na uspokojovanie jeho odôvodnených potrieb v súvislosti so školskou dochádzkou. Odvolací súd však nemohol nechať bez povšimnutia, že naposledy bola vyživovacia povinnosť otca k mal. P. upravovaná rozsudkom, č.k. 7P/102/2012-29 s účinnosťou od 01.11.2012, t. j. ani nie rok pred rozhodnutím súdu v danej veci. V tom čase mal. P. navštevoval predškolské zariadenie a súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na 90 Eur mesačne. Z obsahu spisu nevyplýva, že by odôvodnené potreby mal. dieťaťa boli akýmkoľvek iným spôsobom zvýšené oproti potrebám ostatných detí v jeho veku a odvolací súd mal za to, že suma 95 Eur mesačne na žiaka X. triedy základnej školy z príjmu otca, ktorý sa od predchádzajúceho rozhodnutia podstatným spôsobom nezmenil, za situácie, že má vyživovaciu povinnosť i k ďalšiemu dieťaťu - mal. J., je postačujúca na krytie odôvodnených potrieb mal. dieťaťa, ako i primeraná možnostiam a schopnostiam otca.
S poukazom na takto zistené pomery bol odvolací súd toho názoru, že v danom prípade okresný súd rozhodol o výške výživného pre mal. P. správne. Pokiaľ sa matka maloletého domáhala vyššieho výživného z dôvodu, že súd prihliadol na exekúcie, ktoré sa vedú na príjem otca, odvolací súd zdôrazňuje, že takáto skutočnosť z obsahu spisu, ani z rozhodnutia súdu prvého stupňa nevyplýva. Súd prvého stupňa rešpektoval ust. § 62 ods. 5 druhá veta Zákona o rodine, podľa ktorého pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.
Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .