Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozhodnutie_12C-36-2010.pdf
PDF · 138.84 KB
Case nature
Subarea
12C/36/2010
Rozhodnutie
Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci navrhovateľa: Thorpe recovery, s.r.o., so sídlom v Dolnom Kubíne, Radlinského 1716, IČO: 46 662 324, zastúpená JUDr. Petrom Psotkom, advokátom so sídlom Stráž 223, Zvolen, proti odporcovi: M. B., trvale bytom E., Na U. X/X o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 2535,74 eur, takto
rozhodol:
Návrh z a m i e t a.
Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajší súd dňa 21.8.2009, Mgr. Ing. Miroslav Ondrej, správca konkurznej podstaty úpadcu KFZ Sys s.r.o. „v konkurze“ so sídlom v Sládkovičove, prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 2535,74 eur.
Svoj návrh navrhovateľ zdôvodnil tým, že odporca dňa 14.8.2001 uzavrel so spoločnosťou Drukos a.s. so sídlom Ul. Prof. Sáru č. 5, Banská Bystrica, zmluvu o nájme č. 201008245, predmetom ktorej bol záväzok spoločnosti Drukos, a.s. dodať odporcovi hnuteľné veci - tovar, bližšie špecifikovaný v zmluve a záväzok odporcu zaplatiť spoločnosti Drukos, a.s. nájomné vo výške 66354 Sk. V súlade so Všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sa odporca pri omeškaní s platením svojho peňažného záväzku zaviazal zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Peňažná pohľadávka predstavujúca nezaplatenú zmluvnú pokutu bola na navrhovateľa po niekoľkých postúpeniach postúpená. Na spoločnosť KFZ Sys s.r.o. bol následne Okresným súdom v Trnave vyhlásený konkurz. Do omeškania sa odporca dostal najneskôr dňa 16.7.2003. Nárok pôvodného veriteľa na zaplatenie dlžnej sumy bol priznaný rozhodnutím Okresného súdu Prievidza v konaní pod sp. zn. 11Ro 151/2005, pričom svoj záväzok zaplatiť omeškanú listinu odporca splnil a to tak, že dňa 9.9.2008 zaplatil sumu 236,34 eur a dňa 31.3.2009 sumu 1002,26 eur.
Žalovaná suma - zmluvná pokuta bola navrhovateľom vypočítaná ako 0,1 % denne zo sumy 1238,60 eur od 16.7.2003 do 9.9.2008 (2332,28 eur) a 0,1 % denne zo sumy 1002,26 eur, od 10.9.2008 do 31.3.2009 (203,46 eur).
Odporca žiadal návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietnuť. Uviedol, že zmluva, ktorú uzavrel so spoločnosťou Drukos, s.r.o. pri prevzatí tovaru dňa 14.8.2001 priamo neobsahovala uvádzanú zmluvnú pokutu. Fakt, že tá bola vraj uvedená iba vo Všeobecných obchodných podmienkach, považuje za úmyselne klamlivé zavádzanie zákazníka. Ani v nasledujúcom období, za ktoré si navrhovateľ nárokuje zmluvnú pokutu, ho nik zo spoločnosti Drukos, s.r.o., či jeho nasledovníkov o existencii zmluvnej pokuty neinformoval. V auguste 2005 ho kontaktoval právny zástupca spoločnosti Drukos s.r.o., JUDr. Peter Vevurka a ani on ho o žiadnej zmluvnej pokute neinformoval. Tento nárok navrhovateľa považuje preto za premlčaný.
Odporca ďalej uviedol, že o spoločnosti MEDIATON KMCH, s.r.o. sa dozvedel na exekútorskom úrade JUDr. Jaroslav Kabáč, so sídlom v Tvrdošíne dňa 28.8.2008. Na základe dohody s pracovníčkou tohto exekútorského úradu si svoj záväzok voči exekútorskému úradu a teda aj voči spoločnosti MEDIATON KMCH, s.r.o. splnil, uhradil ho dvoma splátkami, 28.8.2008 sumou 10.000 Sk (332 eur) a 17.3.2009 sumou 2.092 eur. Súčasťou uvedenej sumy boli podľa G.. Repáňovej aj 11 % - né úroky z omeškania od 16.7.2003 až do konečného zaplatenia dňa 17.3.2009 a to vo výške 11 % úrokov rovnajúcich sa sume 772,12 eur (23.261 Sk). Dňa 23.4.2009 dostal doporučený list z uvedeného exekútorského úradu, že jeho záväzok voči exekútorskému úradu JUDr. Kabáča a voči spoločnosti MEDIATON KMCH, s.r.o. je uzavretý a exekučné konanie je ukončené. Z tohto dôvodu považuje duplicitnú sankciu vo forme zmluvnej pokuty za neoprávnenú, pretože už zaplatil 11 % - né úroky z omeškania. Okrem toho suma zmluvnej pokuty by spolu s už zaplatenými 11 % - nými úrokmi z omeškania vo výške 772,12 eur predstavovala celkom čiastku 3.307,86 eur, čo by niekoľko násobne prevyšovalo sumu istiny, ktorá bola 1.238,60 eur. Takýto nárok navrhovateľa považuje za neprimeraný a v rozpore s dobrými mravmi spoločnosti.
Navrhovateľ ani odporca sa na pojednávanie neustanovili. Neúčasť na ňom ospravedlnili a preto s poukazom na ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával súd vo veci v neprítomnosti účastníkov.
Po vykonanom dokazovaní vykonanom na pojednávaní, oboznámením sa s návrhom, zmluvou o nájme s právom kúpy prenajatej veci uzavretej medzi odporcom (nájomca) a spoločnosťou Drukos a.s. so sídlom v Banskej Bystrici (prenajímateľ), Všeobecnými obchodnými podmienkami zmluvy o nájme s právom kúpy prenajatej veci spoločnosti Drukos a.s., saldokontom (čl.9), zmluvami o postúpení pohľadávok s dodatkami a prílohami (čl. 43 až 54), písomným podaním odporcu k meritu veci (čl. 59), listom adresovaným odporcom JUDr. Jaroslavovi Kabáčovi - Exekútorský úrad Považská Bystrica (čl. 60), podaním JUDr. Pavla Konečného zo dňa 25.10.2010, uzneseniami Okresného súdu Trnava, vydanými v konaní sp. zn. 31K 11/2008, obsahom spisu Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 11Ro 151/2005 a ďalšími dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, mal súd zistený tento skutkový stav veci:
Odporca dňa 14.8.2001 uzavrel so spoločnosťou Drukos a.s. so sídlom v Banskej Bystrici zmluvu o nájme s právom kúpy prenajatej veci č. 201008245, predmetom ktorej bol záväzok spoločnosti Drukos a.s. dodať odporcovi hnuteľné veci, elektronický tovar a záväzok odporcu zaplatiť spoločnosti Drukos a.s. nájomné v celkovej výške 66.354 Sk po navýšení.
Neoddeliteľnou súčasťou vyššie uvedenej zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky zmluvy o nájme s právom kúpy prenajatej veci spoločnosti Drukos a.s..
Podľa článku I. vyššie uvedených Všeobecných obchodných podmienok sa účastníci zmluvy dohodli na tom, že ak je nájomca v omeškaní s úhradou nájomného, je prenajímateľ oprávnený vyúčtovať nájomcovi zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % z dlžnej sumy za každý deň z omeškania.
Podľa článku VIII. Všeobecných obchodných podmienok, pokiaľ nie je uvedené v zmluve inak, spravujú sa právne vzťahy príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka.
Odporca si svoje zmluvné povinnosti voči spoločnosti Drukos a.s. so sídlom v Banskej Bystrici nesplnil, z dôvodu ktorého mu bola platobným rozkazom Okresného súdu Prievidza č. k. 11Ro/151/2005-11 zo dňa 13.7.2005 uložená povinnosť zaplatiť G.. D. X., správkyni konkurznej podstaty spoločnosti Drukos a.s. v konkurze istinu 37.314 Sk, titulom dlžného nájomného aj spolu s 11 % - ným úrokom z omeškania od 16.7.2003 do zaplatenia. Vyššie uvedený platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 19.8.2005.
Z vyjadrení účastníkov je zrejmé, že odporca si svoju povinnosť uloženú mu vyššie uvedeným platobným rozkazom splnil a dlžné nájomné uhradil.
Podľa tvrdenia navrhovateľa, odporca si svoj záväzok zaplatiť omeškanú istinu splnil tak, že dňa 9.9.2008 uhradil sumu 236,34 eur (suma omeškaného záväzku po čiastočnej úhrade bola 1.002,26 eur), dňa 31.3.2009 uhradil sumu 1.002,26 eur (suma omeškaného záväzku po ďalšej čiastočnej úhrade bola 0 eur).
Vychádzajúc z článku I Všeobecných obchodných podmienok, navrhovateľ si uplatnil voči odporcovi v konaní zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne zo sumy 1238,60 eur od 16.7.2003 do 9.9.2008 (2332,28 eur) a 0,1 % denne zo sumy 1002,26 eur od 10.9.2008 do 31.3.2009 (203,46 eur). Spolu si tak uplatnil úroky z omeškania vo výške 2.535,74 eur.
Z predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že peňažná pohľadávka predstavujúca nezaplatenú zmluvnú pokutu bola na pôvodného navrhovateľa (D.. M.. D. A., správca konkurznej podstaty úpadcu KFZ Sys s.r.o. „v konkurze“ so sídlom v Sládkovičove) postúpená viacerými radmi postúpení.
JUDr. D. X., správkyňa konkurznej podstaty spoločnosti Drukos a.s. „v konkurze“ so sídlom v Banskej Bystrici uzavrela dňa 16.3. 2006 ako postupca zmluvu o postúpení pohľadávok s G. L., G. X P. ako postupníkom v spojení s dodatkom č. 1 k zmluve o postúpení zo dňa 27.3.2006.
Dňa 16.3.2006 G. L. uzavrel zmluvu o postúpení pohľadávok v spojení s dodatkom č. 1 zo dňa 27.3.2006 so spoločnosťou MEDIATION KMCH s.r.o. so sídlom v Nitre, pričom predmetom postúpenia na postupníka boli pohľadávky postupcu voči odporcovi.
Spoločnosť MEDIATION KMCH s.r.o. so sídlom v Banskej Bystrici uzavrela dňa 23.2.2008 zmluvu o postúpení pohľadávok so spoločnosťou IVACO CONSULTANTS LIMITED so sídlom v Seychelles.
Dňa 17.5.2008 spoločnosť IVACO CONSULTANS LIMITED so sídlom v Seychelles postúpila pohľadávky voči odporcovi spoločnosti AKROPOLIS estates s.r.o. so sídlom v Nitre, takisto zmluvou o postúpení pohľadávok. Postupník spoločnosť AKROPOLIS estates s.r.o. zmenila obchodné meno na KFZ Sys s.r.o. so sídlom Sládkovičovo.
Uznesením Okresného súdu Trnava, sp. zn. 31K 11/2008 zo dňa 25.7.2008 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka: KFZ Sys s.r.o. so sídlom v Sládkovičove. Súd súčasne ustanovil do funkcie správcu: B. F. B. správcovská, v.o.s., so sídlom v Piešťanoch.
Uznesením zo dňa 22.10.2008 pod sp. zn. 31K 11/2008 Okresný súd Trnava odvolal z funkcie správcu: B. F. B. správcovská, v.o.s., so sídlom v Piešťanoch a súčasne ustanovil do funkcie správcu Mgr. M.. D. A., so sídlom kancelárie: L. 4, X..
V konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 31K 11/2008 rozhodnutím zo dňa 25.9.2006 odvolal súd D.. M.. D. A. so sídlom kancelárie v X. z funkcie správcu úpadcu: KFZ Sys s.r.o. v konkurze a ďalším uznesením zo dňa 10.11.2009 ustanovil do funkcie správcu spoločnosť SKP, k.s., so sídlom Lazovná č. 64, Banská Bystrica, so sídlom kancelárie Hlavná 6, Šaľa. S týmto subjektom súd naďalej konal bez toho, že by bolo potrebné procesne o tom v priebehu konania rozhodnúť.
Po takto vykonanom dokazovaní prvostupňový súd rozsudkom č. k. 12C/36/2010 - 77 zo dňa 10.1. 2011 návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol a účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Vyššie citované rozhodnutie súd vyhlásil prihliadajúc na odporcom vznesenú námietku premlčania podľa § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka, keď mal preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom bola dňa 14.8.2001 uzavretá zmluva o nájme s právom kúpy prenajatej veci, že podľa tejto zmluvy aj podľa vyjadrenia navrhovateľa v návrhu je zrejmé, že odporca sa dostal do omeškania so zaplatením celej istiny navrhovateľovi najneskôr dňa 16.7.2003 (dňa 14.8.2001 si účastníci dohodli, že odporca zaplatí navrhovateľovi spolu 24 mesačných splátok po 2.488 Sk, vždy do 15 - teho dňa v príslušnom mesiaci), keď mal za nesporné, že nárok pôvodného veriteľa na zaplatenie dlžnej sumy bol tomuto priznaný rozhodnutím Okresného súdu Prievidza, v konaní vedenom pod sp. zn. 11Ro 151/2005 (platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 19.8.2005), že účastníci si v zmluve dohodli aj 0,1 % - nú dennú zmluvnú pokutu z dlžnej sumy za každý deň omeškania, pričom do dnešného dňa si navrhovateľ, resp. niektorý z jeho právnych predchodcov súdnou cestou nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty od odporcu neuplatnil. Prvostupňový súd vychádzal z toho, že zmluvná pokuta nie je na rozdiel od úrokov z omeškania, ani príslušenstvom pohľadávky (ide o samostatný nárok), ani opakujúcou sa dávkou, ktorú by bolo možné veriteľovi súdnym rozhodnutím priznať aj do budúcnosti; povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu a jej premlčanie sa preto spravujú zásadne odlišnými pravidlami, než je to pri povinnosti zaplatiť úroky z omeškania. Keďže navrhovateľ mal možnosť žalovať odporcu o zaplatenie zmluvnej pokuty z celej žalovanej istiny najneskôr v druhej polovici roku 2003, pričom tento nárok si súdnou cestou uplatnil až 21.8.2009, teda dávno po uplynutí trojročnej premlčacej lehote, vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany odporcu, návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.
Uznesením č. k. 19Co/213/2011-113 zo dňa 14.2. 2013 Krajský súd v Trenčíne rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že zmluvná pokuta je peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, ak nesplní svoju zmluvnú povinnosť, i keď porušením takto zabezpečenej povinnosti nevznikne veriteľovi škoda. Účelom zmluvnej pokuty, zakotvenej v ust. § 544 a § 545 Občianskeho zákonníka, je donútiť dlžníka hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Zmluvná pokuta teda predovšetkým predstavuje hrozbu dlžníkovi, že pokiaľ nesplní svoju zmluvnú povinnosť, vznikne mu povinnosť poskytnúť pre tento prípad dojednané plnenie, t. j. pokutu. Dojednaná zmluvná pokuta má teda v prvom rade čeliť porušeniu povinnosti (funkcia prevenčná), alebo ak bude zabezpečená povinnosť splnená, hlavná funkcia zmluvnej pokuty bude vyčerpaná. Zmluvná pokuta má zároveň funkciu reparačnú (uhradzovaciu), lebo jej zmyslom je tiež reparovať na strane veriteľa ujmu, ktorá mu vznikla v dôsledku porušenia povinností zo strany dlžníka. Zároveň však v sebe môže zahrňovať ďalšie čiastky, ktoré predstavujú trest (sankciu) pre toho, kto povinnosť poruší, čo vyplýva z výslovného znenia ust. § 544 Občianskeho zákonníka, ktoré povinnosť hradiť zmluvnú pokutu činí nezávislou na vzniku škody. Inými slovami, zmluvná pokuta je peňažná čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju zmluvnú povinnosť, na ktorú je pokuta viazaná, a to bez ohľadu na to, či porušením povinnosti vzniká veriteľovi škoda. Zmluvná pokuta nie je tak, ako úroky z omeškania, príslušenstvom pohľadávky, ani opakujúcim sa plnením, ktoré by bolo možné veriteľovi priznať súdnym rozhodnutím aj do budúcnosti, ale je samostatným majetkovým nárokom. Zatiaľ, čo v prípade povinnosti dlžníka platiť úroky z omeškania sa s plnením záväzku, ktorá nevzniká samostatne (nanovo) za každý deň trvania omeškania, ale jednorazovo v deň, ktorým sa dlžník ocitol v omeškaní a týmto dňom začína bežať premlčacia doba a jej uplynutím sa právo na úroky z omeškania premlčuje ako celok, u práva na zmluvnú pokutu, ktorá je dohodnutá percentuálnou sadzbou z dlžnej čiastky za každý deň omeškania, beží premlčacia doba u každého jednotlivého práva na zmluvnú pokutu samostatne a nepremlčuje sa ako celok. Zmluvná pokuta má rovnako ako úroky z omeškania a poplatky z omeškania akcesorickú povahu. Znamená to, že bez existencie hlavného záväzku nemôže platne vzniknúť vedľajší záväzok z dohody o zmluvnej pokute. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia správne poukázal na tú skutočnosť, že zmluvná pokuta nie je na rozdiel od úrokov z omeškania príslušenstvom pohľadávky, ale jedná sa o samostatný nárok, nie je ani opakujúcou sa dávkou, ktorú by bolo možné veriteľovi súdnym rozhodnutím priznať i do budúcna. Povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu a jej premlčanie sa preto riadi zásadne odlišnými pravidlami, než je tomu u povinnosti zaplatiť úroky z omeškania. Nemožno však súhlasiť s názorom súdu prvého stupňa v tom smere, že zmluvná pokuta, dojednaná ako určité percento za časové omeškanie dlžníka, sa premlčuje ako celok a rozhodujúcim dňom počiatku plynutia premlčacej doby takéhoto nároku je prvý deň vzniku stavu omeškania. Súd prvého stupňa v tomto smere nesprávne poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.03.2008, sp. zn. 4Cdo 222/2005, nakoľko v predmetnej veci sa jednalo o odlišný skutkový základ, pri ktorom nebol nárok na zaplatenie istiny dlhu nikdy uplatnený, a preto došlo k jeho premlčaniu a došlo preto aj k premlčaniu práva na zmluvnú pokutu, nakoľko v prípade premlčania práva na splnenie hlavného peňažného záväzku dochádza zároveň k premlčaniu práva na zmluvnú pokutu dohodnutú za omeškanie so splnením hlavného záväzku vo forme určeného percenta za určitý časový úsek (t. j. narastajúcim spôsobom za pokračujúce omeškanie), a to za dobu omeškania nasledujúcu po premlčaní hlavného záväzku. Táto situácia v preskúmavanej veci nenastala. Navrhovateľovi bola jeho pohľadávka priznaná platobným rozkazom. Je nepochybné, že v danom prípade povinnosť splniť záväzok riadne a včas bola porušená odporcom okamihom márneho uplynutia doby jeho splatnosti, pričom za deň, kedy bola povinnosť najneskôr porušená, bolo potrebné považovať prvý deň omeškania dlžníka, teda v danom prípade 16.07.2003. Skôr, než tak došlo k premlčaniu hlavného záväzku, navrhovateľ si svoj nárok na zaplatenie hlavného záväzku uplatnil návrhom na súde dňa 28.06.2005 a platobný rozkaz, ktorým bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť žalovanú sumu titulom hlavného záväzku, bola odporcovi uložená platobným rozkazom zo dňa 13.07.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.08.2005. V preskúmavanej veci k premlčaciu hlavného záväzku nedošlo, nepremlčaný nárok si navrhovateľ uplatnil na súde včas. Nenastala preto situácia, že by sa právo na súde nevykonalo a takto nevykonané právo by sa premlčalo, v dôsledku čoho by až potom premlčaním práva na splnenie hlavného záväzku došlo zároveň k premlčaniu práva na zmluvnú pokutu. Odporca plnil na základe platobného rozkazu čiastočne dňa 09.09.2008 a zostávajúcu časť záväzku uhradil dňa 31.05.2009. Avšak aj po zaplatení tohto záväzku zo zmluvného vzťahu, ktorý bol zabezpečený zmluvnou pokutou, je odporca naďalej povinný zmluvnú pokutu platiť, preto každým ďalším dňom až do doby, po ktorú omeškanie odporcu trvalo, odporca opätovne porušoval svoju povinnosť plniť riadne a včas, a preto za každý ďalší deň omeškania vznikalo navrhovateľovi ďalšie právo na zmluvnú pokutu. Pri práve na zaplatenie zmluvnej pokuty, dojednanej percentnou sadzbou zo stanovenej čiastky za každý deň omeškania s platením peňažného záväzku, preto začína bežať premlčacia doba nielen prvým dňom omeškania, ale aj každým ďalším dňom omeškania, za ktorý vzniklo navrhovateľovi ďalšie právo na zmluvnú pokutu. Právo na zaplatenie takto dojednanej zmluvnej pokuty, vzniknutej za určitý deň omeškania, sa preto premlčuje uplynutím 3-ročnej premlčacej doby počítanej od tohto dňa. Podľa názoru odvolacieho súdu zmluvná pokuta, stanovená percentuálne, má charakter jednotlivých čiastkových plnení v závislosti na okamihu omeškania a je treba ju vykladať tak, že každý deň vzniká nový samostatný jednotlivý záväzok, teda, že každý deň omeškania možno určiť ako samostatný záväzok v určitej fakticky vyjadriteľnej výške, pričom navrhovateľ sa od odporcu domáha úhrnu týchto finančne vyjadrených jednotlivých záväzkov. Dojednanie zmluvnej pokuty a jej výška je zásadne vecou vzájomnej dohody strán, čo však neznamená, že by v každom jednotlivom prípade mohla byť dojednaná v neobmedzenej výške. Zákon výslovne neupravuje obmedzenie dojednania zmluvnej pokuty, preto je nutné toto obmedzenie skúmať pri posudzovaní súladu dojednania o zmluvnej pokute s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Pri posudzovaní primeranosti dojednanej výšky zmluvnej pokuty je treba prihliadať k celkovým okolnostiam úkonu, jeho pohnútkam a účelu, ktorý sledoval. Do úvahy je potrebné taktiež vziať výšku úrokov z omeškania, ktoré tiež predstavujú sankciu za porušenie povinnosti, výšku zabezpečenej čiastky za účelom posúdenia vzájomného pomeru pôvodnej a sankčnej povinnosti. Zákon dáva súdu možnosť použitia moderačného oprávnenia. Súd má právo podľa § 545a Občianskeho zákonníka voľnou úvahou so zreteľom na konkrétne okolnosti daného prípadu znížiť zmluvnú pokutu, ak je neprimerane vysoká s tým, že povinnosťou súdu je správne vyhodnotiť hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. K svojím tvrdeniam pripojil právny zástupca navrhovateľa viacero, nie však, vzhľadom na vývoj judikatúry v spotrebiteľských veciach, už vždy aktuálnych rozhodnutí súdov.
S prihliadnutím k vyššie uvedenému krajský súd uložil prvostupňovému súdu aby sa súd prvého stupňa s nárokom na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorá nebude premlčaná, zaoberal aj z pohľadu práv spotrebiteľa. V intenciách právneho názoru Krajského súdu v Trenčíne prvostupňový súd opätovne vyhodnotil vykonané dôkazné prostriedky.
Súd v predmetnej veci v ďalšom priebehu konania niekoľkokrát nariadil termín pojednávania za účelom vypočutia účastníkov vo veci, na ktoré termíny pojednávania sa opakovane účastníci nedostavili. Právny zástupca navrhovateľa svoju a navrhovateľovu neúčasť na pojednávaní opakovane ospravedlnil. Odporca najprv žiadal preložiť termín pojednávania na 2. polovicu roka 2013 (č. l. 115). Spočiatku komunikoval so súdom prostredníctvom e-mailu (č. l. 162, 163), poštou doručované zásielky nepreberal (č. l. 160, 166, 173) a následne nereagoval ani na e-maily súdu (č. l. 168, 169, 170, 171). Za splnenia podmienok ust. § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku pojednával súd vo veci v neprítomnosti účastníkov.
Dňa 20.6. 2012 spoločnosť KFZ Sys, s.r.o. „v konkurze“, so sídlom v Sládkovičove, v mene ktorej konal správca SKP, k.s., so sídlom Lazovná 64, Banská Bystrica ako postupca uzavrela Zmluvu o postúpení pohľadávok so spoločnosťou THORPE CORPORATION LTD., so sídlom Suite 13, First Floor, Oliaji Trade Center, Francis Rachel Street, Victoria, Mahe, Seycheles, IČO: 63513, zap. v Seychelles International Business Authority - Registrar of International Business Companies ako postupníkom. Predmetom zmluvy bolo aj postúpenie pohľadávky postupcu voči odporcovi.
Následne dňa 27.6. 2012 spoločnosť THORPE CORPORATION LTD., ako postupca uzavrela Zmluvu o postúpení so spoločnosťou Thorpe recovery, s.r.o. so sídlom v Dolnom Kubíne, Radlinského 1716, IČO: 46662324 ako postupníkom. Predmetom zmluvy bolo aj postúpenie pohľadávky postupcu voči odporcovi.
Uznesením č. k. 12C/36/2010-158 zo dňa 13.5. 2013, súd, podľa § 92 ods. 2 a 3 Občianskeho súdneho poriadku pripustil, aby na miesto dovtedajšieho navrhovateľa vstúpila do konania ako účastník spoločnosť Thorpe recovery, s.r.o. so sídlom v Dolnom Kubíne, Radlinského 1716, IČO: 46662324. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 4.6. 2013.
Právny zástupca navrhovateľa v písomnom podaní zo dňa 2.4. 2014 k meritu veci okrem iného uviedol, že v konkrétnom prípade dojednaná výška zmluvnej pokuty 0,1 % denne za každý deň omeškania vzhľadom na jej zabezpečovaciu a donucovaciu funkciu, zároveň aj vzhľadom k tomu, že má okrem uvedeného slúžiť aj k úhrade všetkých prípadných škôd v majetkovej sfére veriteľa, ktoré bolo možné v čase uzatvorenia Zmluvy dôvodne očakávať, je primeranou majetkovou sankciou za nesplnenie povinnosti dlžníka plniť riadne a včas počas obdobia niekoľkých rokov. Pokiaľ pri posudzovaní primeranosti, resp. prijateľnosti dojednania o výške zmluvnej pokuty pristúpime k jej porovnaniu v Zmluve (ktoré predstavuje 36,5 % ročne) so súhrnom sankcií vo výške 70,23 % ročne, ktorý zákonodarca považuje za primeraný, dospejeme k záveru, že výška zmluvnej pokuty je o 33,73 % nižšia, než je celkový súhrn primeraných sankcií vzťahujúcich sa na omeškanie dlžníka. Pri uvážení skutočnosti, že Zmluva bola uzatvorená v období, kedy súčasťou právneho poriadku nebola taká právna norma, ktorá by exaktným spôsobom limitovala výšku súhrnu prijateľných sankcií dlžníka a tiež toho, že dojednanie o zmluvnej pokute v zmluvách neprekračuje dojednanú výšku súhrnu sankcií ani podľa Nariadenia vlády č. 281/2010 Z.z., účinného v súčasnosti, je toho názoru, že výška zmluvnej pokuty je aj z tohto hľadiska v predmetnom prípade plne primerané a súladné s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Zákon osobitne nereguluje súbeh úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty, v dôsledku čoho je dlžník v prípade omeškania sankcionovaný dvakrát. Ak by aj napriek tomu súd považoval vzhľadom na určité dôvodné osobitosti prípadu, ktoré pripúšťajú názorový odklon od vyššie uvedeného úmyslu zákonodarcu, v takom prípade umožňuje zákon súdu aplikovať § 545a Občianskeho zákonníka a teda podľa uváženia a okolností prejednávanej veci uplatnenú sankciu primerane znížiť. K primeranosti dohodnutej zmluvnej pokuty tiež uviedol, že o neprimeranosti zmluvnej pokuty možno hovoriť len vtedy, keď posudzovaná podmienka zakladá značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. K záveru o neprijateľnosti konkrétnej zmluvnej podmienky však nemožno dospieť iba v závislosti od tej skutočnosti, že výška zmluvnej pokuty je neprimerane vysoká a že zmluvná pokuta prevyšuje výšku samotnej istiny (omeškaných mesačných splátok kúpnej ceny vyplývajúcich zo zmluvy). Uvedené skutočnosti ešte samy osebe nezakladajú, resp. nespôsobujú ten právny záver, že sú neprijateľné. Neprijateľná zmluvná podmienka musí vykazovať ďalšie zákonom predpokladané znaky a to jej preukázateľný následok spočívajúci v značnej nerovnováhe práv a povinností v neprospech spotrebiteľa, pričom samotný charakter spotrebiteľskej zmluvy v spojitosti s existenciou dojednania sankcie za neplnenie v podobe zmluvnej pokuty takúto neprijateľnosť nespôsobuje. V konkrétnom prípade dojednaná výška zmluvnej pokuty 0,1 % denne za každý deň z omeškania je vzhľadom na jej zabezpečovaciu a donucovaciu funkciu a z dôvodu, že má okrem iného slúžiť aj k úhrade všetkých prípadných škôd v majetkovej sfére veriteľa, ktoré je možné v konkrétnom prípade očakávať, je primeranou majetkovou sankciou za nesplnenie povinnosti dlžníka plniť riadne a včas. S poukazom na konštantnosť judikatúry v oblasti primeranosti výšky dojednanej zmluvnej pokuty za porušenie zmluvnej povinnosti, má za to, že rozpor uplatnenej zmluvnej pokuty v sadzbe 0,1 % denne za deň omeškania odporcu s plnením jeho peňažného záväzku s dobrými mravmi tu neexistuje. Uviedol tiež, že k otázke (ne)primeranosti zmluvnej pokuty je namieste hodnotiť inak zmluvnú pokutu dojednanú vo forme pevne stanovenej čiastky a zmluvnú pokutu dojednanú formou určitej sadzby za stanovenú časovú jednotku.
Pevne stanovenú zmluvnú pokutu vo výške niekoľkonásobku zabezpečenej čiastky by bolo zrejme možné pri súčasnom zohľadnení všetkých okolností daného prípadu považovať za neprimeranú práve s ohľadom na pomer medzi hodnotou zabezpečenej pohľadávky a výškou zmluvnej pokuty, ktorú by v takomto prípade bol dlžník povinný zaplatiť hoci len za niekoľko dní omeškania. Rovnaké merítko však nemožno dobre použiť, ak dosiahne celková výška zmluvnej pokuty niekoľkonásobok zabezpečenej pohľadávky v dôsledku dlhodobého omeškania dlžníka. Tu výška zmluvnej pokuty plne závisí na dobe, počas ktorej dlžník svoje povinnosti zabezpečené zmluvnou pokutou neplní. Čím dlhšia je doba omeškania, tým vyššia je zmluvná pokuta. Inak povedané, na neprimeranosť zmluvnej pokuty nemožno poukazovať s ohľadom na jej celkovú výšku, ak je dôsledkom dlhodobého omeškania a s tým spojeného navyšovania o inak primeranú „dennú sadzbu“ zmluvnej pokuty. Opačný záver je neprijateľný, pretože by vo svojich dôsledkoch zvýhodňoval dlžníka (čím dlhšie by dlžník svoje povinnosti neplnil, tým viac by bol zvýhodnený pri posudzovaní prípadnej neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty) a znamenal by spochybnenie funkcií, ktoré má zmluvná pokuta plniť.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 545a Občianskeho zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla a na to o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.
Podľa § 53 ods. 1, 2, 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom od 1.4.2004, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Zmluvu uzavretú medzi pôvodným veriteľom, spoločnosťou Drukos, a.s. a odporcom je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. V súvislosti s tým, podľa § 879f ods. 3,4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53, 54 a 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanoveniami § 53, 54 a 57 tohto zákona podľa odseku 3 sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Súd preto posudzoval súlad ustanovení Všeobecných podmienok týkajúcich sa dojednania zmluvnej pokuty pre prípad porušenia povinností zo strany odporcu s ust. § 53 a 54 Občianskeho zákonníka.
Je treba tiež uviesť, že zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu (hrubý nepomer) v právach a povinnostiach v neprospech slabšej strany sporu, zároveň odporuje aj dobrým mravom a je teda absolútne neplatné a nevyvolalo nikdy záväzné účinky. Preto súd posudzoval otázku platnosti dojednania o zmluvnej pokute v danom prípade v článku I bod 4 Všeobecných obchodných podmienok v zmysle cit. ustanovení § 53, § 54 Obč. zákonníka v znení platnom od 1.4.2004 v spojení so smernicou Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa ustálenej judikatúry, systém ochrany zavedený smernicou Rady 93/13 EHS o nekalých zmluvných podmienkach, vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok / článok 6 smernice/. Súd je oprávnený aj bez návrhu vo svetle smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, prihliadnuť aj v zmluvách uzavretých pred 1.4.2004 na zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa a nepriznať plnenie z takejto podmienky.
V danom prípade v čl. VI. bod 2 Všeobecných obchodných podmienok bolo stranami zmluvy dohodnuté, že predmet nájmu prechádza do vlastníctva nájomcu až zaplatením všetkých splátok, t.j. zaplatením celej kúpnej ceny. Dodávateľ si poistil svoje postavenie vlastníka aj zmluvnou pokutou a to bez ohľadu na výšku dlhu. Za takejto situácie v jednom okamihu je dodávateľ vlastníkom prenajatej veci a zároveň prijíma ekvivalent hodnoty tovaru v podobe peňažných prostriedkov, ktoré môže ďalej investovať a vzniká mu aj nárok na úroky z omeškania. Na rozdiel od navrhovateľa je súd toho názoru, že v danom prípade dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 36,5 % ročne za nezaplatenie splátky nájomného je neprimeraná. Podľa názoru súdu nijako nelimitovaná zmluvná pokuta 0,1 % denne spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa ak zabezpečuje pohľadávku dodávateľa na zaplatenie kúpnej ceny pri súčasnom dojednaní výhrady vlastníctva k predávanému tovaru. Navyše, zmluva ani Všeobecné podmienky neobsahujú dojednania o zmluvnej pokute pre prípad porušenia povinnosti navrhovateľa. Aj v tomto súd vidí nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Okrem toho súd poukazuje tiež na skutočnosť, že predmetnú žalobu podal navrhovateľ po uzavretí zmluvy s odstupom takmer 10-tich rokov, čím pri 36,5%-nej ročnej zmluvnej pokute si navrhovateľ takýmto spôsobom zabezpečuje navýšenie pohľadávky v násobkoch. Výkon práva navrhovateľa, ktorým uplatňuje nárok na zmluvnú pokutu hore uvedeným spôsobom je podľa názoru súdu aj v rozpore s dobrými mravmi. V tej súvislosti tiež súd poukazuje na skutočnosť, že v čase splatnosti splátok kúpnej ceny, t.j. v roku 2001 bola vtedajšia diskontná sadzba centrálnej banky 8,8% ročne a dvojnásobok, teda úroky z omeškania predstavovali 17,6%. V danom prípade zmluvná pokuta o viac ako 100 % prevyšuje úroky z omeškania. Súd preto s poukazom na uvedené dôvody, keďže zmluvné dojednanie v čl. I. bod 4 Všeobecných obchodných podmienok o zmluvnej pokute považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je neplatná, nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty ako neopodstatnený zamietol.
Podľa právneho názoru súdu je potrebné nárok navrhovateľa na zmluvnú pokutu považovať za výkon práva, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi aj z toho dôvodu, že pri takomto uplatnení, ku ktorému došlo po niekoľkých rokoch od porušenia zmluvnej povinnosti odporcom a zo strany osoby odlišnej od osoby samotného veriteľa, v prospech ktorého bola zmluvná pokuta dojednaná a ktorá bola dokonca už šiestym postupníkom predmetnej pohľadávky. Pritom samotnému veriteľovi nič nebránilo si tento nárok uplatniť, naviac keď si ešte v r. 2005. na súde uplatnil u odporcu nárok na zaplatenie dlžnej kúpnej ceny ako aj nárok na úrok z omeškania. Už z tohto konania veriteľa možno vyvodiť, že nemal dostatočný záujem na uhradení zmluvnej pokuty, aj keď si bol vedomý porušenia zmluvnej povinnosti zo strany odporcu,, ktoré tento jeho nárok zakladalo. V minulosti súdy opakovane vo vzťahu k zmluvnej pokute judikovali, že výkon práva na zmluvnú pokutu je v rozpore s dobrými mravmi a je potrebné mu odmietnuť poskytnutie právnej ochrany ak jeho účelom nie je dosiahnutie primárnych funkcií zmluvnej pokuty, ale obohatenie sa na úkor povinnej osoby, resp. jej šikana (porovnaj rozsudok NS ČR zo dňa 20. 4. 2004, sp. zn. 32 Odo 1047/ 2003, rozsudok NS ČR zo dňa 28. 5. 2007, sp. zn. 32 Odo 202/ 2006). Pritom treba poukázať na základné funkcie zmluvnej pokuty, ktorá má zabezpečovací, sankčný a kompetenčný charakter. Tieto základné funkcie však nárok na zmluvnú pokutu môže splniť prevažne vo vzťahu medzi účastníkmi dohody o zmluvnej pokute, teda voči oprávnenej osobe, v prospech ktorej bola zmluvná pokuta dojednaná a len vo vzťahu k tej povinnej osobe, ktorá nejaké povinnosti zo zmluvy porušila. Uplatnením nároku na zmluvnú pokutu v danom prípade, keď si ho uplatňuje navrhovateľ, ktorý je už šiestym postupníkom vo vzťahu k uplatnenej pohľadávke, nedôjde k naplneniu ani zabezpečovacej ani kompenzačnej funkcie zmluvnej pokuty a s ohľadom na dĺžku času, ktorá uplynula od porušenia zmluvnej povinnosti odporcom možno konštatovať, že nedôjde k naplneniu ani jej sankčnej funkcie, najmä keď ako sankcia pre nesplnenie povinnosti zaplatiť kúpnu cenu voči samotnému veriteľovi slúžil už ním uplatnený nárok na úroky z omeškania v konaní vedenom na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 11Ro/151/2005. Takéto uplatnenie nároku na zmluvnú pokutu možno pokladať za šikanózne konanie vo vzťahu k odporcovi, ktoré by v súlade § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemalo požívať právnu ochranu. I z týchto dôvodov bolo potrebné návrh navrhovateľa zamietnuť.
Z ustanovenia § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka tiež vyplýva, že dojednanie o povinnosti zaplatenia zmluvnej pokuty nesmie byť viazané na ďalšiu skutočnosť alebo úkon. V predmetnej zmluve je však zaplatenie zmluvnej pokuty viazané na ďalší úkon žalobcu a to na vyúčtovanie zmluvnej pokuty. Keďže zmluvná pokuta musí byť dojednaná nepodmienene (aj podľa rozhodnutia NS ČR sp. zn. 23 Cdo/2575/2010 zmluvnú pokutu, ktorú je nutné viazať v zmysle § 544 Občianskeho zákonníka vždy na prípad porušenia zmluvnej povinnosti, je nutné dojednať vždy ako nepodmienenú. Nemožno vznik povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu viazať kumulatívne ako na porušenie zmluvnej povinnosti, tak na následné odstúpenie od zmluvy.), je dojednanie zmluvnej pokuty v prejednávanom prípade neplatné. Podľa názoru procesného súdu je totiž rozdiel medzi vznikom práva na zmluvnú pokutu v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti (ako to upravuje zákon) a slobodou oprávneného, či si jej zaplatenie (aj napr. vo vyúčtovanej, kapitalizovanej podobe) uplatní alebo nie a medzi podmienením samotného vzniku práva na zaplatenie zmluvnej pokuty ďalším úkonom - vyúčtovaním oprávneného ako je tomu v prejednávanej veci, čo je neprípustné, pretože povinnosť zaplatenia zmluvnej pokuty nie je viazaná na samotné porušenie povinnosti ale kumulatívne na ďalší úkon oprávneného.
Na záver súd uvádza, že existuje ďalší samostatný dôvod zamietnutia žaloby. Procesnému súdu je známe, že Okresný súd Revúca plnenie zmluvnej pokuty z rovnakého ustanovenia zmluvy (označenej ako zmluva o kúpe na splátky) nepriznal v rozsudku sp. zn. 4C/23/2009 zo dňa 27.01.2011, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/122/2011 zo dňa 19.05.2011. Procesnému súdu je ďalej známe, že zmluvnú podmienku v tzv. kúpe na splátky v čl. I. „Kúpna cena a spôsob jej platenia“, bod. 4, o povinnosti kupujúceho zaplatiť predávajúcemu zmluvnú pokutu pri omeškaní splátky 0,1 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania, ktorá je uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach kúpnej zmluvy, a ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou kúpnej zmluvy o nákupe na splátky, už skôr súdy vyslovili za neprijateľnú zmluvnú podmienku. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Okresného súdu Poprad č. k. 13C/74/2010-40, zo dňa 21. 05. 2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/11/2010, zo dňa 11. 11. 2010.
Je teda zrejmé, že obsahovo totožná zmluvná podmienka (z ktorej sa uplatňuje nárok v tomto konaní) už bola vyhlásená za neprijateľnú resp. z nej nebolo poskytnuté plnenie.
Vzhľadom na ustanovenie § 53a ods.1 Občianskeho zákonníka procesný súd teda ani nemusel (nemohol) pristúpiť k opätovnému vyhodnocovaniu zmluvnej pokuty, pretože je právoplatne judikovaná ako neprijateľná a iný postup by len relativizoval ciele únie zabrániť súvislému používaniu nekalej klauzuly, ktoré má súd naplniť a nie svojou rozhodovacou činnosťou spochybňovať a popierať.
Keďže v danom prípade zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute súd považoval za absolútne neplatné, neprichádza do úvahy moderačné právo súdu, t.j. právo znížiť dojednanú zmluvnú pokutu v zmysle § 545a Občianskeho zákonníka.
Čo sa týka argumentácie zástupcu navrhovateľa v podaní zo dňa 2.4. 2014, kde poukazoval na potrebu prihliadať na ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v tejto súvislosti je potrebné uviesť, že v danom prípade sa na zmluvný vzťah medzi odporcom a pôvodným veriteľom spoločnosťou Drukos, a.s. nevzťahujú ustanovenia Zákona č. 129/2010 Z.z. účinného od 2.4.2010, s poukazom na prechodné ustanovenia citovaného zákona, a to § 25 ods. 1 cit. zákona a ani ustanovenie § 3a ods. 1,2 Nariadenia vlády č. 281/2010 Z.z. účinného od 1.7.2010, s poukazom na prechodné ustanovenia uvedeného nariadenia, a to § 10b cit. zákona, keďže sa jedná o zmluvný vzťah založený zmluvou zo dňa 15.8. 2001.
Navyše, časť navrhovateľom uplatneného nároku v spore, konkrétne zmluvná pokuta vo výške 0,1 % denne zo sumy 1.238,50 eur od 16.7. 2003 do 20.8. 2006 (teda za obdobie spred troch rokov od podania návrhu na súd) je premlčaná a pre odporcom vznesenú námietku premlčania bolo potrebné v tejto časti (v sume 1.400,86 eur) i z tohto dôvodu návrh navrhovateľa zamietnuť.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. V konaní si náhradu trov uplatnil len navrhovateľ, ktorý však bol v spore v celom rozsahu neúspešný a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu písomne v dvoch vyhotoveniach.
V zmysle § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.