Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_16Co-7-2023.pdf
PDF · 102.67 KB
Case nature
Subarea
16Co/7/2023
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a sudcov JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Milana Majerníka v spore Ž.: X/ N. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/XXX, XXX XX E. F., 2/ C. Š.M.E., U.. XX.XX.XXXX, R. Q. XXXX/XXX, XXX XX E. Ľ., obaja zastúpení Advokátskou kanceláriou VIS LEGIS, s.r.o., so sídlom Panenská 7, 811 03 Bratislava, IČO: 47 728 949, proti žalovanej: G. H., U.. XX.XX.XXXX, R. G. XXX/XX, XXX XX E. Ľ., zastúpená Mgr. Tomáš Herman, advokát so sídlom Kmeťova 13, 040 01 Košice, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v konaní o určenie neúčinnosti Dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 3C/3/2023-81 zo dňa 27.01.2023 takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanej povinnosť nenakladať s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v katastrálnom území E. Ľ., obec E. Ľ., okres E. Ľ. evidovanými Okresným úradom E. Ľ., katastrálnym odborom na liste vlastníctva číslo XXXX, a to pozemok, parcely registra „C“, parc. č. XXXX, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 690 m2, pozemok, parcely registra „C“, parc. č. XXXX/X, druh pozemku: Orná pôda, o výmere 171 m2 a rodinný dom so súp. č. XXX, postavený na pozemku parcely registra „C“, parc. č. XXXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 690 m2, vo vlastníctve žalovanej v podiele 1/1, najmä aby tieto nepredala, nedarovala tretím osobám alebo iným spôsobom nescudzila, nezaťažila záložným právom, vecným bremenom, nezriadila predkupné právo v prospech tretích osôb alebo nevložila ako vklad do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ustanovení § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1, 2 písm. c), § 326 ods. 1, 2, 329 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“).
3. Žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 12.01.2023 sa žalobcovia v 1. a v 2. rade domáhajú určenia neúčinnosti dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavretej, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený na základe rozhodnutia Okresného úradu E. F., katastrálny odbor č. H.-XXXX/XXXX zo dňa 09.08.2022 tak, že táto je v časti vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, špecifikovaným v žalobe, voči žalobcovi I a žalobcovi II právne neúčinná a zároveň sa domáhali nariadenia neodkladného opatrenia.
4. Uviedli, že v upomínacom konaní si voči dlžníkovi G. H., manželovi žalovanej, uplatnili nárok na vrátenie časti uhradenej ceny diela z titulu bezdôvodného obohatenia vo výške 41.524,38 Eur, nárok na náhradu škody vo výške 871,57 Eur a nárok na náhradu škody vo výške 500,00 Eur, a to z dôvodu odstúpenia od Zmluvy o dielo, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcami a G. H.. Okresný súd Banská
Bystrica vydal platobný rozkaz sp. zn. 25Up/765/2020 dňa 13.05.2020, ktorým v celom rozsahu priznal žalobcom uplatňovaný nárok, avšak tento bol ex lege zrušený po podanom odpore zo strany dlžníka. Následne bol spor postúpený na príslušný súd Stará Ľubovňa, ktorý rozhodol rozsudkom zo dňa 04.11.2022, č.k. 8C/36/2020-349 tak, že II. výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom sumu 42.705,95 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 42.155,95 Eur od 27.07.2019 do zaplatenia a vo výške 5 % ročne zo sumy 550,00 Eur od 06.06.2020 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania. Tento rozsudok však nenadobudol doposiaľ právoplatnosť, nakoľko dlžník podal voči nemu odvolanie.
5. V priebehu konania 8C/36/2020 uzatvoril dlžník G. H. so žalovanou, ktorá je jeho manželkou, Dohodu o vyporiadaní BSM (ďalej len „Dohoda“), predmetom ktorej boli o. i. aj nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania. Na základe tejto dohody a povolením vkladu č. H.-XXXX/XXXX zo dňa 09.08.2022 sa žalovaná stala výlučnou vlastníčkou týchto nehnuteľností, pričom žalovaná a dlžník vystupovali od počiatku ako bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností, a to rovnako v čase uzatvorenia Zmluvy o dielo medzi žalobcom a dlžníkom až do dňa 09.08.2022. Manželstvo žalovanej a dlžníka však naďalej trvá. Žalobcovia tak ku dňu podania žaloby majú voči dlžníkovi súdom priznanú pohľadávku, ktorú dlžník neuhradil ani sčasti a žalobou sa domáhajú, aby súd určil, že Dohoda v časti vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov k uvedeným nehnuteľnostiam je voči žalobcom právne neúčinná.
6. Žalobcovia spolu so žalobou podali návrh, ktorým žiadali súd, aby nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by žalovanej uložil povinnosť, aby nenakladala s nehnuteľnosťami, ktoré sú špecifikované v žalobe, vo vlastníctve žalovanej v podiele 1/1, najmä aby tieto nepredala, nedarovala tretím osobám, alebo iným spôsobom nescudzila, nezaťažila záložným právom, vecným bremenom, nezriadila predkupné právo v prospech tretích osôb alebo nevložila ako vklad do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
7. Návrh odôvodnili potrebou zabezpečiť reálnu vymožiteľnosť pohľadávky žalobcov v prípade, ak žalobcovia budú úspešní vo veci samej a dôjde k vysloveniu relatívnej neúčinnosti Dohody. Majú za to, že riadne osvedčili existenciu vymáhateľnej pohľadávky voči dlžníkovi spolu v sume 42.705,95 Eur s prislúchajúcimi úrokmi z omeškania, pričom táto pohľadávka nie je premlčaná, a ktorú dlžník ku dňu podania návrhu neuhradil, a to ani sčasti. Rovnako majú za to, že osvedčili skutočnosť, že dlžník v čase existencie pohľadávky vyporiadal svoje bezpodielové spoluvlastníctvo v časti týkajúcej sa uvedených nehnuteľností, kde výlučnou vlastníčkou sa stala jeho manželka, žalovaná. Dlžník tak navyše urobil v čase, kedy nielenže mu bola známa existencia pohľadávky, ale žalobcovia si pohľadávku už uplatňovali v súdnom konaní, kde sa uskutočnilo 04.04.2022 pojednávanie za prítomnosti dlžníka, na ktorom prvoinštančný súd predniesol svoj predbežný právny názor, že nárok žalobcov na zaplatenie pohľadávky je dôvodný.
8. Žalobcovia majú za to, že bez nariadenia neodkladného opatrenia by im hrozila ťažko napraviteľná ujma, nakoľko vlastníctvo žalovanej nie je nijako obmedzené počas konania vo veci samej na základe žaloby, a teda žalovaná môže nehnuteľnosti kedykoľvek ďalej prevádzať na tretie osoby, resp. zaťažovať ich. Existuje bezprostredná hrozba, že výkon súdneho rozhodnutia v prípade úspechu žalobcov vo veci samej bude nielen ohrozený, ale úplne zmarený. Existuje vážna hrozba, že žalovaná účelovo prevedie predmetné nehnuteľnosti na ďalšiu osobu, resp. ich zaťaží, čím sťaží prípadne úplne zmarí uspokojenie pohľadávky žalobcov. S ohľadom na skutočnosť, že dlžník podľa verejne prístupných informácií nemá iný majetok takej hodnoty, ktorý by bol schopný pokryť pohľadávku žalobcov voči dlžníkovi, samotným prevodom nehnuteľností, prípadne aj len ich časti z vlastníctva žalovanej na tretiu osobu, prípadne ich zaťažením, by žalobcovia nemali možnosť uspokojiť sa z ich predaja v exekúcii, čím by bolo domáhanie sa nároku žalobcov na úhradu ich pohľadávky zmarené. V prípade prevodu alebo zaťaženia nehnuteľností žalovanou hrozí zhoršenie právnej pozície žalobcov do takej miery, že sa im viac neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu vo veci samej, keďže prípadné rozhodnutie vo veci samej v prospech žalobcov by bolo nevymožiteľné v exekúcii a zároveň by bola popretá podstata a zmarený zmysel a význam inštitútu odporovateľnosti právnych úkonov, ktorým je ochrana veriteľa a predchádzanie účelovému znižovaniu hodnoty majetku dlžníka.
9. Hrozba a dôvodná obava z ďalšieho scudzovania nehnuteľností vyplýva podľa žalobcov najmä z tej skutočnosti, že po tom ako na pojednávaní vo veci vedenej pod sp. zn. 8C/36/2020 dňa 04.04.2022 zákonný sudca vyslovil svoj právny názor na vec, žalovaná spolu s manželom dlžníkom za trvania manželstva podnikli kroky k tomu, aby manžel ako dlžník už nebol vlastníkom nehnuteľnosti (a to ani v rámci BSM) a uzatvorili Dohodu. Nie je možné opomenúť skutočnosť, že ide o zjavné účelové zbavenie sa majetku dlžníka a iný dôvod je viac ako nepravdepodobný. Dlžník je napríklad podnikateľom už viac ako 20 rokov, a teda aj z toho dôvodu je nepravdepodobné, že práve v čase kedy dlžník čelí súdnemu pojednávaniu by mohlo ísť o zrušenie BSM z tohto dôvodu. O to väčšia hrozba a obava zo scudzenia nehnuteľností vznikla v čase, kedy boli žalobcovia v prvoinštančnom konaní úspešní a bol vydaný rozsudok, voči ktorému dlžník podal odvolanie a tým si spolu so žalovanou ako zabezpečili väčší časový priestor na to, aby v rámci rodiny svoj majetok „zakryli“ alebo sa ho účelovo mohli zbaviť.
10. Proti uzneseniu podala včas odvolanie žalovaná namietajúc, že žalobcovia neosvedčili žiadny zo zákonných predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhovateľ musí osvedčiť aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy a navrhované neodkladné opatrenie by malo byť primerané zabezpečovanému nároku a musí byť prípustné. Neodkladné opatrenie musí mať vzťah k právneho vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom konania vo veci samej. Jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov konania a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie nemožno nariadiť iba na základe tvrdení alebo domnienok navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Nárok žalobcov týkajúci sa vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu - dohody o vyporiadaní BSM je nepravdepodobný, a preto nie je splnený ani základný predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia. Samotná existencia dlhu nemôže byť bez ďalšieho dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Okrem existencie nároku musí navrhovateľ osvedčiť, že budúci výkon rozhodnutia by mohol byť ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Medzi skutočnosti svedčiace o tom, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom rozhodnutia postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery. (Uznesenie NSSR Z 22.07.1977, sp. Zn. 5Obo/144/1997). Žalovaná sa takéhoto konania nedopustila, resp. žalobcovia takéto konanie zo strany žalovanej netvrdili, ani nepreukázali. Úvahy žalobcov teda existujú iba v teoretickej rovine. Na tak závažné zásahy zo strany súdu, aby bolo obmedzené vlastnícke právo žalovanej, nejestvuje zákonný dôvod, keďže žalobcovia ničím konkrétnym neosvedčili dôvodnosti obavy, že by budúci výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Žalobcovia súdu neosvedčili ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ktoré musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sleduje zabezpečenie výkonu rozhodnutia v budúcnosti. Okrem existencie nároku však musí žalobca preukázať, že bez neodkladného zásahu súdu by bol prípadný výkon rozhodnutia ohrozený.
11. Obavu, že by žalovaná v blízkej budúcnosti nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve mienila napríklad predať alebo scudziť, a tým znemožniť výkon budúceho rozhodnutia žalobcovia žiadnym konkrétnym úkonom žalovanej smerujúcim k takejto činnosti ani len neoznačili. Žalovaná sa nedopustila žiadneho úkonu smerujúceho k zmenšeniu jej majetku. Žalobcami uvádzané dôvody sú prezentované iba v teoretickej rovine a nie sú ničím podložené. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je nedôvodný.
12. Poukazujúc na zmysel žaloby podľa ust. 42a OZ (odporovacej žaloby) a na judikatúru Najvyššieho súdu Českej republiky (rozsudky Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 21 Cdo 1912/2001, sp. zn. 2 Cdon 1703/96, sp. zn. 21Cdo 4333/2007 a sp. zn. 30 Cdo 366/2008, Rč 26/2000) žalovaná ďalej namietala, že žalobcovia nedisponujú vymáhateľnou pohľadávkou a doposiaľ nejestvuje záver o tom, že dlžníkov úkon ukrátil ich uspokojenie. Rovnako úvahy žalobcov o tom, že žalovaná pristúpila k zrušeniu BSM a následne k podpisu dohody o vyporiadaní BSM za účelom poškodenia záujmov žalobcov sú ničím nepodložené teoretické úvahy žalobcov. Žalovaná pristúpila k zrušeniu BSM z vážnych osobných dôvodov, ktoré v prípade potreby uvedie súdu na pojednávaní. Napadnuté rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia je nedôvodný. Inštitút odporovateľnosti, tak ako je vymedzený v ustanovení § 42a OZ, slúži a je určený pre potreby exekučného konania. Z uvedeného vyplýva, že vyslovenie právnej neúčinnosti dohody o vyporiadaní BSM nemôže predstavovať podklad pre výkon rozhodnutia (exekúcie), ktorý by umožňoval veriteľovi - t. j. žalobcom, ktorí majú voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku,
domáhať sa v exekúcii proti žalovanej uspokojenia svojej pohľadávky z majetku, ktorý by dlžníkovi v dôsledku jeho odporovateľného úkonu ušiel. Je tomu tak preto, že na základe dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov nezískala žalovaná od dlžníka žiaden prospech. Žalovaná vlastnila 100% majetku patriaceho do BSM aj pred uzavretím dohody o vyporiadaní BSM, teda žiadnym spôsobom sa neobohatila. Úkonom, ktorému žalobcovia odporujú odporovacou žalobou, nedošlo k rozšíreniu majetku žalovanej.
13. Súdne konanie vedené na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn.: 8C/36/2020, v rámci ktorého žalobcovia uplatnili nárok voči manželovi žalovanej nie je právoplatne skončené a žalobcovia teda nie len že nevedú voči manželovi žalovanej exekučné konanie (a až vtedy by sa objektívne mohli za splnenia zákonných podmienok domáhať odporovateľnosti právneho úkonu), ale nemajú k dispozícii ani len právoplatné rozhodnutie svedčiace o dôvodnosti ich nároku voči manželovi žalovanej. Napadnuté rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia žalovanej obmedzujúce ju v jej vlastníckych právach je preto v príkrom rozpore s judikatúrou a základnými ľudskými právami zaručenými Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
14. Vzhľadom na uvedené žalovaná žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
15. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 C.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.
16. Zo spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že súd doručil odvolanie žalovanej proti rozhodnutiu o nariadení neodkladného opatrenia žalobcom na vyjadrenie. Žalobcovia sa k odvolaniu žalovanej nevyjadrili.
17. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
18. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
19. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
20. Podľa § 325 ods. 2 písm. c/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.
21. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
22. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
23. Nariadiť neodkladného opatrenia je možné, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladných opatrení je bezodkladná potreba úpravy pomerov strán sporu a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez bezodkladnej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ohrozené. V danom prípade je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné
skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana ako i osvedčenie, že je nebezpečie bezprostrednej ujmy. Je potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby dočasnej bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Osvedčiť takúto hrozbu, ujmu, je povinná strana podávajúca návrh v rámci popisu rozhodujúcich skutočností z priložených dôkazov.
24. V predmetnej právnej veci sa žalobcovia žalobou vo veci samej domáhajú určenia neúčinnosti dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorú uzatvorili žalovaná a G. H., manžel žalovanej a dlžník žalobcov. Vklad Dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva bol povolený na základe rozhodnutia Okresného úradu E. Ľ., katastrálny odbor č. H.-XXXX/XXXX zo dňa 09.08.2022. Ide o nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území E. Ľ., obec E. Ľ., okres E. Ľ. evidované Okresným úradom E. Ľ., katastrálnym odborom na liste vlastníctva číslo XXXX, a to pozemok, parcely registra „C“, parc. č. XXXX, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 690 m2, pozemok, parcely registra „C“, parc. č. XXXX/X, druh pozemku: Orná pôda, o výmere 171 m2 a rodinný dom so súp. č. XXX, postavený na pozemku parcely registra „C“, parc. č. XXXX, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 690 m2, voči žalobcovi I a žalobcovi II právne neúčinná, na základe ktorej bezodplatne previedol na žalovanú nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území: E., obec: E., okres: E., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, evidovanom Okresným úradom E., katastrálny odbor, a to: pozemky: parc reg. „C“ č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 288 m2 a parc. reg. „C“ č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie výmera 61 m2 (ďalej len „nehnuteľnosti“). Žalobcovia existenciu potreby dočasne upraviť pomery účastníkov konania dôvodili predovšetkým existenciou rizika, že žalovaný bude uskutočňovať ďalšie kroky smerujúce k prevodu nehnuteľnosti v jeho vlastníctve, pričom nariadením neodkladného opatrenia je potrebné zabrániť vzniku nenávratného alebo ťažko napraviteľného stavu, ktorý vznikne, ak žalovaná prevedie vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na tretiu osobu.
25. Po oboznámení sa s obsahom spisu a vzhľadom na predmet konania vo veci samej (odporovateľnosť právneho úkonu) odvolací súd v súlade so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, keď žalobcovia osvedčili naliehavosť bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, nebezpečie bezprostrednej ujmy a to, že by exekúcia bola ohrozená. Taktiež preukázali (samotné skutočnosti vyplývajúce zo spisu) svoje tvrdenia ako podložené, a to že žalovaný previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam patriacim do bezpodielového spoluvlastníctva manželov na žalovanú, ktorá je jeho manželkou. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie náležite a presvedčivým spôsobom odôvodnil, a na ktoré odôvodnenie v celom rozsahu poukazuje aj odvolací súd, a s ktorým sa s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. stotožňuje. Námietky žalovanej uvádzané v odvolaní sú právne irelevantné, nemajú žiadny vplyv na vecnú správnosť záverov súdu prvej inštancie, t. j. na potrebu nariadenia neodkladného opatrenia.
26. Odvolací súd konštatuje, že inštitút odporovateľnosti je inštitútom zabezpečenia výkonu rozhodnutia a zmyslom žaloby podľa ust. § 42a Občianskeho zákonníka a z pohľadu žalujúceho veriteľa dosiahnutie rozhodnutia súdu o určení, že dlžníkom učinený právny úkon, ktorý skracuje veriteľove vymáhateľné pohľadávky, je voči nemu neúčinný. Vyhovujúce súdne rozhodnutie o odporovacej žalobe potom predstavuje podklad k tomu, že sa veriteľ môže na základe exekučného titulu, vydaného proti dlžníkovi, domáhať výkonu exekúcie postihnutím toho, čo odporovaným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to nielen proti dlžníkovi, ale aj voči osobe, s ktorou alebo v prospech ktorej bol právny úkon urobený. V prípade, že uspokojenie veriteľa z tohto majetku nie je dobre možné, musí sa veriteľ namiesto určenia neúčinnosti právneho úkonu domáhať toho, aby mu ten, komu z odporovateľného právneho úkonu vznikol prospech, vydal takto získané plnenie. Odporovacia žaloba je teda právnym prostriedkom, ktorý slúži na uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní, a to postihnutím vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, ktoré odporovaným právnym úkonom ušli z dlžníkovho majetku, prípadne vymožením peňažnej náhrady vo výške odpovedajúcej prospechu získaného z odporovateľného právneho úkonu.
27. K odvolacím námietkam žalovanej odvolací súd konštatuje, že žalovaná v odvolaní neuviedla žiadne také skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia. Žalobcovia sa v tomto konaní domáhajú určenia neúčinnosti dohody o vyporiadaní bezpodielového manželov (ďalej
len BSM), ktorými sú žalovaná a jej manžel G. H., ktorý je ich veriteľom. Je potrebné vziať na zreteľ, že veriteľ uzatvoril so žalovanou dohodu o vyporiadaní BSM v prebiehajúcom konaní o zaplatenie 42.945,- Eur s príslušenstvom, kde žalobcami sú žalobcovia identický v tomto konaní. Okresný súd Stará Ľubovňa o tomto nároku žalobcov už rozhodol rozsudkom sp. zn. 8C/36/2020 zo dňa 04.11.2022, ktorým priznal žalobcom voči veriteľovi G. H. nárok na zaplatenie sumy 42.705,95 Eur s prísl. V dôsledku odvolania podaného žalovaným v tomto konaní (veriteľom žalobcov) však vec nie je doposiaľ právoplatne skončená.
28. Pokiaľ žalovaná v odvolaní namietala, že dohodu o vyporiadaní BSM uzatvorila z vážnych osobných dôvodov, odvolací súd konštatuje, že okolnosti uzatvorenia tejto dohody môžu byť predmetom posudzovania len v konaní vo veci samej. Odvolací súd tiež konštatuje, že je potrebné prihliadať na všetky okolnosti súvisiace s touto vecou, t. j. nielen na toto konanie o odporovateľnosť právneho úkonu, ale tiež na prebiehajúce konanie o zaplatenie peňažnej sumy, ktorej sa žalobcovia domáhajú voči manželovi žalovanej. Od výsledku rozhodnutia v tejto prejednávanej veci je závislé tiež uspokojenie pohľadávky žalobcov v prípade úspechu v konaní sp. zn. 8C/36/2020 vedenej na Okresnom súde Stará Ľubovňa. Vyslovenie právnej neúčinnosti dohody o vyporiadaní BSM tak môže predstavovať podklad pre výkon rozhodnutia (exekúciu), ktorý by umožňoval veriteľovi - t. j. žalobcom, ktorí majú voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku, domáhať sa v exekúcii uspokojenia svojej pohľadávky z majetku, ktorý by dlžníkovi v dôsledku jeho odporovateľného úkonu ušiel.
29. K odvolacej námietke žalovanej, že žalobcovia nedisponujú vymáhateľnou pohľadávkou odvolací súd len na záver poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej odporovateľnosť právnych úkonov je inštitút hmotného práva upravený v § 42a a § 42b Občianskeho zákonníka a neúčinnosť právneho úkonu je hmotnoprávnym následkom ukracujúceho charakteru tohto konania. Len zo skutočnosti, že k uspokojeniu pohľadávky veriteľa dôjde až v exekučnom konaní, nemožno vyvodzovať záver, že vymáhateľnou pohľadávkou je pohľadávka vykonateľná. Nemožno opomenúť, že v prípade úspešnosti veritelia v konaní o odporovacej žalobe, môže dôjsť k dobrovoľnému plneniu dlžníka (a teda dôsledkom nemusí byť výkon rozhodnutia - exekúcia). Niet sporu o tom, že účelom odporovacej žaloby je ochrana veriteľa (porovnaj Uznesenie NS SR 1VCdo/1/2022 zo dňa 17.05.2022).
30. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.1 C.s.p. ako vo výroku vecne správne potvrdil.
31. Podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
32. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).