Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1To-13-2013.pdf
PDF · 112.97 KB
Case nature
Area
Subarea
1To/13/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr. Petra Tobiaša a JUDr. Martiny Zeleňakovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 20.3.2014 v trestnej veci vedenej proti obžalovanému J. A. pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.1, ods.2 písm. b/ Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaného J. A. a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 4T 151/12 zo dňa 21.1.2013, takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/, ods. 2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.
Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.
Obžalovanému
J. A., nar. XX.X.XXXX na R., trvale bytom
Q., Ul. V. č. XXXX/XX,
u k l a d á
Podľa § 194 ods. 2 Tr. zákona, s použitím § 41 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 3 Tr. zák., pri zistení prevahy poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. d/,l/ Tr. zákona nad priťažujúcou okolnosťou podľa § 37 písm. h/ Tr. zákona, úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 /dvoch/ rokov, 1 /jedného/ mesiaca a 9 / deviatich/ dní.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona ho pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona u k l a d á trest prepadnutia vecí, a to 2 ks kombinovaných klieští s rukoväťou červenej farby a žltej farby, 2 ks klieští čiernej farby, 1 ks šrubovák plochý sivooranžovej farby.
Podľa § 60 ods. 6 Tr. zák. sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva štát.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 4T 114/2010 zo dňa 1.6.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4To 42/2011 zo dňa 3.11.2011 bol obž. J. A. uznaný vinným:
v bode 1/ rozsudku z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
- dňa 20.9.2009 v presne nezistenom čase okolo 03.30 hod. prišiel k uzamknutej kovovej bráne vedúcej do objektu firmy Shopcentrum na Ul. A. XXXX v Q., ktorú preliezol, dostal sa na dvor firmy, kde na druhom okne v poradí, na zadnej stene potravín firmy kameňom rozbil dvojitú sklenenú výplň dvojdielneho okna rozmerov 0,9m x 0,9 m a cez okno vošiel do skladu potravín, cez ktorý sa dostal na predajňu, kde prišiel k pokladni, z ktorej šuflíka vybral peňažnú hotovosť v drobných minciach a bankovkách v celkovej sume najmenej 200,- eur, následne si otvoril stojan na cigarety, umiestnený nad pokladnicou, z ktorého vybral a ukradol presne nezistené množstvo alkoholických nápojov zn. vodka Kodiak, Marhuľovica, Hruškovica, Slivovica, Čerešňovica a iné, všetko vo fľašiach po 0,7 litra a presne nezistené množstvo cigariet rôznych značiek, prešiel k pultu s liehovinami, kde ukradol presne nezistené množstvo alkoholických nápojov rôznych značiek balených v ploských fľašiach po 0,2 litra, čím svojím konaním spôsobil spoločnosti Shopcentrum s.r.o. Snina krádežou peňažnej hotovosti a tovaru škodu vo výške celkom 1.179,94 eur a poškodením zariadenia škodu vo výške celkom 29,40 eur,
v bode 2/ rozsudku z prečinu porušovania domovej slobody spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 194 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák., na tom skutkovom základe, že
- spolu s ods. P. P. dňa 2.4.2010 v čase okolo 17.55 hod. po vzájomnej spoločnej dohode a súčinnosti neoprávnene vošli do oploteného dvora rodinného domu na ul. P. J. č. XXX/XX v I. O. patriaceho F. I., kde ods. P. P. ostal sedieť pod prístreškom vo dvore a obv. J. A. došiel do stredu dvora ku odstavenému osobnému motorovému vozidlu tov. zn. Škoda Fabia EČ SV 383AK, kde cez neuzamknuté dvere na strane vodiča vošiel dnu do tohto vozidla a prehraboval sa v priehradkách, pričom bol vyrušený majiteľom vozidla F. I., v dôsledku čoho vyskočil von z vozidla, vybehol cez bránku na cestu a utiekol preč, ale bol zadržaný hliadkou OO PZ Snina, pričom svojim konaním nespôsobili majiteľovi vozidla F. I. žiadnu škodu.
V bodoch 3/,4/,5/,6/ rozsudku uznal súd prvého stupňa obžalovaných J. A. a K. B. za vinných z prečinu krádeže spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., v skutku 4 v štádiu pokusu tohto prečinu podľa § 14 Tr. zák. a u obžalovaného J. A. aj podľa § 212 ods. 3 písm. b/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že
3/ - po predchádzajúcej vzájomnej dohode dňa 7.7.2010 v čase okolo 05.30 hod. vošli cez neuzamknuté dvere Zdravotného strediska na ul. C. č. X v O. do čakárne na prízemí do budovy, kde pomocou klieští sa obv. J. A. neúspešne pokúsil vylomiť dvere na kávomate zn. XM 180 H/5, následne s pomocou obž. K. B. za súčasného použitia klieští tieto vypáčili a odcudzili euromincovník zn. JEDY COIN SYSTEM, model 5600 EXE, no. 4113460 a finančnú hotovosť tam sa nachádzajúcu, čím takto svojím konaním spôsobili firme J. L. MI-DO, E. č. XXX, okr. O. škodu vo výške 814,60 eur a poškodením kávomatu škodu vo výške 27,97 eur,
4/ - po predchádzajúcej vzájomnej dohode dňa 7.7.2010 v čase okolo 07.15 hod. prišli ku kávomatu zn. Rheavendors, model Sagoma H/5, nachádzajúcemu sa vo vestibule na prízemí budovy Polikliniky s nemocnicou A. E. na ul. X. F. v O., kde obž.K. B. pomocou šrubováka vylomil plastový kryt na vydávacom okienku nápojov, následne na ňom rozlomil a odstránil plastový držiak na nápoje a cez takto vzniknutý otvor sa pokúsil odcudziť mincovník s finančnou hotovosťou, pričom obž. J. A. ho po celý čas kryl telom, nakoľko však boli vyrušení okoloidúcimi, z miesta činu utiekli, čím tak svojím konaním spôsobili firme Kávomaty s.r.o., Nižná brána 2, Kežmarok škodu vo výške 56,89 eur,
5/ - po predchádzajúcej vzájomnej dohode dňa 7.7.2010 v čase okolo 11.00 hod. na ul. Q. č. X v O. prišli ku kávomatu zn. Rheavendors Group, model Sagoma H/5, nachádzajúcemu sa pri vstupe do potravín VMP, kde obv. K. B. pomocou šrubováka vypáčil na tomto držiak na zachytávanie pohárov, ako aj prepadovú mriežku a nádobku na zachytávanie pretečených nápojov a keď sa neúspešne pokúsil vypáčiť dvere na kávomate a odcudziť z neho finančnú hotovosť, odišli, pričom po polhodine sa opäť vrátili a obž. K. B. šrubovákom vypáčil dvere na kávomate, tieto v ľavej spodnej časti vyhol, zámok na dverách rozlomil a vybral z neho mincovník aj s finančnou hotovosťou, pričom obž. J. A. ho po celý čas kryl telom, čím tak svojím konaním spôsobili poškodenému P. V. škodu vo výške 155,90 eur a poškodením kávomatu škodu vo výške 62,94 eur,
6/ - po predchádzajúcej vzájomnej dohode dňa 27.6.2010 v čase okolo 11.00 hod. vošli do vstupnej haly Nemocnice s poliklinikou v Q., kde obž. K. B. sa rukou snažil vytrhnúť umelohmotnú mriežku na prednej strane kávomatu tam sa nachádzajúceho a keďže sa mu to nepodarilo, odišli do centra mesta Q., kde si zaobstarali šrubovák a kliešte a s týmito sa do nemocnice v čase okolo 17.00 hod. toho istého dňa vrátili, pričom obž. J. A. dával pozor vo dverách vstupnej haly a obv. K. B. pomocou klieští a šrubováka vytrhol príklop na kase kávomatu, kde následne sa dostal do mincovníka, z ktorého aj s obž. J. A. odcudzili finančnú hotovosť, ktorú si rozdelili rovným dielom, čím takto svojím konaním spôsobili spoločnosti Kávomaty s.r.o., Nižná brána 2, Kežmarok, prevádzka Chemlonská 1, Humenné, škodu vo výške 75,25 eur a poškodením zariadenia kávomatu vo výške 84,88 eur.
V bode 7/ rozsudku uznal prvostupňový súd obž. J. A. za vinného zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. zák. a obžalovaného K. B. za vinného z prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 2 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že
- v presne nezistenom čase v mesiacoch jún a júl 2010 v meste Ostrava v Českej republike obž. J. A. si zadovážil injekčnú striekačku so zrezanou hlavicou, s hmotnosťou 0,44 g a s obsahom 0,5ml neznámej látky, pričom túto v presne nezistenom čase v mesiaci júl 2010 previezol do Slovenskej republiky a dal ju používateľovi K. B., pričom podľa znaleckého posudku sp. zn. PPZ-3882/KEÚ-KE-EXP-2010 predmetná injekčná striekačka obsahovala 80,3 % metamfetamínu, z ktorého by bolo možné pripraviť 9 až 35 obvykle jednorázových dávok, ktoré sú schopné ovplyvniť psychiku človeka, pričom v zmysle zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných, psychotropných látkach a prípravkoch patrí metamfetamín do II. skupiny psychotropných látok,
Za to obž. J. A. podľa § 172 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 2 Tr. zák., § 39 ods. 1 Tr. zák.,pri zistení poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písm. d/ Tr. zákona a priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h/ Tr. zák. uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 /päť / rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona ho pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona mu uložil aj trest prepadnutia vecí a to 2 ks kombinovaných klieští s rukoväťou červenej farby a žltej farby, 2 ks klieští čiernej farby, 1 ks šrubovák plochý sivooranžovej farby.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. zároveň uložil obžalovanému J. A. povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti Shopcentrum s.r.o. so sídlom v Snine, Ul. Komenského 1333, IČO: 31656013 škodu vo výške 1.209,34 eur, pričom podľa § 288 ods. 2 Tr. por. tohto poškodeného so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil obž. J. A. a obž. K. B. aj povinnosť nahradiť spoločne a nerozdielne poškodenému Kávomaty, s.r.o., so sídlom Nižná Brána 2, Kežmarok, IČO: 31735657 škodu v sume 217,02 eur a poškodenému P. V., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. O.. XXX/XX, O., škodu v sume 218,84 eur.
Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Tdo 44/2012 zo dňa 16.8.2012 bol na základe dovolania zrušený citovaný rozsudok krajského súdu v celom rozsahu a zároveň bol zrušený aj rozsudok Okresného súdu Humenné sp. zn. 4T 114/2010 z 1.6.2011 vo výroku o vine v bode 7/ právne posúdený ako zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods.1 písm. b/, písm. c/ Tr. zák. a vo výroku o treste. Zároveň boli zrušené aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Následne rozsudkom Okresného súdu Humenné zo dňa 21.1.2013 sp. zn. 4T 151/2012 bol obžalovaný J. A. podľa § 285 písm. c/ Tr. por. oslobodený spod obžaloby okresného prokurátora Humenné 1Pv 365/2010 zo dňa 15.12.2010 zo skutku uvedeného v pôvodnom rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 1.6.2011 sp. zn. 4T 114/2010 pod bodom 7/ právne kvalifikovaného ako zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo pre-kurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods.1 písm. b/, písm. c/ Tr. zák., pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný J. A. a za skutky uvedené pod bodmi 1/ až 6/ pôvodného rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 4T 114/2010 zo dňa 1.6.2011 v znení rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4To 42/2011 zo dňa 3.11.2011 uložil obž. J. A. podľa § 194 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 41 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods.2 Tr. zák. prihliadnuc na poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písm. l/, n/ Tr. zák. oproti priťažujúcim okolnostiam uvedeným v § 37 písm. h/, m/ Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 /troch/ rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona obžalovaného pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona uložil obž. J. A. aj trest prepadnutia vecí, a to 2 ks kombinovaných klieští s rukoväťou červenej farby a žltej farby, 2 ks klieští čiernej farby, 1 ks šrubovák plochý sivooranžovej farby, ktorých vlastníkom sa podľa § 60 ods. 6 Tr. zák. stáva štát.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. zároveň uložil obžalovanému J. A. povinnosť nahradiť poškodenému T. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., Z. C. č. XXXX/XX škodu vo výške 1.209,34 eur, pričom podľa § 288 ods. 2 Tr. por. tohto poškodeného so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil obž. J. A. aj povinnosť nahradiť poškodenému Kávomaty, s.r.o., so sídlom Nižná Brána 2, Kežmarok, IČO: 31735657 škodu v sume 217,02 eur a poškodenému P. V., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. O.. XXX/XX, O., škodu v sume 218,84 eur.
Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podali písomne odvolanie tak obžalovaný, ako aj okresný prokurátor.
Okresný prokurátor napadol rozsudok vo výroku, ktorým bol obžalovaný oslobodený spod obžaloby pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods.1 písm. b/, písm. c/ Tr. zák., ako aj výrok o uloženom treste, kde namietal, že podľa jeho názoru nie je zrejmé, aby obžalovaný napomáhal orgánom činným v trestnom konaní a teda nebola správne obžalovanému priznaná poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zák., rovnako tak namietal, že súdom prvého stupňa bolo nezákonne použité ust. § 36 písm. l) Tr. zák. Na základe uvedeného navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. Na verejnom zasadnutí konanom dňa 20.2.2014 vzala krajská prokurátorka odvolanie v časti, ktorou bol napadnutý oslobodzujúci výrok rozsudku súdu prvého stupňa späť, pričom predsedníčka senátu toto späťvzatie odvolania vzala uznesením na vedomie. Vo zvyšnej časti prokurátorka krajskej prokuratúry zotrvala na podanom odvolaní.
Obžalovaný J. A. prostredníctvom svojej obhajkyne v podanom odvolaní namietal, že prvostupňový súd sa v napadnutom rozsudku nesprávne resp. nedostatočne vysporiadal s priťažujúcimi a poľahčujúcimi okolnosťami. Okrem poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 písm. l), n) Tr. zák., ktoré podľa jej názoru súd prvého stupňa posúdil správne, pretože sa obžalovaný ku skutkom, za ktoré bol odsúdený v celom rozsahu priznal a napomáhal orgánom činným v trestnom konaní, v danom prípade, podľa jej názoru, existuje ešte jedna poľahčujúca okolnosť, na ktorú súd prvého stupňa neprihliadol, a to podľa § 36 ods.1 písm. d) Tr. zák., a to tá, že obžalovaný spáchal trestný čin vo veku blízkom veku mladistvých, pričom túto poľahčujúcu okolnosť konštatoval aj krajský súd vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí. Podľa jej názoru nie je u obžalovaného daná priťažujúca okolnosť podľa § 37 ods.1 písm. l) Tr. zák., a to, že obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený, keďže sa má zato, že obž. J. A. sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia v trestnej veci vedenej Okresným súdom Humenné sp. zn. 1T 26/2009 osvedčil a prihliadnutie na túto priťažujúcu okolnosť by tiež bolo v rozpore so zásadou dvojitého pričítania tej istej skutočnosti v jeho neprospech, čo vyplýva z ust. § 38 ods.1 Tr. zák., pretože toto predchádzajúce odsúdenie odôvodňuje použitie vyššej trestnej sadzby- kvalifikovanej skutkovej podstaty podľa ust. § 212 ods.3 písm. b) Tr. zák., ako to napokon konštatoval aj krajský súd v predchádzajúcom svojom rozhodnutí. Vzhľadom na pomer poľahčujúcich okolností (3) a priťažujúcich okolností (1), mal súd v súlade s ust. § 38 ods.3 Tr. zák. ukladať trest v rozmedzí od 1 roka až po 40 mesiacov. Uloženie trestu vo výmere troch rokov nepodmienečne, teda na hornej hranici zníženej trestnej sadzby, nie je ničím odôvodnené a je v rozpore so zásadami ukladania trestov. V obdobných prípadoch sú spravidla ukladané tresty s podmienečným odkladom, preto uloženie nepodmienečného trestu považuje za šikanu a pomstu súdu prvého stupňa zato, že na základe ním podaného dovolania, bol rozsudok v časti zrušený. Poukázala ďalej na ust. § 34 Tr. zák. ako aj na to, že obžalovaný od svojho prepustenia z výkonu trestu v tejto veci v auguste 2012 vedie usporiadaný život, zamestnal sa, stará sa o dcéru a priateľku, aktívne športuje, nedopúšťa sa žiadnej trestnej činnosti ani priestupkov. Uvedomil si nesprávnosť svojho konania na napravil sa až do tej miery, že podľa jeho názoru, nie je uloženie trestu na dosiahnutie jeho účelu v súčasnej dobe vôbec potrebné. Z týchto dôvodov navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok v napadnutej časti a vo veci sám rozhodol.
Na základe takto podaných odvolaní postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Keďže krajský súd v danom prípade nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., preskúmaval len napadnutý výrok rozsudku, teda výrok o treste a po takomto preskúmaní dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora, ako aj odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné.
Pri ukladaní trestu prihliadal krajský súd najmä na jednotlivé hľadiská ukladania trestov vyplývajúce z ust. § 34 Tr. zák., ktorými sú spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy majúc na zreteli aj účel trestu vyplývajúci z ust. § 34 ods. 1 Tr. zák., a to ochranu spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a to, že súčasne iných odradí od páchania trestných činov.
Z hodnotenia ÚVV A. zo dňa 12.5.2011, kde obžalovaný A. vykonával väzbu od 10.7.2010 do 2.11.2011 plynie, že obžalovaný počas výkonu väzby porušoval režim dňa, úlohy a nariadenia plynúce z ústavného poriadku plnil iba z donútenia, vystupovanie voči personálu nebolo na požadovanej úrovni, boli zaznamenané agresívne prejavy medzi ním a spoluobvinenými, bol viackrát disciplinárne potrestaný. Z miesta bydliska bol hodnotený všeobecne, vysoko pozitívne, ako veľmi aktívneho a príkladného športovca ho hodnotil predseda tenisového klubu MTC Q.. Z potvrdenia o návšteve školy plynie, že obžalovaný J. A. je v školskom roku 2013/2014 žiakom 3. ročníka dištančného štúdia na Súkromnom gymnáziu na ulici I. v B.. Z odpisu registra trestov krajský súd zistil, že obžalovaný A. bol pred spáchaním v tejto veci stíhanej trestnej činnosti raz súdne trestaný, a to trestným rozkazom Okresného súdu Humenné zo dňa 23.3.2009 sp. zn. 1T 26/2009, ktorým bol uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere šiestich mesiacov, ktorého výkon mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu jedného roka, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.4.2009.
Z odpisu registra trestov, ako aj zo spisu, ktorý si krajský súd pripojil plynie, že trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo dňa 20.1.2012 sp. zn. 1T 35/2011 bol obžalovaný J. A. uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods.2 písm. f/, ods.3 písm. b/ Tr. zák., ktorého skutku sa dopustil dňa 6.6.2009, kde súd podľa § 44 Tr. zák. upustil od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenie Okresného súdu Humenné sp. zn. 4T 114/2010, pričom predtým bol za obdobné konanie kvalifikované ako priestupok proti majetku podľa § 50 ods.1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v platnom znení postihnutý rozhodnutím Obvodného úradu v Humennom pod číslom S/2009/00854/MV zo dňa 15.4.2009 právoplatným dňa 21.5.2009.
Aj krajský súd dospel zhodne ako súd prvého stupňa k záveru, že obžalovanému A. priťažovalo, že spáchal viac trestných činov, a to jednak prečin krádeže podľa § 212 ods.2 písm. a), ods.3 písm. b) Tr. zák., ako aj prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.1, ods.2 písm. b) Tr. zák., preto správne videl okresný súd v konaní obžalovaného priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zák.. Naopak krajský súd súhlasí s názorom obhajoby, pokiaľ táto namietala, že u obžalovaného A. nie je možné prihliadať ako na priťažujúcu okolnosť na tú skutočnosť, že bol za trestný čin odsúdený (§ 37 písm. m/ Tr. zák.), pretože síce trestným rozkazom Okresného súdu Humenné zo dňa 23.3.2009 sp. zn. 1T 26/2009, bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere šiestich mesiacov, ktorého výkon mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu jedného roka, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.4.2009. Na túto okolnosť však nie je možné prihliadať ako na priťažujúcu v zmysle § 37 písm. m) Tr. zákona, pretože by to bolo v rozpore so zákazom dvojitého pričítania tej istej skutočnosti v neprospech obvineného vyplývajúcim z ust. § 38 ods. 1 Tr. zákona, a to z dôvodu, že toto odsúdenie je okolnosťou podmieňujúcou použitie vyššej trestnej sadzby vyplývajúcou z ust. § 212 ods. 3 písm. b/ Tr. zák., podľa ktorého bol obžalovaný uznaný vinným v skutkoch uvedených pod bodmi 3,4,5 a 6 rozsudku súdu prvého stupňa. Navyše došlo k zahladeniu tohto odsúdenia. Toto napokon konštatoval krajský súd aj vo svojom rozsudku zo dňa 3.11.2011 sp. zn. 4To 42/2011.
Z predloženého spisu je ďalej zrejmé, že obžalovaný sa dopustil skutku vo veku blízkom veku mladistvých, pričom táto skutočnosť mala nepochybne vplyv na jeho rozumovú a vôľovú spôsobilosť a pri ukladaní trestu bolo preto potrebné prihliadať aj na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. d/ Tr. zák.. Naopak súd prvého stupňa nepostupoval správne, pokiaľ ako poľahčujúcu okolnosť vyhodnotil skutočnosť, že obžalovaný napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, keď okrem toho, že sa ku spáchaniu trestného činu priznal, ktorá skutočnosť bola správne posúdená súdom prvého stupňa ako poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zák., žiadnym iným spôsobom príslušným orgánom nenapomáhal. Priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n/ Tr. zák. vyžaduje nie bežnú spoluprácu s orgánmi činnými v trestnom konaní alebo súdu, ale určitú zvláštnu, osobitnú aktivitu zo strany páchateľa trestného činu, bez ktorej by orgány činné v trestnom konaní trestnú činnosť v tomto rozsahu neobjasnili, alebo neodhalili jej páchateľov, mohlo by ísť napr. o uvedenie, kde sa nachádza odcudzená vec, o stotožnenie spolupáchateľov trestného činu a pod., k čomu v tomto prípade nedošlo.
U obžalovaného teda prevažovali poľahčujúce okolnosti (§ 36 písm. d/, l/ Tr. zák.) nad priťažujúcimi okolnosťami (§ 37 písm. h/ Tr. zák.). Krajský súd pre určenie trestu preto vychádzal z trestnej sadzby uvedenej v § 194 ods. 2 Tr. zákona, (teda prísnejšie trestného činu), ktorý umožňuje uložiť páchateľovi trest odňatia slobody vo výmere od 1 do 5 rokov, ktorého hornú hranicu trestnej sadzby však bolo potrebné v súlade s ustanovením § 38 ods.3 Tr. zák. znížiť o jednu tretinu z rozdielu medzi hornou a dolnou hranicou trestnej sadzby, teda o 16 mesiacov a trest ukladať v rozpätí od jedného roka po 3 roky a 8 mesiacov. Keďže sa obžalovaný dopustil viacerých trestných činov, bolo nutné mu ukladať úhrnný trest odňatia slobody podľa zásad uvedených v ust. § 41 ods. 1 Tr. zákona.
Vzhľadom na to, že obžalovaný sa v tejto trestnej veci dopustil viacerých skutkov, trestnej činnosti sa dopúšťal napriek tomu, že bol predtým uznaný vinným z priestupku proti majetku, od páchania protispoločenského konania ho neodradila ani tá skutočnosť, že dňa 6.6.2009 bol pristihnutý pri páchaní krádeže v obchodnom dome (vec vedená Okresným súdom Trnava), následne po tom, čo bol dňa 2.4.2010 prichytený pri páchaní trestnej činnosti uvedenej v skutku 2/ rozsudku, pričom ani vznesenie obvinenia za tento skutok príslušníkom OO PZ dňa 2.4.2010 obžalovaného neodradilo od páchania ďalších trestných činov viedla aj krajský súd k záveru, že na obžalovaného je potrebné pôsobiť trestom odňatia slobody a nie je možné jeho výkon podmienečne odložiť, keďže aj predchádzajúce pôsobenie trestom odňatia slobody s podmienečným odkladom pre jeho výkon sa minulo účinkom. Na rozdiel od súdu prvého stupňa však bol krajský súd toho názoru, že doposiaľ vykonaný trest odňatia slobody je tak z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie trestom dostatočným, pričom prihliadal aj na tú skutočnosť, že obžalovaný v súčasnej dobe študuje na strednej škole. Preto krajský súd na základe podaných odvolaní napadnutý rozsudok postupom podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/, ods. 2 Tr. por. zrušil vo výroku o treste a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám rozhodol tak, že obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov, jedného mesiaca a deviatich dní, pre výkon ktorého zaradil obžalovaného podľa § 48 ods.2 písm. a/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a zároveň uložil podľa § 60 ods.1 písm. a) Tr. zák. aj trest prepadnutia vecí, ktoré boli použité na spáchanie trestného činu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.