Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-17C/154/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Monikou Géciovou, PhD. v právnej veci navrhovateľa: Lawyer Partners a.s., IČO: 35 944 471, so sídlom v Bratislave, Prievozská č. 37, zastúpený JUDr. Miroslavom Pavelkom, advokátom so sídlom v Bratislave, Vajnorská č. 48, proti odporcovi: O. Y., bytom v G., Na R. č. XX v konaní o zaplatenie 7,96 eur s prísl., takto

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý z a p l a t i ť navrhovateľovi 7,96 eur na účet navrhovateľa vedený vo VÚB banke, a.s., č. účtu: 2039362753/0200 a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 31.3.2006 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 240,- Sk (7,96 eur) a na náhradu trov konania vo výške 2.464,- Sk (81,79 eur). Návrh odôvodnil tým, že na základe verejnej obchodnej súťaže na postúpenie pohľadávok Slovenského rozhlasu, Mýtna 1, Bratislava (ďalej „Sro“) bola na navrhovateľa postúpená pohľadávka voči odporcovi. O postúpení pohľadávky zo Sro na navrhovateľa bol odporca oboznámený zo strany Sro Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 20.10.2005 a zároveň bol vyzvaný na úhradu nedoplatku z koncesionárskych poplatkov vo výške 240,- Sk (7,96 eur). Navrhovateľ si uplatnil nepremlčanú časť dlhu vo výške 240,- Sk (7,96 eur), a to za obdobie špecifikované vo Výpise nedoplatkov (16.10.2003, 16.12.2003, 16.1.2004, 16.8.2004, 16.11.2004 a 16.12.2004 vo výške á 40,- Sk; 6 x 40,- Sk = 240,- Sk).

Súd nariadil pojednávanie na deň 20.3.2014, ktorého sa nezúčastnil navrhovateľ, ktorý cestou právneho zástupcu dňa 14.3.2014 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil, aby súd konal v jeho neprítomnosti. Pojednávania sa nezúčastnil ani odporca, ktorý v písomnom podaní doručenom súdu dňa 5.3.2014 žiadal, aby mu súd zaslal číslo účtu, na ktorý má dlh zaplatiť, nakoľko zo zdravotných dôvodov sa pojednávania nemôže zúčastniť

V zmysle ust. súd prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa, jeho právneho zástupcu a odporcu.

Vykonaným dokazovaním a oboznámením sa s listinnými dokladmi predloženými navrhovateľom, a to Návrhom na vydanie platobného rozkazu, Výzvou na úhradu nedoplatku z koncesionárskych poplatkov, Výpisom nedoplatkov odporcu, Protokolom o odovzdaní hmotného nosiča informácií so zoznamom postúpení pohľadávok a ostatným spisovým materiálom, súd zistil tento skutkový stav veci:

Navrhovateľ si uplatnil nárok na zaplatenie žalovanej pohľadávky z titulu nezaplatených koncesionárskych poplatkov za obdobie špecifikované vo výpise nedoplatkov odporcu v celkovej výške 240,- Sk, t. j. 7,96 eur. Odporca potvrdil vznik povinnosti platiť poplatok poukázaním platieb za rozhlasový prijímač Sro. Vzhľadom na to, odporca nezaplatil právnemu predchodcovi koncesionárske poplatky za žalované obdobie, Slovenský rozhlas ako príjemca týchto poplatkov vyzval odporcu výzvou na úhradu koncesionárskych poplatkov zo dňa 20. 10. 2005 na ich zaplatenie a zároveň odporcovi oznámil, že pohľadávku voči nemu vzniknutú z titulu nezaplatenia koncesionárskych poplatkov postúpil navrhovateľovi. V dôsledku nezaplatenia dlžných koncesionárskych poplatkov ani na túto výzvu, si navrhovateľ ako postupník pohľadávky uplatnil právo na úhradu nepremlčanej časti dlžných koncesionárskych poplatkov vo výške 240,- Sk žalobným návrhom na súde.

Podľa ust. , z. č. (ďalej len „“), veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Na základe Realizačnej zmluvy k Rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 15.7.2005, postúpil postupca - Slovenský rozhlas, so sídlom v Bratislave, Mýtna č. 1, IČO: 00 167 355 svoju pohľadávku z koncesionárskych poplatkov, ktorú mal voči odporcovi, na navrhovateľa.

Podľa ust. o koncesionárskych poplatkoch a o zmene o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov (účinného v čase podania návrhu), platiteľom poplatkov je fyzická osoba, ktorá prijímač vlastní, samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá prijímač eviduje v účtovníctve, a právnická osoba, ktorá prijímač eviduje v účtovníctve.

Podľa ust. § 3 ods. 3 cit. zákona, platiteľ poplatku je povinný zaplatiť poplatok za prijímač vyberateľovi poplatku vo výške ustanovenej týmto zákonom do 15. dňa v mesiaci.

Podľa ust. § 4a ods. 1 cit. zákona, mesačná výška poplatku za používanie rozhlasových prijímačov pre fyzickú osobu je 40 Sk a televíznych prijímačov je 100 Sk.

Podľa ust. § 8 ods. 1, 2, 3 cit. zákona, ak platiteľ poplatku nesplní povinnosť podľa § 3 ods. 3 a 8 alebo povinnosť podľa § 7 ods. 2 a 3, je v omeškaní so zaplatením poplatku. Ak je platiteľ poplatku v omeškaní so zaplatením poplatku dlhšie ako jeden mesiac odo dňa splatnosti poplatku (§ 3 ods. 3 a 6), vyberateľ poplatkov, Slovenská televízia alebo Slovenský rozhlas písomne vyzve platiteľa na splnenie povinnosti podľa tohto zákona. Ak platiteľ poplatku nesplní povinnosť označenú vo výzve, Slovenská televízia alebo Slovenský rozhlas po uplynutí určenej lehoty uplatní právo na úhradu nedoplatku na príslušnom súde.

Nakoľko si odporca nesplnil svoju povinnosť, zaplatiť právnemu predchodcovi navrhovateľa koncesionárske poplatky za jednotlivé žalované obdobia, súd ho k tejto povinnosti zaviazal.

Podľa ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.

Uvedené ustanovenie bolo do procesného kódexu doplnené novelou vykonanou účinnou od 15. októbra 2008 Z. z. a podľa prechodných ustanovení () na konania začaté pred 15. októbrom sa použijú predpisy účinné od 15. októbra 2008, ak nie je ďalej ustanovené inak. Ustanovenia sa žiadna výnimka z uvedeného intertemporálneho ustanovenia netýka.

Podľa názoru súdu aj na prípad navrhovateľa podaný na súd v roku 2006, je možné vzťahovať nové ustanovenie Ide o procesné ustanovenie a na rozdiel od hmotného práva v procese

v zásade platí, že sa postupuje podľa procesných predpisov účinných v čase úkonov súdu. Súd ďalej poukazuje na dôležitú skutočnosť, že dôvody podľa mohli byť predmetom aplikácie ustanovenia pred doplnením citovaného ustanovenia o odsek 2.

Podľa ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Umožňuje to povaha tohto procesného zjemňujúceho inštitútu, ktorý nie taxatívne, ale indikatívne vypočítava okolnosti relevantné na jeho aplikáciu (arg. slovné spojenie ,,sú tu dôvody“ alebo slovo ,,najmä“). Súd považuje práve predmetnú vec za takú, v ktorej je dôvodné aplikovať citované zmierňujúce ustanovenie.

Určitú inšpiráciu (nie aplikáciu) treba vidieť aj v prístupe Európskej únie k týmto otázkam. Podľa čl. 14 ods. 2 návrhu nariadenia o ,,bagateľných sporoch“, Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu:

,,Ak je strana, ktorá prehrá spor, fyzickou osobou a nezastupuje ju právnik alebo iný odborník z právnej oblasti, nezaviaže sa uhradiť poplatky za právnika alebo iného odborníka z právnej oblasti druhej strany (návrh).

Trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech. Súd alebo tribunál však neprisúdi úspešnej strane trovy konania, ktoré sú neúčelné alebo ktoré sú neprimerané voči pohľadávke (čl.16 nariadenia EP a Rady (ES) č. 861/2007 po schválení).

Podľa odôvodnenia návrhu nariadenia Európskej únie išlo o opatrenie v rámci akčného plánu na zvýšenie ochrany spotrebiteľov. Nariadenie síce sleduje aj ochranu dodávateľov, aby ich neodrádzalo uplatňovať drobné pohľadávky, ale výslovne sa spomína aj ochrana spotrebiteľov, aby neznášali neprimerane náklady, keď to dodávateľovi nemôže nijako ublížiť. Napr. banky, operátori majú právnikov alebo aj pri väčšom počte rovnakých „bagateľných“ právnych vecí, ako sú pokuty v mestskej hromadnej doprave, ale aj veci o koncesionárske poplatky, veriteľ vzhľadom na enormné množstvo rovnakých prípadov nemôže mať problém zabezpečiť si právnika na takmer stereotypnú právnu agendu.

A práve stereotypná právna agenda v spojení s atribútmi „bagateľných“ vecí je tým dôležitým ukazovateľom, ktorý oprávňuje k aplikácii uvedeného zmierňujúceho ustanovenia vrátane obdobia pred 15. októbrom 2008. Navrhovateľ svojim hromadným podaním (úr. záznam, čl. 3 - dňa 31.3.2006 boli na tunajší súd doručené návrhy na vydanie platobných rozkazov (vrátane príloh) na DVD nosičoch, ktoré boli zaevidované na správe súdu pod sp. zn. ) vlastne deklaroval to, že jeho prístup pri podaniach na súdy vo veciach koncesionárskych poplatkov má prvky štandardných až automatických postupov, kedy sa spravidla mení iba osoba povinnej osoby a výška poplatku. A to je na účely vypracovávania podaní viac-menej administratívna agenda, ktorá nevyžaduje žiadne sofistikované riešenia. Uplatňované trovy právneho zastúpenia vo výške 65,19 eur (1.964,- Sk) eur v pomere ku koncesionárskemu poplatku 7,96 eur (240,- Sk) sú viac ako osemnásobne vyššie a evokujú záver, že nejde ani tak o koncesionárske poplatky, ako o trovy právneho zastúpenia za agendu, ktorú by navrhovateľ vedel účelne zabezpečiť aj právnikom za neporovnateľne citlivejšieho dopadu na pomerne široké vrstvy obyvateľstva, ktorých sa tieto poplatky dotýkajú (cit. uznesenie Krajského súdu v Prešove, č. k. ).

Pokiaľ ide o trovy konania titulom súdneho poplatku, tento navrhovateľ pri podaní návrhu elektronickými prostriedkami neuhradil a na výzvu súdu na zaplatenie súdneho poplatku zo dňa 18.9.2013 reagoval poukázaním na ust. a o súdnych poplatkov a mal za to, že poplatková povinnosť mu vznikla podaním návrhu, teda dňa 31.3.2006, pričom v zmysle ust. cit. zákona súdny poplatok nemožno vyrubiť po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom sa stal splatným.

Na základe vyššie uvedeného súd v súlade s ust. navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle na Okresný súd Košice II v 2 písomných vyhotoveniach. Odvolanie má obsahovať, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V zmysle , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.