Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Er-1126-2006.pdf
PDF · 92.89 KB
Case nature
Subarea
17Er/1126/2006
Uznesenie
Okresný súd Martin v exekučnej veci oprávneného: Credit Clearing Center, a.s. so sídlom Miletičova 21, 821 08 Bratislava, IČO: 35 839 651 T. A. R.. K.. Ľ. W., T.., E., L. L. U. F., Y. XX, T..I.. F. XXX, T. T.: U. Ď., W.. XX.XX.XXXX, A. XX/X, XXX XX Y., o vymoženie uloženej povinnosti 122,93 Eur (3.703,50-Sk) s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu vedenú na úrade súdneho exekútora JUDr. Dušana Noskoviča pod sp. zn. EX 725/2006 zastavuje.
Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Dušanovi Noskovičovi trovy exekúcie vo výške 79,26 Eur, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Dňa 12.07.2010 bol tunajšiemu súdu doručený podnet súdneho exekútora JUDr. Dušana Noskoviča na zastavenie exekúcie z dôvodu, že oprávnený nezložil preddavok na odmenu a na náhradu hotových výdavkov súdneho exekútora v stanovenej lehote, hoci bol na túto povinnosť riadne vyzvaný. O podanom podnete súdneho exekútora rozhodla vyššia súdna úradníčka uznesením č.k. 17Er/1126/2006-23 zo dňa 06.09.2010, ktorým v prvom výroku exekúciu vedenú na úrade súdneho exekútora JUDr. Dušana Noskoviča zastavila a v druhom výroku zároveň zaviazala oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 79,26 Eur, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia. Predmetné uznesenie bolo právnemu zástupcovi oprávneného doručené do vlastných rúk dňa 13.09.2010.
Proti predmetnému uzneseniu podal právny zástupca oprávneného odvolanie, ktoré bolo doručené tunajšiemu súdu dňa 20.09.2010, v ktorom uviedol, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Oprávnený poukazuje na Zmluvu o výkone exekúcie zo dňa 05.02.2003 uzatvorenú medzi oprávneným a povereným súdnym exekútorom. Podľa ustanovenia čl. 3 bod 4 tejto Zmluvy súdny exekútor nebude pri vymáhaní pohľadávok oprávneného požadovať od orpávneného žiadny preddavok na odmenu exekútora a na náhradu trov exekúcie. Zmluvné strany sa dohodli, že okrem prípadov uvedených v ust. § 57 ods. 1 písm. a, b, c, g, h, i, a ods. 2 a § 203 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, exekútor si nebude voči oprávnenému nárokovať náhradu účelne vynaložených nákladov, ktoré mu pri vykonávaní exekúcie vznikli.
Podľa ust. § 374 ods. 4 OSP, proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal vyšší súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka
alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätone rozhoduje sudca.
Podľa ust. § 251 ods. 4 OSP, na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa ust. § 202 ods. 2 OSP, odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon nesutanovuje inak.
Podľa prechodného ustanovenia § 243b ods. 3 Exekučného poriadku, o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodolsudca.
Vzhľadom na skutočnosť, že osobitný zákon, čiže Exekučný poriadok, nepripúšťa odvolanie proti uzneseniu o zastavení exekúcie pre nezloženie preddavku na trovy exekúcie, s ohľadom na vyššie uvedené znenie prechodného ustanovenia ako aj na skutočnosť, že predmetné uznesenie vydala vyššia súdna úradníčka, sa predmetné uznesenie zrušuje a opätovne o tejto veci rozhoduje sudca.
Zo súdneho spisu súd ďalej zistil nasledovné:
Na úrade súdneho exekútora JUDr. Dušanom Noskovičom sa pod spis. zn. EX 725/2006 vedie exekúcia na návrh oprávneného zo dňa 21.03.2006, doručený súdnemu exekútorovi dňa 28.03.2006. Dňa 12.04.2006 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekúcia sa vedie na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, a to Platobného rozkazu Okresného súdu Martin spis. zn. Ro 537/1996 zo dňa 29.04.1996.
Okresný súd Martin poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo vyššie uvedenej veci poverením č. 5506 029650* zo dňa 02.06.2006.
Dňa 12.07.2010 podal súdny exekútor na súde podnet na zastavenie exekučného konania, nakoľko bol oprávnený vyzvaný na úhradu preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov výzvou, ktorá mu bola riadne doručená dňa 09.04.2009 a oprávnený požadovaný preddavok v určenej lehote nezložil na účet súdneho exekútora. Zároveň exekútor požiadal o priznanie náhrady trov konania v zmysle vyčíslenia, ktoré predložil. Súčasťou podnetu exekútora na zastavenie exekúcie bola aj fotokópia Výzvy na zaplatenie preddavku zo dňa 09.04.2009 adresovanej oprávnenému, ktorá bola oprávnenému doručená dňa 09.04.2009.
Podľa ust. § 31 Exekučného poriadku, ak oprávnený nezloží preddavok na odmenu súdneho exekútora a na náhradu jeho hotových výdavkov (§197 ods. 2 a 3) v lehote určenej exekútorom, súd môže na návrh exekútora exekúciu zastaviť (§ 57 ods. 2).
Podľa ust. § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, exekútor môže požadovať od oprávneného primeraný preddavok na odmenu a na náhradu hotových výdavkov.
Podľa ust. § 24 ods. 1 a 2 Vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhlášky“), súdny exekútor má nárok na poskytnutie preddavku na odmenu za vykonanie exekučnej činnosti a na náhradu hotových výdavkov. Výšku preddavku určuje súdny exekútor. Pri určovaní preddavku postupuje tak, aby nedochádzalo k preplatkom.
Podľa ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa ust. § 58 ods.1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Súd pri rozhodovaní o podanom odvolaní v časti týkajúcej sa zastavenia exekúcie uvádza, že súdny exekútor môže na prekonanie prípadných ťažkostí s financovaním exekučnej činnosti požadovať od oprávneného zloženie preddavku. Preddavok slúži súdnemu exekútorovi na krytie nevyhnutných nákladov, ktorých vynaloženie si vyžaduje vykonávanie úkonov exekučnej činnosti, aby nenastala situácia, že by uhrádzal náklady exekúcie z vlastných finančných prostriedkov a aby nedochádzalo k preplatkom. Výška preddavku preto nesmie presiahnuť 50% z odmeny, na ktorú môže súdnemu exekútorovi v exekučnom konaní vzniknúť nárok. Súdny exekútor môže ale nemusí od oprávneného požadovať zloženie preddavku kedykoľvek v priebehu exekúcie, čiže nemusí si toto právo uplatniť v určitej lehote. Oprávnený nie je povinný uhradiť preddavok len v prípade, ak je v zmysle ustanovení zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov oslobodený od platenia súdnych poplatkov. V prípade neuhradenia preddavku je súdny exekútor oprávnený podať návrh na zastavenie exekúcie pre nezaplatenie preddavku, pričom rozhodnutie súdu závisí od voľného uváženia súdu, ktorý v zmysle zákona môže ale nemusí predmetnú exekúciu zastaviť. Súd pri svojom rozhodovaní prihliadol aj na skutočnosť, že oprávnený sa vykonania exekúcie u daného súdneho exekútora domáha veľkým počtom návrhov, čo značne finančne zaťaží jeho úrad. Je preto logickým dôsledkom, že súdny exekútor požiadal oprávneného o zloženie preddavku na trovy exekúcie, ktorý sa súdu zdal svojou výškou primeraný.
Z výzvy na úhradu preddavku na trovy exekučného konania zo dňa 09.04.2009 súd zistil, že ňou súdny exekútor vyzval oprávneného na úhradu preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov v súlade s ust. § 31, § 197 Exekučného poriadku a v súlade s ust. § 24 vyhlášky, tak aby oprávnený zložil preddavok v lehote 7 dní odo dňa doručenia výzvy. Oprávnený výzvu prevzal, pričom preddavok požadovaný súdnym exekútorom v stanovenej lehote neuhradil. Vzhľadom na túto skutočnosť súdny exekútor podaním zo dňa 07.07.2010, doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.07.2010, požiadal o zastavenie exekúcie. Súd preto dospel k záveru, že v danom prípade neexistuje taký dôvod, pre ktorý by oprávnený nemohol zložiť súdnym exekútorom požadovaný preddavok a pre ktorý by mal znášať všetky trovy exekúcie súdny exekútor.
Na základe uvedených skutočností a vzhľadom na citované ustanovenia právnych predpisov rozhodol tunajší súd o podnete súdneho exekútora tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa ust. § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Z dôvodu, že povinný nijakým spôsobom nezavinil zastavenie exekúcie, rozhodol súd o náhrade trov konania tak, že na ich úhradu zaviazal oprávneného, keďže k zastaveniu exekúcie došlo nesplnením jeho povinnosti uhradiť súdnemu exekútorovi preddavok na odmenu a náhradu hotových výdavkov súdneho exekútora.
.
V zmysle ust. § 200 Exekučného poriadku súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie, a to odmenu a hotové výdavky v celkovej výške 79,26 Eur spolu s 19% DPH, namiesto ním vyúčtovaných 122,73 Eur. Odmenu súdny exekútor vyčíslil podľa ust. § 14 a § 15 vyhlášky vo výške 33,20 Eur za 5 hodín účelne vynaložených na vykonávanie exekúcie. Po prekontrolovaní súd zistil, že čas účelne vynaložený na exekúciu spolu predstavuje 4 hodiny a 25 minút., t.j. 5 začatých hodín, v priebehu ktorých súdny exekútor zaregistroval návrh, vypracoval žiadosť o udelenie poverenia, vypracoval upovedomenie o začatí exekúcie a upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie, 9 x vypracoval príkazy na začatie exekúcie, vypracoval súčinnosti a oznámenia a vykonal lustrácie, vypracoval žiadosť o poskytnutie preddavku a vypracoval vyúčtovanie exekúcie. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu v rámci časového trvania jednotlivých úkonov za vypracovanie výzvy na vyhlásenie o majetku, nakoľko vykonanie tohto úkonu nemal súd zo spisu súdneho exekútora preukázané a teda súdny exekútor jeho vykonaním nemohol stráviť 10 minút a tiež nepriznal odmenu za vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nakoľko tento úkon je v rámci časového trvania uplatnený súdnym exekútorom 2-krát. Vzhľadom na časovú špecifikáciu pri jednotlivých vykonaných úkonoch súdnym exekútorom v priebehu exekúcie mal súd za to, že časová odmena za 5 začatých hodín vo výške 33,20 Eur je vzhľadom na rozsah predmetnej exekúcie primeraná.
Paušálnu odmenu súd priznal súdnemu exekútorovi za 8 úkonov exekučnej činnosti namiesto vyúčtovaných 19 (získanie poverenia, 2 x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 2 x doručenie upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie, 2 x zisťovanie majetku povinného, 2 x zisťovanie platiteľa mzdy povinného, zisťovanie bydliska povinného, zisťovanie účtu povinného, 9 x doručovanie príkazu na začatie exekúcie), vo výške 26,56 Eur, t.j. 3,32 Eur za 1 úkon. Súd krátil uplatnenú paušálnu odmenu o sumu 33,20 Eur a to za 1 x doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie, 1 x doručovanie upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie, 8 x doručovanie príkazu na začatie exekúcie, nakoľko vyhláška hovorí len o úkone doručovania ako takom. Pokiaľ by zámerom zákonodarcu bolo odmeňovať každé jedno vykonané doručovanie, formulácia daného ustanovenia by bola podobná ako pri zisťovaní platiteľa mzdy povinného alebo majetku povinného, kde vyhláška hovorí o každom ďalšom zisťovaní. Na základe uvedeného súd priznal doručovanie písomností len ako jeden úkon. Súd tiež krátil odmenu súdneho exekútora o 3,32 Eur, ktoré si súdny exekútor vyúčtoval za zisťovanie majetku povinného, nakoľko vykonanie tohto úkonu nemal súd preukázané z predloženého spisu súdneho exekútora.
Hotové výdavky si súdny exekútor vyúčtoval v zmysle ust. § 22 vyhlášky, a to náklady na poštovné vo výške 8,15 Eur, ktoré súd priznal súdnemu exekútorovi v celej ním uplatnenej výške.
Súdny exekútor si v rámci trov exekúcie uplatnil aj položku 19 % dane z pridanej hodnoty. V zmysle ust. § 3 ods. 1 Zák. č. 222/ 2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v platnom znení (ďalej len Zákon o DPH), je súdny exekútor zdaniteľnou osobou, nakoľko nezávisle vykonáva ekonomickú činnosť, z ktorej dosahuje príjem (ust. § 3 ods. 1 Zák. o DPH) a ktorá je predmetom dane v zmysle ust. § 2 ods. 1 písm. b/, § 9 ods. 1 písm. d/ Zák. o DPH. Ako zdaniteľná osoba má súdny exekútor daňovú povinnosť (povinnosť odviesť daň) voči správcovi dane, ktorá mu vzniká ku dňu dodania služby. Keďže sa jedná o službu poskytovanú čiastkovo v priebehu určitého obdobia, za deň dodania služby sa považuje posledný deň obdobia, na ktoré sa platba za opakovane alebo čiastkovo dodávanú službu vzťahuje (§ 19 ods. 2, 3 Zák. o DPH). V predmetnom prípade je takýmto obdobím obdobie trvania exekučného konania a dňom dodania služby je deň právoplatnosti uznesenia súdu o zastavení exekúcie. Súdny exekútor je povinný za príslušné daňové obdobie odviesť DPH zo základu dane, ktorý je tvorený protihodnotou, ktorú exekútor prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia (oprávnený) alebo inej osoby (napr. povinný, ak by bol zaviazaný na platenie trov exekúcie) za dodanie služby. Konečným nositeľom daňového zaťaženia pri dani z pridanej hodnoty je osoba pre ktorú sa služba, ktorá je predmetom dane poskytuje, alebo osoba, od ktorej zdaniteľná osoba (súdny exekútor) požaduje plnenie za poskytnutie služby, ktorá je predmetnom dane. Súdny exekútor preukázal registráciu pre daň z pridanej hodnoty a to fotokópiou Osvedčenia o registrácii. Vzhľadom na túto skutočnosť priznal súd súdnemu exekútorovi aj položku uplatnenej dane z pridanej hodnoty vo výške 11,35 Eur (19% zo sumy 59,76 Eur) .
Súd viazal vykonateľnosť svojho rozhodnutia až na právoplatnosť samotného rozhodnutia, a to vzhľadom na odkladný účinok odvolania a predbežnú vykonateľnosť uznesenia.
Podľa ust. § 169 ods. 1 druhá veta OSP, ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§117 ods. 3), uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Poučenie:
Proti výroku, ktorým sa exekúcia zastavuje n i e j e prípustné odvolanie (§ 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku).
Proti výroku o náhrade trov konania je možné podať odvolanie, v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu ( dvojmo ).
Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa § 205 ods. 3 OSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.