Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-44-2008.pdf
PDF · 85.58 KB
Case nature
Area
Subarea
3Er/44/2008
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného Credit Clearing Center a.s. so sídlom Miletičova 21, 821 08 Bratislava, IČO: 35 839 651, zast. JUDr. Ing. Ľubomírom Navračičom, advokátom so sídlom Miletičova 21, 820 05 Bratislava, proti povinnému Q. S., N.. XX. XX. XXXX, B. A. J. XX, XXX XX A. A., Š. Y. B., na vymoženie pohľadávky vo výške 34,85 Eur (1.050,- Sk) s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Dušanom Noskovičom so sídlom exekútorského úradu Pezinok, Myslenická 14, 902 03 Pezinok, kancelária Bratislavská 83, 902 01 Pezinok, pod spis. zn. EX 24/2008, na základe podnetu súdneho exekútora, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnený je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 15,21 eura, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Súd oprávnenému náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Oprávnený podal prostredníctvom právneho zástupcu návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 34,85 Eur (1.050,- Sk) s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 1Rob/1095/1997 zo dňa 20. 08. 1997.
Poverením č. 5601 034471 zo dňa 15. 01. 2008 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Dušana Noskoviča so sídlom exekútorského úradu Pezinok, Myslenická 14, 902 03 Pezinok, kancelária Bratislavská 83, 902 01 Pezinok, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 24/2008.
Podaním, ktoré bolo Okresnému súdu Banská Bystrica doručené dňa 26. 06. 2012, podal súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Zároveň žiada zaviazať na úhradu trov exekúcie vo výške 210,43 eura oprávneného.
Z obsahu podania súdneho exekútora a ním predložených listinných dôkazov v spojení s obsahom exekútorského spisu vyplýva, že u povinného bola vykonaná lustrácia majetku s nasledovným výsledkom: povinný nie je vlastníkom nehnuteľností na území Slovenskej republiky, povinný nie je vlastníkom ani držiteľom motorového vozidla, povinný dlhodobo nie je zamestnaný, boli vydané príkazy na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, avšak došlo len k čiastočnému vymoženiu pohľadávky oprávneného vo výške 136,55 eura a trov exekúcie vo výške 37,13 eura, a teda v
dôsledku zistených skutočností nie je podľa súdneho exekútora pri vymáhaní zvyšnej časti pohľadávky oprávneného možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie upravených v § 63 ods. 1 a § 65 Exekučného poriadku, resp. za daného stavu by pokračovanie exekúcie prinieslo len neúčelné zvyšovanie nákladov, a to pre nemajetnosť povinného.
V zmysle § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku, súd exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil, nakoľko z obsahu podania súdneho exekútora mal v konaní preukázanú skutočnosť, že aktuálne majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a jej ďalšie pokračovanie by prinieslo iba zvyšovanie a neúčelne vynaloženie ďalších nákladov, ktoré by v konečnom dôsledku zrejme znášal oprávnený.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 210,43 eura. Súdny exekútor zároveň vo vyúčtovaní trov exekúcie uviedol, že bola čiastočne vymožená pohľadávka a zaslaná na účet oprávneného vo výške 136,55 eura a čiastočne vymožené trovy exekúcie vo výške 37,13 eura.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 27a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, (ďalej len „vyhláška“), v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky (v znení platnom do 30. 04. 2008), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky (v znení platnom do 30. 04. 2008), základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 eura za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky (v znení platnom do 30. 04. 2008), paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Podľa § 16 ods. 2 vyhlášky, ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením, pri určovaní jeho odmeny sa postupuje podľa § 5 s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky.
Podľa § 5 ods. 1 vyhlášky, odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura.
Podľa § 5 ods. 3 vyhlášky, ustanovenia o náhrade hotových výdavkov a o náhrade za stratu času pri výkone exekučnej činnosti tým nie sú dotknuté.
Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Podľa § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Vzhľadom na dôvod zastavenia, nemajetnosť povinného, je v danom prípade na mieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie, nie však v takej výške ako si ich tento uplatnil.
Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení vyhlášky súd má za to, že pokiaľ vyhláška v ustanovení § 16 ods. 2 uvádza, že ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky pred jej zastavením, pri určovaní jeho odmeny sa postupuje podľa § 5, toto ustanovenie je špeciálnym ustanovením oproti ustanoveniam § 14 a 15 vyhlášky, ktoré sa uplatní v prípade čiastočného vymoženia pohľadávky pred zastavením exekúcie tak, ako je tomu v tomto prípade, preto nie je možné súdnemu exekútorovi priznať odmenu aj podľa § 14 a § 15 vyhlášky, aj podľa § 16 vyhlášky. Z uvedeného dôvodu súd priznal súdnemu exekútorovi iba odmenu podľa § 16 ods. 2 vyhlášky tak, ako si ju tento vyúčtoval, a to vo výške 27,50 eura.
Súd uznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 19,34 eura za poštovné.
Po vykonaných úpravách súd z uplatnených trov 210,43 eura zaviazal oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi v súlade s Exekučným poriadkom a vyhláškou sumu spolu 15,21 eura, z toho odmena predstavuje 27,50 eura, hotové výdavky predstavujú 19,34 eura a uplatnená 20 % DPH z odmeny (základ dane 27,50 eura) predstavuje 5,50 eura s tým, že súd pri rozhodovaní o výške trov exekúcie súdneho exekútora taktiež zohľadnil skutočnosť, že počas vykonávania exekúcie už došlo k čiastočnému vymoženiu trov exekúcie vo výške 37,13 eura, ktorú sumu súd odčítal od celkovej vypočítanej výšky trov exekúcie súdneho exekútora, t. j. od sumy 52,34 eura.
Oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil trovy exekúcie. Oprávnenému vzniká nárok na náhradu trov exekúcie od povinného, ak bol s návrhom na vykonanie exekúcie úspešný, prípadne ak k zastaveniu exekúcie došlo v dôsledku dobrovoľného splnenia povinným v priebehu exekúcie. Keďže exekúcia bola zastavená z dôvodu nemajetnosti povinného, v danom prípade nie je možné na úhradu vzniknutých trov oprávneného zaviazať povinného. Súd preto o uplatnených trovách oprávneného v exekučnom konaní rozhodol tak, že ich oprávnenému nepriznáva.
Podľa § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§171 ods. 3), uvedie dôvody pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Keďže v danom prípade už bola exekúcia zastavená (proces konania už neprebieha), niet žiadneho dôvodu pre to, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
So zavedením meny euro v Slovenskej republike namiesto meny Sk počnúc od 01.01.2009 peňažné sumy uvedené v rozhodnutí v slovenskej mene (aj prevzaté do tohto rozhodnutia) sa v súlade s ustanovením § 9 ods. 2 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov od 01.01.2009 považujú sa peňažné sumy v eurách a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica, písomne v troch vyhotoveniach (§ 374 ods. 4 prvá veta O. s. p.).
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O. s. p.).
Odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona (§ 202 ods. 2 O. s. p.).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 O. s. p. možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a O. s. p. pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.