Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/142/2013

Potvrdené rozhodnutím 5To/25/2014
„Uznesenie Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Homzovej a sudcov JUDr. Anny Kohútovej a JUDr. Evžena Kelija, na verejnom zasadnutí konanom dňa 22.mája 2014 v trestnej veci obžalovaného P. W. pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1,2 písm. b) Tr. zák. , o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa 20.3.2014 sp.zn. 3 T 142/2013 takto rozhodol: Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného P. W.."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov v senáte zloženom z predsedu JUDr. Mariána Sopoligu a prísediacich JUDr. Zlatice Čeplíkovej a PhDr.Daniely Feckovej na hlavnom pojednávaní dňa 20. marca 2014 takto

rozhodol:

obžalovaný P. W. Y. N. X. Y. , nar. XX.X.XXXX v Pribeníku, bytom M. S.,

E. XXX/X, nezamestnaný, t.č. vo väzbe

v Ústave na výkon väzby Košice,

j e v i n n ý , ž e

od presne nezisteného dňa a mesiaca roku 2011 do 16.5.2013, naposledy okolo 16.00 hod., vo M. S. v rodinnom dome č. 175/2 ako starý otec maloletého vnuka B. P. W., N.. X.X.XXXX ho viackrát chytal za penis alebo žiadal, aby maloletý chytal jeho penis, aj napriek tomu, že vedel, že maloletý B. P. W. ešte nedovŕšil 15. rok svojho veku,

t e d a

osobu mladšiu ako 15 rokov iným spôsobom sexuálne zneužíval a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe,

t ý m s p á c h a l

zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, 2 písm.b/ Tr. zák. v spojení s ustanovením § 139 ods.1 písm.a, c/ Tr. zák.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 201 ods. 2, § 37 písm. m/, § 38 ods.4 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) rokov a 8 /osem/ mesiacov.

Podľa § 48 ods.2 písm.a/ Tr.zák. obžalovaný sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods.2 písm.d/ Tr.zák. obžalovanému sa ukladá ochranné protialkoholické liečenie ústavné.

odôvodnenie:

Výsluchom obžalovaného, z výpovede svedkov, vykonaním znaleckého dokazovania a listinných dôkazov súd zistil skutkový stav, ako je to uvedené vo výroku rozsudku.

Obžalovaný sa v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní nepriznal k spáchaniu skutku, poprel, aby sa dopustil konania, ktoré je uvedené v skutku obžaloby a zastáva názor, že maloletý B. W. bol na svoju výpoveď nahovorený svojimi rodičmi, ktorí ho chcú dostať z jeho nehnuteľnosti do basy, aby ju mohli nerušene užívať. Na svoju obranu ďalej uviedol, že s maloletým nikdy neležal v posteli nejakú dlhšiu dobu a keď, tak bol s ním v posteli aj jeho ďalší brat. S maloletými ostal doma sám málokedy, a to najmä vtedy, keď jeho rodičia odišli na nákup, aj to trvalo maximálne 20 minút. Takéhoto konania voči svojmu vnukovi by sa nedopustil, pretože by sa potom musel hanbiť a čakať v budúcnosti, že mu to raz niekto vytkne a to by nezniesol.

Obrana obžalovaného bola vyvrátená dôkazmi, ktoré súd vykonal na hlavnom pojednávaní. Maloletý B. P. W. bol vypočutý v prípravnom konaní vyšetrovateľom spôsobom, ktorý striktne upravuje znenie paragrafu 135 ods.3 za účasti pedagogického pracovníka, tlmočníčky a prostredníctvom záznamu zvuku a obrazu tak, aby v ďalšom konaní takáto osoba mohla byť vypočúvaná len výnimočne vzhľadom na nedoporučenie oživovať spomienky maloletej osoby takého druhu, ktoré by mohli negatívne vplývať na jej ďalší vývoj. Zo záznamu zvuku a obrazu z vypočutia maloletého súd zistil, že tento jednoznačne usvedčil obžalovaného tak, že obžalovaný ho chytal za pohlavný úd, takisto žiadal od neho, aby chytal za pohlavný úd aj jeho, maloletý vypovedal, že prikladal mu pohlavný úd k análnemu otvoru a to isté žiadal obžalovaný, aby to robil aj maloletý. Výsluch bol vykonaný zákonným spôsobom a po prehratí záznamu o tomto výsluchu senát nadobudol jednoznačný záver, že výpoveď maloletého v prípravnom konaní plne zodpovedá všetkým kritériám a jednoznačne dôveryhodne usvedčuje obžalovaného z konania, ktoré je predmetom obžaloby.

Okrem výpovede tohto svedka obžalovaného usvedčuje jeho dcéra a matka maloletého B. W. - P. W.. Táto svedkyňa v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní uviedla, že dňa 16.5.2013 všetci členovia rodiny boli doma, pretože jej manžel maľoval izbu, v ktorej spí obžalovaný spolu s kamarátom. Okolo 16.00 hod. prišiel za ňou obžalovaný a povedal jej, že si ide ľahnúť do izby, kde spia jej deti - jeho vnúčatá. Ona mu povedala, že v poriadku. Pred týmto dňom obžalovaný už asi týždeň „v kuse pil“, k tomu svedkyňa uviedla, že v poslednom čase a to od januára tohto roku, t.j. r. 2013, obžalovaný sústavne bol opitý a pil dovtedy, pokiaľ vládal a pod vplyvom alkoholu je veľmi agresívny, takže z neho majú strach. Keď obžalovaný odišiel do izby a ľahol si do postele, obe deti si ľahli okolo neho, každý z jednej strany. Sebastián ležal pri stene vedľa otca a z druhej strany postele ležal maloletý P.. Zobrala P. k sebe, lebo videla, že tam v takomto zložení nezaspia a volala k sebe aj SZ., ale B. nechcel ísť k nej a obžalovaný jej povedal, aby ho nechala pri ňom. Z miestnosti, kde bola, videla do izby, kde ležal obžalovaný s maloletým B., pretože dvere medzi izbami boli otvorené a všimla si, že maloletý B. obchytil otca a videla, ako sa hýbe deka, s ktorou boli zakrytí. Keď sa pozerala na nich, obžalovaný bol otočený tvárou k nej. Keď videla pohyb deky, hneď si domyslela, že sa čosi deje, preto išla k ním, ale vtedy sa obžalovaný otočil k nej chrbtom a zbadala, keď sa deka vyhrnula, že krátke nohavice, ktoré mal na sebe, mal stiahnuté do „pol zadku“ a trenírky nemal. Hneď povedala B., aby išiel k nej, ale on nechcel ísť, ale potom sa on postavil a čakal kedy ho zoberie. Maloletého B. zobrala, chytila ho za ruku, mal sebe pyžamo a vtedy si všimla, že má stoporený pohlavný úd. Hneď ho vzala vonku a pýtala sa ho, čo to znamená. Maloletý začal plakať a povedal, že to jej nemôže povedať, lebo je to škaredé a že ho zbije. Vysvetľovala mu, aby sa nebál a vtedy maloletý B. s plačom povedal, že „robíme len to, čo robíte aj vy“. Opýtala sa ho, že čo to je a maloletý Sebastián jej povedal, že „dedo ho učí sexovať“. Ďalej jej povedal, že dedo ho to učí už 4 roky a že dnes, ako aj v minulosti, chytal penis dedovi a dedo chytal penis jemu. Svedkyňa zostala z tohto zistenia v šoku, nevedela čo má robiť a žiadala, aby jej syn povedal všetko, čo všetko spolu robili. Bola taká nazlostená na otca, že mu chcela niečo urobiť a vtedy jej manžel zbadal, že je veľmi rozrušená, lebo sa celá triasla a na jeho naliehanie mu povedala, čo jej predtým hovoril maloletý

syn B.. Manžel sa jej hneď opýtal, či otec obťažoval B., na čo mu ona prikývla. Jej manžel vbehol dnu do izby, kde bol obžalovaný a opýtal sa ho, či obťažoval B., na čo obžalovaný kričal, že to nie je pravda. Všetci potom vybehli von na dvor, navzájom na seba kričali a jej manžel vzal stoličku, ktorú rozbil, rukou udrel do stola tak, že si zlomil dva prsty na pravej ruke. Ostali vonku a obžalovaný vtedy ešte vykrikoval, že „on má deti rád a že on nič neurobil“. Keď na seba vonku kričali, maloletý B. stál pri nej a obžalovaný na neho kričal, či mu niečo urobil. B. strašne plakal a povedal „áno, ty si ma učil sexovať“. Obžalovaný povedal, že si vymýšľa. Vtedy zavolala políciu, ktorá otca zobrala a potom sa ešte v kľudnejšej atmosfére rozprávala s maloletým B., ktorý už neplakal a znovu sa ho pýtala na to, čo sa stalo, že obžalovaný od neho žiadal, aby mu dal penis do zadku alebo ku zadku, ale to iste nevie, či sa to malo stať kritického dňa alebo v minulosti a povedal aj, že penis ku zadku dával dedo jemu. Či sa to v skutočnosti stalo, to nevie, ale podľa nej, to určite robili. Vtedy ju napadlo, že B. často vravel v minulosti, že ho bolí penis, mal ho aj červený, a preto mu to natierala framykoínom. Pýtala sa potom maloletého syna, či dedovi z penisu nevyšlo niečo „škaredé“, ale maloletý povedal, že nie, len sa dedo strašne potil.

Zo zápisnice o výsluchu maloletého B. W. D. F. XX.X.XXXX vyplýva, že vyšetrovateľ za prítomnosti pedagogického pracovníka a tlmočníka kládol maloletému otázky všeobecného charakteru ohľadom kamarátov, chodenia do školy a jeho života v rodine a keď sa ho opýtal, či sa hraje aj teraz s dedom / obžalovaným/, maloletý odpovedal, že nie, lebo teraz je „zavretý“, že dedo je stále opitý a kričí na mamku, stále ju posiela kupovať víno a mamka je unavená. Na otázku, či vie, čo je väzba, maloletý uviedol, že pozerá filmy a vie, že sú to mreže, basa, vie, že zlí zabíjajú dobrých a potom ich dajú za mreže. Na otázku, či niekedy ležal s dedom na posteli, maloletý odpovedal, že áno, ale dedo mu vravel, aby o tom nikomu nepovedal. Vyšetrovateľovi povedal, že sa hanbí mu povedať a nechce o tom hovoriť, lebo dedo mu povedal, že ho zbije. Na otázku vyšetrovateľa, čo sa stalo včera, teda deň pred výsluchom, uviedol, že dedo ho volal, aby si išiel s ním ľahnúť a potom dedo chcel, aby mu pod dekou zobral do úst jeho „puca“ /penis/. On to nechcel, ale potom chcel, aby mu chytil „puca“ do ruky. On chytil dedovi „puca“ do ruky a potom prišla mama, zobrala ho preč vonku pod strom. Tam plakal, prišiel tam aj jeho otec, ktorý kričal a otec si potom zlomil ruku, lebo udrel po stole a deda zobrali do basy. Ďalej uviedol, že dedo to robil už 4 roky, lebo sa na to pamätá a uviedol, že dedovi sa stále „potí puca“ a dedo to s ním robil vždy, keď mama a otec odišli do obchodu. On chytal „pucu“ dedovi a dedo jemu. Ďalej uviedol, že bolo aj tak, že dedo ležal za ním a dával mu „pucu“ do zadku, jeho to bolelo a dedo zase chcel, aby aj on dával „pucu“ dedovi do zadku.

Pri výsluchu maloletého v prípravnom konaní sa zúčastnila psychologička zamestnaná v CPPaP Trebišov Mgr. Veronika Petrovičová a uviedla, že výsluch bol vykonaný vyšetrovateľom bez kladenia kapcióznych a sugestívnych otázok a maloletý vypovedal spontánne. Táto svedkyňa na hlavnom pojednávaní uviedla, že neovláda maďarský jazyk, pričom celý čas bola prítomná pri výsluchu maloletého, ale myslí si, že matka nekládla otázky maloletému, nepamätá sa na to, ale len ho ukľudňovala. S maloletým však hovorila po maďarsky, a preto nevedela obsah rozhovoru. Vyšetrovateľ ju prizval k výsluchu a videla, že chlapec sa hanbil a bolo na ňom vidieť, že nechce hovoriť, aj sa rozplakal a jej sa zdalo, že sa hanbí jej. Na otázky najprv neodpovedal, pozeral sa po položenej otázke na svoju matku.

Obhajca k tomu uviedol, že videl video - záznam výpovede maloletého z prípravného konania a asi v 15. minúte výsluchu už malo dôjsť k ukončeniu výsluchu, pretože výsluch nikam neviedol. Svedkyňa na to uviedla, že to nie je pravda, bol tam moment, keď bolo evidentne vidieť, že maloletý sa hanbí, a preto navrhla, že pôjde preč, ak je problémom jej prítomnosť, ale nakoniec vyšetrovateľ ju požiadal, aby zostala. Podľa jej názoru maloletý si potom zvykol na situáciu pred kamerou a začal o veci vypovedať.

Ďalej bola vypočutá ako svedkyňa V.. V. K., riaditeľka Špeciálnej základnej školy v Kráľovskom Chlmci, ktorá bola prítomná pri výsluchu ako tlmočníčka. Maloletý B. ju nepoznal a nepoznala ho ani ona pred týmto výsluchom a v maďarskom jazyku sa snažila nadviazať s ním bezprostredný kontakt, aby atmosféra bola prijateľná a nebola napätá. Keď začal vyšetrovateľ klásť maloletému chúlostivé otázky po úvode výsluchu, nastala situácia, že maloletý sa bránil odpovediam na tieto otázky. Pýtali sa potom maloletého, či má niekto z prítomných pri výsluchu, odísť preč, či bude potom vypovedať, či náhodou nechce vypovedať pred mamou, na čo ukázal na psychologičku a povedal slovo „teta“. Potom sa ho

pýtala, či chce nejakú hračku a podobné bezprostredné veci, na čo sa atmosféra uvoľnila. Podľa jej tvrdenia matka nekládla otázky svojmu synovi, ale keď mu kládol otázky vyšetrovateľ a maloletý sa hanbil odpovedať, matka ho len povzbudzovala slovami „veď povedz“ alebo niečo v tom zmysle. Odpovede maloletého počas výsluchu vyšetrovateľ písal rovno do počítača.

Otec maloletého P. W. vo veci vypovedal, že kritického dňa maľoval izbu obžalovaného spolu s kamarátom a potom len videl, ako manželka sedí a plače a plakal aj maloletý B.. Keď sa spýtal, čo sa stalo, manželka nechcela nič povedať, začal byť nervóznym a mal tušenie, že sa asi niečo stalo medzi svokrom a B.. Znovu sa spýtal manželky, ktorá mu potom odpovedala s plačom „áno, áno, áno“. Manželka mu povedala, že videla v izbe ako niečo robil B. so svokrom, preto išla hneď zobrať syna k sebe, ale obžalovaný povedal, že nič neurobil. Vysvetlil aj svoje tušenie, že niečo sa muselo stať medzi obžalovaným a maloletým synom, pretože v čase, keď chodil s manželkou, tak táto mu povedala, že aj ju otec v minulosti obťažoval. Až po rokoch mu povedala, že keď bola malá, otec ju tiež nútil chytať ho za penis. Vtedy z nervozity udrel po stole, udrel si prsty na pravej ruke a povedal manželke, aby telefonovala na políciu.

Súd vypočul znalkyňu PhDr. Evu Sklenárovú, ktorá v prípravnom konaní podala znalecký posudok z odboru psychológie, klinickej psychológie dospelých a detí. Zo záverov posudku súd zistil, že intelektový vývin maloletého a vedomosti sú adekvátne veku dieťaťa, dieťa je priemerne vyspelé v pásme vyššieho priemeru a je zorientovaný v základných vedomostiach predškoláka vo veku 6 rokov. Dieťa sa rozvíja vo všetkých smeroch kognitívnych procesov /myslenie, pamäť, pozornosť, rečový vývin, porozumenie a vedomosti/ rovnomerne a nie sú u neho zistené žiadne výkyvy v oblasti poznávania a sociálneho vývinu, takže podľa jeho vekovej úrovne je spôsobilý vypovedať pre účely trestného konania. Výpoveď poškodeného nie je jeho fantáziou a nezistila, aby bol ovplyvňovaný inou osobou, vylučuje u neho, aby išlo o falošné obvinenie alebo fantazijné spracovanie, nakoľko udáva množstvo detailov, ktoré si dieťa v jeho veku nemôže vymyslieť ani pospájať do takej výpovede, ako ju maloletý uskutočnil. Maloletý poučil svoj slovník a nie slová dospelých, uviedol dostatok detailov o skutku, ktorý vie popísať v jednoduchej detskej podobe. Bájne klamanie sa síce vyskytuje u detí predškolského veku, ale v jeho prípade to vylučuje, pretože maloletý nie je hysteroidná osobnosť. Nemá farbisté a dramatické výpovede o skutku a nehovorí z pozície hlavného hrdinu, aby si zaistil pozornosť okolia. Maloletý vypovedal na základe svojich prežitých okolností tak, ako si ich sám zapamätal a reprodukoval zo svojich spomienok. Vypovedá reálne, vecne, konkrétne s dostatkom detailov, je bezprostredný a konštantný vo výpovedi.

Medzi najnápadnejšie krátkodobé príznaky u sexuálne zneužívaného dieťaťa patrí strach, úzkosť, pocit viny a hanby, depresia a nízka sebaúcta. U menovaného som zistila, že z uvedených znakov sa prejavili strach zo zverejnenia, hanba a nízka sebaúcta. Z dlhodobých príznakov, kde patria poruchy správania, nezistila tento znak, ale rodičia uviedli, že po zverejnení tejto skutočnosti došlo zo strany maloletého k nárastu agresie voči hračkám, viac kričí a je nervózny, čo v minulosti nebolo, a preto nevylučuje, že išlo o reakciu maloletého na predmetnú skutočnosť. V celkovom psychickom osobnostnom a sociálnom vývine zistila, že ide o normálny vývin dieťaťa.

Ďalej bol v prípravnom konaní vyšetrený duševný stav obžalovaného znalcami z odboru psychiatrie, pričom jeden z nich znalec MUDr. Kvetoslav Moravčík bol vypočutý na hlavnom pojednávaní a za oboch uviedol, že trvajú na svojom znaleckom posudku, ktorý vypracovali v prípravnom konaní a nezistili žiadne skutočnosti, pre ktoré by ho mali meniť. Z tohto znaleckého posudku vyplýva, že obžalovaný v čase spáchania skutku ani teraz netrpí a netrpel závažnou duševnou poruchou, ktorá by podstatným spôsobom znižovala úroveň jeho rozpoznávacích a ovládacích schopností. Zistili u neho syndróm závislosti od alkoholu a anomálnu osobnosť s dissociálnymi rysmi. V čase spáchania skutku obžalovaný mohol rozpoznať nebezpečnosť svojho konania a svoje konanie ovládať. Obžalovaný chápe zmysel trestného konania a chápal ho aj v čase skutku. Pobyt obžalovaného na slobode z psychiatrického hľadiska je potencionálne nebezpečný pre spoločnosť v tom zmysle, že ak by neabstinoval od alkoholu, nemožno vylúčiť recidívu obdobného správania v budúcnosti. Na základe tohto záveru odporučili u obžalovaného nariadiť ochranné protialkoholické liečenie ústavné.

S týmto znalcom na hlavné pojednávanie sa dostal bez predvolania aj znalec PhDr. Jozef Kandala, psychológ, ktorý po primeranom poučení ako znalec k veci uviedol:

„Bol som prítomný počas hlavného pojednávania a chcel by sa vyjadriť k otázke, ktorá bola prejednávaná a položená znalcovi MUDr. Kvetoslavovi Moravčíkovi obhajcom v súvislosti s dĺžkou vyšetrenia obžalovaného pre potreby podania znaleckého posudku. Doba vyšetrenia potrebná pre znalca je individuálna u každého posudzovaného jedinca. Niekedy za 5 - 10 minút znalec získa základné údaje potrebné k prehodnoteniu tejto osoby a niekedy je treba pozorovať posudzovanú osobu aj pol roka. Táto skutočnosť vyplýva z praxe a poznania hodnotenia tej ktorej konkrétnej osoby a preto upozorňuje súd, že na udanie časového vyšetrenia obžalovaného nemusí zakladať a upriamovať pozornosť. Poukázal na to, že po podaní posudku nebol prizvaný ako konzultant ani nebol uznesením pribraný do konania, ale o tejto veci sa len kolegiálne rozprával so znalcami, a preto aj dnešného dňa prišiel na hlavné pojednávanie.“

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.12.2013 obhajca považoval zápisnicu o výsluchu maloletého vyhotovenú písomne ako nedostačujúcu k tomu, ako prebiehal celý výsluch. Výsluch prebiehal v maďarskom jazyku a v niektorých fázach je slabo počuť zo zvukovej a obrazovej nahrávky preklad v slovenskom jazyku, tvrdil, že sú tam kladené otázky aj matkou, alebo jej výzvy voči maloletému, aby povedal, čo sa stalo včera a v jednej pasáži tam maloletý B. odpovedá, že „vypovedal len to, čo sa naučil“ a tieto skutočnosti sú významné pre to, aby bol doslovne vykonaný celý prepis výsluchu a súd si mohol vytvoriť o ňom objektívny obraz.

Súd vyhovel žiadosti obhajoby a pribral do konania prekladateľku P. C., ktorej predložil disketu - DVD, ktorá obsahuje zvukovo obrazový záznam z výsluchu maloletého v prípravnom konaní a požiadal ju o doslovný preklad tohto úkonu do slovenského jazyka s vyjadreniami a otázkami všetkých zúčastnených osôb, ktoré tam boli vykonané. Prekladateľka vyhovorila súdu a predložila doslovný prepis výsluchu maloletého, ktorý bol prečítaný na hlavnom pojednávaní.

Na hlavnom pojednávaní dňa 20.3.2014 prekladateľka vypovedala k tomuto prekladu, ktorý vykonala a na otázku obhajcu, v akom konteste pochopila výpoveď maloletého „tak iba toto sa naučil“, ktoré mali odznieť v maďarčine pri výsluchu maloletého, uviedla: „Neviem prečo také slová odzneli z úst maloletého svedka, viackrát si prehala túto pasáž z videozáznamu, ale súvislosť tohto vyjadrenia s ďalšou výpoveďou nenašla“. Obhajca k tomu uviedol, že na strane 185 spisu druhý odsek od spodu sa mu zdá ako keby v maďarskom jazyku na konci posledného slova chýbalo písmeno „m“ a vtedy by doslovný preklad znel „tak iba toto som sa naučil“. Prekladateľka potvrdila slová obhajcu, že tak by znel preklad, pokiaľ by tam toto písmeno „m“ bolo.

Na toto hlavnom pojednávaní obhajca k celému prekladu poukázal na to, že maloletý v slovenskom preklade sa viackrát na otázku vyšetrovateľa, prečo je starý otec vo väzbe, vyjadril, že prečo, lebo kričal na mamu a bol opitý. Na strane 6 prekladu výsluchu na otázku tlmočníčky, či sa stalo niekedy, že spal v jednej posteli s dedom, maloletý odpovedal áno a na ďalšiu otázku tlmočníčky: „nespal si, len ležal v jednej posteli, áno?“, obhajca namieta, že ide o otázky sugestívne.

Na strane 7 zápisnice o prekladu výpovede maloletého v riadku 5,6 a na strane 8 posledný riadok, kde sa matka vyjadrovala a dávala otázky maloletému uvádza, že tieto otázky sú protizákonné, pretože matka navádzala maloletého na výpovede, ktoré potom v zápise nasledujú.

Na strane 10 prekladu obhajca upozornil, že tlmočníčka v piatom riadku pretlmočila „Hm. A nútil ho, aby liezol pod paplón a vložil do úst jeho úd“. Obhajoba tvrdí, že tlmočníčka tu uviedla niečo, čo maloletý nepovedal. Ďalej obhajoba poukázala na stranu 10 prekladu otázku vyšetrovateľa v 7 riadku odvrchu, keď sa vyšetrovateľ pýta maloletého, či to bolo včera, maloletý odpovedá: „Nevie, tak ... Keď ťa mamka včera vybrala spod paplón, včera nie“, obhajca tvrdí, že matka vypovedá namiesto maloletého, pretože maloletý na túto otázku nereagoval a považuje to za nezákonný vstup matky do výsluchu. V riadku 10 a 11 na strane 10 prekladu sú rozpory evidentné v tom, že maloletý odpovedal na otázky úplne inak, než

to tlmočníčka preložila. Na strane 10 v riadku 5,6 odspodu bola položená sugestívna otázka maloletému v znení: „A chytil si mu a tlmočníčka tlmočí: „A chytil si, áno?“ Maloletý odpovedá: „Chytil som“. V otázke je uvedená odpoveď a ide o sugestívnu otázku, tvrdí obhajoba.

Na strane 11 prekladu v riadku 9 a 7 odspodu opäť matka nezákonne vstupuje do výsluchu slovami: „Odkedy s tebou robí toto, B.? A prečo si nám to nepovedal?“

Na strane 12 výsluchu hneď prvá otázka zvrchu je nezákonným vstupom matky do výsluchu, ktorý ďalej pokračuje v riadku 6 začínajúca slovami „Dobre, ale toto včerajšie áno...“ a ďalší riadok č. 12 začínajúci slovami: „Ale keď dedo nie je opitý...“ Ďalej riadok 16, kde sa matka pýta syna: „Ešte čo si povedal ockovi v kuchyni?“ Ďalej riadok 19 a 21, kde matka opäť vstupuje do výsluchu tam uvedenými slovami.

Na strane 13 v riadku 2 tlmočníčka položila nezákonnú otázku : „Len toto robil. Hm?. Áno?“ Na tej istej strane v 7 riadku je opäť sugestívna otázka tlmočníčky a na tej istej strane v treťom riadku odspodu tlmočníčka opäť opakuje sugestívnu otázku. Toto isté je na strane 14 v 1. a 8. riadku.

Na základe týchto pripomienok obhajca namieta výsluch maloletého, ktorý bol v prípravnom konaní urobený nezákonne, teda získaný dôkaz je nezákonný a súd naňho nemôže prihliadnuť. Maloletý vypovedal zásadne skutočnosti týkajúce sa skutku na základe sugestívnych otázok ako aj na základe značného vplyvu matky, ktorá podľa jeho názoru nemôže dávať otázky týkajúce sa skutku a zápisnica o preklade výsluchu maloletého nekorešponduje s priebehom ani s obsahom výsluchu a sú v nej zachytené iba skresľujúce a nepravdivé skutočnosti, iba v neprospech obžalovaného. Tlmočníčka mnohé zásadné odpovede maloletého preložila nesprávne, čo závažne zmenilo výpoveď maloletého.

Ďalej sa súd oboznámil s obsahom zápisnice o ohliadke miesta činu, zápisom o dychovej skúške vykonanej u obžalovaného, lekárskou správou, ktorej obsahom je vyšetrenie maloletého lekárom pre podozrenie z trestného činu znásilnenia s vyšetrením konečníka, ktoré bolo bez závažnejších zmien, výpisom z Ústrednej evidencie priestupkov a charakteristikami a odpisom z registra trestov.

Na základe uvedeného a po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov bolo preukázané, že obžalovaný svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1,2 písm. b/ Tr. zák., pretože obžalovaný iným spôsobom, než súložou, sexuálne zneužil svojho maloletého vnuka B. P. W., nar. X.X.XXXX tým, že ho viackrát chytal v žalovanom období za jeho penis a žiadal maloletého, aby aj on chytal jeho penis a takýto čin spáchal na chránenej osobe v zmysle § 139 ods.1 písm.a, c/ Tr. zák. a to na dieťati a zároveň blízkej osobe, čím je v zmysle zákona aj vnuk obžalovaného.

Súd sa zaoberal rozsiahlou námietkou obhajoby namierenou voči zákonnosti výsluchu maloletého v prípravnom konaní, voči spôsobe výsluchu, položeným sugestívnym otázkam, nepresným prekladom tlmočníčky slov, ktoré maloletý uviedol v prípravnom konaní, nezákonným vstupom matky do priebehu výsluchu a dospel k záveru, že tieto námietky obhajoby sú absolútne neopodstatnené a nemajú odraz na hodnotenie a dôveryhodnosť výsluchu maloletého. Súd sa riadil zákonným postupom v tomto prípade a nepredvolal maloletého na výsluch pred súd, pretože by to evidentne mohlo mať veľmi zlé následky na jeho ďalší vývoj. K výpovedi maloletého v prípravnom konaní aj k prekladu jeho výpovede zo zvukového záznamu súd poukazuje na tieto základné skutočnosti. Z obrazového záznamu výsluchu maloletého senát jednoznačne zistil reakcie maloletého na otázky vyšetrovateľa, ktorý sa snažil nadviazať bezprostredný kontakt s maloletým položením otázok na jeho záujmy, na jeho priateľov, na spôsob činnosti vo voľnom čase a po takomto primeranom prístupe k maloletému mu položil základnú otázku, čo sa malo odohrať medzi ním a obžalovaným. Z pohybových reakcií, z mimiky a posunkov maloletého jednoznačne a nepochybne vyplýva, že reaguje na túto základnú otázku veľmi hanblivo, cíti sa nesvoj, nepokojne sa vrtí na stoličke, rukami sústavne pohybuje a upiera sa pohľadom najmä na svoju matku. Matka nevstupuje nezákonne do výsluchu, jednoznačne treba povedať, že len požiadala maloletého, aby uviedol to, čo už hovoril jej včerajšieho dňa, keď malo dôjsť ku skutku. Po dlhšom čase zo

záznamu vidieť, že došlo k určitému napätia u maloletého svedka a odpovedá na otázky vyšetrovateľa, pričom tieto otázky by sa mohli zdať sugestívne, ako ich posúdila obhajoba, ale nie sú sugestívne podľa názoru súdu v tomto prípade. V podstatných rysoch maloletý svedok vypovedal o tom, čo sa odohralo medzi ním a obžalovaným a chápanie sugestívnych otázok u maloletého s jeho slovnou zásobou, životnou skúsenosťou a citlivým obsahom výsluchu nemožno porovnávať so sugestívnymi otázkami, o ktorých by bolo možné uvažovať v tomto prípade, ak by boli dávané dospelému človeku na prirodzenom stupni sociálneho vývinu, primeranej inteligencie a schopnosti vo veci sa sám vyjadrovať. Súd nemá taktiež problém ako tlmočníčka tlmočila výsluch a nemá problém ani voči celkovému doslovnému prekladu výsluchu, ktorý bol vykonaný prekladateľkou na podnet obhajcu. Naopak z tohto doslovného prekladu možno urobiť záver ako na otázky vyšetrovateľa za určitej pomoci matky, ktorú súd nepovažuje za nezákonný vstup do výsluchu, a takisto na opakovanie otázky vyšetrovateľa tlmočníčkou v maďarčine za nepresné v snahe vykladať výpoveď maloletého len v neprospech obžalovaného. Ide tu o hodnotenie obhajoby tohto podstatného dôkazu, ktoré si vysvetľuje nesprávne, napáda jeho zákonnosť, hoci tomu tak nebolo a to všetko v snahe znehodnotiť tento dôkaz o výsluchu maloletého v prospech svojho klienta. Netreba zabúdať, že po priamom dôkaze, a to výsluchu maloletého, tu existujú dôkazy nepriame, a to výpoveď matky maloletého a jeho otca, ktorí potvrdzujú to, čo vypovedal im maloletý a tiež sa dozvedeli od neho. Pozornosti súdu neušla ani skutočnosť uvedená vo výpovedi matky maloletého, že sama ako dieťa bola obťažovaná obžalovaným, ktorý od nej žiadal, aby mu chytala jeho pohlavný úd. Dôležitým dôkazom je tu znalecký posudok o psychologickom vyšetrení maloletého a o použiteľnosti jeho výpovede pre potreby trestného konania. Znalkyňa PhDr. Eva Sklenárová veľmi jednoznačne a nepochybne preukázala, že výpoveď maloletého je odrazom jeho prežitých udalostí, pretože vypovedal spontánne, a to jazykom primeraným jeho sociálnemu vývinu, veku bez nálezu akýchkoľvek skutočností o tom, že by si prežité udalosti vymýšľal, dopĺňal skutočnosti nepravdivé a pod. Na základe týchto dôkazov ako aj listinných, ktoré sú spomenuté vyššie v tomto odôvodnení, súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že ku skutku, ktorý je predmetom obžaloby, nepochybne došlo a tento skutok naplnil všetky znaky zločinu uvedeného v rozsudku.

Podľa charakteristiky Obecného úradu Veľký Horeš obžalovaný nie je bližšie hodnotený, vyplýva z nej len suchá skutočnosť, že obžalovaný v mieste bydliska nebol prejednávaný komisiou verejného poriadku. Z výpovede rodičov maloletého a zo znaleckého posudku o vyšetrení duševného stavu však súd zistil, že je chronickým alkoholikom. Obžalovaný je nezamestnaný. Podľa odpisu z registra trestov obžalovaný bol doposiaľ 6 krát súdne stíhaný ešte v dávnejšej minulosti, väčšinou pre násilné trestné činy a určitým poznatkom dôležitým pre toto trestné stíhanie je aj skutočnosť, že Okresným súdom v Náchode rozsudkom zo dňa 17.6.1976 pod sp.zn. bol odsúdený pre trestný čin znásilnenia podľa Tr. a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov nepodmienečne, ktorý vykonal.

Pri určení druhu a výmery trestu s prihliadnutím na zabezpečenie jeho výkonu, súd postupoval v zmysle § 34 Tr. zák. a prihliadol najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, na pomery a možnosti nápravy páchateľa a tiež na priťažujúce a poľahčujúce okolnosti. U obžalovaného nebola zistená ani jedna poľahčujúca skutočnosť a bola zistená jedna priťažujúca, spočívajúca v tom, že pred spáchaním skutku bol odsúdený za úmyselný trestný čin, teda treba na neho hľadieť ani na recidivistu v zmysle § 37 písm. m/ Tr.zák. S použitím § 38 ods.4 Tr.zák. bolo preto potrebné zvýšiť dolnú hranicu trestnej sadzby stanovenú zákonom v rozpätí od 7 do 12 rokov na sadzbu 8 rokov a 8 mesiacov do 12 rokov pre navýšenie 1/3-iny rozdielu týchto trestných sadzieb ku spodnej hranici základnej trestnej sadzby, ktorá činí 20 mesiacov a preto uložil obžalovanému trest na spodnej hranici tejto zvýšenej trestnej sadzby. Pre výkon trestu odňatia slobody ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože pred spáchaním zločinu doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody v posledných 10 rokoch za úmyselný trestný čin.

Na základe doporučenia znalcov súd uložil obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou, ktoré by malo zabezpečiť ochranu spoločnosti pred možným opakovaním páchania podobnej trestnej činnosti obžalovaným v budúcnosti.

osobu mladšiu ako 15 rokov iným spôsobom sexuálne zneužíval a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

oznámenia na Krajský súd v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.