Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9To-41-2012.pdf
PDF · 86.7 KB
Case nature
Area
Subarea
9To/41/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Farkaša a sudcov JUDr. Jaroslava Bugeľa a JUDr. Františka Moznera na verejnom zasadnutí konanom dňa 20.3.2014 v trestnej veci obžalovaného V. M. pre prečin podvodu podľa § 221 ods.1, 2 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods.1 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T 31/2012 zo dňa 18.6.2012 takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Tr. por. z r u š u j e v napadnutom rozsudku výrok o treste.
Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.
obžalovanému V. M., nar. XX.XX.XXXX vo Y. na V., trvale bytom Y. nad V., S. č. XX/X
u k l a d á :
Podľa § 221 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 42 ods. 1 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jedného roka).
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. u r č u j e skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 2 (dvoch) rokov.
Podľa § 56 ods. 1 Tr. zák. peňažný trest vo výške 1.000,- eur (jedentisíc eur).
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovuje náhradný trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) mesiacov.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. z r u š u j e výrok o treste v rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 1T 79/04 zo dňa 5.9.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2To/4/2014 zo dňa 13.2.2014, ktorým obžalovanému V. M. bol za trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 3 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 uložený samostatný peňažný trest vo výške 1.000,- (jedentisíc) eur a pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený, bol ustanovený náhradný trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) mesiacov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
odôvodnenie:
Okresný súd Vranov nad Topľou napadnutým rozsudkom sp. zn. 12T 31/2012 zo dňa 18.6.2012 uznal obž. V. M. vinným zo spáchania prečinu podvodu podľa § 221 ods.1,2 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods.1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 23.02.2007 vo Y. X. V. uzatvoril s poškodenou Ing. H. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P., P. č. XXXX/XX, fiktívnu zmluvu o pôžičke na sumu 400.000,- Sk, zabezpečenú dodatkom k zmluve o zabezpečovacom prevode práva k rodinnému domu č. XXXX/XX, zapísaného na LV č. XX, katastrálneho územia P., okr. Y. X. V. zo dňa 22.02.2007, ktorou si chcel zabezpečiť prevod práva k rodinnému domu č. XXXX/XX zapísaného na LV č. XX v katastrálnom území P., okr. Y. nad V. v prípade neúspešného súdneho sporu o neplatnosť určenia zmluvy o pôžičke na sumu 100.000,- Sk zabezpečenú zabezpečovacím prevodom práva k rodinnému domu č. XXXX/XX zapísaného na LV č. XX v katastrálnom území P., okr. Y. nad V. vedeného na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 4C 113/2010, čím by takto v prípade uspokojenia si svojej pohľadávky vo výške 400.000,- Sk na základe dodatku k zmluve o zabezpečovacom prevode práva týkajúceho sa zmluvy o pôžičke zo dňa 23.02.2007 vo výške 400.000,- Sk spôsobil poškodenej Ing. H. P. škodu predajom uvedenej nehnuteľnosti vo výške najmenej 18.964,48 Eur (571.324,- Sk).
Za to mu súd uložil podľa § 221 ods.2 Tr. zák. za použitia § 38 ods.2 Tr. zák. pri neexistencii poľahčujúcich okolností podľa § 36 Tr. zák. a neexistencii priťažujúcich okolností podľa § 37 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 1 roka.
Podľa § 49 ods.1 písm. a/ Tr. zák. výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil
Podľa § 50 ods.1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 2 rokov.
Podľa § 288 ods.1 Tr. por. poškodenú Ing. H. P., nar. XX.XX.XXXX vo Y. nad V., trvale bytom P., P. č. XXXX/XX, prechodne bytom F. J. č.XXX, s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.
Dňa 28.6.2012 obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu podal odvolanie proti rozsudku. Svoje odvolanie odôvodnil podaním, ktoré bolo doručené súdu dňa 20.8.2012. Z odôvodnenia vyplýva, že súd rozhodnutie o vine založil na výpovedi poškodenej Ing. H. P. bez toho, aby vzal do úvahy skutočnosť, že skutok sa mal stať dňa 23.2.2007 a trestné stíhanie obžalovaného na základe oznámenia poškodenej bolo začaté až dňa 9.8.2011. Poukázal na tú skutočnosť, že poškodená dobrovoľne vydala kľúče od predmetného domu už dňa 20.10.2007. Dňa 24.2.2010 obžalovaný nehnuteľnosť na základe kúpnej zmluvy previedol na tretiu osobu. Práve poškodená viackrát vyhľadala obžalovaného, osobne a telefonicky požadovala požičať peniaze z dôvodu, že má pôžičky od iných subjektov. Tieto skutočnosti súd nezobral do úvahy, ani to, že poškodená s obžalovaným riadne komunikovala a prevzala aj ďalšie čiastky v období rokov 2008 až 2009. Splátku z jednej pôžičky poskytnutej obžalovaným uhradila až 2.8.2011. Poškodená mala vedomosť o tom, že obžalovaný predal predmetnú nehnuteľnosť dňa 24.2.2010. Tieto skutočnosti nasvedčujú tomu, že medzi účastníkmi v tom čase neboli rozpory, ani po tom, čo už dom bol predaný pre uspokojenie jej pohľadávky, ktorú voči obžalovanému poškodená mala na základe zmlúv o pôžičkách. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané úmyselné konanie zo strany obžalovaného spočívajúce v získaní rodinného domu zapísaného na LV č. XX podvodným spôsobom rozvedeným v obžalobe. Poškodená je osobou s vysokoškolským vzdelaním a teda možno právom očakávať, že listiny, ktoré podpisovala a ak by v reálnom čase peniaze neprevzala, tak už ďalšie kontakty s obžalovaným by nemala. Už v prvý deň, keď obžalovaný ju požiadal o vypratanie bytu a aj keď odhlásila odber plynu a vody na nového odberateľa 18.1.2009, sa tomu nebránila. Konanie poškodenej nepreukazuje úmysel obžalovaného, že sa mal jej majetku obohatiť podvodným konaním. Poškodená dňa 25.3.2008 podpísala s obžalovaným zmluvu, ktorej predmetom bola nehnuteľnosť na LV č. XX o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy s uvedenou sumou 521.000,- Sk za predmetnú nehnuteľnosť. Tvrdenie poškodenej, že o existencii pôžičky na 400.000,- Sk sa dozvedela až vtedy, keď bolo začaté konanie o určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke na sumu 100.000,- Sk vedené na OS Vranov n/T. pod sp. zn. 4C 113/2010 je pochybné. Za danej situácie pred súdom nemožno prijať záver, že obžalovaný poškodenej pôžičky v požadovaných sumách neposkytol. Rozpory v tvrdeniach neboli odstránené konfrontáciou. Obžalovaný požičal peniaze poškodenej v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti s očakávaním, že požičané peniaze budú podľa dohodnutých podmienok a termínu vrátené. Súd pri svojom rozhodovaní nevychádzal z jednoznačne presvedčivých dôkazov, ktoré nepochybne svedčia, že mal obžalovaný priamy úmysel svojim konaním spôsobiť na tomto majetku poškodenej škodu podvodom. Listinné dôkazy vychádzajúce z pravdepodobnosti a zavinených administratívnych chýb tieto listiny nerobia neplatnými. Ak by motívom konania obžalovaného malo byť konanie popísané v skutku obžaloby, tak táto fiktívna zmluva mala by byť vyhotovená s uvedením dátumu po podaní návrhu poškodenej vo veci 4C 133/2010. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sú toho názoru, že vykonané dokazovanie nepreukazuje úmysel obžalovaného. Konanie obžalovaného nie je v príčinnej súvislosti s následkom spôsobenej škody, preto navrhujú, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.
Na základe riadne a včas podaného odvolania krajský súd podľa § 317 ods.1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.1 Tr. por. Na základe tohto preskúmania krajský súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného V. M. nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa na hlavných pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom obž. V. M., poškodenej Ing. H. P., výsluchom svedkov H. R., PhDr. J. F., B. F., oboznámením listinných dôkazov, ktoré boli zabezpečené tak v štádiu prípravného konania, ako aj na hlavnom pojednávaní.
Krajský súd po preskúmaní predloženého spisu dospel k záveru, že súd prvého stupňa postupoval tak, že bol zistený skutkový stav, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. S rovnakou starostlivosťou objasňoval okolnosti svedčiace tak proti obžalovanému, ako aj okolnosti svedčiace v jeho prospech a v oboch smeroch vykonával tieto dôkazy tak, aby umožnil spravodlivé rozhodnutie, čím plne rešpektoval zásadu vyjadrenú v § 2 ods.10 Tr. por.
Súd prvého stupňa hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrnne, nezávisle od toho či ich obstaral súd, orgán činný v trestnom konaní alebo niektorá zo strán, čím plne rešpektoval zásadu vyjadrenú v § 2 ods.12 Tr. por.
Vo svojom rozhodnutí podrobne rozobral jednotlivé dôkazy, ktoré boli vykonané na hlavných pojednávaniach a skutočnosti vyplývajúce z týchto dôkazov obsiahol v odôvodnení svojho rozsudku.
Súd prvého stupňa následne hodnotil vykonané dokazovanie, logicky zdôvodnil skutočnosti vyplývajúce z týchto dôkazov a je potrebné stotožniť sa s názorom, ktorý vyjadril vo svojom rozhodnutí, že vzhľadom na pochybnosti, na ktoré poukázal, vzhľadom na výpoveď samotnej poškodenej Ing. H. P., je možné uzavrieť, že zmluvu o pôžičke na sumu 400.000,- Sk datovanú dňom 23.2. 2007 nepodpísala v ten deň ako to uvádzal obžalovaný, ale podpisovala ich v čase, kedy podpisovala kúpno-predajné zmluvy týkajúce sa ostatných nehnuteľností, ktoré podpisy boli overované na Obecnom úrade v F. v septembri roku 2007. Samotná poškodená uvádzala, že v tom čase podpisovala viacero dokumentov, pričom obsah týchto listín si neprečítala. Je zrejmé, že obžalovaný ju oboznámil, že podpisuje kúpno- predajné zmluvy týkajúce sa iných nehnuteľností a medzi týmito dokumentmi bola aj zmluva o pôžičke na sumu 400.000,- Sk a dodatok k zabezpečovaciemu prevodu práva. Správne súd prvého stupňa dospel k záveru, že obžalovaný takýmto postupom uviedol poškodenú do omylu. Je potrebné súhlasiť so záverom súdu prvého stupňa, že obžalovaný nepreukázal, žeby bol poskytol sumu 400.000,- Sk poškodenej Ing. P., pretože nedostatky vykazuje samotný pokladničný doklad a rovnako vznikajú pochybnosti, či v uvedený deň, teda 23.2. 2007, disponoval takouto sumou peňazí.
Krajský súd k argumentácii súdu prvého stupňa dodáva, že keď obžalovaný pri pôžičke na sumu 100.000,- Sk podal návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode práva na Správe katastra Vranov nad Topľou dňa 22.2.2007, pri zmluve, ktorá zabezpečovala podstatne vyššiu čiastku zo dňa 23.2.2007 takýto návrh na Správu katastra Vranov nad Topľou nepodal.
K samotnej argumentácii odvolateľa, že poškodená je vysokoškolsky vzdelaná osoba a skutok sa mal stať 23.2.2007, no trestné stíhanie začalo aj na základe oznámenia poškodenej dňa 9.8.2011, nezbavuje obžalovaného zodpovednosti a práve tento časový posun nasvedčuje tvrdeniam samotnej poškodenej, ktorá zdôraznila, že o existencii zmluvy o pôžičke na sumu 400.000,- Sk a dodatku k zmluve o zabezpečovacom prevode práva sa dozvedela až potom, čo na Okresnom súde Vranov nad Topľou začalo prebiehať konanie vedené pod sp. zn. 4C 113/2010.
Súd prvého stupňa okrem toho, že ustálil skutkový stav, dospel k správnej právnej kvalifikácii konania obžalovaného, že obžalovaný tak po objektívnej ako aj subjektívnej stránke naplnil pojmové znaky skutkovej podstaty prečinu podvodu podľa § 221 ods.1, 2 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods.1 Tr. zák.
Nepochybil ani pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu. Hodnotil osobu obžalovaného, ustálil rozsah poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.
V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že krajský súd zistil, že obž. V. M. bol rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 1T 79/04 zo dňa 5.9.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2To 4/2014 zo dňa 13.2.2014 uznaný vinným zo spáchania trestného činu podvodu podľa § 250 ods.1, 3 Tr. zák. účinného do 31.12.2005. Za to mu súd uložil podľa § 250 ods. 3 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 s použitím § 35 ods.1, 2 písm. b/, ods.3 Tr. zák. samostatný peňažný trest vo výške 1.000,- €. Podľa § 54 ods.3 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov. Obž. V. M. skutok, pre ktorý je súdený, spáchal predtým ako súdom prvého stupňa bol vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný trestný čin v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 1T 79/04 zo dňa 5.9.2013. U obžalovaného bolo potrebné uložiť súhrnný trest odňatia slobody. Krajský súd dospel k záveru, že účel trestu vyjadrený v § 34 ods.1 Tr. zák. sa u obžalovaného dosiahne súhrnným trestom odňatia slobody v trvaní 1 roka. Vzhľadom na osobu obžalovaného a jeho doterajší život súd výkon uloženého trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov. Zároveň obžalovanému uložil aj peňažný trest vo výške 1.000,- €, ako bol uložený v pôvodnom rozsudku Okresného súdu Prešov. Pre prípad, že by výkon tohto peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov.
Pri ukladaní súhrnného trestu krajský súd zrušil výrok o treste v rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 1T 79/04 a zároveň zrušil aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Vzhľadom na tieto skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.