Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9CoP-19-2014.pdf
PDF · 71.26 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoP/19/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci navrhovateľky G. W., rod. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. XXX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom Potočná 2835/1 A, Čadca proti odporcovi A. W., nar. X. X. XXXX, bytom T. XXX, W., zastúpenému JUDr. Annou Mozolíkovou, advokátkou so sídlom D. XXXX, W., za účasti maloletých detí L. W., nar. X. XX. XXXX a D. W., nar. X. XX. XXXX, obaja bytom u matky, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Čadca, v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca, č.k. 8P/77/2012-136 zo dňa 7. 11. 2013, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti otca prispievať na výživu maloletého D., nar. X. XX. XXXX a o úprave styku otca s maloletou L., nar. X. XX. XXXX p o t v r d z u j e .
V ostatných častiach p o n e c h á v a rozsudok okresného súdu nedotknutý. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd manželstvo účastníkov G. W., rod. H., nar. XX. XX. XXXX a A. W., nar. X. X. XXXX, uzavreté dňa 6. 7. 2002 v Čadci, rozviedol, maloletú L. W., nar. X. XX. XXXX a maloletého D. W., nar. X. XX. XXXX na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že ich bude zastupovať a spravovať ich majetok, otcovi uložil prispievať na výživu maloletej L. sumou 130,
- Eur mesačne a maloletého D. sumou 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu, upravil styk otca s maloletou L. každú párnu sobotu v čase od 09,00 hod. do 12,00 hod. v samostatnej miestnosti v byte matky bez prítomnosti matky, žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal, navrhovateľke uložil zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 33,- Eur na účet Okresného súdu Čadca, odporcovi uložil zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 33,- Eur na účet Okresného súdu Čadca, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Proti rozsudku okresného súdu, v zákonnej lehote, doručil odvolanie odporca, a to proti výrokom 3 a 4 rozsudku Okresného súdu Čadca, teda proti výrokom, ktorými okresný súd uložil mu platiť výživné na maloletého D. W., nar. X. XX. XXXX a upravil jeho styk s maloletou L.. Poukazoval na to, že na pojednávaní zhodne s navrhovateľkou uviedli, že nie je skutočným biologickým otcom maloletého D., týmto je len formálne, čo sa premietlo i do odôvodnenia rozsudku. I napriek tomu mu bola uložená povinnosť platiť na maloletého D. výživné. Uvedené považoval za neprimeraný zásah do jeho práv a jeho súkromia. Namietal, že ak by súd chcel postupovať prísne formalisticky a striktne dodržiavať zákon,
mimo povinnosti platiť výživné na maloletého D., mal by zároveň rozhodnúť i o úprave styku. Taktiež nesúhlasil s rozsahom styku, tak ako bol upravený vo vzťahu k maloletej L.. Poprel, že by navrhovateľka bola ochotná mu umožniť styk s dcérou aj mimo súdom stanoveného režimu, a tým, že jeho styk s dcérou je upravený v úplne minimálnom rozsahu, je dcéra pod väčším vplyvom navrhovateľky, osvojuje si jej názory. V nadväznosti na uvedené žiadal v napadnutej časti rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Krajský súd, ako súd odvolací, súc viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p. rozhodol spôsobom, uvedeným vo výrokovej časti rozhodnutia.
Po preskúmaní veci dospel k záveru, že okresný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vyvodil správny právny záver. Svoje rozhodnutie napokon náležitým a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil.
Pokiaľ odporca v podanom odvolaní namietal, že ho okresný súd i napriek tomu, že z konania jednoznačne vyplynulo, že nie je biologickým otcom maloletého D., zaviazal k úhrade výživného, i na jeho osobu, je potrebné uviesť, že mu ako bývalému manželovi matky maloletého D. svedčí prvá domnienka určenia otcovstva, a preto je potrebné, aby bol podaný návrh na zapretie otcovstva, či už z jeho strany alebo zo strany navrhovateľky. Napokon okresný súd uvedenú skutočnosť dostatočne zohľadnil a určil odporcovi povinnosť platiť výživné na maloletého D. v minimálne zákonom stanovenej výške, nakoľko pokiaľ nebol preukázaný opak, bol povinný postupovať v zmysle zákonnej domnienky svedčiacej o tom, že otcom maloletého D. je odporca ako bývalý manžel navrhovateľky.
Pokiaľ sa týkalo úpravy styku s maloletou L., po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že vzhľadom na existujúce vzťahy medzi L. a otcom a zažité skúsenosti, je takáto úprava styku dostačujúca. Je len na otcovi maloletej, ako využije čas strávený s dcérou, ako sa pokúsi o upevnenie a rozvinutie citových väzieb s tým, že v ďalšom období nič nebráni tomu, aby bol styk otca s dcérou upravený vo väčšom rozsahu, v častejších frekvenciách. Podľa aktuálne platnej právnej úpravy súd je pri rozhodovaní o právach dieťaťa povinný vychádzať z vyjadrení dieťaťa, brať do úvahy jeho názor a postoje, pričom maloletá jednoznačne v zázname spísanom na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Čadci uviedla, že sa otca bojí, nechce k nemu chodievať, pretože ju bíjaval, nechával ju doma samu a ona sa potom bála, keď plakala, zbil ju. Doslova uviedla, že otca nemá rada. Preto je iba na otcovi maloletej ako súdom upravený styk, i keď v minimálnom rozsahu, využije na znovuobnovenie vzájomných vzťahov a upevnenie citových väzieb.
Proti rozsudku okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd rozviedol manželstvo účastníkov, rozhodol o zverení detí do starostlivosti matky, o určení výživného vo vzťahu k maloletej L. a o trovách prvostupňového konania, sa odporca, ani navrhovateľka neodvolali, preto v týchto častiach ponechal odvolací súd rozsudok okresného súdu nedotknutý.
Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko v danom prípade ide o konanie, ktoré je možné začať i bez návrhu a v ktorom si zásadne každý z účastníkov hradí vlastné trovy konania sám (§ 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .