Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/184/2012

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľa O. recovery, s.r.o., so sídlom G. XXXX, J. W., IČO: XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. L. L., advokátom, so sídlom U. X/XXX, Z. proti odporcovi T. L., bytom X. pod Y. XX, o zaplatenie 49,93 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 20. marca 2012, č.k. -73, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh o zaplatenie 49,93 Eur istiny s príslušenstvom. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil konštatovaním, že obchodná spoločnosť J., a.s. ako predávajúci uzavrela 15.05.2000 s odporcom ako kupujúcim kúpnu zmluvu o nákupe na splátky, predmetom ktorej boli televízny prijímač Sony KV-21T5K v obstarávacej cene 14.490,- Sk. Odporca z tejto sumy zaplatil 12.898,- Sk a zostal dlžný 1.592,- Sk (52,84 Eur). Pre prípad omeškania so zaplatením kúpnej ceny si zmluvné strany dohodli povinnosť odporcu zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,10 % denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania (článok 1 bod 4. Všeobecných obchodných podmienok Kúpnej zmluvy). Dňa 26.02.2008 Krajský súd Trenčín rozsudkom č.k. -97 zmenil zamietavý rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. -68 zo dňa 21.08.2007 a uložil odporcovi zaplatiť 1.592,- Sk, spolu s úrokom z omeškania vo výške 13,00 % ročne zo sumy 1.592,- Sk od 16.05.2001 do zaplatenia. Navrhovateľ si v tomto konaní neuplatňoval nároky zo zmluvnej pokuty. Odporca dňa 09.10.2009 uhradil dlžnú sumu priznanú rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne až v exekučnom konaní. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v konaní je potrebné prihliadnuť na námietku premlčania. Navrhovateľ voči odporcovi vedie pohľadávku z titulu zmluvnej pokuty, za obdobie od 09.04.2007 do 09.10.2009 vo výške 49,93 Eur. Nárok na zmluvnú pokutu vznikol však skôr a to momentom, kedy sa odporca prvý krát dostal do omeškania so zaplatením splátky z kúpnej ceny. Z rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. -97 zo dňa 26.02.2008 súd zistil, že odporca neuhradil kúpnu cenu prevzatého tovaru v lehote splatnosti do 15.05.2001. Odo dňa nasledujúceho bol odporca v omeškaní a navrhovateľovi vzniklo právo uplatniť si zmluvnú pokutu. Návrh na súd bol podaný dňa 09.03.2011 (správne 09.03.2010), teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty pre poslednú možnú splátku zmluvnej pokuty vo výške 0,10 % denne z dlžnej sumy, ktorá uplynula najneskôr dňa 16.06.2007, pričom lehota premlčania sa počítala pre túto splátku zmluvnej pokuty od 16.06.2004. Odporca namietol premlčanie uplatňovanej zmluvnej pokuty za obdobie od 09.04.2007 do 09.10.2009. Z týchto dôvodov súd sa podrobnejšie nezaoberal meritom veci, ale návrh v celom rozsahu zamietol s poukazom na vznesenú námietku premlčania. Konštatoval, že v prípade nároku veriteľa na zmluvnú pokutu od dlžníka, ktorá bola určená percentuálnym výpočtom z dlžnej sumy a je uplatňovaná na báze opakujúceho sa denného časového obdobia, začiatok plynutia premlčacej lehoty pripadá na deň, kedy sa toto právo

mohlo na súde prvýkrát uplatniť a nárok na poslednú splátku zmluvnej pokuty je možné efektívne uplatniť v trojročnej lehote plynúcej odo dňa zročnosti splátky zmluvnej pokuty ku dňu tretieho roku omeškania. Ak bol žalobný návrh podaný po tomto období, nárok na zmluvnú pokutu je premlčaný, bez ohľadu na časovú splatnosť jednotlivej splátky zmluvnej pokuty. Opačný názor by viedol k popretiu a obchádzaniu právneho inštitútu premlčania, pretože navrhovateľ by v konečnom dôsledku mohol cestou súdu žiadať zmluvnú pokutu až do úplného zaplatenia dlžnej sumy (istiny), ak by napr. istina už bola premlčaná nebola uhradená. Do úvahy neprichádzal ani právny názor vyslovený v odôvodnení rozsudku Krajského súdu v Žiline sp.zn.: zo dňa 30.06.2009, pretože v tejto veci sa posudzovali nároky uplatňované podľa iného právneho predpisu a to konkrétne podľa . Pre úplnosť považoval súd prvého stupňa za potrebné uviesť, že zmluvná pokuta dohodnutá podľa je samostatným zabezpečovacím právnym inštitútom a netvorí príslušenstvo istiny ( ). Tento záver súdu podporne vyplýva zo znenia , keď nárok na zmluvnú pokutu nezaniká, ak bola plnená povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. ,, , , , veta prvá Obč. zákonníka. O náhrade trov konania rozhodol podľa tak, že úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože si žiadne neuplatnil.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Navrhol zo zmeniť tak, že odvolací súd jeho návrhu vyhovie. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania vo výške 49,93 Eur. Namietal nesprávne právne posúdenie veci. Zotrval na svojom stanovisku, podľa ktorého zmluvná pokuta, ako inštitút záväzkového práva zabezpečujúci záväzok, je zmluvnými stranami v zmluve dohodnuté plnenie pre prípad porušenia zabezpečovacej povinnosti. Nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa, že zmluvná pokuta dojednaná ako určité percento za časové omeškanie dlžníka sa premlčuje ako celok a rozhodujúcim dňom počiatku plynutia premlčacej doby takéhoto nároku je prvý deň vzniku stavu omeškania. I keď je zmluvná pokuta vo svojej povahe akcesorickým záväzkom podmieneným vznikom hlavného záväzku, okamihom porušenia hlavného záväzku sa zmluvná pokuta stáva samostatným majetkovým právom ( a teda nie je príslušenstvom pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Obč. zákonníka) a stáva sa relatívne nezávislou od hlavného záväzku. Poukázal na to, že v danej veci je nesporne preukázané, že veriteľ odporcu sa svojho práva na zaplatenie dlžnej sumy spolu s príslušenstvom riadne domáhal v konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín sp. zn. , ako aj následne na Krajskom súde v Trenčíne sp. zn. . Napriek skutočnosti, že súd o práve právneho predchodcu navrhovateľa na zaplatenie dlhu s príslušenstvom právoplatne rozhodol už v roku 2008 a zaviazal odporcu na jeho zaplatenie, tento sa svojej povinnosti vyhýbal a naďalej dobrovoľne neplnil, pričom ju splnil až v roku 2009. Namietal rozpornosť tvrdení prvostupňového súdu, keď tvrdenie, že hlavný záväzok (ktorý zabezpečuje zmluvná pokuta v tomto konaní) je premlčaný. Uvedené tvrdenie sa nezakladá na pravde, nakoľko na zaplatenie hlavného záväzku sa na Okresnom súde Trenčín a následne na Krajskom súde v Trenčíne viedlo súdne konanie, ktoré skončilo vydaním rozsudku zo dňa 26.02.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 09.05.2008. V súlade s § 110 ods. 1 Obč. zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. To znamená, že právo na zaplatenie hlavného záväzku ešte nie je premlčané, nakoľko sa premlčuje v novej 10-ročnej premlčacej lehote. Mal za to, že nie je teda možné akceptovať záver súdu , že nakoľko je premlčaný hlavný záväzok, je premlčaný aj akcesorický záväzok, a to zmluvná pokuta. Zmluvná pokuta vzhľadom na znenie ust. § 101 sa teda premlčuje osobitne od premlčania ňou zabezpečeného záväzku, a to každý deň samostatne, nakoľko časový okamih plynutia premlčacej doby určitého subjektívneho práva nemôže predchádzať samotný vznik tohto práva a teda nemôže predchádzať ani následný okamih vzniku možnosti vykonania tohto už vzniknutého subjektívneho práva. Vyslovil ten záver, že zmluvná pokuta ako samostatné majetkové právo vzniká (z dôvodu, že zabezpečovaná povinnosť plniť riadne a včas je porušovaná každý deň, opakovane až do jej riadneho splnenia) každodenne vo výške 0,1% z dlžnej sumy. V tejto súvislosti poukázal na úpravu , keď podľa Obch. zákonníka pri právach vzniknutých z porušenia povinnosti začína premlčacia doba plynúť dňom, keď bola povinnosť porušená, ak nie je pre premlčanie niektorých týchto práv ustanovená osobitná úprava. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 29.10.2002 sp.zn. , rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. , uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. , rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 18.06.2009, sp. zn. , podľa ktorého právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vzniká za každý deň omeškania s porušením právnej

povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou, a teda premlčanie práva zmluvnej pokuty treba posudzovať osobitne za každý deň, pretože zmluvná pokuta ako samostatné majetkové právo vzniká za porušenie zmluvne dohodnutej povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou, a to za každý deň omeškania vo výške 0,1% denne z dlžnej sumy až do riadneho splnenia záväzku.

Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Opodstatnenosť zamietnutia návrhu je podľa jeho názoru daná ako premlčaním, tak aj nepreukázaním právneho titulu, z akého požaduje navrhovateľ vyplatiť zmluvnú pokutu. Konanie navrhovateľa označil za špekulatívne, a to vzhľadom na skutočnosť, že pohľadávka bola postupovaná na rôzne spoločnosti, pričom navrhovateľ nedoložil žiadne zmluvy o jej postupovaní od jednotlivých spoločností. Navrhovateľ konal s úmyslom čo najviac ho poškodiť a seba obohatiť, nakoľko pohľadávku začal vymáhať až v tomto konaní, čo je v hrubom rozpore s právnou istotou. Oprávnenie vymáhať žalovanú sumu vzniklo v roku 2001 a k prvému uplatneniu práva požadovať zmluvnú pokutu došlo až v tomto konaní, bez toho, aby došlo k výzve na dobrovoľné plnenie. Vo veci predmetnej kúpnej zmluvy zo dňa 15.05.2000, na ktorú sa navrhovateľ vo svojich nárokoch odvoláva, prebiehalo konanie súdu, ktoré je už skončené rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. -91 zo dňa 26.02.2008. Poukázal na to, že finančné prostriedky k úhrade ktorých bol zaviazaný, už v celom rozsahu uhradil. Predmetnú vec označil za uzavretú s tým, že akékoľvek nároky sú už premlčané. Pri postupovaní pohľadávky nebolo špecifikované, že sa pohľadávka postupuje bez práva zmluvnej pokuty a nebolo uvedené, že toto právo už predtým bolo prevedené na niekoho iného. Namietal aktívnu legitimáciu navrhovateľa s tým, že nikto sa nemôže domáhať ochrany práva, ktoré nemá. Uviedol, že predmetné konanie je v hrubom nepomere s dobrými mravmi.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. v spojení s a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

V priebehu odvolacieho konania došlo k zmene na strane navrhovateľa, ktorá bola pripustená uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 16.01.2014, č.k. -136, keď namiesto pôvodného navrhovateľa U., k.s., X. X., I. XX, IČO: XX XXX XXX, správca konkurznej podstaty úpadcu W. U., s.r.o. v konkurze, W. XXXX, U., IČO: XX XXX XXX vstúpil do konania na strane navrhovateľa O. recovery, s.r.o., so sídlom G. XXXX, J. W., IČO: XX XXX XXX.

Navrhovateľ v odvolaní namieta nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa.

Z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa a odporca uzatvorili 15.05.2000 kúpnu zmluvu, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú obchodné podmienky. Odporca sa v kúpnej zmluve zaviazal zaplatiť právnemu predchodcovi navrhovateľa 14.490,- Sk v 12 mesačných splátkach, pričom celková výška nultej splátky predstavovala 2.829,- Sk a mesačné splátky vo výške 966,- Sk, ktoré mal platiť vždy do 15. dňa v mesiaci. Podľa obchodných podmienok bol navrhovateľ oprávnený v prípade, pokiaľ odporca bude v omeškaní s úhradou splatnej ceny požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania. V článku VIII bod 1 obchodných podmienok sa zmluvné strany dohodli, že práva a povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy sa budú spravovať príslušnými ustanoveniami . Z rozsudku Okresného súdu Trenčín zo d§a 21.08.2007 č.k. -68 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 26.02.2008, č.k. -91 vyplýva, že odporca sa dostal do omeškania s plnením svojho záväzku vo výške 1592,-Sk (52,84 eur) od 16.05.2001, keď citovaným rozsudkom bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1592,-Sk s 13% úrokmi z omeškania od 16.05.2001 do zaplatenia. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 09.05.2008. Právny predchodca navrhovateľa si v uvedenom konaní nárok na zmluvnú pokutu neuplatnil.

Právna úprava zmluvnej pokuty je v zakotvená v ust. a Obč.zák. Zmluvná pokuta patrí k zabezpečovacím prostriedkom záväzkového práva. Je to dohodou účastníkov určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť.

Možno ju dohodnúť aj prípad omeškania zo splatením peňažného záväzku takým spôsobom, že jej výška bude závislá na dobe, po ktorú trvá porušenie zmluvnej povinnosti (napr. percentuálnou sadzbou za každý deň alebo za každý mesiac omeškania, teda za vymedzený čas). Má akcesorickú povahu, pri svojom vzniku predpokladá existenciu hlavného záväzku na zabezpečenie ktorého má slúžiť. Inštitút zmluvnej pokuty plní v určitom slova zmysle funkciu paušalizovanej náhrady škody. Výška zmluvnej pokuty musí spĺňať kritérium primeranosti, inak by dohoda o nej mohla byť neplatná pre rozpor s dobrými mravmi, prípadne by neprimerane vysoká zmluvná pokuta mohla by dôvodom moderačného oprávnenia súdu.

V danom prípade ide o posúdenie otázky, či úspešné uplatnenie námietky premlčaného práva zaisteného zmluvnou pokutou neumožňuje priznať právo na zmluvnú pokutu.

Podľa , právo sa premlčí, ak nebolo vykonané v dobe, v tomto zákone stanovenej ( - ). K premlčaniu súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník dovolá premlčania, nie je možné premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je 3-ročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa , , ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Ak uplynula zákonom určená premlčacia doba a veriteľ v nej svoje právo na súde nevykonal, nevykonané právo sa premlčalo. Dlžníkovi, ktorý je i naďalej povinný svoj dlh splniť vzniklo oprávnenie vzniesť v konaní po márnom uplynutí premlčacej doby námietku premlčania; v dôsledku toho dôjde k zániku nároku veriteľa, to znamená, že jeho právo nie je súdne vynútiteľné. Premlčaním samo subjektívne právo veriteľa nezaniká, existuje a trvá ďalej oslabené o nárok (tzv. naturálna obligácia). Pre záver, či je právo premlčané, nestačí len stanoviť dĺžku premlčacej doby, ale je nutné stanoviť rovnako počiatok jej behu. U všeobecnej 3-ročnej premlčacej doby v zmysle platí, že začína bežať odo dňa, keď právo mohlo byť - objektívne posudzované - vykonané po prvý raz. Týmto dňom je zásadne deň, keď právo mohlo byť dôvodne vykonané podaním žaloby na súd, t. j. kedy sa stalo

nárokom (actio nata). Actio nata nastáva spravidla splatnosťou dlhu teda dňom, keď mal dlžník prvýkrát splniť dlh. Splatnosť, t. j. doba splnenia záväzku dlžníkom je stanovená dohodou, právnym predpisom alebo určená v rozhodnutí. Ak nie je takto určená, nastane prvého dňa po tom, čo veriteľ požiadal o plnenie dlžníka (§ 563 Obč.zák.).V občianskoprávnych vzťahoch ak splatnosť dlhu nebola dohodnutá inak, začína premlčacia doba bežať dňom nasledujúcim po vzniku dojednaného právneho vzťahu.

Odvolací súd zhodne s názorom súdu prvého stupňa dospel k záveru, že zmluvná pokuta, ktorej výška bola dojednaná percentuálnou sadzbou z dlžnej čiastky za každý deň omeškania sa premlčuje ako celok. V danom prípade sa odporca do omeškania dostal dňa 16.05.2001 (t.j. dňom, ktorým sa dostal do omeškania s platením poslednej splátky) a preto márne uplynula dňa 16.05.2004. Navrhovateľ podal návrh na súd dňa 09.03.2010, preto s prihliadnutím na námietku premlčania správne súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol. Námietky navrhovateľa uvádzané v odvolaní neboli preto dôvodné.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa , a tak, že úspešnému odporcovi táto náhrada trov konania nebola priznaná, nakoľko si ich neuplatnil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .