Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/187/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Aleny Záhumenskej a JUDr. Viery Škultétyovej v právnej veci navrhovateľov 1) D.. J. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., L. XXX/XX, 2) M.. L. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., L. XXX/XX, obaja zastúpení B., so sídlom v Y., Z. X proti odporcovi M. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., D. W. XXXX/XX/X, o nahradenie prejavu vôle odporcu, na odvolanie navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 14. marca 2012, č.k. -81, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľov zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , . Rozhodol na základe výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorého mal za preukázané, že účastníci uzavreli dňa 16.02.2009 zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, na základe ktorej sa účastníci zaviazali do 30.04.2009 uzavrieť kúpnu zmluvu. Predmetom budúcej kúpnej zmluvy mala byť nehnuteľnosť v k.ú. L. - 1-izbový byt na D. W. XX/X v bytovom dome súpisné č. XXXX, stojacom na parc. č. C-KN XXXX/XXX s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach a pozemku, a to za kúpnu cenu 4.924 Eur. Súčasne sa dohodli, že kúpnu cenu sú kupujúci povinní uhradiť pri podpise zmluvy o budúcej zmluve. V čl. III zmluvy si účastníci dohodli zmluvnú pokutu vo výške 4.924 Eur pre prípad porušenia povinnosti uzavrieť kúpnu zmluvu s tým, že zaplatením zmluvnej pokuty zaniká povinnosť zmluvných strán uzavrieť kúpnu zmluvu. Bolo nesporné, že k uzavretiu kúpnej zmluvy podľa zmluvy o budúcej zmluve medzi účastníkmi nedošlo. Odporca sa bránil tým, že navrhovateľovi 1) vyplatil kúpnu cenu bytu, ako aj zmluvnú pokutu, v dôsledku čoho považoval vec za doriešenú. V konaní sa navrhovatelia 1), 2) domáhali nahradenia prejavu vôle za odporcu, ktorým vlastne mala byť kúpna zmluva, ktorou by odporca odpredal navrhovateľom v 1. a 2. rade byt č. X na D. W. XX v L. v bytovom dome súpisné č. XXXX. Súčasťou tohto prejavu malo byť aj vyhlásenie, že na byte neviaznu žiadne ťarchy s výnimkou záložného práva v prospech Mesta L. podľa a vecného bremena, ktorým je povinnosť vlastníka bytu odoberať teplo a teplú úžitkovú vodu z centrálneho zdroja tepla U. Súčasťou vyhlásenia malo byť aj to, že prípadné exekučné záložné práva vyplatí predávajúci z vlastných zdrojov. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že v zmysle ust. môže súd nahradiť prejav vôle za odporcu s tým, že navrhovatelia musia v návrhu presne vymedziť, čo má byť obsahom tohto prejavu vôle. V danom prípade navrhovatelia v návrhu prejav vôle, ktorý mal súd za odporcu nahradiť, vymedzili ako kúpnu zmluvu. Súd prvého stupňa preto posudzoval návrh ako celok a bol viazaný návrhom, t. j. nemohol návrh navrhovateľov meniť alebo upravovať. Dôvodil, že v súvislosti s tým preto nebolo možné návrhu navrhovateľov vyhovieť, keďže k

bytu, ktorý je predmetom sporu, viazne ťarcha - exekučné záložné právo. Nebolo preto možné vyhlásiť, že na byte neviaznu žiadne ťarchy okrem záložného práva podľa v prospech Mesta L.. Mal za to, že takéto vyhlásenie by bolo v rozpore so skutočnosťou. Okrem toho nebolo možné vyhlásiť, že prípadné exekučné záložné práva vyplatí predávajúci, pretože podľa Exekučného poriadku ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov) pre pohľadávky, pre ktoré bolo zriadené exekučné záložné právo, možno vykonať exekúciu predajom nehnuteľnosti priamo aj proti neskoršiemu nadobúdateľovi nehnuteľnosti. Aj takéto vyhlásenie by nemohlo byť platné, pretože by bolo v rozpore so zákonom. Pre úplnosť uviedol, že pokiaľ sa v návrhu uvádza, že odporca ako predávajúci odpredáva a navrhovatelia ako kupujúci uvedenú nehnuteľnosť kupujú do podielového spoluvlastníctva, nie je uvedená výška podielov, v akej nehnuteľnosť každý z nich nadobudne, preto rozhodnutie súdu v takomto znení by nebolo spôsobilé na zápis do katastra nehnuteľností. Konštatoval, že nakoľko súd prvého stupňa je viazaný návrhom navrhovateľov, vzhľadom na uvedené skutočnosti nebolo možné nahradiť prejav vôle za odporcu tak, ako to navrhovatelia návrhom žiadali, preto ich návrh zamietol. S prihliadnutím k uvedenému považoval dokazovanie nariadením znaleckého dokazovania znalcom z odboru písmoznalectva na preukázanie pravosti podpisu navrhovateľa na potvrdenie o prevzatí sumy 11.600 Eur od odporcu za nadbytočné. O náhrade trov konania rozhodol podľa , keď úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože mu v konaní trovy nevznikli a v konaní si trovy ani neuplatňoval.

Proti rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovatelia, ktorí sa domáhali zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Za nesprávny a ničím neodôvodnený považovali názor súdu prvého stupňa o nemožnosti nahradenia prejavu vôle pre prekážku existujúceho záložného práva. Uviedli, že je úplne bežné, že zmluvné strany vyhlásia niečo, čo je nepravda a zodpovedajú v zmysle zákona za nepravdivé vyhlásenia. Odporca sa v zmluve o budúcej zmluve zaviazal previesť nehnuteľnosť, na ktorej neviazli iné ťarchy. Navrhovatelia sú si vedomí existencie ťarchy, ako aj toho, že výkon exekúcie bude možné viesť na nadobudnutú nehnuteľnosť. Zároveň však odporca zodpovedá navrhovateľom za škody, ktoré im existujúcim exekučným záložným právom vzniknú. V čase podpisu zmluvy o budúcej zmluve nebola nehnuteľnosť zaťažená exekučným záložným právom a navrhovatelia neprebrali na seba záväzok vymáhaný exekučným záložným právom, preto v nahrádzanom prejave vôle nemôže byť akceptácia exekučného záložného práva, lebo potom by nebol možný postih odporcu, keby museli exekúciu vyplatiť navrhovatelia. Navrhovatelia naďalej trvali na naplnení zmluvy o budúcej zmluve a mali záujem o nehnuteľnosť aj s rizikom v podobe viaznuceho exekučného záložného práva. Zastávali názor, že nemožnosť zápisu nespôsobí ani poznámka o neuvedení podielov nadobúdateľov, nakoľko platí zákonná domnienka podľa , podľa ktorého, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké. Zastávali názor, že súd v konaní o nahradenie prejavu vôle má skúmať len, či sú splnené podmienky na nahradenie prejavu vôle, a či nahradzovaný prejav je taký, na aký sa strana v zmluve o budúcej zmluve zaviazala. V preskúmavanej veci súd prekročil svoje oprávnenia, keď posudzoval otázky, ktoré mu z titulu podaného návrhu neprislúchali, a ktoré strany nenamietali.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril odporca, ktorý sa domáhal potvrdenia napadnutého rozsudku. Uviedol, že v zmluve, ktorú podpísal v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, nie je vyhlásenie, že na byte sú, resp. nie sú ťarchy. Navrhovateľ poznal jeho situáciu, nakoľko sa mu zdôveroval so všetkým a vedel i to, že na byte ťarcha je, čo mu vôbec neprekážalo. Navrhovateľ ho ubezpečoval, že zmluva je istota, že v prípade problémov bude byt prepísaný na navrhovateľov a odporca bude mať doživotné právo užívania bytu. Zdôrazňoval, že navrhovateľovi 1) vyplatil sumu 11.600 Eur dňa 10.05.2009, ktorú sumu navrhovateľ 1) prijal, jej prevzatie podpísal, odporca sa domnieval, že predmetnou zmluvou už nebude viazaný.

Krajský súd preskúmal vec podľa , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné ako vecne správny podľa potvrdiť.

Odvolací súd podrobne preskúmal námietky, ktoré boli navrhovateľom v odvolaní vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Po dôkladnom preskúmaní všetkých relevantných skutočností, vychádzajúcich zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav a posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení. V súlade s vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. V dôsledku toho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. Z daného titulu si odvolací súd osvojil aj dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje ( ). V podanom odvolaní navrhovateľ neuviedol žiadne podstatné okolnosti, ktoré by mohli privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia. Na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva.

V danej veci sa navrhovatelia domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd nahradil prejav vôle odporcu ako predávajúceho (nesprávne uvedeného kupujúceho) uzavrieť kúpnu zmluvu špecifikovanú v petite návrhu s navrhovateľmi ako kupujúcimi, predmetom ktorej je sporný byt. Nahradenie tohto prejavu vôle sa domáhali z dôvodu, že odporca si svoj záväzok v dohodnutej lehote uzavrieť kúpnu zmluvu nesplnil.

Zmluva o budúcej zmluve je upravená v . Zmluvou o budúcej zmluve sa medzi účastníkmi zakladá zmluvná povinnosť, t. j. že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu, na ktorej podstatných náležitostiach sa musia taktiež dohodnúť. Pre platnosť zmluvy o budúcej zmluve sa vyžaduje, aby bola uzavretá písomne, aby v nej bola uvedená doba, dokedy zmluvné strany budúcu zmluvu uzavrú, ako aj uvedenie podstatných náležitostí tej ktorej zmluvy, ktorá je predmetom zmluvy o budúcej zmluve. Podľa ustálenej súdnej praxe, keďže k uzatvoreniu dohodnutej budúcej (hlavnej) zmluvy dochádza na základe návrhu a jeho akceptácie, je nepochybné, že budúca zmluva, ktorá sa má uzavrieť, musí byť v zmluve o budúcej zmluve vypracovaná tak, aby ju bolo treba len podpísať, čo v danom prípade splnené nebolo. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa aj v tom smere, že nebolo možné vyhlásiť, že na byte neviaznu žiadne ťarchy okrem záložného práva podľa v prospech Mesta L., ktoré vyhlásenie by bolo v rozpore so skutočnosťou. Z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. L. nepochybne vyplýva, že na predmetnej nehnuteľnosti viazne ďalšia ťarcha, a to exekučné záložné právo v rámci exekučného konania EX 2936/09 vedeného súdnym exekútorom G.. X. E..

S poukazom na to, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní, odvolací súd sa nezaoberal všetkými námietkami navrhovateľa. Uvedený záver vyplýva z jednoznačne ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky i Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa , a tak, že úspešnému odporcovi táto náhrada trov nebola priznaná, nakoľko si ju neuplatnil.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .