Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Sd/262/2013

Potvrdené rozhodnutím 9So/78/2014
„Identifikačné číslo spisu: 3013200772 Dátum vydania rozhodnutia: 25.11.2015 Meno a priezvisko: JUDr. Viera Nevedelová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:3013200772.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Judity Kokolevskej, v právnej veci navrhovateľky: W., bytom B., zastúpenej JUDr. Jánom Vaškom, advokátom, so sídlom Podjavorinskej 3, Prievidza, proti odporkyni: Sociálnej poisťovni, ústrediu, so sídlom Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o úrazovú rentu, o odvolaní proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 20.03.2014, č.k. 12Sd/262/2013-51, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 12Sd/262/2013-51 zo dňa 20. marca 2014 p o t v r d z u j e. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne samosudcom JUDr. Jurajom Florovičom v právnej veci navrhovateľky: W., zastúpená JUDr. Jánom Vaškom, advokátom advokátskej kancelárie so sídlom Prievidza, Podjavorinskej č. 3, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8, o úrazovú rentu, na návrh navrhovateľky o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. XXXX-XX/ XXXX-BA zo dňa 16. júla 2013, takto

rozhodol:

Krajský súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne č. XXXX-XX/XXXX-BA zo dňa 16. júla 2013.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Odporkyňa rozhodnutím č. XXXX-XX/XXXX-BA zo dňa 16. júla 2013 navrhovateľke, ktorá utrpela poškodenie zdravia v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 23. júla 2002, priznala na podklade a v znení neskorších predpisov a po zvýšení priznanej sumy úrazovej renty o 3,05% v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. , nárok na úrazovú rentu od 30. marca 2010 do 31. marca 2010 v sume 17,00 Eur a od 1. apríla 2010 v sume 262,20 Eur mesačne. Podľa v znení neskorších predpisov a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. sumu úrazovej renty zvýšila od 1. januára 2011 o 1,8% na celkovú sumu 267,00 Eur mesačne. Podľa v znení neskorších predpisov a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. sumu úrazovej renty zvýšila od 1. januára 2012 o 3,3 % na celkovú sumu 275,90 Eur mesačne. Túto sumu úrazovej renty podľa v súlade s v znení neskorších predpisov, odo dňa 18. júna 2012, kedy došlo k zmene poklesu pracovnej schopnosti, zvýšila na sumu 321,90 Eur mesačne. Túto sumu úrazovej renty podľa v znení neskorších predpisov z n í ž i l a z dôvodu priznania invalidného dôchodku odo dňa 18. júna 2012 na sumu 196,20 Eur mesačne. Za mesiac jún 2012 má nárok na úrazovú rentu v sume 85,10 Eur. Podľa , psím. a) prvého bodu a v znení a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. sumu úrazovej renty zvýšila od 1. januára 2013 o 3,05% na celkovú sumu 202,20 Eur mesačne. Na túto sumu bude mať nárok do zmeny podmienok rozhodujúcich pre priznanie nároku na úrazovú rentu, na jej výplatu alebo na určenie jej sumy podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, najneskôr však do dňa dovŕšenia dôchodkového veku alebo odo dňa priznania predčasného starobného dôchodku.

Navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu vo včas podanom návrhu na preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. XXXX-XX/XXXX-BA. zo dňa 16. júla 2013 uviedla, že s rozhodnutím odporkyne sa nestotožňuje, považuje ho za nesprávne. Zdôraznila, že medzi ňou a odporkyňou je nesporné, že trpí závažným ochorením - limská borelióza, ktoré jej bolo priznané ako choroba z povolania, teda boreliosis profesionalis a toto prešlo do chronického štádia s postihnutím srdcového svalu a nervového systému, pričom dochádza k stálemu zhoršovaniu jej zdravotného stavu. Ďalej poukázala na tú skutočnosť, že odporkyňa sa odvoláva v prílohe rozhodnutia časť posudok na znalecký posudok Doc. MUDr. Evy Teodory Gálikovej, CSc. - viď. str. 4, avšak tento posudok nerešpektuje, keď podľa znalkyne sa zdravotný stav neustále zhoršuje už od roku 2003 a ďalší prelom v zhoršení zdravotného stavu je rok 2006. Ďalej navrhovateľka uviedla, že odporkyňa absolútne nesprávne a v rozpore so skutkovým stavom priznala úrazovú rentu odo dňa 30. marca 2010, hoci úrazovú rentu mala priznať od roku 2003, resp. od roku 2006, pričom podľa jej názoru sa z napadnutého rozhodnutia nedá zistiť, prečo jej odporkyňa nepriznala úrazovú rentu od uvedenej doby, preto je jej rozhodnutie aj nepreskúmateľné. Zhoršenie jej zdravotného stavu sa prejavilo aj vo výške priznaného bodového hodnotenia za sťaženie spoločného uplatnenia, ktoré jej bolo najprv priznané vo výške 400 bodov a neskôr jej bolo zvýšené na 600 bodov a tiež vo výške poklesu pracovnej schopnosti, ktorý jej odporkyňa zvýšila zo 60% na 70% odo dňa 18. júna 2012, pričom v tejto súvislosti navrhovateľka namietala aj výšku priznaného poklesu, ktorý mal byť určený vyšším percentom, a to už od prechodu jej ochorenia do chronického štádia a skôr jej malo byť priznané aj zvýšenie tohto poklesu, keď od priznania choroby z povolania nie je schopná vykonávať svoju pôvodnú prácu. Na základe uvedených skutočnosti je podľa jej názoru nesporné, že požiadala o úrazovú rentu dňa 19. októbra 2011, nárok na úrazovú rentu jej vznikol od roku 2003, resp. od roku 2006 a preto žiadala o priznanie úrazovej renty tri roky spätne od podania žiadosti. Žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie. Odporkyňa žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne a správne potvrdiť s poukazom na jej písomné stanovisko zo dňa 25. septembra 2013. Zároveň poukázala na znalecký posudok vypracovaný nezávislým súdnym znalcom z odvetvia choroby z povolania, MUDr. Andreou Tomčovčíkovou zo dňa 11. apríla 2014, bolo preukázané na prvé objektivizované vyšetrenia navrhovateľky, ktoré dokumentujú začiatok zhoršenia jej zdravotného stavu, titulom priznanej choroby z povolania, pričom je znalcom potvrdená borelióza, ktorá navrhovateľke vznikla mimo výkonu pracovných činností (neprofesionálneho charakteru). Pokiaľ ide o dátum určenia poklesu pracovnej schopnosti, bol stanovený na základe psychologického vyšetrenia navrhovateľky, ktoré bolo realizované dňa 30. marca 2010, po neurologickom vyšetrení zo dňa 29. marca 2010, konštatuje zhoršenie zdravotného stavu po 1. januári 2004 a pre ďalšie zhoršenie zdravotného stavu - zistenú progresiu ochorenia, ktoré bolo hodnotené ako borelióza III., bolo aj zvýšené ohodnotenie SSU následkom uvedenej choroby z povolania od 18. júna 2012 s mierou poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty až na 70%. Posudkoví lekári pri určení miery poklesu pracovnej schopnosti vychádzali zo zdravotnej dokumentácie navrhovateľky a z vykonaného už citovaného znaleckého posudku. Krajský súd postupom podľa a nasl. preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup, ktorý mu predchádzal v rozsahu dôvodov odvolania a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom a podľa ho potvrdil. Krajský súd v posudzovanej veci zistil, že navrhovateľke bola dňa 23. júla 2002 zistená a dňa 23. októbra 2002 hlásená choroba z povolania, vyšetrená na OPL - borelióza II. štádia s postihnutím stredných a malých kĺbov DK a HK s únavovým syndrómom a bolesťami hlavy. Túto dostala u zamestnávateľa Lesy SR, š. p., odštepný závod Prievidza, u ktorého pracovala v rokoch 2000 - 2005 ako robotníčka v lese pri pestebnej činnosti. Pri uvedenej práci mala opakovane zaklieštenie. Následne pre toto ochorenie jej bolo v roku 2002 vystavené hodnotenie bolestného v počte 150 bodov. Po opakovanom vyšetrení a liečení neurológom pre bolesti hlavy a v r. 2010 aj psychológom na odporučenie neurológa pre progresiu encefalopatie. Dňa 18. februára 2010 mala hlásené sťaženie spoločenského uplatnenia pre zhoršenie choroby z povolania v počte 400 bodov, v mesiaci február 2012 bola hospitalizovaná na KLP FN Martin pre zhoršenie choroby z povolania a bolo jej zvýšené bodové ohodnotenie na 600 bodov. Navrhovateľka je v dispenzárnej starostlivosti aj OPL, ktoré pravidelne sleduje štádium ochorenia. Ďalej z obsahu spisu vyplýva, že odporkyňa vydala rozhodnutie dňa 25. novembra 2011 č. XXXXX-X/XXXX-BA, ktorým nepriznala navrhovateľke nárok na úrazovú rentu z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu, ktoré bolo navrhovateľkou napadnuté opravným prostriedkom. Odporkyňa po preskúmaní opravného prostriedku podaného navrhovateľkou a po vykonaní znaleckého dokazovania znalcom z odvetvia interná medicína a choroby z povolania, dospela k záveru, že sú dôvody na jeho zrušenie a v rámci autoremedúry vydala rozhodnutie č. XXXX-X/XXXX-BA dňa 9. mája 2012,

v ktorom navrhovateľke, ktorá utrpela poškodenie zdravia v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 23. júla 2002, podľa a v znení neskorších predpisov priznala nárok na úrazovú rentu odo dňa 30. marca 2010, s mierou poklesu pracovnej schopnosti 60%, so zmenou poklesu pracovnej schopnosti od 18. júna 2012 na 70%. Navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote opätovne padala opravný prostriedok aj voči tomuto rozhodnutiu, v ktorom namietala dátum vzniku úrazovej renty od 30. marca 2010 a žiadala ju priznať minimálne od roku 2006. Na základe podaného opravného prostriedku bol znovu prehodnotený zdravotný stav navrhovateľky posudkovým lekárom dňa 27. júla 2012. Posudkový lekár opätovne určil dátum vzniku nároku na úrazovú rentu odo dňa 30. marca 2010 s mierou poklesu pracovnej schopnosti 60%, so zmenou poklesu pracovnej schopnosti od 18. júna 2010 na 70%. K takémuto záveru dospel aj posudkový lekár sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne ústredie, so sídlom v Trenčíne vo svojom lekárskom posudku zo dňa 8. augusta 2012. Ďalej z obsahu spisu je preukázané, že rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. -42 zo dňa 29. apríla 2012, právoplatného dňom 18. júna 2013, bolo rozhodnutie odporkyne č. XXXX-X/XXXX-BA zo dňa 9. mája 2012 zrušené a vec jej vrátená na ďalšie konanie z dôvodov . Odporkyňa na základe uvedeného rozsudku požiadala listom zo dňa 7. júna 2013 č. XXXX- XX/XXXX-BA Útvar lekárskej posudkovej činnosti, Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza o posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky z hľadiska miery poklesu pracovnej schodnosti. Následne po posúdení zdravotného stavu navrhovateľky posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza zo dňa 24. júna 2013, odporkyňa vydala napadnuté rozhodnutie, ktorým priznala nárok na úrazovú rentu navrhovateľke, ktorá si uplatnila nárok na úrazovú rentu podaním žiadosti, ktorá bola doručená Sociálnej poisťovni, pobočka Prievidza, dňa 19. októbra 2011, v dôsledku choroby z povolania zistený pokles pracovnej schopnosti v rozsahu 60% odo dňa 30. marca 2010, so zmenou miery poklesu pracovnej schopnosti od 18. júna 2012 na 70%. Zdravotný stav navrhovateľky bol po podaní návrhu na preskúmanie rozhodnutia odporkyne opätovne posudzovaný posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, so sídlom v Trenčíne dňa 9. septembra 2013 a rozhodol tak, že navrhovateľka: Od 30. marca 2010 je poškodená na účely o sociálnom poistení, lebo v dôsledku choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles pracovnej schopnosti. Mieru poklesu pracovnej schopnosti v percentách určil na 60%. Od 18. júna 2012 je naďalej poškodená na účely o sociálnom poistení, lebo v dôsledku choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles pracovnej schopnosti, miera poklesu pracovnej schopnosti nie je už 60%, ale je 70%. K hore uvedenému záveru dospel posudkový lekár po lekárskom vyšetrení navrhovateľky a zhodnotení lekárskych nálezov. Posudkový lekár sa zaoberal v posudku pracovnou, sociálnou, objektívnou anamnézou navrhovateľky, jej subjektívnymi ťažkosťami a dospel k záveru, že u navrhovateľky bola dňa 23. júla 2002 zistená profesionálna borelióza - Lymská borelióza III., hlásená 23. októbra 2002. Konštatoval, že navrhovateľka si požiadala o úrazovú rentu dňa 13. apríla 2010, zhoršenie choroby z povolania nedokumentované, preto percento úrazovej renty nebolo určené. Novú žiadosť si podala dňa 21. októbra 2011, pri posúdení odvolania na pobočke Sociálnej poisťovne uznaná úrazová renta na 60% od 30. marca 2010, t.j. od dátumu psychologického vyšetrenia, kedy boli zistené ľahké príznaky deteriorácie pri organickom poškodení - encefalopatii, pravdepodobne pri bolerióze. Ďalšie zvýšenie bolo uznané na 70 % od 18. júna 2012 po skončení podpornej doby pre poberanie nemocenského na základe zhoršenia zdravotného stavu, ktoré zistila Klinika pracovného lekárstva hospitalizáciou do 21. februára 1012. V závere prepúšťacej správy je encefalopatia, ktorú psychológ počas hospitalizácie uzavrel ako ľahkú kognitívnu poruchu s deterioráciou ľahkého až stredného stupňa, je prítomný pseudoneurastenický syndróm stredne ťažký až ťažký. Ďalej je prítomná uzlíčková osteoartróza rúk a syndróm karpálnych tunelov vpravo ľahký a vľavo počínajúci. Iné ochorenia svalov a kostí nie sú dokumentované. Ďalej uviedol, že Krajský súd rozsudkom zo dňa 29. apríla 2012 zrušil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia. Vec posúdil súdny znalec dňa 11. apríla 2013, ktorý spochybňuje závery Kliniky pracovného lekárstva s tým, že nebolo realizované psychologické vyšetrenie a už v roku 2006 malo byť stanovené sťaženie spoločenského uplatnenia. Súčasne zistil nový poznatok, že dňa 6. júna 2005 bolo zistené nové ochorenie na boreliózu, ktorá bola vtedy v prvom štádiu (strana 27. posudku). Dôležité je, že sa jednalo o neprofesionálnu boreliózu, nakoľko v tom období bola dlhodobo PN od 16.8.2004 do 1.8.2005. Uvedená nová infekcia teda mohla zhoršiť následky už existujúcej boreliózy zistenej v roku 2002. Preto trvalé následky nemusia presne zodpovedať skutočným trvalým následkom, ktoré spôsobila výlučne profesionálna borelióza.

Z uvedeného potom jasne vyplýva, že navrhovateľka mala neprofesionálnu reinfekciu boreliózy v roku 2005. K tejto skutočnosti sa pri zhoršení zdravotného stavu neprihliadlo a preto uznanie úrazovej renty 60%, resp. 70% sa považuje pre navrhovateľku za veľmi priaznivé, až medicínsky neodôvodnené. Úrazová renta sa zásadne posudzuje podľa toho, koľko percent konkrétnych činností pôvodného pracovného úväzku už navrhovateľka v dôsledku choroby z povolania nemôže vykonávať. Podľa profesiogramu vtedajšieho zamestnávateľa zo dňa 31. októbra 2005 by mohla väčšinu uvedených pracovných činností vykonávať aj naďalej, ale pri vyradení z lesného prostredia, napr. v skleníkoch, kde nehrozila reinfekcia. Že navrhovateľka tieto práce zvládala je potvrdené aj tým, že v tom lesnom prostredí jej pracovný pomer bez preradenia skončila až 30. septembra 2004, čiže viac ako 2 roky po zistení choroby z povolania! Túto skutočnosť už dokumentoval v jeho posudku zo dňa 8. augusta 2012, tým potvrdzuje veľmi ústretové posúdenie. Ďalej uviedol, že v odvolaní navrhovateľka žiada priznať úrazovú rentu ešte skôr ako 30. marca 2010. K tej skutočnosti uviedol, že podľa zákonnej normy platnej od 1.1.2004 možno úrazovú rentu uznať len v prípade zhoršenia už existujúcej choroby z povolania zistenej do tohto dátumu. Konštatuje, že také zhoršenie nie je v lekárskych záznamoch dokumentované. Súdny znalec MUDr. Tomčovčíková síce uvádza, že predpokladá zhoršenie zdravotného stavu už skôr pred 30.3.2010 a že malo byť objektivizované psychologickým vyšetrením už skôr, ale to na veci nič nemení. Ak neexistuje lekársky záznam o zhoršení zdravotného stavu navrhovateľky, tak úrazovú rentu nemožno určiť. V závere posudku uviedol, že právny zástupca písomne, ani navrhovateľka pri posudzovaní zdravotného stavu nepredložili nové objektívne dôkazy o zhoršenom zdravotnom stave už pred 30.3.2010. Podľa o sociálnom poistení poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec, okrem sudcu a prokurátora a fyzická osoba uvedená v , ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania. Podľa ) o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v (ďalej len "pokles pracovnej schopnosti") a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa ) v znení neskorších predpisov poškodený nemá nárok na výplatu úrazovej renty v období, počas ktorého má nárok na úrazový príplatok, a v období, počas ktorého má nárok na rehabilitačné alebo rekvalifikačné. Poškodený nemá nárok na výplatu úrazovej renty ani v období, počas ktorého sa mu neposkytuje rehabilitačné alebo rekvalifikačné z dôvodu jeho neúčasti na pracovnej rehabilitácii alebo rekvalifikácii bez vážneho dôvodu uznaného Sociálnou poisťovňou alebo v ktorom maril priebeh pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nárok na úrazovú rentu zaniká dňom dovŕšenia dôchodkového veku alebo dňom priznania predčasného starobného dôchodku. Podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ak sa poškodenému vypláca invalidný dôchodok, zníži sa suma úrazovej renty určená podľa ods. 1 o sumu tohto dôchodku. Úrazová renta sa vypláca v sume zníženej podľa prvej vety aj vtedy, ak zanikol nárok na výplatu dôchodkovej dávky. Podľa zákona v znení neskorších predpisov nárok na úrazovú rentu zaniká dňom dovŕšenia dôchodkového veku alebo dňom priznania predčasného starobného dôchodku. Podľa zákona v znení neskorších predpisov sa denný vymeriavací základ zamestnanca na určenie sumy úrazových dávok vypočíta ako podiel súčtu vymeriavacích základov zamestnanca, ktorý dosiahol u zamestnávateľa zodpovedného za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania neobmedzených podľa dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia a zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta nahor. Rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu zamestnanca, ktorý utrpel pracovný úraz alebo sa u neho zistila choroba z povolania v období, v ktorom nedosiahol 90 dní nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, pred dňom, v ktorom utrpel pracovný úraz alebo pred dňom, od ktorého bola zistená choroba z povolania, je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom utrpel pracovný úraz alebo od ktorého bola zistená choroba z povolania. Na určenie rozhodujúceho obdobia platí , , a rovnako; skutočnosť rozhodujúca na určenie rozhodujúceho obdobia je deň utrpenia pracovného úrazu alebo deň, od ktorého sa zistila choroba z povolania. Podľa zákona v znení neskorších predpisov, ak vznikne nárok na úrazovú dávku uvedenú v odseku 1 v období po kalendárnom roku nasledujúcom po kalendárnom roku, v ktorom poškodený

utrpel pracovný úraz alebo v ktorom poškodený naposledy pred zistením choroby z povolania pracoval za podmienok, za ktorých vzniká choroba z povolania, určí sa denný vymeriavací základ podľa odseku 1 a vynásobí sa koeficientom určeným ako podiel všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý bezprostredne predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na úrazovú dávku, a všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom poškodený utrpel pracovný úraz alebo v ktorom naposledy pred zistením choroby z povolania pracoval za podmienok, za ktorých vzniká choroba z povolania. Koeficient sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Podľa o sociálnom poistení ak sa poškodenému vypláca starobný dôchodok, invalidný dôchodok, predčasný dôchodok alebo invalidný dôchodok, zníži sa suma úrazovej renty určená podľa odseku 1 o sumu tohto dôchodku. Úrazová renta sa vypláca v sume zníženej podľa prvej vety aj vtedy, ak zanikol nárok na výplatu dôchodkovej dávky. Podľa citovaného zákona na zníženie úrazovej renty podľa ods. 2 je rozhodujúca suma dôchodku, na ktorú má poškodený nárok ku dňu priznania úrazovej renty, a ak bol dôchodok uvedený v ods. 2 priznaný po priznaní úrazovej renty, rozhodujúca je suma invalidného dôchodku, na ktorú má nárok ku dňu jeho priznania. Podľa zákona, ak u poškodeného došlo k zmene poklesu pracovnej schopnosti z dôvodu toho istého pracovného úrazu alebo tej istej choroby z povolania, doterajšia suma úrazovej renty sa upraví v pomere novej percentuálnej miery poklesu pracovnej schopnosti k doterajšej percentuálnej miere poklesu pracovnej schopnosti odo dňa zmeny poklesu pracovnej schopnosti. Podľa ) zákona v znení neskorších predpisov sumy dávok sa zaokrúhľujú na 10 eurocentov nahor. Podľa sociálnom poistení výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky Podľa o sociálnom poistení dávka sa odníme, zníži alebo jej výplata sa zastaví odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila. Navrhovateľka bola vypočutá ako účastníčka konania a uviedla, že s rozhodnutím odporkyne nesúhlasí, pretože podľa jej názoru jej mala byť priznaná úrazová renta odo dňa, kedy si podala žiadosť. Právny zástupca navrhovateľky opätovne uviedol a poukázal na ďalší prelom zhoršenia zdravotného stavu u navrhovateľky, ktorý je konštantný od roku 2006, tak ako to už uviedol v opravnom prostriedku a považuje za nesporné, že ak odporkyňa posudzovala nárok na úrazovú rentu na základe jej žiadosti zo dňa 19. októbra 2011, mala v súlade s jej zdravotným stavom a v súlade so zákonom priznať úrazovú rentu spätne tri roky dozadu. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie. V prípade úspechu žiadal priznať i trovy konania. Krajský súd zhodnotil vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je vecne správne, zákonné, preto ho potvrdil podľa . Pri rozhodovaní vychádzal z posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočky Prievidza zo dňa 24. júna 2013 a z posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, ústredia so sídlom v Trenčíne zo dňa 9. septembra 2012, pretože títo dostatočne a presvedčivo odôvodnili, prečo navrhovateľka spĺňa podmienky pre priznanie úrazovej renty v dôsledku choroby z povolania zisteného poklesu pracovnej schopnosti v rozsahu 60% odo dňa 30. marca 2010, so zmenou miery poklesu pracovnej schopnosti od 18. júna 2012 na 70%. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa za použitia ods. l , podľa ktorého, ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania prizná. V danom prípade bola navrhovateľka v konaní neúspešná, preto nemá právo na náhradu trov konania proti odporcovi a odporca v konaní podľa piatej časti nemá nárok na priznanie náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa a odvolanie musí mať tieto náležitosti:

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané s uvedením dátumu vyhotovenia odvolania, proti ktorému rozhodnutie súdu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.