Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Pc/25/2022

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v rodinnoprávnej veci navrhovateľa: M. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX O. O. XX, proti osobe, ktorá podľa návrhu je oprávnená na príjem výživného: R. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX O. O. XX, t.č. M. K. - K., č.p. XXX, XXX XX M. K. - K., Česká republika o návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti, takto

rozhodol:

I. Súd v y h l a s u j e, že nemá právomoc v danej veci konať a rozhodnúť.

II. Súd konanie z a s t a v u j e.

III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným súdu dňa 14.10.2022 sa navrhovateľ domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti voči dcére R. L., ktorá bola stanovená rozsudkom Krajského súdu Praha sp. zn. -137 zo dňa 18.02.2019, počnúc dňom 01.09.2022.

2. Súd za účelom posúdenia právomoci vyzval osobu, voči ktorej návrh smeruje - dcéru navrhovateľa, na oznámenie miesta obvyklého pobytu, t.j. oznámenie od kedy sa zdržiava v Českej republike, či sa tam zdržiava v úmysle trvalé tam bývať, či tam má vytvorené väzby, resp. či sa zdržiava na adrese trvalého pobytu v Slovenskej republike, či má tu väzby a podobne.

3. Osoba voči ktorej návrh smeruje - dcéra navrhovateľa emailovým podaním doručeným súdu dňa 21.03.2023 oznámila, že v Českej republike sa zdržiava približne od svojich 3 rokoch a do budúcna má v úmysle naďalej žiť v Českej republike. V Českej republike má vytvorené väzby, má tu prácu, blízku rodinu, príbuzných, lekárov. Na Slovensko necestuje od svojich 12 rokov a nemá ani v pláne sa na Slovensku akokoľvek zdržiavať, alebo tu pobývať.

4. Podľa čl. 7 ods. 2 vety druhej právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

5. Podľa čl. 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (presnejšie prvých troch viet ustanovenia konsolidovaného znenia Zmluvy publikovanej v Úradnom vestníku Európskej únie pod č. 2008/C 115 a inak totožného so znením pôvodného čl. 249 ZES - pozn. súdu) na účely výkonu právomocí Únie inštitúcie prijímajú nariadenia, smernice, rozhodnutia, odporúčania a stanoviská, nariadenie má všeobecnú platnosť a je záväzné vo svojej celistvosti a je priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

6. Podľa čl. 1 Nariadenia rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (ďalej len „Nariadenie o výživnom“) toto nariadenie sa vzťahuje na vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu z rodinných vzťahov, príbuzenstva, manželstva alebo švagrovstva

7. Podľa čl. 3 Nariadenia o výživnom v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná:

a) súdu podľa miesta obvyklého pobytu odporcu, alebo

b) súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného, alebo

c) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o osobnom stave, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov, alebo

d) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.

8. Podľa čl. 8 ods. 1 Nariadenia o výživnom ak sa rozhodnutie vydalo v členskom štáte alebo haagskom zmluvnom štáte, v ktorom má oprávnený obvyklý pobyt, povinný nemôže začať konanie s účelom zmeniť toto rozhodnutie alebo získať nové rozhodnutie v žiadnom inom členskom štáte, pokiaľ má oprávnený naďalej obvyklý pobyt v štáte, v ktorom sa rozhodnutie vydalo.

9. Podľa čl. 10 Nariadenia o výživnom ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej nemá podľa tohto nariadenia právomoc konať, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

10. Podľa čl. 15 Nariadenia o výživnom rozhodné právo vo veciach vyživovacej povinnosti sa v členských štátoch, ktoré sú viazané haagskym Protokolom o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť z 23. novembra 2007 (ďalej len „Haagsky protokol z roku 2007“), určuje podľa tohto protokolu.

11. Podľa čl. 3 Haagskeho protokolu z roku 2007, pokiaľ nie je v tomto protokole ustanovené inak, vyživovacia povinnosť sa spravuje právnym poriadkom štátu obvyklého pobytu oprávneného.

12. Podľa C.m.p. na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Podľa (ďalej len ,,“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

14. Podľa ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

15. Podľa , ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

16. Predpokladom toho, aby konanie mohlo prebehnúť a súd mohol vydať rozhodnutie je splnenie všetkých procesných podmienok vyžadovaných zákonom. Medzi základné procesné podmienky, ktoré je súd povinný skúmať ex offo a to v každom štádiu konania, je skutočnosť, či v danej veci, či už vzhľadom na predmet sporu, prípadne vo vzťahu k účastníkom konania, je daná jeho právomoc vec prejednať a vo veci rozhodnúť. Prekážka nedostatku právomoci súdu je prekážkou konania, ktorá je neodstrániteľná, čoho procesným dôsledkom je, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci a konanie o návrhu, ktorý nespadá do jeho rozhodovacej právomoci, podľa ustanovenia , zastaví. 17. Vychádzajúc z článku 7 ods. 2 na vyriešenie otázky právomoci vo veci vyživovacej povinnosti vyplývajúcej z rodinných vzťahov, príbuzenstva, manželstva alebo švagrovstva, treba v tomto prípade aplikovať Nariadenie Rady (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti. Z výkladu čl. 3 predmetného nariadenia vyplýva, že cieľom tohto ustanovenia je úprava tak cezhraničnej právomoci súdov členských štátov, ako aj miestnej príslušnosti v rámci každého členského štátu. Znenie článku 3 Nariadenia o výživnom je osobitné v tom, že odkazom „súd podľa miesta“ zakladá osobitnú normu súdnej právomoci, ktorá umožňuje priamo identifikovať súd alebo tribunál bez použitia vnútroštátneho práva členských štátov. V náväznosti na judikatúru Súdneho dvora, ako aj v zmysle inštrukcie Sekcie medzinárodného práva Ministerstva spravodlivosti SR sa má pojem „súd podľa miesta obvyklého pobytu odporcu“ vykladať v tom zmysle, že právomoc a súčasne aj miestnu príslušnosť má súd, v ktorého riadnom obvode má príslušná osoba obvyklý pobyt.

18. Smerodajným pojmom pre určenie právomoci súdu je „obvyklý pobyt“ odporcu, pričom však tento pojem v predmetnom medzinárodnom právnom dokumente definovaný nie je. Jeho definíciu je tak potrebné určiť v každom jednotlivom prípade na základe konkrétnych okolností skutkového stavu. Obsah tohto pojmu je však nevyhnutné vykladať v súlade s cieľmi a účelom nariadenia tak, aby sa účelovo formulovanými tvrdeniami účastníkov neobchádzali kritériá obsiahnuté v predmetnom dohovore. Posudzovanie obvyklého pobytu predpokladá, ako už terminologický pojem naznačuje - vychádzajúc z dikcie slovného významu „obvyklý“ - určitý časový aspekt trvania pobytu, pričom je nevyhnutné „obvyklosť“ posudzovať v závislosti od špecifických okolností konkrétneho prípadu, pretože by bolo obtiažne paušalizovať určitý časový úsek trvania pobytu bez toho, aby sa zohľadňovali osobitosti danej veci. Ako štát obvyklého pobytu je potom možno chápať predovšetkým ten členský štát, na území ktorého má odporca, resp. oprávnený z časového hľadiska najdlhodobejšie trvalejšie a stabilné bydlisko. Nariadenie o výživnom sa neopiera o koncept obvyklého pobytu, ako ho spravidla chápe vnútroštátne právo členského štátu, ale používa ho ako autonómny prvok európskeho práva. Z hľadiska určenia bydliska preto nie je rozhodujúce, kde je účastník podľa predpisov o evidencii obyvateľstva toho-ktorého štátu prihlásený na trvalý, respektíve prechodný pobyt, ale rozhodujúci je vždy reálny pobyt a úmysel občana trvalejšie sa v určitom mieste zdržovať.

19. V prejednávanej veci súd konštatuje, že osoba voči ktorej návrh smeruje - dcéra navrhovateľa, teda odporkyňa a súčasne oprávnená na príjem výživného dlhodobo žije na území Českej republiky (od svojich troch rokov), kde má vytvorené stabilné zázemie, navštevovala tam školy, pracuje tam, má tam rodinu, priateľov, lekárov a teda možno konštatovať, že jej pobyt v Českej republike je pobytom obvyklým. Teda na území Slovenskej republiky osoba voči ktorej návrh smeruje, aj keď má tu evidovaný trvalý pobyt, nemá obvyklý pobyt.

20. Vzhľadom k týmto skutočnostiam, ako aj k predmetu prejednávanej veci je súd, v zmysle , povinný aplikovať právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ktoré majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Vyživovaciu povinnosť upravuje Nariadenie o výživnom, ktoré sa vzťahuje na každý druh vyživovacej povinnosti vyplývajúcej z rodinných vzťahov. Cezhraničnú právomoc súdov členských štátov, ako aj miestnu príslušnosť v rámci každého členského štátu upravuje čl. 3 Nariadenia o výživnom, ktorý uvádza štyri druhy právomoci a príslušnosti súdov, ktoré sa uplatňujú alternatívne, bez hierarchie. Po preskúmaní podmienok, ktoré by mohli založiť právomoc súdov Slovenskej republiky bolo zistené, že súd Slovenskej republiky v súčasnosti nenapĺňa ani jedno kritérium, ktoré by mu umožňovalo vo veci konať. Jediným súdom, ktorý má právomoc konať a rozhodnúť o návrhu otca týkajúceho sa zrušenia jeho vyživovacej povinnosti je súd v Českej republike, nakoľko jedine tento súd spĺňa podmienky zakladajúce právomoc v tejto veci.

21. Naviac naposledy bolo o výživnom rozhodnuté Krajským súdom v Prahe teda súdom v Českej republike, kde oprávnená na príjem výživného má naďalej obvyklý pobyt pričom podľa čl. 8 Nariadenia o výživnom povinný, teda navrhovateľ, nemôže začať konanie s účelom zmeniť toto rozhodnutie alebo získať nové rozhodnutie v žiadnom inom členskom štáte, pokiaľ má oprávnený naďalej obvyklý pobyt v štáte, v ktorom sa rozhodnutie vydalo.

22. Súd tak v súlade s čl. 10 Nariadenia o výživnom a v spojení s vyslovil, že nemá právomoc konať o návrhu otca na zrušenie vyživovacej povinnosti k svojej dcére a po konštatovaní neodstrániteľnej prekážky konania - nedostatok právomoci, ktorá bráni v konaní pokračovať a o návrhu rozhodnúť, konanie zastavil.

23. O trovách konania súd rozhodol v zmysle , tak žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Stará Ľubovňa, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).