Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/16/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach rozhodol v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Evy Baranovej, členov senátu: JUDr. Valérie Mihalčínovej a JUDr. Pavla Naďa, v právnej veci žalobcu: T. N. - D. U. G. P., R., T. Č.. XXX, R., zastúpený JUDr. Milanom Sedlákom, advokátom Advokátskej kancelárie Olej Sedlák Dudášová Garančovský, so sídlom Kukučínova 19, 040 01 Košice, proti žalovanému: Sociálnej poisťovni, ústredie, Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8-10, v konaní o žalobe na preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 13896-2/2013-BA, takto jednomyseľne

rozhodol:

Podľa z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo 14.01.2013 č. 13896-2/2013- BA, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Rožňava zo dňa 19.11.2012 č. 19732-3/2012-RV a v r a c i a vec žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu trov konania v sume 742,02 Eur, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť na účet jeho právneho zástupcu vedený v UniCredit Bank Slovakia, a.s., pobočka Košice, číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Rožňava zo dňa 19.11.2012 č. 19732-3/2012-RV, ktorým podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákona o sociálnom poistení“) správny orgán rozhodol, že žalobca je povinný nahradiť sumu 7 515,82 Eur vyplatenú neprávom jeho zamestnancovi F. B., a to náhradu za bolesť, náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia a náhradu za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti, všetko do 10 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. V odôvodnení správny orgán prvého stupňa uviedol, že dňa 11.12.2003 utrpel zamestnanec žalobcu F. B., pracovný úraz. Poškodený si uplatnil nárok na úrazové dávky, ktoré mu boli Sociálnou poisťovňou vyplatené v celkovej sume 7 515,82 Eur. Úrazové dávky boli vyplatené na základe údajov, ktoré uviedol zodpovedný zamestnávateľ, v predloženej podkladovej dokumentácii v zmysle povinnosti zo zákona Oznámia poistnej udalosti zo dňa 27.06.2004, Záznamu o úraze zo dňa 11.12.2003, Potvrdenia o pracovnom úraze poškodeného zo dňa 20.12.2003, z ktorých vyplývalo, že poškodený nenesie žiadnu spoluvinu na vzniku pracovného úrazu.

V súvislosti so súdnym konaním vo veci mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia poškodeného bola rozsudkom Okresného súdu v Rožňave zo dňa 17.03.2006 č. k. -172, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 10.07.2007 č. k. -214 a rozhodnutím Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.11.2009 č. k. , právoplatným dňa 28.12.2009, žaloba poškodeného zamietnutá z dôvodu, že jedinou príčinou vzniku pracovného úrazu a vzniku škody na zdraví poškodeného bolo jeho porušenie technologického

postupu pri stínaní stromu, čo bolo preukázané znaleckým dokazovaním a výpoveďami svedkov. Rozpor medzi obsahom protokolu Inšpektorátu práce Košice a výpoveďami ostatných svedkov bol odstránený opakovaným výsluchom Ing. Q., inšpektora, Inšpektorátu práce Košice, ktorý po nahliadnutí do fotodokumentácie konkrétneho pňa stromu, pri spílovaní došlo k pracovnému úrazu skonštatoval, že práve neponechanie nedorezu v správnej výške zapríčinilo štiepenie sa kmeňa padajúceho stromu.

Generálny prokurátor na základe podnetu poškodeného podal mimoriadne dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach, ktoré Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 23.11.2009 č. k. zamietol. Na základe týchto skutočností správny orgán prvého stupňa dospel k záveru, že žalobca predložil Sociálnej poisťovni na výplatu úrazových dávok poškodenému nesprávne potvrdené údaje, preto podľa § 237 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je povinný nahradiť neprávom vyplatené sumy.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol, že podľa jeho názoru nie sú splnené podmienky vzniku jeho zodpovednosti z dôvodu, že až v súdnom konaní bol na základe znaleckého dokazovania, výsluchu a konfrontácie znalca a inšpektora ustálený skutkový stav veci a skutočnosti, v zmysle ktorých došlo k zbaveniu sa zodpovednosti zamestnávateľa, ktorá je objektívnou zodpovednosťou. Namietal nedostatočnú aktivitu a súčinnosť zo strany Sociálnej poisťovne v súdnom konaní a konštatoval, že jeho konaním došlo k zachráneniu vysokej sumy, ktorú žiadal poškodený v súdnom konaní, ktorú by musel inak uhradiť žalovaný. Nesprávne právne posúdenie veci odôvodnil názorom, že v danej veci by sa malo postupovať podľa predpisov platných a účinných pred 01.01.2004, a to na základe ustanovenia § 259 a nasl. zákona o sociálnom poistení tak, ako to bolo aj v súdnom konaní. Zároveň žalovaný vzniesol námietku premlčania z dôvodu uplynutia premlčacej lehoty, počas ktorej je možné uplatniť sankciu.

Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že pokiaľ zamestnávateľ poškodeného neurčí zodpovednosť, respektíve rozsah zodpovednosti poškodeného na pracovnom úraze, vzhľadom na to, že na vzniku pracovného úradu nenesie zodpovednosť, je takéto vyhlásenie zamestnávateľa pre Sociálnu poisťovňu záväzné pri posudzovaní nároku na dávku úrazového poistenia. Ďalej uviedol, že prvostupňový správny orgán postupoval správne a rozhodnutie bolo vydané v súlade s platnou právnou úpravou s poukazom na ustanovenie § 237 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení. Konštatoval, že správny orgán prvého stupňa sa o skutočnosti, že dávky boli vyplatené neprávom, dozvedel až po doručení rozsudku Najvyššieho súdu SR, ktorým bolo zamietnuté mimoriadne dovolanie Generálneho prokurátora SR, t. j. od uvedeného dátumu začala plynúť subjektívna premlčacia lehota na uplatnenie práva na náhradu neprávom vyplatených úrazových dávok a objektívna lehota (10 rokov) ešte neuplynula. Zdôraznil, že v konaní sa jednoznačne preukázalo, že zamestnávateľ poškodeného nesprávne potvrdil skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávky. V súdnom konaní, vedenom na Okresnom súde v Rožňave bolo preukázané, že poškodený si úraz spôsobil sám.

Žalobca podal v zákonnej lehote žalobu na preskúmanie rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Rožňava a navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V žalobe namietal nesprávne právne posúdenie veci, nedostatočné zistenie skutkového stavu a existenciu vady v konaní, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Namietal, že žalovaný sa v rozhodnutí o odvolaní vôbec nezaoberal námietkou žalobcu, že v danej veci by sa malo postupovať podľa predpisov platných a účinných do 01.01.2004 a na základe uvedeného považuje napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné.

Žalobca ďalej poukázal na to, že žalovaný neuplatnil voči príjemcovi dávky zodpovednosť, hoci je v zmysle ustanovenia § 237 ods. 1 zákona o sociálnom poistení tiež osobou, ktorá plní povinnosti podľa zákona o sociálnom poistení, pričom príjemca dávky prioritne bol osobou, ktorá pri uplatnení dávky, ako poškodený pracovným úrazom vedel, respektíve musel vedieť, že sú tu okolnosti vylučujúce zodpovednosť zamestnávateľa podľa . Tvrdil, že v čase vzniku úrazu nemohol vedieť o tom, že poškodený porušil predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, lebo aj podľa stanoviska Inšpekcie práce, pri šetrení príčin vzniku pracovného úrazu je uvedené v Protokole o vyšetrení príčin ťažkého pracovného úrazu zo dňa 09.01.2004 č. I.- XX-XX-X/P-T.-XX príčinou pracovného úrazu bolo pracovné riziko pri dodržaní pravidiel bezpečnosti

práce. Skutočnú príčinu objasnil až znalec v priebehu súdneho konania, vedeného na Okresnom súde Rožňava a pretože jeho zistenia boli v rozpore s obsahom protokolu, došlo ku konfrontácii znalca a inšpektora práce. Okresný súd Rožňava v súdnom konaní na základe novo ustáleného skutkového stavu veci po vykonanom rozsiahlom dokazovaní v rozsudku stanovil za jedinú príčinu pracovného úrazu porušenie technologického postupu pri stínaní stromu poškodeným. Rozhodnutie okresného súdu bolo potvrdené Krajským súdom v Košiciach rozsudkom z 10.07.2007 č. k. . Rozsudok nadobudol právoplatnosť podľa ustanovenia s dôsledkami uvedenými v ustanovení . Na tom nič nemení tá skutočnosť, že voči rozhodnutiu súdu podal Generálny prokurátor mimoriadne dovolenie, ktoré Najvyšší súd SR v konaní č. k. rozsudkom zo dňa 23.11.2009 zamietol. Žalobca poukázal na to, že v súdnom konaní nebola preukázaná zodpovednosť žalobcu, najmä pokiaľ sa týka jeho zavinenia. Zo strany žalovaného na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Úrazové dávky boli poškodenému vyplatené v prvom rade na základe jeho žiadosti a nim uvedených údajov. V danom prípade podľa žalobcu zodpovednosť, za zavinené konanie, ktorým bolo spôsobené, že sa dávky vyplatili neprávom, nesvedčí žalobcovi, ako zamestnávateľovi, ale poškodenému, ako poberateľovi dávky, od ktorého ich mal žalovaný uplatniť ich vrátenie v súdnom konaní. Podľa názoru žalobcu chýba uňho základný predpoklad zodpovednosti za neprávom vyplatené dávky, a to zavinené konanie.

Ďalej žalobca namietal, že sa správny orgán nezaoberal námietkou premlčania, ktorú v konaní vzniesol jeho právny zástupca. Uviedol, že právo na vrátenie dávky vyplatenej neprávom sa premlčí za tri roky odo dňa, keď Sociálna poisťovňa túto skutočnosť zistila, najneskôr za 10 rokov odo dňa, keď sa neprávom poskytnutá dávka vyplatila. Podľa úvahy žalobcu o tom, kedy sa žalovaný dozvedel o škode ( ), je treba vychádzať z preukázanej vedomosti o vzniknutej škode, nie len z predpokladanej vedomosti o tejto škode. Žalobca, odvolávajúc sa na rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 28.01.2004 sp. zn. konštatoval, že poškodený sa o tom, kto za škodu zodpovedá dozvie vtedy, keď získa vedomosť o takých skutkových okolnostiach, ktoré môžu viesť k záveru o zodpovednosti konkrétneho subjektu. Nepostačuje k tomu púhy predpoklad; rozhodujúce je, kedy sa poškodený o týchto skutočnostiach preukázateľne dozvedel. Uviedol, že žalovaný mal vedomosť o skutočnosti, kto za škodu zodpovedá, najneskôr momentom právoplatnosti rozhodnutia Okresného súdu Rožňava zo dňa 17.03.2006 č.k. -172, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 30.08.2007 po jeho potvrdení Krajským súdom v Košiciach rozsudkom z 10.07.2007 č. k. -214. Subjektívna lehota začala plynúť žalovanému najneskôr dňom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Namietal tiež, vedomosť žalovaného o tom, kto za škodu zodpovedá, vyplýva aj z jeho vyjadrenia k znaleckému posudku č. 02/2006 Ing. Q. R. pre Okresný súd Rožňava. K uplynutiu subjektívnej premlčacej lehoty došlo dňom 30.08.2010. Podľa žalobcu správny orgán nesprávne počítal subjektívnu lehotu odo dňa nasledujúceho po právoplatnosti rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vo veci mimoriadneho dovolania, t. j. od 29.12.2009, ktoré bolo navyše zamietnuté.

Žalovaný považoval žalobné námietky žalobcu za nedôvodné a navrhol, aby súd žalobu zamietol.

K námietke žalobcu, že nepostupoval v konaní podľa § 72 zákona o sociálnom poistení uviedol, že toto ustanovenie upravuje postup žalovaného v konaniach, v ktorých si žiadateľ uplatnil svoj nárok na úrazovú dávku pred nadobudnutím účinnosti zákona, respektíve v konaniach, ak úrazovú dávku poškodený už poberal pred účinnosťou zákona a bola mu vyplácaná jeho zamestnávateľom. Predmetné ustanovenie neupravuje postup, keď sa úrazová dávka poskytla neprávom. K námietke žalobcu, že žalovaný uplatnil zodpovednosť voči zamestnávateľovi a nie voči príjemcovi dávky uviedol, že osobou, ktorá určuje zodpovednosť ako aj rozsah zodpovednosti poškodeného za vznik pracovného úrazu je predovšetkým zamestnávateľ poškodeného, a to s poukazom na oznámenie poistnej udalosti a záznamu o registrovanom pracovnom úraze, ktoré vypĺňa zamestnávateľ a následne zasiela miestne príslušnej pobočke žalovaného. Tieto listiny sú podkladom pre konanie o úrazovej dávke a vyhlásenie zamestnávateľa poškodeného je pre pobočku žalovaného záväzné. V prípade, ak žalobca nepovažoval daný úraz za pracovný, mohol určovacou žalobou požiadať príslušný súd o určenie, či úraz poškodeného je pracovným úrazom alebo nie a navrhnúť pobočke prerušiť konanie o uplatnenom nároku na úrazovú dávku. Žalobca však postupoval tak, že na predpísaných tlačivách oznámil pobočke, že poškodený nenesie vinu na vzniknutom pracovnom úraze. Povinnosť predložiť údaje pre posúdenie nároku poškodeného vyplýva osobe, ktorá plní povinnosti podľa zákona a v prípade, ak boli nesprávne

potvrdené skutočnosti, rozhodujúce pre nárok na úrazovú dávku, je táto osoba povinná nahradiť neprávom vyplatené sumy úrazových dávok. Z toho dôvodu sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že zodpovednosť za zavinené konanie, ktorým bolo spôsobené, že sa úrazové dávky vyplatili neprávom, nesvedčí žalobcovi, ale poškodenému ako poberateľovi dávky a že si žalovaný mal uplatniť nárok na vrátenie vyplatených úrazových dávok v rámci náhrady škody v súdnom konaní.

K tvrdeniu žalobcu, že sa žalovaný nesprávne vysporiadal s námietkou premlčania uviedol, že sa s touto námietkou zaoberal tak, ako to vyplýva z jeho rozhodnutia zo dňa 14.01.2013. Nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že subjektívna premlčacia lehota pre uplatnenie nároku na vrátenie neprávom vyplatených súm úrazových dávok uplynula dňom 30.08.2010, pretože tento nárok nebolo možné žiadať od žalobcu ešte pred neprávoplatným skončením veci.

Súd v konaní podľa a nasl. preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia v medziach žaloby, oboznámil sa s administratívnym spisom správnych orgánov a dospel k záveru, že žalobná námietka ohľadom premlčania nároku je dôvodná.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že dňa 11.12.2003 zamestnanec žalobcu F. B. utrpel pri výkone pracovnej činnosti ťažký pracovný úraz v L. C. R., P..D..G.. porast č. XXX, kataster F. W., ktorý bol zapríčinený zasiahnutím žalobcu spilovaným stromom. Na základe právoplatných rozhodnutí Sociálnej poisťovne, pobočky Rožňava boli poškodenému vyplatené úrazové dávky v celkovej sume 7 515,82 Eur. Náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti bola poškodenému vyplatená dňa 03.08.2005 v celkovej sume po prepočte konverzným kurzom 146,756 Eur, náhrada za bolesť dňa 30.08.2004 v celkovej sume po prepočte konverzným kurzom 2 389,97 Eur, náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia dňa 30.08.2004 v celkovej sume po prepočte konverzným kurzom 4 979,09 Eur.

Zo spisu vyplýva, že žalobca ku konaniam, o ktorých rozhodovala pobočka, predložil doklady, a to Oznámenie o poistnej udalosti zo dňa 27.06.2004 doplnené listom z 12.07.2004, Záznam o úraze zo dňa 11.12.2004, Potvrdenie o pracovnom úraze poškodeného zo dňa 20.12.2004, Protokol Inšpektorátu práce Košice z 09.01.2004 č. I.-XX-XX-X/P-T.-XX, z ktorých vyplynulo, že zamestnanec nenesie žiadnu spoluvinu na úraze a príčinou pracovného úrazu bolo pracovné riziko pri dodržaní pravidiel bezpečnosti práce zo strany zamestnávateľa, aj zamestnanca.

Poškodený zamestnanec žalobcu si v občiansko-právnom konaní uplatnil nárok na náhradu škody na zdraví a mimoriadne zvýšenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré sa viedlo na Okresnom súde Rožňava pod č. k. . Žaloba poškodeného bola zamietnutá, pretože vykonaným znaleckým dokazovaním bolo zistené, že jedinou príčinou pracovného úrazu poškodeného, porušenie technologického postupu pri stínaní konkrétneho stromu žalobcom. Rozsudok Okresného súdu Rožňava zo dňa 17.03.2006 č.k. -172 v spojení s dopĺňacím rozsudkom z 12.04.2006 č. k. nadobudol právoplatnosť dňa 30.08.2007.

Pobočka Sociálnej poisťovne v Rožňave rozhodnutím zo dňa 19.11.2012 č. 19732-3/2012-RV uložila žalobcovi podľa § 237 ods. 1 zákona o sociálnom poistení povinnosť nahradiť neprávom vyplatenú sumu úrazových dávok poškodenému F. B..

Podľa § 237 ods. 1 zákona o sociálnom poistení ak fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá plní povinnosti podľa tohto zákona, nesprávne potvrdila skutočnosti, rozhodujúce na nárok na dávku, nárok na jej výplatu alebo jej sumu a v dôsledku toho sa dávka poskytla neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila, je povinná nahradiť neprávom vyplatené sumy.

Právo na náhradu neprávom vyplatených súm sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, keď Sociálna poisťovňa zistila, že sumy sa vyplatili neprávom, najneskôr však uplynutím 10 rokov odo dňa ich výplaty.

Tieto lehoty neplynú počas konania o opravnom prostriedku a počas výkonu rozhodnutia. (§ 237 ods. 2 zákona o sociálnom poistení).

Žalobca v správnom konaní vzniesol námietku premlčania a tvrdil, že premlčacia lehota (subjektívna), začala žalovanému plynúť dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Rožňava, z ktorého žalovaný zistil, že poškodenému zamestnancovi žalobcu boli úrazové dávky vyplatené neprávom. Premlčanie nároku žalovaného namietal žalobca aj v podanej žalobe.

Právny názor žalovaného, že o skutočnosti, že úrazové dávky boli zamestnancovi žalobcu vyplatené neprávom, sa pobočka Sociálnej poisťovne Rožňava dozvedela až doručením rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.11.2009 č. k. , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.12.2009, ktorým bolo zamietnuté mimoriadne dovolanie Generálneho prokurátora Slovenskej republiky, je nesprávne. Začiatok premlčacej lehoty začal plynúť po tom, čo bola vec právoplatne na súde skončená, teda doručením rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 10.07.2007 č. k. -214, a to všetkým účastníkom konania. Týmto dňom nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu v Rožňave a začala plynúť subjektívna premlčacia lehota.

Rozhodnutie o mimoriadnom dovolaní Generálneho prokurátora rozsudkom Najvyššieho súdu SR nemá vplyv a začiatok a plynutie premlčacej lehoty, a to z toho dôvodu, že mimoriadne dovolanie Generálneho prokurátora je mimoriadny opravný prostriedok a začiatok plynutia premlčacej lehoty nemôže závisieť od budúcej neistej právnej skutočnosti. Žalovaný nemohol vopred počítať s využitím tohto právneho inštitútu. Podaním mimoriadneho dovolania vo veci sa skutkový stav nezmenil a ten bol žalovanému známy najneskôr dňom právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Rožňava.

Pretože žalovaný rozhodol o povinnosti žalobcu nahradiť neprávom vyplatené sumy jeho zamestnancovi po uplynutí subjektívnej premlčacej lehoty, súd napadnuté rozhodnutie zrušil z dôvodu uvedeného v a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Ostatné žalobné námietky súd nepovažoval za dôvodné. Žalovaný bol oprávnený uložiť žalobcovi povinnosť vrátiť neprávom vyplatené dávky (za predpokladu, že nárok nie je premlčaný), pretože žalobca predložil žalovanému listinné dôkazy, z ktorých vyplynulo, že jeho zamestnanec pracovný úraz nezavinil. V konaní pred súdom žalobca uviedol, že postupoval tak preto, že svojmu zamestnancovi chcel po ťažkom pracovnom úraze pomôcť tým, že bude už odškodnený finančnou čiastkou. Tiež námietka žalobcu, že žalovaný nepostupoval v konaní podľa § 272 zákona o sociálnom poistení nie je dôvodná, pretože toto ustanovenie neupravuje postup, keď sa úrazová dávka poskytla neprávom.

Pretože žalobca bol v konaní úspešný, súd mu priznal právo na náhradu trov konania, ktorá pozostáva zo súdneho poplatku 70 Eur, odmeny za úkony právnej služby v súdnom konaní podľa Vyhlášky č. v platnom znení, a to prevzatie a príprava zastúpenia á 130,16 Eur, podanie žaloby á 130,16 Eur, porada s klientom dňa 04.03.2014 á 134,- Eur, účasť na pojednávaní dňa 20.03.2014 á 134 Eur, paušálna náhrada za rok 2013 2 x 7,81 Eur, za rok 2014 2 x 8,04 Eur, DPH 112,- Eur, spolu 742,00 Eur. Žalovaný je povinný zaplatiť trovy konania tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Súd nepriznal žalobcovi trovy jeho právneho zastúpenia v správnom konaní v sume 712,00 Eur a paušálnu náhradu 22,89 Eur, pretože súd rozhoduje iba o tých trovách, ktoré vznikli úspešnému žalobcovi v súdnom konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.