Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30P/241/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín, samosudkyňou JUDr. Martou Rybárovou, vo veci starostlivosti súdu o mal. deti Ž., K., nar. XX.XX.XXXX a N., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom u matky, v konaní zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov: matky, V. Ž., Y. T., bydliskom F. B. XXX, štátnej občianky Slovenskej republiky a otca, V. Ž., K., bydliskom F. B. XXX, štátneho občana Slovenskej republiky, o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti k maloletým deťom takto

rozhodol:

Otec detí je p o v i n n ý platiť na výživu maloletej K. sumou po 110,- Eur mesačne a maloletej N. sumou po 90,- Eur mesačne, k rukám matky, vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred, s účinnosťou od 13.06.2013, čím sa z v y š u j e jeho vyživovacia povinnosť k maloletej K. z doterajšej sumy 2.500,- Sk (82,98 Eur) a k maloletej N. z doterajšej sumy 2.500,- Sk (82,98 Eur) a v časti určenia výšky výživného sa z m e ň u j e rozsudok Okresného súdu Trenčín, č.k. -44, zo dňa 13.11.2008.

Dlh na výživnom za obdobie od 13.06.2013 do rozhodnutia súdu pre maloletú K. vo výške 259,39 Eur a pre maloletú N. vo výške 67,39 Eur súd p o v o ľ u j e otcovi splácať v mesačných splátkach po 5,- Eur, pre každé z detí, k rukám matky, spolu s určeným výživným, od právoplatnosti tohto rozsudku, až do úplného vyrovnania dlhu, pod následkom straty výhody splátok.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka detí svojim návrhom zo dňa 13.06.2013 žiadala, aby súd zvýšil výživné zo strany otca k maloletej K. zo sumy 82,98 Eur mesačne na sumu 120,- Eur mesačne a k maloletej N. zo sumy 82,98 Eur mesačne na sumu 100,- Eur mesačne. Uviedla, že od poslednej úpravy výživného uplynulo 5 rokov a podstatne sa zmenili pomery. Náklady na výživu, ošatenie a ostatné sa zvýšili u oboch detí. Matka je rozvedená a spolu s maloletou K. a N. býva v 1,5 - izbovom byte, ktorý má v nájme. Náklady na bývanie má 280,- Eur mesačne, v čom sú aj výdavky na energie. Spláca 2 pôžičky. Prvú si vzala od Tatrabanky a.s. vo výške 5.000,- Eur na splatenie dlhov z jej rozvedeného manželstva s otcom detí. Druhú pôžičku má tiež od Tatrabanky a.s. v sume 1.000,- Eur so splátkami po 20,- Eur mesačne a použila ju na potreby detí. Ďalšie výdavky má osobné a s potrebami maloletých detí. Maloletá K. bude mať XX rokov, je žiačkou X. ročníka L. B. Š. v C.. Mal. K. platí cestovné 15,- Eur mesačne, na pomôcky do školy 30-40 Eur mesačne a náklady má aj na stomatologickú starostlivosť, nakoľko nosí zubný strojček.. Maloletá N. bude mať XX rokov a je žiačkou X. ročníka ZŠ. Má výdavky bežné, primerané jej veku a potrebám. Kredit na mobilný telefón platí deťom 7,- Eur mesačne striedavo. Pokiaľ niektorá dcéra nemá na mobile kredit, má tam vždy toľko, že môže prezvoniť. Na internet platí 15,- Eur mesačne. Deti sa stravujú doma. Matka v súčasnosti pracuje v pozícii Y. T. u spoločnosti L. C., B..T..Y.., s priemerným mesačným zárobkom 516,44 Eur. Otec sa o deti veľmi nezaujíma, zvyčajne 1 až 2-krát za 3 mesiace. Súdom stanovené výživné platí

nie vždy včas, ale na výživnom nemá žiaden dlh. Občas deťom prispeje vecným plnením, napr. deťom kúpil voňavky a na Vianoce 2013 dal každej po 50,- Eur.

Otec detí nesúhlasil so žiadnou sumou zvýšenia výživného. Uviedol, že je rozvedený a žije v A. v prenajatej garsónke s nákladmi na bývanie 320,-Eur mesačne. Za elektrinu platí osobitne 20,- Eur mesačne. Má dlhy, spolu vo výške 2.700,- Eur. V roku 2012 si požičal 2.000,- Eur od sestry na bežnú potrebu, aby mohol existovať, nakoľko z jeho finančných prostriedkov nie je schopný vyžiť. Dlh sestre nespláca. Doklad o tejto pôžičke na pojednávaní nepredložil. Ďalší dlh má u svojho otca vo výške 700,- Eur, ktorý vznikol tým, že si požičal na účel presťahovania sa v A. z R. do A. - B.S. V.. V garsónke žije s ním jedna podnájomníčka, ktorá mu prispieva na platby nájomného garsónky. Za sprostredkovanie bývania v A. sprostredkovateľskej agentúre zaplatil 250,- Eur. Pri presťahovaní sa do bytu na S. ulicu musel zaplatiť nájomné 600,- Eur plus 250,- Eur províziu. Práve na tieto platby si požičal od svojho otca. Pracuje ako K. u zamestnávateľa T. W. so sídlom Š., v B. A., M. A., s priemerným mesačným zárobkom 297,55 Eur. Iné príjmy ako z minimálnej mzdy nemá. Osobné motorové vozidlo ani vodičský preukaz nevlastní.

Kolízny opatrovník s poukazom na zmenu v pomeroch na strane detí odporučil výživné zo strany otca zvýšiť podľa návrhu matky. Poukázal, že pokiaľ otec pracuje v A. 160 až 170 hodín mesačne, mal by si zabezpečiť ďalšiu prácu, aby mohol platiť výživné, na ktoré sú deti odkázané.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil obsah spisu tunajšieho súdu, sp. zn. , rozsudok tunajšieho súdu, č.k. -44, zo dňa 13.11.2008, správy o príjme matky, správy o príjme otca, odpoveď na lustráciu v Sociálnej poisťovni, správy ÚPSVaR Trenčín o dávkach poberaných matkou, listinné dôkazy o nákladoch na bývanie matky a výdavkoch matky, potvrdenie o návšteve školy, zmluvu o nájme bytu zo dňa 01.02.2014, správu Štatistického úradu SR a zistil nasledovný skutkový stav.

Maloleté deti, K. a N., pochádzajú z manželstva svojich rodičov, ktoré bolo rozsudkom tunajšieho súdu, č.k. -44, zo dňa 13.11.2008, rozvedené a súd schválil dohodu rodičov, na základe ktorej boli obe maloleté deti na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matke. Otec sa zaviazal platiť na výživu každému z maloletých detí sumou po 2.500,- Sk mesačne. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že maloletá K. mala XX rokov a bola žiačkou X. ročníka ZŠ. Maloletá N. mala X rokov a bola žiačkou X. ročníka ZŠ. Otec pracoval ako K. s priemerným mesačným zárobkom 5.755,- Sk (191,69 Eur). Matka pracovala v pozícii Y. T., s priemerným mesačným príjmom 15.065,- Sk (500,07 Eur).

V súčasnosti bude mať maloletá K. XX rokov a je žiačkou X. ročníka L. B. Š. M. C.. Výdavky má na cestovné 15,- Eur mesačne a školské pomôcky 30-40 Eur mesačne. Maloletá N. bude mať XX rokov, je žiačkou X. ročníka ZŠ a má výdavky bežné, primerané jej veku a potrebám. Matka detí pracuje v pozícii Y. T. u spoločnosti L. C. s priemerným zárobkom v roku 2013 vo výške 516,44 Eur. Otec pracuje ako K. u zamestnávateľa T. W. Š. v B. A. v A. s priemerným mesačným zárobkom v roku 2013 297,55 Eur.

Zo správy o príjme otca od jeho zamestnávateľa T. W. Š. mal súd preukázané, že otec detí mal v roku 2013 priemernú mesačnú mzdu vo výške 297,55 Eur.

Z potvrdenia spoločnosti E. J. B..T..Y.. A. mal súd preukázané, že otec detí mal v období od 10/2011 do 09/2012 priemernú mesačnú mzdu vo výške 350,54 Eur. Tento pracovný pomer bol ukončený dohodou.

Zo štatistického zisťovania Štatistického úradu Slovenskej republiky za rok 2011, tabuľka č. 9 Štruktúra priemernej hrubej mesačnej mzdy a priemernej čistej mesačnej mzdy v roku 2011 by otec dieťaťa v zamestnaní kuchár dosiahol predpokladanú čistú mesačnú mzdu vo výške 365,- Eur.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

V danom prípade mal súd preukázané, že návrh matky bol podaný dôvodne. Od posledného rozhodovania o určení výšky výživného uplynulo viac ako 5 rokov. Maloletá K. mala pri poslednom rozhodovaní o určení výšky výživného necelých XX rokov a bola žiačkou X. ročníka ZŠ. V súčasnosti bude mať XX rokov a je študentkou X. ročníka školy stredného typu. Maloletá N. mala pri poslednom rozhodovaní o určení výšky výživného necelých X rokov a bola žiačkou X. ročníka ZŠ. V súčasnosti bude mať XX rokov a je žiačkou X. ročníka ZŠ. Obe deti sú tak vekovo staršie, vyspelejšie a všetky ich potreby prirodzeným spôsobom vzrástli. Pri poslednom rozhodovaní o určení výšky výživného mala matka detí priemerný mesačný zárobok 15.065,- Sk a v súčasnosti má priemerný mesačný zárobok 516,44 Eur. Jej príjem tak vzrástol o 16,37 Eur. Otec mal pri poslednom rozhodovaní o určení výšky výživného príjem 5.755,- Sk mesačne (191,69 Eur) a v súčasnosti má priemerný mesačný zárobok vo výške 297,55 Eur. Jeho príjem tak vzrástol o 106,86 Eur mesačne. V konaní bolo preukázané, že výdavky otca prekračujú jeho príjmy (pri akceptácii úhrady jednej polovice nákladov na bývanie jeho podnájomníčkou, t.j. 170,- Eur mesačne plus 166,- Eur výška výživného na dve deti určená pri poslednom rozhodovaní o určení výšky výživného) o 38,45 Eur. Treba poukázať, že výdavky otca sú nepochybne ešte vyššie, nakoľko má určite výdavky aj na osobné potreby. Súd preto nemohol akceptovať tvrdenie otca, že nemôže platiť vyššie výživné vzhľadom k tomu, že nemá príjem, z ktorého by mohol vyššie výživné platiť. Treba poukázať na skutočnosť, že otec mal v predchádzajúcom pracovnom vzťahu u spoločnosti E. J. B..T..Y.. A. priemernú mesačnú mzdu vo výške 350,- Eur a keď zmenil zamestnávateľa a bydlisko v A. tak, že sa presťahoval zo sídliskovej časti A. do centra A., dá sa predpokladať, že tak urobil s úmyslom získať lepšie platenú prácu. Keďže súčasný príjem otca je nižší ako mal z uvedeného posledného pracovného vzťahu je zrejmé, že otec sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania a zárobku. Pri rozhodovaní o zvýšení výšky výživného preto súd vychádzal nielen zo skutočnosti, že príjem otca sa oproti jeho príjmu pri poslednom rozhodovaní o výške výživného zvýšil o viac ako 50 % a že bez dôležitého dôvodu sa vzdal výhodnejšieho zamestnania a zárobku, ale prihliadol aj na predpokladaný zárobok, ktorý by otec detí dosiahol v pozícii K. podľa údajov štatistického hlásenia Slovenského štatistického úradu SR, podľa ktorého pracovník v pozícii K. mal v roku 2011 priemernú mesačnú mzdu vo výške 365,- Eur. Súd preto rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti k maloletej K. zo sumy 2.500,- Sk (82,98 Eur) mesačne na sumu 110,- Eur mesačne a k maloletej N. zo sumy 2.500,- Sk (82,98 Eur) mesačne na sumu 90,- Eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu matkou, t.j. od 13.06.2013. Takto zvýšenú vyživovaciu povinnosť zo strany otca súd považuje za primeranú možnostiam, schopnostiam aj majetkovým pomerom otca. Zároveň takto určenú výšku výživného súd považuje za primeranú aj oprávneným potrebám maloletých detí, K. a N.. Keďže výživné bolo zvýšené so spätnou účinnosťou od 13.06.2013, vzniknutý dlh na výživnom za obdobie od 13.06.2013 do rozhodnutia súdu pre maloletú K. vo výške 295,39 Eur (18 dní mesiaca 06/2013 = 16,21 Eur + mesiace 07/2013 až 03/2014, t.j. 9 mesiacov x 27,02 Eur, čo je suma zvýšeného výživného = 243,18 Eur) a dlh na výživnom pre maloletú N. za obdobie od 13.06.2013 do rozhodnutia súdu vo výške 67,39 Eur (18 dní mesiaca 06/2013 = 4,21 Eur + mesiace 07/2013 až 03/2014, t.j. 9 mesiacov x 7,02 Eur, čo je suma zvýšeného výživného = 63,18 Eur), súd povolil otcovi detí splácať v mesačných splátkach po 5,- Eur na každé z detí za podmienok, ktoré sú uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Podľa , ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí.

Podľa žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (, ods. 1 ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa , účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, , ).