Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4Co-131-2011.pdf
PDF · 124.96 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/131/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Minxovej a sudcov JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Pavla Tkáča v právnej veci žalobcu: Z. Y. Y., W.. XX.XX.XXXX, F. G.. Q. Č..XX/X, G., G., zast. JUDr. Jurajom Kusom, advokátom v Michalovciach, Nám. osloboditeľov č.10, proti žalovanému: Slovenská republika, zast. Ministerstvom financií Slovenskej republiky, Štefanovičova č.5, Bratislava, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, za účasti Krajského prokurátora v Košiciach, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 24. februára 2011 č.k. 20C/121/2009-213 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa preskúmavaným rozsudkom:
1/ u l o ž i l žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 19.488,15 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 10,50% ročne od 19.1.2009 do zaplatenia, do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku;
2/ v prevyšujúcej časti návrh z a m i e t o l a
3/ v y s l o v i l, že o trovách konania medzi účastníkmi konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanému náhrady škody vo výške 34.435,37 eura s prísl. zo zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorá mu bola spôsobená ako podnikateľovi s licenciou na medzinárodnú prepravu osôb colným úradom dňa XX.X.XXXX na hraničnom priechode vo U. W., keď odobral od K. N., vodiča dodávkového vozidla zn. U. N. XX, X. E. XXXX Y., ktorého majiteľom je žalobca, cestovný pas a technický preukaz, resp. osvedčenie od vozidla, ktoré vodičovi po kontrole nevrátil, čo následne potvrdil v písomnom potvrdení zo dňa 26.1.2008 v ktorom priznal, že colník omylom cestovný doklad a osvedčenie od dodávkového vozidla odovzdal inému cestujúcemu občanovi Ukrajiny vstupujúcemu na územie SR. V dôsledku uvedeného žalobca, ako podnikateľ a držiteľ licencie na medzinárodnú prepravu nemohol užívať svoje dodávkové vozidlo na prepravu osôb až do vydania nového osvedčenia (do XX.X.XXXX), preto dňa XX.X.XXXX uzatvoril Zmluvu o nájme dodávkového vozidla zn. Y. F., L. XXXD, X.U.: E. XXXX E. za dohodnutú cenu nájmu 300,- USD na jeden deň. Za obdobie 6 mesiacov zaplatil sumu 54.600,- USD, čo predstavuje 1,037.400,- Sk (pri konverznom kurze l USD = 19,- Sk), t.j. 34.435,37 eura, čo je jeho skutočná škoda.
Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania s poukazom na čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ust. § 3 ods. 1 a 2, § 4 ods. 1 písm. d/, § 9 ods. 1 a 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1 § 17 ods. 1 a 5 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov a s poukazom na ust. § 2 ods. 1 a § 7 ods. 1 zákona č. 652/2004 Z.z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako aj na ust. § 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. a § 3 ods. 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2009 uzavrel, že konaním colného úradu dňa 25.1.2008 došlo zo strany colného úradu k nesprávnemu úradnému postupu, táto skutočnosť bola oznámená samotnému žalovanému (správne žalobcovi, doručením jeho právnemu zástupcovi - pozn. odvolacieho súdu) listom zo dňa 16.4.2008, ktorým jeho sťažnosť bola uznaná za opodstatnenú, keďže zo strany colníčky jej konaním došlo k nedodržaniu ustanovenia § 44 ods. 3 zákona č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov v platnom znení a riaditeľom colného úradu bolo voči dotknutej colníčke začaté disciplinárne konanie v súlade s § 49 cit. zákona a ďalej, že týmto nesprávnym úradným postupom zo strany colného úradu došlo k zásahu do práv a právom chránených záujmov žalobcu, ktoré spočívali v riadnom a nerušenom užívaní predmetného motorového vozidla. Z oznámenia Colného úradu Y.Z. zo dňa 16.4.2008 vyplýva, že sa pokúsil o zabezpečenie predmetného dokladu - Osvedčenia o evidencii motorového vozidla aj s českou políciou (zabezpečením a zistením pobytu vodiča ukrajinskej národnosti žijúceho v T., ktorému mali byť omylom doklady odovzdané), avšak po niekoľkých dňoch bolo zistené, že hľadané dokumenty sa u dotyčnej osoby nenachádzali, táto skutočnosť však žalobcovi oznámená nebola a nemožnosť vrátenia týchto dokladov sa dozvedel až zaslaním oznámenia o výsledku vybavenia sťažnosti zo dňa XX.X.XXXX. K vybaveniu si náhradného Osvedčenia o evidencii motorového vozidla došlo zo strany žalobcu dňa XX.X.XXXX.
Predmetným konaním colného úradu dňa XX.X.XXXX (tým, že došlo k odovzdaniu osvedčenia o evidencii motorového vozidla inému subjektu, ako subjektu na to určenému, t.j. vodičovi žalobcu), došlo zo strany colného úradu k nesprávnemu úradnému postupu a teda k splneniu prvej podmienky, ktorá je vyžadovaná v prípade úspešného uplatnenia náhrady škody za nesprávny úradný postup. Druhou skutočnosťou, ktorú prvostupňový súd skúmal je otázka existencie škody uplatňovanej žalobcom v konaní. Žalobca na preukázanie jej výšky predložil Zmluvu o nájme zo dňa XX.X.XXXX, ktorej účinnosť nastala X.X.XXXX s dobou trvania do XX.X.XXXX. Cena nájmu bola dohodnutá na 300,- USD za každý jeden deň, preto pri svojom rozhodnutí vychádzal z tejto ceny. Neprihliadol na pochybnosti vznesené žalovaným v tomto smere, lebo cena nájmu 300,- USD za deň bola určená na základe vzájomnej dohody uzavretej medzi dvoma subjektmi súkromného práva.
Rovnako neprihliadol na obranu žalovaného pokiaľ namietal, že prenajaté motorové vozidlo v dobe trvania nájmu neprekročilo hranice medzi Slovenskou republikou, keďže žalobca mohol predmetné motorové vozidlo využívať na dopravu nielen na území Slovenskej republiky, ale aj po území Ukrajiny a so zreteľom na nesprávny úradný postup colných orgánov Slovenskej republiky k uzavretiu predmetnej zmluvy na zabezpečenie náhrady za motorové vozidlo EČV: E. XXXX Y. došlo oprávnene.
Používanie prenajatého motorového vozidla však spĺňa rámec rozsahu vzniku škody len v období od X.X.XXXX H. XX.X.XXXX, kedy zo strany žalobcu došlo k zabezpečeniu vydania náhradných dokladov týkajúcich sa osvedčenia jeho motorového vozidla. Prenajatím si motorového vozidla Y. - F. X.: E. XXXX E. došlo náležitým spôsobom k zabezpečeniu realizácie podnikateľskej činnosti žalobcu, t.j. k zabezpečeniu jeho zmluvných záväzkov, ohľadne ktorých žalobca predložil do spisu zmluvy s viacerými cestovnými a turistickými agentúrami. Zohľadňoval aj skutočnosť, prečo si žalobca nezabezpečil vydanie náhradného dokladu včas a v tomto smere uzavrel, že žalobca preukázal, že zo strany colných orgánov boli vykonávané úkony na predloženie a zabezpečenie originálu dokladov od vozidla EČV: E. XXXXMI, pričom tá skutočnosť, že sa colným orgánom SR nepodarilo zabezpečiť tieto originály nebola žalobcovi oznámená včas, ale až na jeho dopyt listom zo dňa XX.X.XXXX.
Keďže za účelné považoval prenajatie motorového vozidla za obdobie od X.X.XXXX H. XX.X.XXXX, čo spolu predstavuje 103 dní, na strane žalobcu vznikla škoda v rozsahu 30.900,- USD (103 x 300) a na základe zistení kurzového lístka NBS v dotknutom období vychádzal so žalobcom uplatneného pomeru 1 USD/19 Sk. Žalobcovi potom vznikla škoda 587.100,- Sk, čo po prepočte konverzným kurzom (30,126 Sk/1 euro) predstavuje sumu 19.488,15 eura, preto v tomto rozsahu žalobe vyhovel a pokiaľ ide o priznanie sumy prevyšujúcej 19.488,15 eura žalobu zamietol.
S poukazom na doručenie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku Ministerstvu financií SR dňa 21.7.2008, ktorú možno považovať za výzvu na plnenie - zaplatenie spôsobenej škody a oznámenie Ministerstva financií SR žalobcovi zo dňa XX.X.XXXX o zistení, že jeho nárok nie je opodstatnený uzavrel, že prvým dňom, kedy sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením svojho peňažného záväzku, je deň XX.X.XXXX a k tomuto dňu predstavoval zákonný úrok 10,50%. Na tom základe zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 19.488,15 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 10,50% počnúc dňom 19.1.2009 a vo vzťahu k nároku žalobcu na priznanie úroku z omeškania pred týmto dňom žalobu zamietol.
S poukazom na ust. § 160 ods. 1 O.s.p. a na výšku priznaného plnenia určil dlhšiu lehotu na plnenie.
Nepovažoval za potrebné preverenie ukrajinskou daňovou správou prijímateľa platieb zo strany žalobcu, ktorý bol prenajímateľom predmetného motorového vozidla, keď mal za to, že nie je dôležité, či prijímateľ týchto platieb zdaňoval platby. Pre účely tohto konania a posudzovanie nároku žalobcu je dôležité, či tieto úhrady žalobca uskutočnil. Rovnako nepovažoval za dôležitý stav finančných prostriedkov na podnikateľskom účte žalobcu v banke, ani v pokladni v zmysle predpisov o účtovníctve, nakoľko dôležitá je tá skutočnosť, že žalobca predmetné úhrady vykonával.
Poukázal tiež na skutočnosť, že žalobca pri uzatváraní nájomnej zmluvy mal zohľadniť, že môže dôjsť k vráteniu predmetných dokladov zo strany colných orgánov Slovenskej republiky, resp. k vydaniu nového Osvedčenia o motorovom vozidle a pre danú skutočnosť mal dojednať možnosť ukončenia zmluvného vzťahu s tým, že pokiaľ by prenajímateľ nechcel uzavrieť s touto podmienkou zmluvu, mal nájsť možnosť uzavretia nájomnej zmluvy splňujúcej túto podmienku. Preto úhrady po XX.X.XXXX nemožno prirátať na ťarchu žalovaného.
Výrok, ktorým vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej odôvodnil poukazom na ust. § 151 ods. 3 O.s.p..
Proti tomuto rozsudku sa včas odvolal žalovaný. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p., t.j. vytýkal súdu prvého stupňa, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Menovite namietal, že Zmluva o nájme vozidla zn. Y. F., L. XXXD A. H. XX.X.XXXX bola uzavretá účelovo s cieľom zabezpečiť si bezdôvodné obohatenie, pričom v skutočnosti k žiadnemu nájmu vozidla nedošlo. Poukázal na to, že Zmluva o nájme bola uzavretá s prenajímateľom už dňa XX.X.XXXX na obdobie 6 mesiacov, colný úrad okamžite po colnej kontrole vystavil dňa XX.X.XXXX potvrdenie o nevrátení dokladov a žalobca o vystavenie nového technického preukazu okamžite nepožiadal, ale až po vybavení jeho sťažnosti dňa XX.X.XXXX. V uvedenej sťažnosti vôbec neuviedol, že už dňa XX.X.XXXX uzavrel Zmluvu o nájme s neprimerane dohodnutou výškou nájmu 300,- USD/deň. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že v čase podania sťažnosti (XX.X.XXXX) Zmluva o nájme ešte uzavretá nebola. Poznamenal, že z dokladu poskytnutého G. Z. L. - Z. Ú. G. vyplýva, že žalobca je vlastníkom takého istého dopravného prostriedku zn. Y. F., L. XXX H.-V., X.Č.: XXXXX T. (I. X.XX.XXXX) E. X.: XXXXX T. (I. XX.X.XXXX), aký si na základe Zmluvy o nájme prenajal. Nestotožnil sa ani so závermi súdu prvého stupňa týkajúcimi sa výšky škody a poukázal na to, že skutočnosť, že ide o neprimerane vysokú cenu nájmu preukázal predloženou kópiou z internetovej stránky, kde sa cena za nájom automobilov v Ukrajine pohybuje od 196,- do 280,- eur za týždeň podľa typu vozidla. Tiež nesúhlasil s tým, že súd nemal dôvod pochybovať o uzavretej zmluve, lebo hodnota prenajatého motorového vozidla bola v čase uzavretia Zmluvy o nájme 23.000,- USD, t.j. približne o 2,5x nižšia ako zaplatené nájomné za 6 mesiacov v sume 54.600,- USD. Mal za to, že na preukázanie, či došlo v skutočnosti k úhrade nájomného je potrebné skontrolovať účtovné operácie príslušnými daňovými orgánmi Ukrajiny a to úhrady nájomného žalobcom a príjem týchto platieb u prenajímateľa. Poukázal aj na to, že žalobca mal vystavenú licenciu, na ktorú mohol prevádzkovať desať autobusov a teda za sumu, ktorú zaplatil prenajímateľovi za 6 mesiacov prenájmu vozidla si mohol kúpiť nový mikrobus s rovnakým komfortným vybavením, ako malo prenajaté vozidlo. Dôvod prečo zakúpenie nového vozidla neuskutočnil, žalobca odôvodnil tým, že pri kúpe nového vozidla podľa daňových predpisov nie je možné odpočítať od daňového základu celú sumu za kalendárny rok a táto suma sa musí rozdeliť na obdobie štyroch rokov, kým pri nájme vozidla zaplatená suma sa môže odčítať v plnej výške od daňového základu za jeden rok. Žalobca si teda znížil základ dane z
príjmov, pretože čím vyššie je dohodnutá cena nájmu, tým je nižší základ dane. To svedčí o špekulácii s odvodmi dane z príjmov. Napokon uviedol, že predloženými dokladmi - potvrdeniami na obyčajných bločkoch, alebo ručne písanými potvrdenkami žalobca nepreukázal škodu a tým, že súd prvého stupňa ním navrhnuté dôkazy na preverenie platcu platieb, t.j. žalobcu a prijímateľa platieb, t.j. prenajímateľa motorového vozidla a preukázaním stavu finančných prostriedkov na podnikateľskom účte žalobcu v banke a tiež v pokladni, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poznamenal, že súd prvého stupňa tiež nebral do úvahy jeho návrh na vstup prokuratúra do konania s poukazom na ust. § 35 ods. 2 písm. k/ O.s.p.. Osobitne v uvedených súvislostiach poukazoval na to, že prenajaté motorové vozidlo v období od XX.XX.XXXX H. XX.XX.XXXX ani raz neprechádzalo cez colnicu vo U. W. (písomné vyjadrenie Colného úradu Y.), čo preukazuje, že Zmluva o nájme bola fiktívne uzavretá.
Nepravdivé je tiež tvrdenie žalobcu, že medzinárodnú prepravu uskutočňoval od X.X.XXXX už iba prenajatým vozidlom, lebo dňa XX.X.XXXX prechádzal cez hraničný priechod vo U. W. vlastným mikrobusom X.: E. XXXX Y., ktorým prepravoval šesť cestujúcich vrátane vodiča na Slovensko. Aj k dohodám o poskytovaní prepravných služieb pre E.-M. Y. A. H. X.XX.XXXX E. T. L. L. N. L..C..I.., G. A. XX.X.XXXX namietal, že v zmluve s E.-M. nie je uvedené, že sa jedná o medzinárodnú prepravu a zmluva s L. L. N. L..C..I.. neobsahuje zákonom stanovené náležitosti v dôsledku čoho ju považuje za neplatnú.
Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol „zamietnuť odvolanie žalovaného ako nedôvodné“ a „zmeniť lehotu platenia úroku z omeškania a zaviazať žalovaného platiť úrok z omeškania vo výške 10,50% ročne od 25.7.2008 do zaplatenia“. K odvolacej námietke žalovaného o účelovosti uzavretia Zmluvy o nájme dopravného prostriedku uviedol, že zo spisu je zrejmé, že má postavenie podnikateľa a má licenciu na prevádzkovanie medzinárodnej prepravy osôb, v dôsledku postupu colníkov na hraničnom priechode vo U. W. svoje vozidlo nemohol užívať a je logické, že túto stratu musel vykryť iným dopravným prostriedkom, aby mohol plniť zmluvné záväzky o preprave osôb. Nesúhlasil ani s námietkami týkajúcimi sa výšky ceny nájmu, keď z ním v konaní predloženého cenníka za nájom vozidla Y. F. U. XXX Z., zverejneného na internetovej stránke www.hertz.sk <http://www.hertz.sk> , vyplýva, že za nájom tohto vozidla spôsobilého prepravovať 9 osôb sa účtuje na jeden deň 7.650,- Sk t.j. 402,63 USD pri použití kurzu 1 USD = 19,- Sk a teda 300,- USD za jeden deň nájmu je cena primeraná, ak ide o nájom motorového vozidla, ktorým možno prepravovať až 18 osôb. Poukázal tiež na ním predložené účtenky za nájom, ako aj výkaz subjektu drobného podnikania fyzickej osoby platcu jednotnej dane prenajímateľa vozidla U. Y. R.. Ďalej uviedol, že hodnota prenajatého vozidla nemá vplyv na dohodnutú výšku nájmu a okrem toho, pokiaľ je v zmluve o nájme uvedené, že hodnota tohto vozidla pri jeho odovzdaní je 23.000,- USD neznamená to, že skutočná hodnota vozidla nemohla byť vyššia. Navyše pri kúpe nového motorové vozidla podľa daňových predpisov nie je možné odpočítať od daňového základu celú sumu za kalendárny rok, táto sa musí rozdeliť na obdobie 4 rokov, kým pri nájme vozidla sa zaplatená suma môže odčítať v plnej výške od daňového základu za 1 rok. Preto neobstojí aj ďalšia námietka žalovaného, že si za zaplatenú výšku nájomného mohol kúpiť nové motorové vozidlo. Tvrdenie žalovaného, že jeho postup svedčí o špekulácii s odvodmi dane z príjmov nepotrebuje žiadny komentár a navyše on nikdy netvrdil, že tieto skutočnosti boli dôvodom, prečo si nezakúpil nové motorové vozidlo. K namietanému žalovaným nevykonaniu dôkazu týkajúceho sa preverenia prijímateľa platieb - prenajímateľa motorového vozidla uviedol, že výkazom subjektu drobného podnikania fyzickej osoby R. bolo preukázané, že výška jeho príjmu vo vykazovanom období narastajúcim úhrnom od začiatku platnosti osvedčenia o zaplatení dane v kalendárnom roku bola 344.490,- UAH a jeho čestným vyhlásením zo dňa 6.2.2010 bolo tiež preukázané, že toto vozidlo dal do nájmu jemu a prijal nájom v celkovej výške 54.600,- USD. Nakoľko sa na Ukrajine platí paušálna, tzv. jednotná daň z celkového príjmu, nie je možné preukázať daň z príjmu za konkrétnu činnosť, napr. za nájom. Namietal tiež tvrdenie žalovaného v odvolaní, že prenajaté vozidlo v čase nájmu nepoužíval, lebo tá skutočnosť, že nebolo zaevidované na colnici vo U. W. nie je dôkazom o tom, že ho vôbec nepoužíval na prepravu osôb. Prepravu mohol vykonávať v iných štátoch, alebo na území Ukrajiny a naviac podnikateľ dnes môže mať pouzatvárané zmluvy na prepravu osôb, ale k neskoršej preprave osôb nemusí dôjsť z dôvodu krízy. On mohol dôvodne predpokladať, že takúto prepravu bude vykonávať a aby sa vyhol prípadným sankciám za nedodržanie zmluvných záväzkov, musel stratu dopravného prostriedku vykryť tým, že zobral do nájmu osobné motorové vozidlo, ktoré je schopné prepraviť 18 osôb. K tvrdeniu žalovaného, že vozidlo od ktorého colníci omylom odovzdali doklady inému cestujúcemu dňa XX.X.XXXX bolo dňa XX.X.XXXX zaevidované na hraničnom priechode vo U. W. ako prepravovalo 6 cestujúcich uviedol, že po strate
dokladov od XX.X.XXXX uvedené vozidlo neužíval, lebo by ho policajti pokutovali, keďže ani po Ukrajine nie je možné jazdiť bez technického preukazu. O tom, že vozidlo bolo zaregistrované na hraničnom priechode vo U. W. nemá žiadnu vedomosť. Z dokladu, ktorý žalovaný založil do spisu nevyplýva o aký dopravný prostriedok išlo, ktorý dňa XX.X.XXXX prestupoval štátnu hranicu vo U. W. a je len zrejmé, že dopravný prostriedok riadil vodič K. N., on sa však pred súdom vyjadril, že tohto vodiča po strate dokladov prepustil a ďalej ho nezamestnával.
Namietal nesprávne rozhodnutie o úrokoch z omeškania, keďže podľa jeho názoru žalovaný sa dostal do omeškania prvým dňom po doručení žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody odoslanej mu dňa XX.X.XXXX, ktorá mohla byť žalovanému doručená XX.X.XXXX, Č. I. XX.X.XXXX je žalovaný v omeškaní.
V priebehu odvolacieho konania vstúpil podľa § 35 ods. 2 písm. i/ O.s.p. do konania krajský prokurátor, ktorý vo svojom vyjadrení navrhol prihliadať ku všetkým okolnostiam v prejednávanej veci a rozhodnúť v súlade so zásadami občianskeho súdneho konania. Zdôraznil, že konanie v prejednávanej veci je sporovým konaním, v ktorom sú účastníci povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná (§ 120 ods. 1 O.s.p.). S poukazom aj na ust. § 129 ods. 2 a § 132 O.s.p. uviedol, že sú to predovšetkým účastníci konania, ktorí majú povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť a podľa ustálenej právnej teórie a súdnej praxe sporové konanie je ovládané prejednávacou zásadou, ktorá je chápaná tak, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou účastníkov konania. Účastník má povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Poukázal tiež na ust. § 153 ods. 1 O.s.p. a na potrebu postupu súdu podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. tak, aby skutkové závery vyplývajúce z vykonaného dokazovania umožnili záver, ktorý v konečnom dôsledku bude zodpovedať cieľu sledovanému v § 1 až 6 O.s.p..
Odvolací súd na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal bez nariadenia pojednávania, preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, vyplývajúcej z podaného odvolania žalovaným, z ktorého vyplýva, že jeho odvolanie smerovalo len proti vyhovujúcej časti rozsudku, keď v odvolacom návrhu žiadal zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa tak, že návrh žalobcu „v celom rozsahu zamietne“, aj s konaním, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je nedôvodné.
Žalovaný vo svojom odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p., t.j. namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa obsahu uplatnil aj odvolacie dôvody uvedené v ust. § 205 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p., t.j. že konanie má vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, lebo nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.
Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania, t.j. že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané, resp. vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov so zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.
Nesprávnym právnym posúdením v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. treba rozumieť omyl súdu pri aplikácii právnej normy na zistený skutkový stav ku ktorému dochádza, ak súd aplikoval na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil.
Uplatnenie (aj) odvolacieho dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p., ktoré predpokladá, že v konaní došlo k vade spočívajúcej v porušení procesných predpisov súdom, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia, vyplýva z námietok žalovaného v odvolaní týkajúcich sa nevykonania dokazovania v potrebnom rozsahu a nesprávneho hodnotenia dôkazov.
Napokon uplatnenie odvolacieho dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p., ktorý predpokladá, že účastník navrhol dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci
samej a súd prvého stupňa ho nevykonal, dôsledkom čoho je nedostatok v skutkových zisteniach, možno vyvodiť z obsahu odvolania žalovaného v tom, že vytýkal súdu prvého stupňa nevykonanie niektorých ním navrhnutých dôkazov.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku v intenciách podaného odvolania dospel k záveru, že postupu prvostupňového súdu v konaní a ani jeho rozhodnutiu v napadnutej časti nemožno vytknúť pochybenia zakladajúce záver o naplnení niektorého z uplatňovaných dôvodov odvolania.
Podľa ust. § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci (§ 120 ods. 1 O.s.p.).
Z platnej právnej úpravy v uvedených ustanoveniach vyplýva, že v sporovom konaní súd musí pri svojom rozhodnutí vychádzať zo skutkového stavu, ktorý zodpovedá: 1/ dokázaným tvrdeniam účastníkov konania, 2/ skutočnostiam, ktoré nie sú medzi účastníkmi sporné a súd o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti, 3/ skutočnostiam, ktoré nie je nutné dokazovať (§ 121 O.s.p.) a 4/ skutočnostiam vyplývajúcim z právnych alebo skutkových domnienok, ako aj právnych fikcií.
Účastníci majú v konaní povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, preto žalobca v záujme svojho úspechu v konaní musí v žalobe uviesť skutočnosti odôvodňujúce ním uplatňovaný nárok voči žalovanému a o týchto skutočnostiach poskytnúť dôkazy. Na druhej strane žalovaný musí poskytnúť dôkazy ohľadom skutkových tvrdení, ktoré vzniesol v rámci obrany voči žalobe a ktorými odôvodnil nimi uplatňované námietky.
V posudzovanej veci išlo o žalobcom proti žalovanému uplatňovaný nárok zo zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci podľa zákona č. 514/2003 Z.z.. Súd prvého stupňa preto správne pri svojom rozhodnutí v napadnutej časti vychádzal z právnej úpravy citovaného zákona a zo zistenia základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci z neho vyplývajúcich, ktorými sú (v tomto prípade) nesprávny úradný postup, existencia škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je totiž založená na súčasnom (kumulatívnom) splnení uvedených predpokladov. Keďže zodpovednosť štátu za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom má povahu objektívnej zodpovednosti, ktorej sa nemožno zbaviť (§ 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.). Štát by sa mohol svojej zodpovednosti v spore o náhradu škody zbaviť len pri nepreukázaní splnenia všetkých troch uvedených podmienok.
Súd prvého stupňa v prejednávanej veci správne na základe vykonaného dokazovania uzavrel, že uvedené tri podmienky zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sú splnené. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku v tejto časti, naň poukazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a len na zdôraznenie správnosti uvedených dôvodov a k odvolacím námietkam žalovaného dodáva:
Výsledkami vykonaného dokazovania je preukázaná a inak medzi účastníkmi konania aj nesporná existencia žalobcom tvrdeného nesprávneho úradného postupu Colného úradu Y. H. XX.X.XXXX, keď colníčka vykonávajúca štátnu službu na tomto colnom úrade pri vykonávaní colnej kontroly na hraničnom priechode U. U. W. spôsobila stratu predložených jej dokladov - cestovného dokladu vodiča a osvedčenia od motorového vozidla vlastnícky patriaceho žalobcovi, čím porušila povinnosti vyplývajúce jej z ust. § 44 ods. 3 zákona č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov v platnom znení. Jej postup pri plnení úloh orgánu verejnej moci (ktorým orgán štátnej správy v oblasti colníctva nepochybne je - § 2 ods. 1 zákona č. 333/2011 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva) je postupom, ktorým orgán verejnej moci porušil konkrétnu povinnosť vyplývajúcu mu z právnej normy a takýto postup je nesprávnym úradným postupom zakladajúcim zodpovednosť štátu za škodu podľa ust. § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z.z.. Rovnako je preukázané (listinnými dôkazmi, na ktoré poukazuje súd prvého stupňa v dôvodoch svojho rozsudku), že žalobca bol v čase, keď k nesprávnemu úradnému
postupu došlo držiteľom licencie vydanej Ministerstvom dopravy a spojov Ukrajiny Štátneho departmentu automobilovej dopravy (s dobou platnosti licencie od XX.X.XXXX H. XX.X.XXXX), pre poskytovanie služieb v oblasti prepravy osôb a nákladov motorovými dopravnými prostriedkami určenými pre hromadnú dopravu a to pre vnútroštátnu prepravu osôb, vnútroštátnu prepravu nákladov, medzinárodnú prepravu osôb a medzinárodnú prepravu nákladov a ďalej, že žalobca, keďže svoje motorové vozidlo v dôsledku straty osvedčenia o jeho evidencii nemohol užívať, uzavrel Zmluvu o nájme dopravného prostriedku od fyzickej osoby zo dňa XX.X.XXXX s dohodnutou cenou nájmu 300,- USD za každý jeden deň, ako aj vykonanie týchto úhrad žalobcom. Zmenšenie majetku žalobcu vykonaním týchto úhrad v čase, ktorého sa vyhovujúca časť rozhodnutia súdu prvého stupňa týka, je jeho skutočnou škodou, ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom Colného úradu Y..
Nemožno súhlasiť s odvolaním žalovaného v časti, v ktorej uviedol, že žalobca dňa XX.X.XXXX predmetnú Zmluvu o nájme vozidla neuzavrel, čo jednoznačne vyplýva zo skutočnosti, že vo svojej sťažnosti Colnému úradu Y. A. H. XX.X.XXXX túto skutočnosť neuviedol. Za situácie, keď žalobca predložil písomnú zmluvu o nájme a tiež listinné dôkazy o vykonaní úhrad z nej vyplývajúcich, sama skutočnosť, že vo svojej sťažnosti z XX.X.XXXX doručenej colnému úradu sa nezmienil o nájme vozidla, o ktorom mala byť uzavretá zmluva XX.X.XXXX, nezakladá bez ďalšieho dôvod na záver o tom, že Zmluva o nájme ešte nebola uzavretá. Žalobca ňou napokon sledoval sťažnosť na postup colníkov pri colnej kontrole dňa XX.X.XXXX a zistenie stavu pátrania po stratených dokladoch pre zistenie možnosti, že colným úradom budú vrátené a nie iný účel (náhradu škody).
Pokiaľ žalovaný v uvedenej súvislosti tvrdil, že nájom dopravného prostriedku nebol nevyhnutný, lebo žalobca je vlastníkom takého istého dopravného prostriedku zn. Y. F. XXX H.-V., X.: XXXXX T., s týmto jeho tvrdením sa vyporiadal už súd prvého stupňa, keď za stavu, že žalovaný nepreukázal používanie tohto vozidla na prepravu osôb žalobcom v rozhodnom období, poukázal na vyjadrenie žalobcu v tomto smere (i keď toto vozidlo je evidované na neho, fyzicky ho nevlastní už 7 rokov a naviac ide o starší autobus s rokom výroby 1998 a bez licencie na medzinárodnú prepravu).
Stotožniť sa nemožno ani s námietkami žalovaného týkajúcimi sa neprimeranosti ceny nájmu dohodnutej v žalobcom uzavretej zmluve o nájme. Žalovaný predložením kópie z internetovej stránky s uvádzanou cenou za nájom automobilov z Ukrajiny od 196,- eur do 280,- eur za týždeň presvedčivo nepreukázal, že žalobca mal možnosť nájmu konkrétne takého dopravného prostriedku, aký bol predmetom ním uzavretej zmluvy o nájme, za nižšiu cenu. Ním predložená kopia internetovej stránky v označenej časti obsahuje len informáciu o prenájme „automobilov“ bez údaju o druhu, či type vozidla a neobsahuje žiaden údaj, z ktorého by bolo možné vyvodiť, že sa týka dopravných prostriedkov pre hromadnú prepravu osôb, t.j. nie osobných automobilov. Odhliadnuc od uvedeného žalobca k vyjadreniu k podanému odvolaniu žalovaného predložil kópiu internetovej stránky, z ktorej vyplýva cena nájmu vozidla zn. Y.- F. U. XXX Z. V. N. pre prepravu 9 osôb 7.650,- Sk/ deň, t.j. 402,63 USD (pri kurze 1USD/19- Sk). Pokiaľ teda cena nájmu obdobného vozidla, ale z hľadiska počtu prepravovaných osôb s polovičnou kapacitou bola 402,63 USD, nemožno vyvodiť neprimeranosť ceny nájmu žalobcom prenajatého vozidla zn. Y.- F., L. XXX H. spôsobilého prepraviť až 18 osôb, 300,- USD/1 deň.
Pre predmet sporu sú právne bezvýznamné odvolacie námietky žalovaného týkajúce sa hodnoty prenajatého vozidla a v nadväznosti na ňu možnosti žalobcu kúpiť si nový mikrobus a tiež jeho tvrdenie, že z odôvodnenia žalobcu prečo tak neurobil vyplýva špekulácia s odvodmi dane z príjmov. V tejto súvislosti kvôli úplnosti možno len poznamenať, že bolo právom žalobcu zvoliť si spôsob riešenia situácie, do ktorej sa dostal v dôsledku nesprávneho úradného postupu colného úradu, v dôsledku ktorého bol vylúčený z možnosti požívania vlastnícky mu patriaceho vozidla slúžiaceho na prepravu osôb (i medzinárodnú), na ktorú mal ako podnikateľský subjekt licenciu, vrátane voľby medzi kúpou nového dopravného prostriedku a prenájmom iného (náhradného) dopravného prostriedku.
Postupu súdu prvého stupňa nemožno vytknúť ani žalovaným v odvolaní vytýkané pochybenie v procesne dokazovania, keď nevykonal všetky ním navrhované dôkazy. Postup súdu prvého stupňa bol totiž v súlade s ust. § 120 ods. 1 O.s.p. (súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná), pokiaľ nevykonanie niektorých žalovaným navrhovaných dôkazov v dôvodoch napadnutého rozhodnutia odôvodnil a poukázal na ich právnu irelevantnosť. S týmto odôvodnením sa stotožnil aj odvolací súd.
Menovite so žalovaným označených dôkazov súd prvého stupňa nevykonal dôkaz na preukázanie stavu finančných prostriedkov na podnikateľskom účte žalobcu v banke, v období od XX.X.XXXX H. XX.X.XXXX s odôvodnením, že (z hľadiska uplatňovaného nároku) nie je dôležitý stav finančných prostriedkov na podnikateľskom účte žalobcu, ale tá skutočnosť, že predmetné úhrady (nájomného) vykonával. S týmto záverom možno súhlasiť, lebo so zreteľom na žalobcom predložené listinné dôkazy o vykonaných úhradách nájomného, tento žalovaným označený dôkaz by nebol spôsobilý zvrátiť výsledok konania. Žalovaný ďalej navrhoval, aby žalobca predložil súdu doklady o tom, že pravidelne každý deň v období, počas ktorého si prenajal vozidlo, prepravoval cca 18 osôb. Zistenie v akom rozsahu žalobca v dotknutom období skutočne poskytol prepravné služby je z hľadiska predmetu sporu právne bezvýznamné. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že žalobca uzavretými zmluvami s L. L. N., L..C..I.. E. L. E.-M. prevzal na seba záväzok poskytovania prepravných služieb „podľa objednávok“ zmluvného partnera a tento záväzok musel byť pripravený (bol povinný) plniť. Nezáležalo teda na žalobcovi koľko ciest a kedy skutočne vykonal, podstatné bolo, aby v prípade objednávky bol pripravený splniť povinnosti vyplývajúce mu z uzavretých zmlúv. V nadväznosti na uvedené by bez právnej relevancie bol aj žalovaným navrhovaný dôkaz dokladmi žalobcu týkajúcimi sa uskutočnenej prepravy osôb pred prenajatím vozidla za posledný štvrťrok XXXX E. R. XXXX, aký príjem za uvedenú prepravu dosahoval a či príjem za túto činnosť v zmysle právnych predpisov aj zdanil. Pre úplnosť je potrebné v uvedenej súvislosti dodať k dôkaznému návrhu žalovaného týkajúcemu sa zdanenia príjmu za uvedenú činnosť (v období posledného štvrťroka XXXX E. R. XXXX), že zisťovanie (prípadného) porušenia daňových predpisov žalobcom navyše mimo sporného obdobia presahuje rámec tohto konania.
Rámec tohto konania presahuje aj ostatný so žalovaným navrhovaných a nevykonaných dôkazov, na vykonanie dožiadania na Ukrajinskú daňovú správu, aby u prijímateľa platieb (prenajímateľa vozidla) za obdobie platnosti zmluvy o nájme preverila priznanie príjmu za nájom, keďže plnenie daňových povinností prenajímateľa je pre vec bez právneho významu (navyše žalobca tvrdil, že prenajímateľ prijatie ním zaplatenej sumy nájomného riadne zaúčtoval do svojho účtovníctva a zaplatil z toho daň z príjmu, na dôkaz čoho predložil výkaz subjektu drobného podnikania fyzickej osoby, z ktorého vyplýva, že prenajímateľ za uvedené obdobie zaplatil jednotnú daň vo výške 900,- UAH a že výška jeho príjmu z podnikania bola 344.900,- UAH).
Z týchto dôvodov žalovaným uplatnené odvolacie dôvody nie sú dané, preto odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené ako vecne správne.
O trovách odvolacieho konania nerozhodoval, lebo ani žalobca a ani žalovaný (vo svojich podaniach - odvolanie a vyjadrenie k odvolaniu) návrh na priznanie náhrady trov odvolacieho konania nepodali.
Pre úplnosť je potrebné dodať, že neprihliadol ani na návrh žalobcu na zmenu rozhodnutia v časti úrokov z omeškania, lebo žalobca v zákonnej lehote odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa nepodal a prípadným vyhovením takému návrhu v odvolacom konania o odvolaní žalovaného by došlo k porušeniu zásady reformatio in peius (zákaz zmeny k horšiemu).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č.757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.