Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11CoP-125-2013.pdf
PDF · 72.7 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/125/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti O.: G., nar. XX.XX.XXXX, L., nar. XX.XX.XXXX a H., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, deti rodičov: matka - N. E., nar. XX.XX.XXXX, v súčasnosti bytom K. V. R. - L. n.o., Ul. Ľ. W. XX, G. a otec - G. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. R. X, E., o určenie výživného, o odvolaní matky maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 22. júla 2013, č. k. 16P/123/2013-33, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výživného určeného matke p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa nariadil nad maloletými deťmi ústavnú starostlivosť, ktorú vykonajú v Detskom domove E. a obom rodičom uložil platiť maloletým deťom výživné vo výške 27,13 eur mesačne na každé dieťa a následne vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona č. 601/2003 Z.z. a príslušného Opatrenia MPSVaR SR s účinnosťou od 01.07. každého roka, ktoré výživné sú povinní platiť do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred na účet Detského domova E., počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Galanta č.k. 10P/25/2004-44 zo dňa 16. decembra 2004 v časti zverenia a určenie výživného. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 54 ods. 2 a 5, § 55 ods. 1 a 3, § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, keď mal z vykonaného dokazovania preukázané, že je potrebné nad maloletými deťmi nariadiť ústavnú starostlivosť, pretože žiaden z rodičov a ani blízkych príbuzných nie sú schopní zabezpečiť riadnu starostlivosť o maloleté deti. Taktiež súd rozhodol, že rodičia sú povinní prispievať na výživu maloletých detí sumou vo výške životného minima, pretože matka má príjmy vo výške 222,70 eur mesačne a otec poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 62,50 eur. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p..
Proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti výšky výživného podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletých detí, ktorá navrhla rozsudok v napadnutej časti zmeniť a výživné jej určené znížiť. Poukázala na to, že žije v azylovom dome v G. a je na materskej dovolenke, pričom poplatok za ubytovanie je mesačne 52 eur a súdom stanovené výživné je celkom 81,39 eur. Po zaplatení poplatku za bývanie a
výživného jej zostane na pokrytie potrieb jej maloletého syna Y. H., nar. XX.XX.XXXX, čiastka 89,31 eur, čo na deň predstavuje sumu 2,97 eur.
Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastníčka konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce (§ 212 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie matky maloletých detí nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutej časti vecne správny.
Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 16P/123/2013 je nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletými deťmi. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa nariadil nad maloletými deťmi ústavnú starostlivosť, ktorú vykonajú v Detskom domove E. a obom rodičom uložil platiť maloletým deťom výživné vo výške 27,13 eur mesačne na každé dieťa a následne vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona č. 601/2003 Z.z. a príslušného Opatrenia MPSVaR SR s účinnosťou od 01.07. každého roka, ktoré výživné sú povinní platiť do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred na účet Detského domova E., počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Galanta č.k. 10P/25/2004-44 zo dňa 16. decembra 2004 v časti zverenia a určenie výživného. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa v časti určenia výživného matke maloletých detí.
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 1, 2, 3 a 5 Zákona o rodine). Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).
V ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine je stanovený minimálny rozsah vyživovacej povinnosti rodiča bez ohľadu na jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, pričom výška tohto minimálneho výživného sa odvíja od sumy životného minima na nezaopatrené dieťa v zmysle § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime. Podľa opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 262/2005 je minimálna výška vyživovacej povinnosti na jedno nezaopatrené dieťa od 01.04.2005 do 01.07.2005 624.-Sk, od 01.07.2005 do 01.07.2006 suma 645.-Sk a od 01.07.2006 suma 681.-Sk a od 01.07.2007 suma 702.-Sk a od 01.07.2008 suma 738.-Sk, od 01.07.2009 suma 25,35 eur, od 01.07.2010 suma 25,38 eur mesačne a od 01.07.2011 po zaokrúhlení suma 26 eur mesačne, od 01.07.2012 vo výške 26,65 eur a od 01.07.2013 vo výške 27,13 eur mesačne.
V tomto minimálnom rozsahu je súd povinný určiť výživné aj napriek tomu, že schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča by inak odôvodňovali určenie výživného v nižšej výške, prípadne neurčenie výživného.
Pokiaľ teda súd prvého stupňa matke určil výživné v minimálnom rozsahu, rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Senát krajského súdu rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.