Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1Co-407-2013.pdf
PDF · 78.56 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/407/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobcu G. E., bytom v H., M. Č.. X, zastúpeného Z.. Ľ. K., advokátom so sídlom v Košiciach, Štúrova č. 20, proti žalovanému Z. N., bytom v Novej Polhore č. 12, zastúpeného Z.. S. I., advokátom so sídlom v H., Š. Č.. X, o zaplatenie 10.828,98 eura s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 6.6.2013 č.k. 18C 12/2012-83 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 4.959,04 eura s 9% úrokom z omeškania od 25.1.2012 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti žalobcu zamietol a účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Týmto rozsudkom rozhodol súd prvého stupňa o peňažnom nároku žalobcu titulom poskytnutej pôžičky.
Pri rozhodovaní vychádzal súd prvého stupňa zo zistenia, že žalobca poukázal žalovanému na jeho bankový účet dňa 31.12.2009 sumu 319,46 eura, dňa 16.2.2010 sumu 2.000,-Sk, dňa 3.3.2010 sumu 165,96 eura, 193,35 eura a 150,81 eura, 129,46 eura a dňa 27.5.2010 sumu 2.000,-eur. Súd vychádzal ďalej zo zistenia, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že sumy ktoré dňa 3.3.2010 žalobca poukázal žalovanému na účet spolu v sume 639,58 eura slúžili na vyplatenie splátok stavebného sporenia žalovaného a rovnako nebolo sporné, že suma 319,46 eura ktorá bola žalovanému na účet zaslaná žalobcom dňa 31.12.2009 slúžila na splátku leasingu motorového vozidla žalovaného.
Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní mal za nesporné, že peňažné prostriedky poskytnuté žalovanému žalobcom v sume 959,04 eura pozostávajúcich zo splátok leasingu a zaplatených splátok stavebného sporenia a rovnako nebolo sporné, že žalobca poukázal na účet žalovaného 2x po 2.000,-eur. Súd mal za to, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané a žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že suma 2x po 2.000,-eur bola žalobcom poukázaná na účet ako finančné prostriedky na pohonné hmoty a pohostenie a nešlo teda o pôžičku. V konaní nebola preukázaná dohoda medzi účastníkmi o takomto spôsobe účtovania pohonných hmôt a preto podľa názoru súdu je nelogické, aby finančné prostriedku takéhoto titulu poukazoval žalobca žalovanému zo svojho súkromného účtu a nie z účtu spoločnosti. Aby súd mohol akceptovať tvrdenie žalovaného o účele poskytnutých peňažných prostriedkov 2x po 2000,-eur musel by žalovaný presne špecifikovať použitie peňazí za tvrdeným účelom - dátumy ciest, cieľ cesty, čas strávený na ceste, použité pohonné hmoty. Na neunesení dôkazného bremena nič nemení ani doklad predložený žalovaným (oznámenie k dani z motorových vozidiel - vznik daňovej povinnosti). Súd mal teda za preukázané, že žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky na jeho účet 2x 2.000,-eur a žalovaný mu tieto nevrátil. Z uvedeného dôvodu preto žalobe v časti ohľadom sumy 4.959,04 eura vyhovel.
V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol majúc za to, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno a žiadnym spôsobom nepreukázal, že žalovanému požičal aj finančné prostriedky tzv. na ruku. Tvrdenie žalovaného, že na vrátených finančných prostriedkoch ktoré mu poslal na účet za účelom splátky leasingu a stavebného sporenia sa dohodli so žalobcom tak, že mu tieto vráti po vyplatení zisku zo spoločnosti Y. S. N..V..Q... Tieto svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal, teda neuniesol dôkazné bremeno. Vzhľadom na to, že žalovaný bol v omeškaní s plnením peňažného záväzku, uložil mu súd povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 9%ročne zo sumy 459,04 eura od 25.1.2012 do zaplatenia.
Výrok o trovách konania odôvodnil s poukazom na ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu vo veci (žalobca mal úspech 45,79 %) náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
Proti tomuto rozsudku v časti vyhovujúceho výroku podal včas odvolanie žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že peňažné prostriedky v sume 4.000,-eur, ktoré mu uhradil žalobca na jeho účet v dňoch 16.2.2010 a 27.5.2010 boli použité za účelom zháňanie práce pre spoločnosť Y. S. N..V..Q.. predovšetkým v K. M. J. W. a s touto skutočnosťou bol žalobca aj oboznámený. Skutočnosť, že na cestovanie v záujme spoločnosti Y. S. N..V..Q.. používal svoje súkromné osobné vozidlo považuje za preukázané prostredníctvom predloženia dokladu „oznámení k dani motorových vozidiel - vznik daňovej povinnosti“. Svoje motorové vozidlo pre firemné účely používal na základe dohody so žalobcom a pohonné hmoty mu mali vyplácané z prostriedkov spoločnosti Y. S. N..V..Q... Mal za to, že jeho tvrdenia v rámci dokazovania potvrdili aj výpovede svedkov Q. E. M. K. H., ktorých svedok Q. E.Á. potvrdil, Ž. S. vedomosť o tom, že zháňa zákazky pre spoločnosť Y. S. N..V..Q.. na W. a za tým účelom žiadal od žalobcu finančné prostriedky. Taktiež poukázal na svedeckú výpoveď svedka K. H., ktorý pri výsluchu sa mal vyjadriť v tom zmysle, že žalobca sa staral o chod prác a žalovaný sa staral o to, že v prípade potreby išiel kúpiť náradie alebo materiál. Svedok taktiež potvrdil, že vybavoval práce okrem iného aj na W., takže bol večne mimo a dostával peniaze na benzín od žalobcu. Vzhľadom na uvedené je toho názoru, že rozsudok súdu nemožno považovať za správny.
Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Podľa jeho názoru žalovaný žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že mu boli tieto konkrétne finančné prostriedky poskytnuté na účel, na ktorý tvrdí, že ich použil.
Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 156 ods. 1 v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci vo vzťahu k vyhovujúcemu výroku rozsudku ak konštatoval, že zo strany žalobcu bola žalovanému poskytnutá pôžička v sume 4.959,04 eura, ktorý následne aj správne a právne posúdil, ak v tejto časti nároku žalobcu vyhovel. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho vzťahu, preto odvolací súd na skutkové zistenia uvedené v rozhodnutí súdu prvého stupňa na právne normy, ktoré súd použil poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje (§219 O.s.p.).
K odvolaniu žalovaného je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z názoru, že peňažné prostriedky v sume 4.000,-eur ktoré mu boli žalovaným zaslané na účet dňa 16.2.2010 a 27.5.2010 mu boli zaslané za účelom zabezpečenia práce pre spoločnosť TC mont s.r.o..
Uvedené tvrdenie v odvolaní odporuje tvrdeniu žalovaného v jeho odpore proti platobnému rozkazu (č.l. 25), ale aj počas konania, že poskytnuté peňažné prostriedky žalobcom budú mu vrátené z jeho podielu na zisku v spoločnosti Y. S. N..V..Q.. Ak teda poskytnuté finančné prostriedky žalovanému mali byť žalobcovi vrátené z jeho podielu na zisku obchodnej spoločnosti, nemožno považovať tieto peňažné prostriedky za prostriedky použité za účelom zabezpečenia prác pre spoločnosť Y. S. N..V..Q.. v ktorej je žalovaný spolu so žalobcom spoločníkom, pretože v takom prípade by peňažné prostriedky tvorili nákladovú položku uvedenej obchodnej spoločnosti.
Navyše ako z odporu proti platobnému rozkazu ďalej vyplýva, žalovaný považuje finančné prostriedky poskytnuté mu žalobcom za vrátené tým, že žalobca mal bez akéhokoľvek zmluvného krytia vybrať sumu minimálne 207.544,63 eura z ich spoločného účtu.
Možno preto konštatovať, že nie sú dané žalovaným uvádzané odvolacie dôvody, preto odvolací súd postupom podľa § 219 O.s.p. rozsudok v časti napadnutého vyhovujúceho výroku ako vecne správny potvrdil.
Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. podľa ktorých právo na náhrad trov odvolacieho konania má úspešný účastník v danom prípade žalobca, ktorý však trovy konania nežiadal priznať a žalovaný v odvolacom konaní úspech nemal, preto súd náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal.
Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.