Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25C-21-2013.pdf
PDF · 106.64 KB
Case nature
Area
Subarea
25C/21/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Patriciou Skotnickou v právnej veci navrhovateľa H.. U.. X. Z., bývajúceho v O., Q.Á. XX, zastúpeného advokátskou kanceláriou Marko&Overton-Fox, s.r.o., IČO: 47 246 936, so sídlom v Bratislave, Karpatská 18, konajúcej prostredníctvom JUDr. Jozefa Marko, advokáta a konateľa, proti odporcovi Hlavnému mestu SR Bratislave, so sídlom v Bratislave, Primaciálne námestie 1, o zaplatenie 3.264,76 eur s prísl., takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.264,76 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 3.264,76 eur od 11.01.2013 do zaplatenia a nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 195,50 eur titulom zaplateného súdneho poplatku a v sume 619,65 eur titulom trov právneho zastúpenia navrhovateľa, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, všetko spolu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy vo výške 3.264,76 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne odo dňa 11.01.2013 do zaplatenia titulom odplaty za vecné bremeno zriadené na pozemkoch v spoluvlastníctve navrhovateľa
- parcela registra "A.", pod č. XXXX, o výmere 457 m2, trvalé trávne porasty a parcela č. XXXX, o výmere 9.205 m2, orná pôda, nachádzajúcich sa v kat. území P., okres Bratislava H., obec Bratislava, vedených (v tom čase) Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislava na liste vlastníctva č. XXXX, (ďalej len "nehnuteľnosti" alebo "pozemky"), s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 8/210, za obdobie od 25.12.2010 do 25.12.2012. Dôvodil, že odporca je vlastníkom nehnuteľností postavených na pozemkoch navrhovateľa, a to Požiarna zbrojnica a Mestská polícia v P. (ďalej len "stavba") a vecí slúžiacich na užívanie spolu s touto stavbou - parkovisko a príjazdové komunikácie, pričom tieto užíva v rozsahu 9.662 m2. Medzi účastníkmi konania nedošlo v minulosti k vysporiadaniu vzťahu k pozemkom v spoluvlastníctve navrhovateľa, pričom odporcovi vznikol v zmysle zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon č. 66/2009 Z.z.") právny titul na ich užívanie, keď predmetný zákon upravil usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce vrátane priľahlej plochy, ktorá svojim umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou. Dňom účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z. vzniklo k pozemkom navrhovateľa nachádzajúcim sa pod stavbou odporcu, ktoré odporca užíva ako vlastník stavby, právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemkov pod stavbou zo strany odporcu; navrhovateľ toto vecné bremeno v súlade so zákonom trpí, avšak i v takom prípade vecné bremeno nemôže byť bezodplatné. Zákon č. 66/2009 Z.z. vytvára priestor na komplexné vyriešenie vzťahov k pozemkov do budúcnosti, v rámci pridelenia náhradného pozemku alebo pozemkových úprav, s tým, že až po uskutočnení týchto úkonov odpadne potreba vecného bremena. Do toho okamihu je odporca preto povinný platiť odplatu za zriadené vecné bremeno,
ktorého všeobecnú hodnotu ustálil súdny znalec Ing. Adolf Daubner zo spoločnosti AUDING s.r.o. v znaleckom posudku číslo 14/2012, a to za obdobie od 25.12.2010 do 25.12.2011 vo výške 42.300 eur a za obdobie od 26.12.2011 do 25.12.2012 vo výške 43.400 eur. Z titulu užívania pozemkov v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľa vznikol navrhovateľovi nárok na zaplatenie sumy 3.264,76 eur, na ktorej úhradu navrhovateľ vyzval odporcu listom zo dňa 20.12.2012 v termíne do 10.01.2013, avšak bezúspešne.
Odporca vo vyjadrení k návrhu navrhovateľa potvrdil, že je vlastníkom budovy Požiarnej zbrojnice, ktorej menšiu časť užíva Mestská polícia, väčšia časť je v užívaní Ministerstvom vnútra SR na základe nájomnej zmluvy č. 088816480200 za symbolické nájomné. Táto budova sa nachádza na pozemkoch v spoluvlastníctve navrhovateľa. Odporca sa v rámci decentralizácie štátnej správy stal vlastníkom množstva stavieb, okrem iného i budov požiarnych zbrojníc, postavených na majetkovoprávne neusporiadaných pozemkoch, bez akýchkoľvek finančných prostriedkov na odškodnenie vlastníkov takto zabraných pozemkov. V snahe riešiť túto situáciu prijalo mestské zastupiteľstvo v roku 2011 uznesenie č. 628/2011, na základe ktorého odporca ponúkol žiadateľom o majetkovo právne usporiadanie kúpnu cenu vo výške 1,16 eur (35,-Sk) za m2. S výškou odplaty za vecné bremeno zriadené na pozemkoch navrhovateľa odporca nesúhlasil, nakoľko pozemky nevyužíva na podnikateľské účely, ale vo verejnom záujme.
Navrhovateľ v doplňujúcom písomnom vyjadrení zo dňa 27.01.2014 zotrval na dôvodnosti žalobného návrhu. Podľa neho je nesporné, že pozemky v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľa sú takými, ktoré sa nachádzajú pod stavbami, ktoré prešli do vlastníctva odporcu podľa osobitných predpisov a vzťahuje sa na nich zákon č. 66/2009 Z.z. Až do účinnosti citovaného zákona odporca nedisponoval žiadnym právnym titulom na užívanie týchto pozemkov a hoci tento v súčasnosti má v zmysle právne úpravy zákona č. 66/2009 Z.z., vecné bremeno nevzniklo bezodplatne. Na tejto skutočnosti nič nemení ani to, že pozemky v spoluvlastníctve navrhovateľa odporcovi slúžia na verejný účel, keďže navrhovateľ nie je subjektom, ktorý by mal na svoje náklady plniť verejné funkcie a verejnoprospešné funkcie. Práve naopak, navrhovateľ je dôchodcom, ktorý platí za nehnuteľnosti užívané odporcom daň z nehnuteľností.
Súd nariadil vo veci pojednávanie na 19.03.2014 a po vykonaní dokazovania v prítomnosti účastníkov konania vyhlásil rozsudok vo veci samej.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámil sa s písomnými vyjadreniami a ústnymi prednesmi právneho zástupcu navrhovateľa a splnomocnenej zástupkyne odporcu, ako aj s listinnými dokladmi založenými do súdneho spisu, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľ je spoluvlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v Bratislave, okres Bratislava H., obec Bratislava - mestská časť P., kat. územie P.O., parcely registra "A." evidované na mape určeného operátu, a to parcela č. XXXX, o výmere 457 m2, druh pozemku trvalé trávne porasty a parcela číslo XXXX, o výmere 9.205 m2, druh pozemku orná pôda, zapísaných na LV č. XXXX, vedených Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 8/210. Odporca je vlastníkom stavby súp. číslo XXXX, nachádzajúcej sa na parcele č. XXXX/XX, v Bratislave, okres Bratislava H., obec Bratislava - mestská časť P., kat. územie P., evidovanej na LV č. XXX, vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, ako oblastná požiarna zbrojnica.
Z písomného materiálu odporcu vypracovaného na rokovanie Mestského zastupiteľstva Hlavného mesta SR Bratislavy dňa 06.7.2006 ako návrhu na majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov v Bratislave, katastrálne územie P. vyplýva, že pozemky PK stav: parc. č. XXXX, druh pozemku trvalé trávnaté porasty, o výmere 457 m2 , parc. č. XXXX, druh pozemku orná pôda, o výmere 12.623 m2, parc. č. XXXX, druh pozemku trvalé trávnaté porasty, o výmere 586 m2 a pozemky KN stav: parc. č. XXXX/X, druh pozemku zastavaná plocha, o výmere cca 8.300 m2, parc. č. XXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha, o výmere cca 2.400 m2, a parc. č. XXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha, o výmere cca 85 m2, sa v časti 10.785 m2 prekrývajú. Na pozemkoch sa nachádza Požiarna zbrojnica a Mestská polícia v P.. V zmysle návrhu malo mestské zastupiteľstvo Hlavného mesta SR Bratislava záujem o kúpu častí
pozemkov nachádzajúcich sa v kat. území P., parc. č. XXXX/X, druh pozemku zastavaná plocha, o výmere cca 8.300 m2, parc. č. XXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha, o výmere cca 2.400 m2, a parc. č. XXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha, o výmere cca 85 m2 za cenu 68,21 Eur (2.054,80 Sk)/m2, t.j. pri približnej celkovej výmere 10.785 m2 za sumu celkom 735.611,03 Eur (22.161.018,- Sk) od spoluvlastníkov predmetných pozemkov, ktorý návrh však nezískal pri hlasovaní mestskej rady dostatočný počet hlasov.
Podľa znaleckého posudku č. 14/2012 znaleckej organizácie AUDING, s.r.o., odbor ekonomika a riadenie podnikov, odvetvie oceňovanie a hodnotenie podnikov, zameraného na stanovenie všeobecnej hodnoty vecného bremena na pozemkoch parcely registra "A." č. XXXX, XXXX, kat. úz. P., obec Bratislava, stanovil súdny znalec Ing. Adolf Daubner všeobecnú hodnotu vecného bremena za obdobie od 25.12.2010 do 25.12.2011 sumou 4,38 eur/m2 ročne a za obdobie od 26.12.2011 do 25.12.2012 sumou 4,49 eur/m2 ročne.
Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že pozemky, ktorých je spoluvlastníkom a na ktorých sa nachádza stavba vo vlastníctve odporcu nemôže nijako užívať. Považoval za absurdné, aby odporca prenajímal budovy nachádzajúce sa na cudzích pozemkoch a zarábal na ich prenájme, pričom sám sa bránil zaplateniu nájomného.
Právny zástupca navrhovateľa v rámci ústnych prednesov zotrval na dôvodnosti podanej žaloby. Považoval za nesporné, že navrhovateľ je podielovým spoluvlastníkom pozemkov, na ktorom sa nachádzajú stavby patriace odporcovi, pričom spornou ostala len výška odplaty požadovaná navrhovateľom za užívanie pozemkov. Táto je však spoľahlivo preukázaná znaleckým posudkom č. 14/2012. V tejto súvislosti považoval právny zástupca navrhovateľa cenu ponúkanú odporcom ako odplatu za vecné bremeno za mimo reálnych trhových podmienok. Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že aj v obdobných veciach bolo súdmi judikované, že v prípadoch, na ktoré sa vzťahuje aplikácia ustanovení zákona č. 66/2009 Z.z. má navrhovateľ nárok na náhradu za zriadené vecné bremeno vo výške všeobecnej hodnoty tohto vecného bremena. Navrhovateľ vyzval odporcu výzvou zo dňa 20.12.2012, aby mu zaplatil sumu zodpovedajúcu hodnote vecného bremena v termíne do 10.01.2013, na ktorú výzvu však odporca nijako nereagoval.
Splnomocnená zástupkyňa odporcu vo svojich ústnych prednesoch potvrdila, že odporca skutočne užíva pozemky v spoluvlastníctve navrhovateľa o veľkosti 9.662 m2, na ktorých je zriadené vecné bremeno. Za spornú skutočnosť pokladala výšku odplaty za užívanie týchto pozemkov, keď navrhovateľovi mohla ponúknuť len náhradu za vecné bremeno vo výške 1,18 eur za m2, s poukazom na uznesenie mestského zastupiteľstva č. 628/2011 prijaté za účelom majetkovo právneho vysporiadania tých pozemkov, ktoré nie sú vo vlastníctve odporcu, ale sú ním užívané. Splnomocnená zástupkyňa odporcu pritom nenamietala znalecký posudok č. 14/2012, vypracovaný znaleckou organizáciou AUDING, s.r.o. a v ňom stanovenú všeobecnú hodnotu vecného bremena za pozemky v spoluvlastníctve navrhovateľa.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z., tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len "pozemok pod stavbou").
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z., ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z.z. vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území.
Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach podľa § 132 O.s.p. a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že na pozemkoch parcely registra "A. evidovaných na mape určeného operátu - parcela číslo XXXX, parcela číslo XXXX, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľa, v kat. území P., je postavená stavba súpisné číslo XXXX, pričom ide konkrétne o parcely č. XXXX/XX U. XXXX/XX, ktoré sú súčasťou PK par. č. XXXX, ako aj XXXX. Vlastníkom stavby je jednoznačne odporca. Zo žiadnych listinných dokladov nevyplýva, že by došlo nejakým spôsobom k vysporiadaniu vzťahu účastníkov konania k predmetným pozemkom.
Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že navrhovateľ bol v relevantnom období od 25.12.2010 do 25.12.2012, za ktoré žiada priznať istinu vo výške 3.264,76 eur, podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností, pričom jeho spoluvlastnícky podiel predstavoval 8/210. Nebolo sporné ani to, že odporca je vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na predmetných pozemkoch, keď je na nich postavená stavba - požiarna zbrojnica a budova mestskej polície a v súvislosti so stavbou využíva aj časť pozemkov ako priestor, na ktorom je príjazd a prístup, odstavná plocha - parkovisko. Nebol sporný ani rozsah odporcom užívanej časti pozemkov o veľkosti 9.662 m2.
Dňom 01.07.2009 nadobudol účinnosť zákon č. 66/2009 Z.z., ktorého účelom bolo upraviť usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce, ktoré prešli do vlastníctva obce podľa osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou. Pozemky, za užívanie ktorých sa navrhovateľ v tomto konaní voči odporcovi domáha odplaty, sú takými pozemkami, ktoré sa nachádzajú pod stavbami, ktoré prešli do vlastníctva odporcu podľa osobitných predpisov, a preto sa na ne vzťahuje režim zákona č. 66/2009 Z.z. V zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. vzniklo dňom účinnosti zákona, t.j. dňom 01.07.2009 v prospech odporcu ako vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou. Existenciu vecného bremena odporca nerozporoval, nerozporoval ani nárok na odplatu za zriadenie vecného bremena, keď za jedinú spornú skutočnosť považoval stanovenie výšky tejto odplaty.
Súd mal za to, a v tomto smere sa stotožnil s argumentáciou právneho zástupcu navrhovateľa, že zo žiadneho ustanovenia zákona č. 66/2009 Z.z. nevyplýva zriadenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu na pozemkoch v spoluvlastníctve navrhovateľa bezodplatne. V takom prípade treba vychádzať zo všeobecnej úpravy a všeobecnej hodnoty vecného bremena, ktorá bola stanovená súdnym znalcom, a to v znaleckom posudku č. 14/2012 vypracovaného súdnym znalcom Ing. Adolfom Daubnerom zo spoločnosti AUDING, s.r.o., ktorý odporca nerozporoval. Súdny znalec v ňom ustálil výšku odplaty vecného bremena, resp. výšku jeho všeobecnej hodnoty, za obdobie od 25.12.2010 do 25.12.2011 v sume 4,38 eur za m2 a za obdobie od 26.12.2011 do 25.12.2012 v sume 4,49 eur za m2. Všeobecná hodnota vecného bremena vzniknutého na pozemku o výmere 9.662 m2 predstavuje potom sumu spolu 85.700 eur (42.300 eur + 43.400 eur) a pomerná časť pripadajúca na spoluvlastnícky podiel navrhovateľa o veľkosti 8/210 predstavuje sumu 3264,76 eur (8/210 zo sumy 85.700 eur), na ktorej zaplatenie súd zaviazal v konaní odporcu.
Súd sa pritom nestotožnil s argumentáciou odporcu a mal za to, že zo žiadnych zákonných ustanovení nevyplýva povinnosť navrhovateľa znášať na svoj úkor plnenie verejnoprospešnej funkcie odporcu aj pre iných občanov mesta Bratislavy.
S poukazom na vyššie uvedené súd vyhovel návrhu navrhovateľa v uplatnenej výške, keď dôvodnosť nároku navrhovateľa mal v konaní dostatočným spôsobom preukázanú a uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.264,76 eur.
Navrhovateľ si popri žalovanej istine uplatňoval v konaní i úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne z uplatnenej sumy 3.264,76 eur odo dňa 11.01.2013 do zaplatenia, keď omeškanie odporcu odvodzoval od výzvy zo dňa 20.12.2012, v ktorej žiadal odporcu o zaplatenie odplaty za vecné bremeno v termíne do 10.01.2013.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Súd priznal navrhovateľovi spolu s uplatnenou istinou i úroky z omeškania v uplatnenej výške, ktorú považoval za súladnú s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z., a to odo dňa 11.01.2013, ako dňa nasledujúceho po dni, ktorý navrhovateľ stanovil v písomnej výzve zo dňa 20.12.2012, doručenej odporcovi a ktorou navrhovateľ vyzval odporcu na zaplatenie odplaty za užívanie pozemkov za obdobie od 25.12.2010 do 25.12.2012 najneskôr do 10.01.2013.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Súd o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý mal plný úspech vo veci priznal náhradu trov konania voči odporcovi, ktorý vo veci úspech nemal, v celkovej výške 815,15 eur. Trovy konania pritom spočívali v zaplatenom súdnom poplatku za podaný návrh vo výške 195,50 eur a v trovách právneho zastúpenia navrhovateľa vo výške 619,65 eur. Pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len "vyhláška") vychádzal súd z hodnoty žalovanej istiny 3.264,76 eur, potom základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby predstavuje á 121,17 eur. Náhrada trov právneho zastúpenia pozostáva z:
1. 4 úkonov právnej služby á 121,17 eur, za prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom (§ 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky), 2 x písomné podanie na súd dňa (§ 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky) a 1 x účasť na pojednávaní súdu dňa 19.03.2014 (§ 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky), t.j. 484,68 eur + 20% DPH vo výške 96,93 eur, spolu 581,61 eur,
2. 4 x režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky - 2 x á 7,81 eur (rok 2013), 2 x á 8,04 eur (rok 2014), t.j. 31,70 eur + 20% DPH vo výške 6,34 eur, spolu 38,04 eur.
Súd pri vyčíslení odmeny za právne zastupovanie navrhovateľa vychádzal z písomného vyúčtovania právnym zástupcom navrhovateľa, ktorý vyúčtoval trovy právneho zastúpenia spolu v sume 619,66 eur.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno
odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V Bratislave, 19. marca 2014 Mgr. Patricia Skotnická
sudkyňa
Za správnosť vyhotovenia: