Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Sa/66/2022

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, ako správny súd, v právnej veci žalobcu: DIN - TECHNIK spol. s.r.o., so sídlom Pekná cesta 15, 831 52 Bratislava, IČO: 35 690 496, právne zastúpený: Mgr. Barbora Hlavatá, advokátka, so sídlom SNP 1445/41, 017 07 Považská Bystrica, proti žalovanému: Daňový úrad Bratislava, so sídlom Ševčenkova 32, 850 00 Bratislava, IČO: 00 603 830 v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 01.08.2022, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“) dňa 02.08.2022 sa žalobca domáha vydania rozhodnutia, ktorým by správny súd zakázal žalovanému zotrvávať na Oznámení číslo: XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 29.06.2022 a považovať námietky žalobcu zo dňa 13.05.2022 podané proti Oznámeniu o indexe daňovej spoľahlivosti a určeniu indexu daňovej spoľahlivosti pre nespoľahlivé daňové subjekty číslo: XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 12.04.2022 za nepodané a uložil žalovanému povinnosť obnoviť stav pred namietaným zásahom. Žalobca zároveň požaduje, aby žalovaný preukázal splnenie uložených povinností oznámením doručeným správnemu súdu v lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia a priznanie práva na náhradu vzniknutých trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

2. Žalobca spolu so žalobou podal návrh na priznanie odkladného účinku žalobe do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa ustanovenia v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Návrh odôvodnil hrozbou jeho zverejnenia v zozname subjektov v dôsledku zásahu žalovaného, ktorým bol určený index daňovej spoľahlivosti a jeho identifikovanie ako nespoľahlivého daňového subjektu, pričom zverejnením žalobcu v tomto zozname bezprostredne hrozí riziko jeho vylúčenia z dodávateľských reťazcov firiem ako sú Continental, Kia a pod., čo pre žalobcu predstavuje závažnú a nenapraviteľnú ujmu, ústiacu do straty príjmu a zhoršenia platobnej schopnosti. Žalobca zastáva názor, že priznanie odkladného účinku podanej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom, nakoľko zákonodarca, v úmysle uľahčiť podnikateľským subjektom závažné obmedzenia spôsobené mimoriadnou situáciou súvisiacou so šírením nového koronavírusu a ochorenia Covid-19, prijíma legislatívne opatrenia aj vo finančnej oblasti, avšak nie je možné predpokladať účinnosť týchto opatrení, schopnosť trhu a spoločnosti žalobcu zotaviť sa z následkov hospodárskych obmedzení.

3. K podanej žalobe sa žalovaný vyjadril písomným podaním doručeným správnemu súdu dňa 20.02.2022, v ktorom zaujal stanovisko k skutkovým tvrdeniam žalobcu. S priznaním odkladného účinku žalobe nesúhlasí, vzhľadom na skutočnosť, že Oznámenie o indexe daňovej spoľahlivosti nie je rozhodnutím vo veci samej, nakoľko sa ním neukladajú žiadne povinnosti ani sa ním nepriznávajú práva. Toto oznámenie má len deklaratórny charakter, nakoľko potvrdzuje existujúci skutkový stav, týkajúci sa plnenia povinností daňového subjektu voči finančnej správe a na základe toho ako si daňový

subjekt svoje daňové povinnosti plnil, mu je určený príslušný index daňovej spoľahlivosti. Index daňovej spoľahlivosti nie je sankciou, nakoľko neukladá daňovým subjektom žiadnu povinnosť, pretože len konštatuje, ako sa konkrétny daňový subjekt voči finančnej správe v určitom sledovanom období správal, t. j. či si plnil alebo neplnil povinnosti, resp. si plnil povinnosti len čiastočne, a teda mu z neho nevyplýva žiaden postih, či už vo forme sankcie alebo vykonania povinnosti.

4. Podľa , správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať žalobe odkladný účinok, ak by napadnutým iným zásahom podľa hrozila závažná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Na rozhodovanie správneho súdu o odkladnom účinku sa primerane použijú ustanovenia až 189.

5. Podľa , nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 6. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 7. Podľa , písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie. 8. Žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy, nemá priamo zo zákona odkladný účinok, avšak správny súd jej ho môže uznesením na odôvodnený návrh žalobcu priznať. V tejto súvislosti správny súd podotýka, že nastúpenie odkladného účinku žaloby predstavuje výnimku a nie pravidlo, kedy ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v ustanovení . 9. Možnosť priznania odkladného účinku žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy predstavuje osobitný spôsob ochrany práv žalobcu, keď správny súd na základe dispozičného úkonu žalobcu pozastaví právne účinky namietaného zásahu žalovaného. Priznanie odkladného účinku je však možné iba pri negatórnej zásahovej žalobe, ktorú zákon upravuje v ustanovení , nakoľko už pri skončenom zásahu nemôže dôjsť k pozastaveniu jeho účinkov. Správny súd po vyjadrení žalovaného návrhu vyhovie, ak sú naplnené procesné podmienky priznania odkladného účinku. K takýmto podmienkam patrí nielen dispozitívne oprávnenie žalobcu v podobe návrhu, ale aj preukázanie tvrdenej hrozby závažnej ujmy, neopomínajúc absenciu rozporu návrhu s verejným záujmom. Závažnosť hroziacej ujmy posudzuje správny súd nielen z objektívneho hľadiska, ale aj subjektívne, zohľadniac okolnosti konkrétneho prípadu.

10. Uvedený návrh na priznanie odkladného účinku žalobe žalobca odôvodnil hrozbou jeho evidencie v zozname nespoľahlivých daňových subjektov a s tým súvisiacim rizikom vylúčenia žalobcu z dodávateľských reťazcov firiem, čo môže vyústiť až k strate príjmu a k zhoršeniu jeho platobnej schopnosti.

11. Správny súd po preskúmaní podania vo veci samej, oboznámení sa s vyjadrením žalovaného k žalobe a administratívnym spisom, nezistil dôvod na vydanie rozhodnutia o priznaní odkladného účinku. Žalobca totiž na podloženie svojich tvrdení neposkytol správnemu súdu žiadne dôkazy, ktoré by odôvodňovali návrh a utvrdili súd v presvedčení, že práva a právom chránené záujmy žalobcu si vyžadujú osobitnú ochranu v podobe pozastavenia účinkov namietaného zásahu do vydania rozhodnutia vo veci samej. Správny súd podotýka, že dôkazné bremeno nesie výhradne žalobca a nie je povinnosťou súdu nahrádzať aktivitu žalobcu. Je na žalobcovi, aby hroziacu závažnú ujmu súdu dostatočne osvedčil, a to preukázaním konkrétnych dôsledkov zásahu na jeho právach. Správny súd tak nezistil dôvod pre vyhovenie návrhu, nakoľko žalobca neosvedčil reálnu hrozbu závažnej ujmy. Skutkové tvrdenia bez ich osvedčenia neodôvodňujú vydanie uznesenia o priznaní odkladného účinku žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy. Rozhodujúcou skutočnosťou je tak osvedčenie hrozby závažnej ujmy, ktorú je nutné považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku.

12. Skutkové tvrdenia, ktorými žalobca odôvodnil návrh na priznanie odkladného účinku, týkajúce sa hrozby jeho evidencie v zozname nespoľahlivých daňových subjektov a s tým súvisiace riziko vylúčenia žalobcu z dodávateľských reťazcov firiem, strata príjmu a platobná neschopnosť, správny súd nepovažoval za skutočnosti osvedčujúce existenciu hrozby závažnej ujmy, keďže žalobca svoje tvrdenia nepodložil žiadnymi relevantnými dôkazmi a navyše ani z administratívneho spisu žalovaného

nevyplýva skutočnosť, že by uvedený následok mal nastať. Žalobca správnemu súdu neozrejmil ani svoje majetkové pomery, a preto nie je možné posúdiť, či závažná ujma v podobe straty príjmu a zhoršenia platobnej schopnosti v prípade obávaného zverejnenia v zozname nespoľahlivých daňových subjektov žalobcovi naozaj hrozí.

13. Správny súd zároveň podotýka, že dôkazné bremeno nesie výhradne žalobca a nie je povinnosťou súdu nahrádzať aktivitu žalobcu. Je na žalobcovi, aby hroziacu závažnú ujmu súdu opísal a dostatočne osvedčil, a to preukázaním konkrétnych dôsledkov zásahu na jeho právach. Správny súd tak nezistil dôvod pre vyhovenie vyššie uvedenému návrhu, nakoľko žalobca nepreukázal a ani neosvedčil reálnu hrozbu závažnej ujmy.

14. Záverom správny súd uvádza, že súčasne musí byť splnená podmienka, že kladné rozhodnutie správneho súdu o návrhu žalobcu nebude v rozpore s verejným záujmom. Žalobca ani túto skutočnosť v návrhu na priznanie odkladného účinku žiadnym spôsobom neodôvodnil a neosvedčil. Správny súd poukazuje na to, že v rámci rozhodovania o návrhu na priznanie odkladného účinku sa súd nevyjadruje k skutkovému stavu, ale posudzuje výlučne opodstatnenosť predmetného návrhu.

15. Vzhľadom na neosvedčenie splnenia zákonných podmienok definovaných v ustanovení , správny súd návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa ustanovenia zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).