Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5S-2-2012.pdf
PDF · 89 KB
Case nature
Subarea
5S/2/2012
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu G. I., bytom G. U. XX, D., právne zastúpeného JUDr. Jánom Dzuričkom, advokátom, so sídlom v Prešove, Konštantínova 6, proti žalovanému Ministerstvu obrany Slovenskej republiky, Kutuzovova 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia takto
rozhodol:
Konanie z a s t a v u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 24.10.2012 sa žalovaný domáhal zrušenia rozhodnutia veliteľa VÚ XXXX pod č.k. vkPO-291-24/2010-Právsk, ktoré žiadal zrušiť a celé šetrenie ohľadom pracovného úrazu zo dňa 15.11.2004 a celý pracovný úraz vyšetriť nezávislou komisiou určenou Ministerstvom obrany nanovo tak, aby boli dodržané všetky zákonné ustanovenia zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 346/2005 Z.z.“). Zo žaloby vyplynulo, že jeho služobný pomer skončil na základe Personálneho rozkazu riaditeľa Personálneho úradu č. 10 132 zo dňa 04.11.2009 prepustením ku dňu 31.01.2010 podľa § 70 ods. 1 písm. c/ zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky vzhľadom k tomu, že podľa právoplatného rozhodnutia prieskumnej komisie je trvalo nespôsobilý vykonávať štátnu službu. Myslí si, že šetrenie pracovného úrazu je obdobným šetrením v správnom konaní alebo v disciplinárnom previnení, kde pri podaní sťažnosti, odvolania alebo iného podnetu riadiaci pracovník riadi komisiu svojim rozhodnutím a zloženie komisie oznámi tomu čo podnet podal s poučením, či súhlasí so zložením jednotlivých členov komisie. Trval na tom, že v jeho prípade ide jednoznačne o pracovný úraz.
Krajský súd uznesením č.k. 5S 2/2012-22 zo dňa 29.11.2012 vyzval žalobcu, aby odstránil vady žaloby, predovšetkým doručil súdu rozhodnutie, proti ktorému podáva žalobu a ktoré žiada preskúmať, uviedol v akom rozsahu toto rozhodnutie a postup napadá, v čom vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu žalovaného a upravil petit žaloby a uviedol ako žiada, aby súd vo veci rozhodol. Pritom v tomto uznesení v dostatočnom rozsahu poučil žalobcu o konaní podľa piatej časti O.s.p., t.j. v konaní vo veci správneho súdnictva.
Žalobca po výzve na odstránenie vád žaloby aj napriek poučeniu podaním zo dňa 10.12.2012 opätovne uviedol totožný návrh petitu žaloby, tak ako to bolo v podaní zo dňa 24.10.2012, pričom uviedol, že nie je možné rozhodnutie veliteľa VÚ XXXX doručiť, pretože také zrejme neexistuje. Opätovne namietal okolnosti prejednania jeho pracovného úrazu. K žalobe pripojil správu o vyšetrení pracovného úrazu
vydanú Vojenským útvarom XXXX D., z ktorej vyplynulo, že komisia vzhľadom k výsledkom vyšetrovania má zato, že v predmetnom prípade vojaka v zálohe G. I. sa nepreukázalo, že by sa jednalo o úraz služobný, za odškodnenie ktorého by vojenská správa zodpovedala s odôvodnením, že pracovný úrad sa nestal pri plnení uloženej služobnej úlohy.
K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 06.03.2013 č. ÚLP-11/9-3/2013, v ktorom uviedol, že žalobca vykonával štátnu službu podľa zákona č. 346/2005 Z.z. Personálnym rozkazom č. 10 132 zo dňa 04.11.2009 bol platne prepustený zo služobného pomeru podľa § 70 ods. 1 písm. c/ zákona č. 346/2005 Z.z., pretože podľa právoplatného rozhodnutia prieskumnej komisie je trvalo nespôsobilý vykonávať štátnu službu. Služobný pomer žalobcu skončil ku dňu 31.01.2010. Vzhľadom na to, že profesionálny vojak sa pri výkone štátnej služby riadi zákonom č. 346/2005 Z.z., právne vzťahy profesionálneho vojaka sú pri vykonávaní štátnej služby podľa § 1 ods. 3 tohto zákona vzťahy profesionálneho vojaka k Slovenskej republike. Preto Ministerstvo obrany nie je pasívne legitimované byť účastníkom konania. Pasívnu legitimáciu namietal aj z dôvodu, že Ministerstvo obrany Slovenskej republiky žiadne rozhodnutie v predmetnej veci nevydalo a nemôže byť preto podľa § 250 ods. 4 ani žalovaným.
S poukázaním na § 250b ods. 1 O.s.p. uviedol, že podaním žaloby v stanovenej lehote sa samozrejme myslí podanie žaloby proti právne spôsobilému a pasívne legitimovanému subjektu. Vzhľadom na vyššie uvedené ustanovenie žalobcovi márne uplynula lehota na podanie žaloby, pretože predmetné „rozhodnutie“ bolo vydané 05.02.2010. V skutočnosti rozhodnutie ako ho nazval žalobca je len odpoveďou na žiadosť o prešetrenie pracovného úrazu, ktorú žalobca zaslal 26.10.2009. Tvrdí, že žaloba smeruje proti „rozhodnutiu“, ktoré nie je predmetom preskúmania súdom. Namietal preto právomoc súdu na preskúmanie odpovede na žiadosť navrhovateľa zo dňa 05.02.2010 č. vkPO-291-24/2010-Právsk.
Ďalej dôvodil, že na vyšetrovanie úrazov profesionálnych vojakov sa nevzťahuje správne konanie. Príslušný veliteľ, ktorý odpovedal na žiadosť žalobcu nie je orgánom verejnej správy. Spracovanie odpovede na žiadosť nie je rozhodnutím a nerozhoduje o žiadnych právach, ani povinnostiach žiadateľa. Podľa petitu sa žalobca okrem zrušenia napadnutého rozhodnutia domáha aj opätovného vykonania celého šetrenia nezávislou komisiou, ktorú určí Minister obrany Slovenskej republiky. Takáto činnosť nie je predmetom preskúmania rozhodnutí podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. Žiadosť o prešetrenie pracovného úrazu - odpoveď zo dňa 05.02.2010 nie je rozhodnutím vydaným v súlade so zákonom, ako aj platnými služobnými predpismi a teda netrpí žiadnymi skutkovými, ani právnymi vadami a žiadal preto žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
Žalobca predložil spolu so žalobou aj list Vojenského útvaru D. zo dňa 05.02.2010 č. vkPO-291-24/2010- Právsk, ktorým sa žalobcovi oznamuje, že vzhľadom k výsledkom vyšetrovania úrazovou komisiou sa v jeho prípade nepreukázalo, žeby sa jednalo o úraz služobný podľa § 29 ods. 1 a 2 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, za odškodnenie ktorého by vojenská správa zodpovedala.
Podľa § 244 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosti rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosti rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
Podľa § 247 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.
Podľa § 248 O.s.p., súdy nepreskúmavajú
a) rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce
sa vedenia konania,
b) rozhodnutia, ktorých vydanie závisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb
alebo technického stavu vecí, ak samy osebe neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania, zamestnania alebo podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti,
c) rozhodnutia o nepriznaní alebo odňatí odbornej spôsobilosti právnickým osobám
alebo fyzickým osobám, ak samy osebe neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania alebo zamestnania,
d) rozhodnutia správnych orgánov, ktorých preskúmanie vylučujú osobitné zákony.
Ako vyplýval z ust. § 244 ods. 3 O.s.p., rozhodnutia správnych orgánov sú individuálnymi správnymi aktmi, ktoré sú vydané v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Podľa § 247 O.s.p. musí ísť o rozhodnutia, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudli právoplatnosť alebo rozhodnutia, proti ktorým zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.
Z obsahu listu zo dňa 05.02.2010 č. vkPO-291-24/2010-Právsk vyplýva, že Vojenský útvar D. iba oznamoval žalobcovi výsledok vyšetrovania služobného úrazu úrazovou komisiou. V danom prípade sa teda nejedná o rozhodnutie, ktorým by sa zakladali, menili alebo zrušovali konkrétne práva a povinnosti žalobcu a tomuto rozhodnutiu chýba vynutiteľnosť práva, ktoré by malo byť týmto rozhodnutím upravené.
Vzťahy týkajúce sa služobného pomeru profesionálneho vojaka sú upravené v zákone č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Podľa § 82 ods. 1 a 2 tohto citovaného zákona, rozhodnutím na účely tohto zákona sa rozumie
a) príslušného orgánu, ktorým podľa osobitných predpisov profesionálnych vojakov
vymenúva do funkcie a z funkcie odvoláva,
b) vedúceho služobného úradu alebo veliteľa vo veciach priestupkov profesionálnych
vojakov,
c) vedúceho služobného úradu alebo veliteľa vo veciach náhrady škody,
d) vedúceho služobného úradu vo veci obnovy konania a preskúmania rozhodnutia
mimo odvolacieho konania,
e) prieskumnej komisie,
f) odvolacieho orgánu,
g) vedúceho služobného úradu o poskytnutí osobitného stabilizačného príspevku,
h) o povinnosti profesionálneho vojaka
1. uhradiť náklady spojené so štúdiom, prehlbovaním kvalifikácie alebo ich pomernú
časť,
2. vrátiť aktivačný príspevok alebo jeho pomernú časť.
Rozhodnutím je aj personálny rozkaz ministra alebo vedúceho služobného úradu a disciplinárny rozkaz vedúceho služobného úradu alebo veliteľa vo veciach disciplinárnych opatrení, vo veciach zahladenia disciplinárneho opatrenia a vo veciach disciplinárnych odmien v prípadoch uvedených v § 125, 133 a § 134 ods. 1.
Z ust. § 84 vyplýva, že prieskumným konaní sa posudzuje zdravotná spôsobilosť profesionálneho vojaka na výkon štátnej služby alebo na výkon funkcie, do ktorej je ustanovený z dôvodu zmeny jeho zdravotného stavu. Zdravotná spôsobilosť sa zisťuje na základe lekárskej prehliadky, ktorú možno doplniť odborným lekárskym vyšetrením. Prieskumné konanie vykonáva v prvom stupni prieskumná komisia zriadená ministerstvom. Z ust. § 85 vyplýva, že na základe výsledkov lekárskej prehliadky prieskumná komisia vydá písomné rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie podľa ust. § 86.
V danom prípade sa však nejedná o rozhodnutie prieskumnej komisie podľa § 84 zákona č. 346/2005 Z.z.
Čo sa považuje za služobný úraz upravuje § 25 zákona č. 346/2005 Z.z.
Z ust. § 191 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z.z. v časti spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia vyplýva, že na právne vzťahy profesionálnych vojakov pri vykonávaní štátnej služby sa primerane použijú ustanovenia Zákonníka práce, t.j. zákona č. 311/2001 Z.z., kde okrem iného je upravený aj § 194, § 195 ods. 2 a 6 a § 196 Zákonníka práce, v ktorých je upravená zodpovednosť zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania. Žalobca vo svojom podaní namieta posúdenie, či jeho úraz bol pracovným úrazom, resp. služobným úrazom podľa § 29 zákona č. 346/2005 Z.z. Z uvedeného vyplýva, že v danom prípade ide o spornú otázku, ktorá by mala byť posúdená podľa ustanovení Zákonníka práce v občianskoprávnom konaní.
Podľa § 250d ods. 3 O.s.p., súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že „Žiadosť o prešetrenie pracovného úrazu - odpoveď“ zo dňa 05.02.2010 č. vkPO-291-24/2010-Právsk nie je rozhodnutím podľa ust. § 244 ods. 3 O.s.p., ako aj § 82 zákona č. 346/2005 Z.z. a preto podľa § 248 písm. d/ O.s.p. nepodlieha preskúmavanej právomoci súdu podľa piatej časti O.s.p., t.j. vo veci správneho súdnictva.
Je taktiež potrebné zdôrazniť, že podľa § 250b ods. 1 O.s.p. žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Žalobca žiadal preskúmať „žiadosť o prešetrenie pracovného úrazu - odpoveď zo dňa 05.02.2010, pričom žalobu podal dňa 24.10.2012, z čoho je nesporné, že bola podaná po uplynutí zákonnej lehoty, t.j. oneskorene.
Z uvedených dôvodov krajský súd konanie vo veci podľa § 250d ods. 3 O.s.p. zastavil.
Senát krajského súdu sa jednohlasne uzniesol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom
Krajského súdu v Prešove, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby
vo veci rozhodol odvolací súd.