Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41C-9-2014.pdf
PDF · 74.05 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-41C/9/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II samosudcom JUDr. Beátou Oreničovou v právnej veci navrhovateľky: R. P., nar. XX.X.XXXX, bytom G., J. XX, proti odporcovi O. P., nar. X.X.XXXX, bytom G., M. 1, v konaní o určenie výživného na plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
M e n í rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 42C/20/2007-32 zo dňa 25.6.2007 tak, že od 28.1.2014 do budúcna zvyšuje vyživovaciu povinnosť odporcu O. P., nar. X.X.XXXX voči navrhovateľke R. P., nar. XX.X.XXXX, zo sumy 2.500,- Sk na sumu 130 eur mesačne, ktoré výživné je odporca povinný uhrádzať vždy do 15.dňa v mesiaci k rukám navrhovateľky R. P., nar. XX.X.XXXX.
Dlžné výživné za obdobie od 28.1.2014 do 31.3.2014 v sume 150 eur je odporca povinný uhradiť v mesačných splátkach po 50 eur, popri bežnom výživnom, pod stratou výhody splátok.
V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.1.2014 žiadala, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 42C/20/2007-32 zo dňa 25.6.2007 a zaviazal odporcu, ktorý je jej otcom, platiť na jej výživu sumu 200 eur mesačne.
Návrh na začatie konania odôvodnila tým , že odporca je jej otcom. Posledná vyživovacia povinnosť odporcu bola určená rozsudkom OS KE II sp. zn. 42C/20/2007-32 zo dňa 25.6.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť 31.7.2007. Na základe tohto rozhodnutia bola zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 2.500,-Sk mesačne. Od posledného určenia výživného ubehlo 7 rokov a v tom čase bola študentkou základnej školy. Teraz študuje na strednej škole, čím sa jej podstatne zmenili a narástli náklady spojené hlavne s jej štúdiom a vekom. Celú starostlivosť o ňu zabezpečuje matka.
Odporca sa k návrhu na začatie konania písomne nevyjadril.
Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi (Návrhom, Potvrdením o návšteve školy, Rodným listom, Potvrdeniami príslušných orgánov, ostatným spisovým materiálom), výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav veci:
V školskom roku 2013/2014 je navrhovateľka študentkou X.A triedy G. na I. č. X v G..
Odporca je zamestnaný v spoločnosti U.S.Z. G., s.r.o. Podľa potvrdenia zamestnávateľa priemerný čistý mesačný príjem odporcu za obdobie od 03/2013 do 02/2014 činil X.XXX,XX eur. Odporca má okrem navrhovateľky vyživovaciu povinnosť aj k mal. O. P., nar. XX.X.XXXX.
Navrhovateľka na pojednávaní dňa XX.X.XXXX trvala na podanom návrhu na zvýšenie výživného a bola ochotná sa odporcom dohodnúť na výživnom v sume 130 eur mesačne. Uviedla, že doteraz jej odporca prispieval na výživu sumou 80 eur mesačne.
Odporca na pojednávaní dňa 19.3.2014 so zvýšením výživného na navrhovateľku zo sumy 2.500,- Sk na sumu 130 eur mesačne súhlasil. Súčasne požiadal súd o poskytnutie splátkového kalendára v súvislosti s úhradou dlžného výživného za obdobie od 28.1.2014 do 31.3.2014 v sume 150 eur v mesačných splátkach po 50 eur.
V danom prípade dlžné výživné za obdobie od 28.1.2014 do 31.1.2014 činí 150 eur a predstavuje rozdiel medzi súdom určeným výživným a uhradeným výživným v uvedenom období (t.j. 130 eur x 3 mesiace - 80 eur x 3 mesiace).
Podľa ust. § 157 ods. 3 O.s.p., ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Podľa ust. § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa ust. § 65 ods. 3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa ust. § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa ust. § 78 ods. l Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Predmetným návrhom sa navrhovateľka domáhala už ako plnoletá zvýšenia výživného zo sumy 2.500,- Sk mesačne, ktoré bolo naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 42C/20/2007-32 zo dňa 25.6.2007, kedy bola ešte maloletá, na sumu 200 eur mesačne, a to z dôvodu podstatnej zmeny pomerov na jej strane a prípravy na budúce povolanie, resp. po dohode s odporcom sa domáhala zvýšenia výživného na sumu 130 eur mesačne. Keďže na pojednávaní dňa 19.3.2014 bol vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov, ktorí sa vzdali odvolania, v súlade s ust. § 157 ods. 3 O.s.p. uviedol súd v odôvodnení iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol. Čo sa týka náhrady trov konania, keďže navrhovateľka bola čiastočne úspešná, ani si trovy konania neuplatnila, o náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ust. § 141 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadnemu z nich náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie, nakoľko po vyhlásení rozsudku a jeho odôvodnení účastníci konania zhodne pred súdom prehlásili, že sa vzdávajú práva podať odvolanie voči vyhlásenému rozhodnutiu vo všetkých jeho výrokoch.