Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-11Cb/72/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Luciou Chrapkovou Ph.D. v právnej veci navrhovateľa: TRANSAKTA Bratislava, a.s., so sídlom v Bratislave, Nám. 1.mája 3, IČO: 31 340 415, pr. zast.: Legal Partners Slovakia, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Nám. 1.mája 3, IČO: 36 786 110 proti odporcovi: Roľnícka a obchodná spoločnosť, a.s., so sídlom Bojničky 54, IČO: 00 207 578, pr. zast.: MV Legal s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kapicova 5, IČO: 36 857 947 o určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia takto

rozhodol:

I. Návrh sa z a m i e t a.

II. Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporcovi 100% trov konania odporcu.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 05.06.2011 domáhal, aby súd určil, že , , , a prijaté na mimoriadnom valnom zhromaždení odporcu konanom dňa 04.04.2011 o 10.00 hod., sú neplatné a uložil odporcovi povinnosť nahradiť trovy konania navrhovateľa. Návrh odôvodnil tým, že je majiteľom 662 kusov akcií odporcu, čo predstavuje 26,18 % podiel na základnom imaní odporcu z celkového počtu 2526 kusov akcií emitovaných odporcom, z ktorých v počte 343 kusov je navrhovateľ zapísaný v zozname akcionárov odporcu, čo predstavuje 13,56 % podiel na základnom imaní odporcu, a z ktorých v počte 319 kusov akcií odporca v rozpore so zákonom odmieta vykonať zápis navrhovateľa ako vlastníka týchto akcií do zoznamu akcionárov odporcu. Dňa 04.04.2011 o 10.00 hod. sa uskutočnilo mimoriadne valné zhromaždenie odporcu. Neplatnosť uznesení odôvodnil tým, že mimoriadneho valného zhromaždenia sa zúčastnili a akcionárske právo vo vzťahu k odporcovi na ňom vykonávali aj osoby, ktoré neboli a nie sú akcionármi odporcu napriek tomu, že sú nesprávne zapísaní ako akcionári v zozname akcionárov odporcu. Poukázal na to, že aktuálny stav zápisov v zozname akcionárov odporcu nezodpovedá skutočnosti, a teda predmetné uznesenia mimoriadneho valného zhromaždenia (ďalej len MVZ) boli prijaté hlasmi osôb, ktoré v skutočnosti nie sú akcionármi odporcu. Poukázal na to, že niektoré ustanovenia stanov odporcu sú absolútne neplatné pre ich rozpor so zákonom, pre ich neurčitosť a nezrozumiteľnosť. Ďalej uviedol, že v priebehu druhej polovice roku 2007 a začiatkom roku 2008 uzatvoril navrhovateľ s niektorými akcionármi odporcu zmluvy o kúpe akcií, na základe ktorých títo akcionári odporcu previedli na navrhovateľa 319 kusov akcií odporcu. Navrhovateľ požiadal odporcu o vykonanie zmeny v zozname akcionárov a zabezpečenie zápisu navrhovateľa ako akcionára v rozsahu uvedených 319 kusov akcií, čo odporca neurobil s odôvodnením, že predstavenstvo odporcu neudelilo navrhovateľovi súhlas s prevodom akcií prevedených na navrhovateľa. Ďalej poukázal na znenie stanov účinných do 04.04.2011 s poukazom na skutočnosť, že v čase prevodu akcií prevedených na navrhovateľa neexistovala platná úprava obmedzujúca prevod akcií odporcu

medzi akcionármi odporcu. Poukázal na znenie § 6 odsek 3 pôvodných stanov. Ďalej uviedol, že odporca namiesto akcií prevedených na navrhovateľa vyhlásených za neplatné, vydal nové akcie a tieto novo vydané akcie previedol na D.. P. T., predsedu predstavenstva odporcu a D.. Q. V., člena dozornej rady odporcu. Týmto postupom dosiahol, že D.. P. T. a D.. Q. V. sú aktuálne zapísaní v zozname akcionárov odporcu ako akcionári v rozsahu 214 kusov z predmetných 319 kusov akcií prevedených na navrhovateľa. Zápis navrhovateľa do zoznamu akcionárov odporcu je predmetom konania o zápis zmeny v zozname akcionárov. Koncom roka 2006 a v priebehu roka 2007 začal odporca skupovať od svojich akcionárov vlastné akcie s cieľom nadobudnúť väčšinový podiel, t.j. nadobudnúť vlastné akcie, ktorých menovitá hodnota prekročí viac než 50 % základného imania odporcu (čo bolo viac než povolených 10 % základného imania vlastných akcií podľa vtedy platného ). Predstavenstvo odporcu údajne skupovalo vlastné akcie za účelom ich predaja zamestnancom odporcu. Odporca uskutočnil medzi zamestnancami prieskum za účelom zistenia, ktorí zamestnanci by mali záujem nadobudnúť akcie odporcu. Napriek tomu, že žiadny zo zamestnancov neprejavil záujem odkúpiť tieto akcie, odporca skupoval vlastné akcie. Skutočným účelom nadobúdania vlastných akcií odporcom bol vopred koordinovaný následný prevod takto nadobudnutých akcií na jednu konkrétnu osobu - D.. Q. V. a takýmto spôsobom faktické ovládnutie spoločnosti odporcu touto osobou. D.. Q. V. pred marcom 2007 nemal žiadny právny vzťah k odporcovi, ani akcionársky, ani pracovnoprávny, pričom v roku 2007 sa stal viac ako 50 % akcionárom odporcu a to tak, že odporca D.. Q. V. účelovo zamestnal a následne mu previedol vlastné akcie, ktoré predtým odporca nadobudol od ostatných akcionárov odporcu. Uviedol, že skutočnosť, že účelom nadobúdania viac ako 50 % balíka vlastných akcií odporcom bol ich následný prevod na jedinú osobu vopred určenú, a že zamestnanie D.. Q. V. odporcom bolo výlučne účelové preukazuje i fakt, že D.. Q. V. poskytol odporcovi pôžičku za účelom nadobudnutia majoritného balíka vlastných akcií s tým, že táto pôžička bola „vynulovaná“, keď odporca previedol tieto akcie na D.. Q. V.. Následne D.. Q. V. väčšinu takto nadobudnutých akcií odporcu previedol na svojho syna D.. B. V.. K prevodu akcií na D.. Q. V. a ich následnému prevodu na D.. B. V. došlo napriek tomu, že podľa stanov odporcu v znení účinnom do 04.04.2011 „akcia na meno je prevoditeľná do vnútra spoločnosti ...“, čo podľa navrhovateľa znamená, že akcie odporcu sú prevoditeľné výlučne medzi akcionármi odporcu. Ďalej uviedol, že inicioval začatie konania o určenie neplatnosti zmlúv o prevode akcií, určenie neplatnosti prevodu akcií a uloženie povinnosti znížiť základné imanie, že rubopisy týchto akcií, ktorými mali byť akcie prevedené z odporcu na D.. Q. V. trpia vadami, ktoré majú za následok neplatnosť rubopisov, a teda aj predmetných prevodov akcií. Navrhovateľ ďalej poukázal na to, že prevod listinných akcií na meno sa uskutočňuje rubopisom, pričom pre platnosť písomného právneho úkonu sa vyžaduje podpis alebo napísané alebo vytlačené obchodné meno. Toto vyplýva z Obchodného registra z časti „Konanie menom spoločnosti“. Z listinných akcií vyplýva, že deň, ktorý je na predmetných rubopisoch uvedený ako deň prevodu akcií z odporcu na D.. Q. V., rubopisy neobsahovali a stále neobsahujú podpis akcionára, ktorý akciu prevádzal v čase vyznačenia rubopisu, neobsahovali označenie akcionára - právnickej osoby, ktorý akciu prevádzal, neobsahovali napísané alebo vytlačené obchodné meno odporcu tak, ako to pre platnosť písomného právneho úkonu vyžaduje spôsob konania odporcu zapísaný v Obchodnom registri a v stĺpci rubopisu na akciách označenom ako „Podpis prevodcu“ bol pripojený nečitateľný podpis neznámej fyzickej osoby. Dodal, že neplatnosť prevodov akcií z odporcu na D.. Q. V. vyplýva prioritne z a a 40 odsek 1 v nadväznosti na v spojení s a v nadväznosti na a , písmena e) Zákona o Obchodnom registri, ako aj z aplikačnej praxe súdov a z Zákona zmenkového a šekového. Ďalej navrhovateľ poukázal na znenie pôvodných stanov, konkrétne na prevoditeľnosť akcií do vnútra spoločnosti, čo podľa navrhovateľa znamená, že akcie odporcu sú prevoditeľné výlučne medzi akcionármi odporcu, a preto D.. Q. V. a D.. B. V. nemohli platne nikdy nadobudnúť akcie odporcu a nemohli sa stať akcionármi odporcu. Žiadal, aby súd prejudiciálne posúdil: 1/ ustanovenie pôvodných stanov, podľa ktorého akcia na meno je prevoditeľná do vnútra spoločnosti, / platnosť, resp. neplatnosť rubopisov a prevodov akcií, ktorými mali byť akcie odporcu prevedené z odporcu na D.. Q. V., 3/ D.. Q. V. a D.. B. V. neboli v deň konania MVZ a nie sú akcionármi odporcu, 4/ odporca je majiteľom akcií, ku ktorým boli D.. Q. V. a D.. B. V. zapísaní ako akcionári v zozname akcionárov odporcu v deň konania MVZ, 5/ D.. P. T. nie je akcionárom odporcu v rozsahu 29 kusov akcií označených číslami 001935-001937, 001768-001771, 000386-000388, 002017-002024, 001954-001956, 000357-000361, 001902-001905.

Uviedol, že súčet hlasovacích práv spojených s akciami, pri ktorých sú páni D.. Q. V., D.. B. V. a D.. P. T. aktuálne zapísaní ako akcionári v zozname akcionárov, predstavuje kvalifikovanú viac ako dvojtretinovú väčšinu (67,26 %) hlasov všetkých akcionárov odporcu. Dodal, že tým, že uznesenia MVZ odporcu boli schválené presadené hlasmi osôb, ktoré nie sú akcionármi odporcu, navrhovateľovi nebolo umožnené zúčastniť sa vykonávať na MVZ hlasovacie právo v rozsahu všetkých akcií odporcu, ktorých je navrhovateľ majiteľom. K neplatnosti uznesenia č. 07/2011 navrhovateľ uviedol, že nových stanov odporcu je v rozpore s viacerými ustanoveniami a ústavov SR a dochádza nimi k obmedzeniu práv akcionárov a diskriminácii akcionárov odporcu, ktorí nie sú zamestnancami odporcu v hlavnom pracovnom pomere na dobu neurčitú, t. j. aj navrhovateľa, ktorý ako právnická osoba sa z tohto dôvodu zamestnancom odporcu nikdy nemôže stať. posledná veta nových stanov upravuje akúsi vymyslenú možnosť predstavenstva odporcu odkúpiť vlastné akcie za účelom vymysleného a zákonom nepodloženého dohľadu spoločnosti nad realizáciou predkupného práva akcionára. Toto ustanovenie považuje navrhovateľ za bezdôvodné, nezrozumiteľné a neurčité, pričom poukazuje hlavne na skutočnosť, že možnosť využitia tejto kompetencie je ponechaná na ľubovôli spoločnosti bez toho, aby bolo jednoznačne a zrozumiteľne určené, kedy spoločnosť túto kompetenciu využije a kedy nevyužije. Z takejto úpravy navyše nie je zrejmé, ktorému orgánu spoločnosti odporcu je takáto kompetencia určená. Za nejednoznačné, nezrozumiteľné, neurčité považuje ustanovenie a bod 6 nových stanov, nakoľko rozhodovanie o udeľovaní súhlasu s prevodmi akcií odporcu je ponechané na ľubovôli predstavenstva odporcu bez toho, aby bolo presne a zrozumiteľne určené, kedy predstavenstvo odporcu súhlas udelí, resp. kedy ho odmietne udeliť.

Na základe návrhu navrhovateľa súd uznesením zo dňa 25. novembra 2011 pod č. k. -178 nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil odporcovi pri prevodoch listinných kmeňových akcií na meno vydaných odporcom neaplikovať § 6 bod 3 celý, § 6 bod 4 posledná veta, § 6 body 5 a 6 celé a § 6 bod 11 tretia a posledná veta stanov odporcu v znení prijatom na mimoriadnom valnom zhromaždení dňa 04.04.2011 o 10.00 hod. Ďalej uložil odporcovi povinnosť neodkupovať a neprevádzať podľa § 6 bod 3 celý, podľa § 6 odsek 4 posledná veta a podľa § 6 bod 11 tretia a posledná veta stanov odporcu v znení prijatom na mimoriadnom valnom zhromaždení dňa 04.04.2011 o 10.00 hod. vlastné akcie emitované odporcom. Uložil odporcovi povinnosť nevykonať záznamy v zozname akcionárov odporcu zodpovedajúce prevodom akcií emitovaných odporcom podľa § 6 bod 3 celý, podľa § 6 bod 4 posledná veta, podľa § 6 bod 11 tretia a posledná veta stanov odporcu v znení prijatom na mimoriadnom valnom zhromaždení dňa 04.04.2011 o 10.00 hod.

Na základe odvolania odporcu Krajský súd v Trnave predmetné uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol uznesením zo dňa 21.februára 2012, č.k. -325.

K návrhu vo veci samej sa vyjadril odporca podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 08.11.2013, v ktorom uviedol, že má za to, že na vyslovenie neplatnosti návrhom napadnutých uznesení nie sú splnené zákonné podmienky v zmysle . Argumenty navrhovateľa neobstoja, nakoľko nepredstavujú žiaden zo zákonných dôvodov pre vyhlásenie neplatnosti napadnutých uznesení valného zhromaždenia. Dôvody neplatnosti uvádzané navrhovateľom sa v časti prekrývajú s odôvodnením žalôb podaných navrhovateľom v minulosti voči odporcovi, ktorým sa snažil zmariť prevod akcií odporcu na súčasného majoritného akcionára vedených na Okresom súde Piešťany pod sp. zn. a , . V predmetných konaniach navrhovateľ neuspel, avšak odmieta akceptovať právoplatnými súdnymi rozhodnutiami potvrdený stav vlastníckej štruktúry odporcu a snaží sa stále novými žalobami brániť majoritným vlastníkom realizovať ich akcionárske práva a fakticky pokračovať odporcovi v jeho podnikateľskej činnosti. Zároveň pokiaľ ide o právne posúdenie predbežných otázok v danom konaní, podľa názoru odporcu sa jedná o res iudicata, preto neprichádza do úvahy, aby sa súd opätovne zaoberal skutočnosťami, o ktorých sa už rozhodlo v iných konaniach. Navrhovateľ opäť argumentuje dôkazmi, ktoré už boli v minulosti vykonané, vyhodnotené v neprospech navrhovateľa, či už ide o účelový výklad pojmu „do vnútra spoločnosti“, platnosť prevodov akcií odporcu na D.. V. alebo požadovanú zmenu v zozname akcionárov. S ohľadom na všeobecnú argumentáciu o neplatnosti prevodu akcií na majoritného akcionára ako dôvodu neplatnosti uznesení valného zhromaždenia má odporca za to, že v tomto smere by súd nemal pripustiť preskúmanie platnosti napadnutého uznesenia z dôvodu absencie naliehavého právneho záujmu. Ak by jediným dôvodom na určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia mal byť neplatný prevod

akcií, súd by musel ako predbežnú otázku riešiť platnosť sporného prevodu. Táto otázka však už bola predmetom iného súdneho konania vedeného pred tunajším súdom pod sp. zn. . Navrhovateľ napáda uznesenie valného zhromaždenia odporcu z dôvodov, že majoritní akcionári nie sú akcionármi odporcu. Pokiaľ by tomu tak bolo, každé ďalšie hlasovanie valného zhromaždenia by malo byť neplatné, a to napriek tomu, že súdy predchádzajúcu žalobu, ktorou sa navrhovateľ na základe rovnakej argumentácie domáha určenia neplatnosti samotného prevodu akcií na majoritného akcionára, zamietli a uznali právo odporcu i majoritného akcionára. Navrhovateľ napriek tomu znovu opakovane prednáša pred súd tie isté už vyvrátené argumenty v ďalších konaniach. Podstatou sporu je, že navrhovateľ si ako spoluakcionár neželá majoritného akcionára D.. V., ktorý sa rozhoduje kvalifikovane, autonómne, ale množstvo pôvodných drobných akcionárov, keďže predpokladá, že by dokázal ľahšie ovplyvniť a účinnejšie presadiť svoje vlastné ciele so svojim 13,56 % podielom na základnom imaní. Odporca má za to, že navrhovateľ so svojim postupom sa snaží obísť prekážku litispendencie a res iudicata. Napriek tomu, že súdy právoplatne zamietli jeho žalobu o určenie neplatnosti prevodu akcií na majoritného akcionára, požaduje v tomto konaní, aby súd o tej istej veci rozhodoval ako o predbežnej otázke. Poukázal na to, že od nadobudnutia akcií majoritným akcionárom sa konalo viacero valných zhromaždení. Navrhovateľ nikdy nenapadol ich uznesenie z dôvodu, ktorý uvádza v žalobe, t.j. že majoritný akcionár nie je údajne akcionárom. Žiadne uznesenie valných zhromaždení od roku 2006 nebolo z tohto dôvodu napadnuté. Odporca v závere svojho vyjadrenia poukázal na argumentáciu už obsiahnutú vo vyjadreniach, ktoré predkladal súdu v iných vyššie spomenutých konaniach.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov: notárskej zápisnice N208/2011, NZ12939/2011, NCRls13306/2011 zo dňa 11.04.2011, stanov odporcu schválených valným zhromaždením dňa 18.09.1990 v znení zmien a doplnkov účinných k 04.04.2011, stanov odporcu schválených valným zhromaždením dňa 18.09.1990 v znení zmien a doplnkov k 03.10.2002, akcií na meno emitovaných odporcom, spisov tunajšieho súdu sp. zn. , , a ďalšieho spisového materiálu, pričom zistil tento skutkový stav:

Dňa 11.04.2011 sa konalo mimoriadne valné zhromaždenie odporcu, na ktorom boli prijaté uznesenia č. 01/2011, 02/2011, 03/2011, 04/2011, 05/2011, 06/2011, 07/2011. Uznesením č. 01/2011 mimoriadne valné zhromaždenie odporcu zvolilo za osoby poverené sčítaním hlasov B. A., D.. E. A., F. V. a P. F.. Uznesením č. 3/2011 mimoriadne valné zhromaždenie odporcu zvolilo za predsedu mimoriadneho valného zhromaždenia D.. P. T.. Uznesením č. 4/2011 mimoriadne valné zhromaždenie odporcu zvolilo za zapisovateľa mimoriadneho valného zhromaždenia Ľ.R. F.. Uznesením č. 06/2011 mimoriadne valné zhromaždenie odporcu zvolilo za overovateľov mimoriadneho valného zhromaždenia X. F. a D.. P. O.. Uznesením č. 07/2011 mimoriadne valné zhromaždenie odporcu zmenilo doterajšie stanovy odporcu v znení ich všetkých zmien tak, že celý ich doterajší text sa vypúšťa a nahrádza sa novým úplným znením.

Podľa § 6 bod 3 súčasných stanov, akcionár zamýšľajúci previesť akcie na inú osobu je povinný ponúknuť tieto akcie v prvom rade spoločnosti (predkupné právo spoločnosti). Ak zamestnanci spoločnosti v hlavnom pracovnom pomere na dobu neurčitú prejavia o kúpu akcií záujem, spoločnosť ponúknuté akcie odkúpi a následne prevedie na príslušných zamestnancov za rovnakú cenu, za akú akcie nadobudla (prevod do vnútra spoločnosti).

Podľa § 6 bod 4 veta posledná súčasných stanov, spoločnosť si môže za účelom dohľadu nad realizáciou predkupného vyhradiť právo, aby sa prevod akcií podľa tohto odseku realizoval tak, že ponúknuté akcie odkúpi spoločnosť, ktorá ich následne prevedie akcionárovi, ktorému ich zamýšľal previesť prevádzajúci akcionár, a to za rovnakú cenu, za akú akcie nadobudla spoločnosť.

Podľa § 6 bod 5 súčasných stanov, každý prevod akcií musí byť vopred písomne schválený predstavenstvom spoločnosti. Predstavenstvo môže udelenie súhlasu odmietnuť, ak je splnená niektorá z nasledovných podmienok: (i) navrhovaný prevod akcií je v rozpore so zákonom alebo stanovami, (ii) navrhovaný prevod akcií môže ohroziť oprávnené záujmy ostatných akcionárov ( ) alebo spoločnosti.

Podľa § 6 bod 6 súčasných stanov, v prípade odplatného prevodu môže predstavenstvo udelenie súhlasu odmietnuť aj z nasledovných dôvodov: (i) navrhovaný prevod akcií je v rozpore s predkupným právom spoločnosti alebo iného akcionára, alebo (ii) je na prevádzané akcie uplatnené záložné právo.

Podľa § 6 bod 11 veta tri a veta posledná súčasných stanov, cenu pre každú skupinu akcií a časové obdobie nadobudnutia určí predstavenstvo. O podmienkach prevodu rozhoduje predstavenstvo.

Podľa § 6 bod 3 pôvodných stanov odporcu, akcia na meno je prevoditeľná do vnútra spoločnosti a možno ju previesť len so súhlasom predstavenstva. Členovia predstavenstva môžu byť účastníkmi prevodu len po preskúmaní dozornou radou. Spoločnosť je povinná rozhodnúť o žiadosti akcionára na udelenie súhlasu na najbližšom zasadnutí predstavenstva a rozhodnutie o oznámiť v lehote do jedného týždňa od jeho prijatia. Orgán, ktorý o prevode akcie rozhoduje, môže prevod odmietnuť, keď: a) nebola splnená ponuková povinnosť zo strany prevádzajúceho akcionára spoločnosti, b) navrhovaný prevod akcii je v rozpore s predkupným právom iného akcionára, c) je na prevádzané akcie uplatnené záložné právo, d) navrhovaný prevod akcií môže ohroziť oprávnené záujmy ostatných akcionárov ( ).

Podľa § 6 bod 4 pôvodných stanov prevod akcií sa uskutoční rubopisom a odovzdaním akcie. Rubopis sa vykoná tak, že na rub akcie sa napíše názov, sídlo a IČO právnickej osoby, alebo meno, bydlisko a rodné číslo fyzickej osoby, ktorá je nadobúdateľom akcie a deň účinnosti prevodu. Majiteľ akcie sa podpíše a akciu odovzdá nadobúdateľovi. Na účinnosť prevodu akcie na meno sa vyžaduje zápis zmeny osoby akcionára v zozname akcionárov bezodkladne po tom, ako je zmena v osobe akcionára preukázaná. Zoznam akcionárov nie je verejný. Prevody, ktoré nie sú odsúhlasené predstavenstvom, sú neplatné.

Podľa pôvodných stanov odporcu, spoločnosť môže nadobúdať vlastné akcie spoločnosti iba za podmienok podľa a stanov spoločnosti. Menovitá hodnota vlastných akcií, ktoré má spoločnosť v majetku, nesmie prekročiť 10 % základného imania. Ustanovenie písmena a) sa nepoužije k nadobudnutiu vlastných akcií, keď účel ich prevodu je na zamestnancov spoločnosti. Cenu pre každú skupinu akcií a časové obdobie nadobudnutia určí predstavenstvo. K získaniu vlastných akcií môže spoločnosť použiť len tú časť svojho majetku, ktorá prevyšuje základné imanie.

Podľa § 6 bod 6 pôvodných stanov odporcu, spoločnosť nadobudnuté akcie prevedie odo dňa nadobudnutia do 12 mesiacov na zamestnancov spoločnosť. O podmienkach prevodu rozhoduje predstavenstvo.

V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. sa navrhovateľ návrhom domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť vykonať zmenu v zozname akcionárov odporcu zapísaním navrhovateľa ako majiteľa akcií bližšie špecifikovaných v návrhu a uložil Centrálnemu depozitárovi cenných papierov SR, a.s. pokyn, na základe ktorého Centrálny depozitár cenných papierov SR, a.s. zapíše do zoznamu akcionárov odporcu navrhovateľa ako majiteľa vyššie uvedených akcií. Prvostupňový súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 14.júna 2010 pod č. k. -760, ktorým návrh zamietol. Navrhovateľ sa návrhom domáhal zmeny zápisu v zozname akcionárov odporcu, na základe ktorej by navrhovateľ bol zapísaný ako majiteľ akcií na meno nadobudnutých zmluvami o kúpe akcií, ktoré boli uzavreté v období od 11.05.2007 do 15.02.2008. Uvádzal, že je vlastníkom 626 ks akcií odporcu, z ktorých v počte 343 ks akcií je navrhovateľ aj zapísaný ako akcionár v zozname akcionárov odporcu a v počte 273 ks akcií odporca protiprávne odmieta vykonať zápis navrhovateľa ako vlastníka týchto akcií do zoznamu akcionárov. Uviedol, že predstavenstvo odporcu odmietlo udeliť súhlas na prevod akcií v rozpore so zákonom, preto platí v zmysle ustanovenia , že súhlas bol udelený, teda odporca má povinnosť vykonať zmenu v zozname jeho akcionárov tak, ako sa domáha navrhovateľ. Navrhovateľ mal sporné akcie nadobudnúť od predávajúcich akcionárov odporcu. Žiadal o súhlas na prevod akcií odporcu, ktorý mu súhlas neudelil s poukázaním na ustanovenie písmena a) v tom čase platných stanov odporcu, ktorý vychádzal pri neudelení súhlasu z nesplnenia ponukovej povinnosti zo strany akcionára spoločnosti. Navrhovateľ formuláciu ustanovenia písmena a) stanov odporcu posúdil ako neaplikovateľnú, neurčitú a z týchto dôvodov absolútne neplatnú. Odporca na zasadnutí predstavenstva dňa 30.08.2007 vyslovil nesúhlas s prevodom 302 ks akcií z dôvodu, že nebol dodržaný postup v zmysle stanov spoločnosti tým, že nebola splnená ponuka na odkúpenie akcií spoločnosťou. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd dospel k záveru, že ustanovenie stanov odporcu netrpí vadami, ktoré by mali za následok absolútnu neplatnosť daného ustanovenia, teda netrpí ani vadami vôle ani

vadami prejavu vôle. Jeho obsah je vyjadrený zrozumiteľne a je jasný. Na platnosť daného ustanovenia nemá vplyv jeho rozdielny výklad účastníkov konania týkajúci sa iba niektorých spojení ( do vnútra spoločnosti, akcionára spoločnosti). Ďalej súd dospel k záveru, že prevody akcií medzi navrhovateľom a inými akcionármi, ktoré boli uskutočnené bez získania súhlasu predstavenstva odporcu, sú neplatné. Vyššie uvedený rozsudok Okresného súdu Piešťany Krajský súd v Trnave rozsudkom zo dňa 2.októbra 2012 pod č. k. -1083 potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že zo stanov odporcu jednoznačne vyplýva, že prevoditeľnosť akcií na meno bola v zmysle obmedzená súhlasom spoločnosti, jej predstavenstvom. Ak stanovy podmienia prevoditeľnosť akcií na meno súhlasom spoločnosti, musia ustanoviť aj dôvody, pre ktoré môže spoločnosť odmietnuť udelenie súhlasu a lehotu, v ktorej je spoločnosť povinná rozhodnúť o žiadosti akcionára na udelenie súhlasu a oznámiť toto rozhodnutie akcionárovi. V danom prípade o žiadosti žalobcu o udelenie súhlasu s prevodom predmetných akcií odporca rozhodol negatívne a túto skutočnosť písomne navrhovateľovi a dotknutým akcionárom oznámil. Rozhodol tak v súlade so stanovami dodatočne dostatočne určitým spôsobom vymedzujúcimi dôvod, pre ktorý môže spoločnosť udelenie súhlasu odmietnuť a v stanovami upravenej lehote. Ak stanovy spoločnosti emitujúce akcie na meno ich prevoditeľnosť obmedzujú súhlasom spoločnosti, je takýto súhlas bezpochyby podmienkou platnosti ich prevodu. Krajský súd poukázal na to, že v prípadoch, ak je prejav vôle nie celkom určitý, je potrebné nedostatok odstrániť výkladom, resp. interpretačnými pravidlami. Voči predmetnému rozhodnutiu Krajského súdu podal navrhovateľ mimoriadny opravný prostriedok - dovolanie. Najvyšší súd uznesením zo dňa 18.júna 2013 pod č. k. dovolanie odmietol.

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. súd zistil, že v konaní vedenom pod uvedenou sp. zn. sa navrhovateľ domáhal určenia neplatnosti zmluvy o prevode listinných kmeňových akcií na meno bližšie špecifikovaných v návrhu vydanými Roľníckou a obchodnou spoločnosťou, a.s. uzatvorenými medzi Roľníckou obchodnou spoločnosťou, a.s. ako predávajúcim a D.. Q. V. ako kupujúcim a určenia, že majiteľom predmetných kmeňových akcií je Roľnícka a obchodná spoločnosť, a.s. Ďalej sa domáhal, aby súd uložil Roľníckej a obchodnej spoločnosti, a.s. povinnosť znížiť svoje základné imanie o sumu rovnajúcu sa menovitej hodnote listinných kmeňových akcií na meno bližšie špecifikovaných v návrhu vydanými Roľníckou a obchodnou spoločnosťou, a.s. Počas konania návrh zmenil tak, že pôvodne navrhnuté znenie petitu bolo rozšírené o ďalší výrok, podľa ktorého sa navrhovateľ domáhal určenia, že zmluvy o prevode listinných kmeňových akcií na meno vydaných Roľníckou a obchodnou spoločnosťou, a.s. uzatvorenými medzi D.. Q. V. ako prevodcom a D.. B. V. ako nadobúdateľom, na základe ktorých D.. B. V. tieto akcie od D.. Q. V. nadobudol, sú neplatné. Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 15.decembra 2009, č.k. -474, ktorým návrh zamietol. Predmetný rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 14.decembra 2010, č.k. -1141. Svoje rozhodnutie však založil na inom právnom posúdení ako súd prvého stupňa. Podľa názoru Krajského súdu v Trnave bolo potrebné návrh zamietnuť z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu navrhovateľa. Súd mal za to, že u navrhovateľa sa na jeho právnom postavení vo vzťahu k odporcom nič nezmenilo, v konaní nebola preukázaná ani existencia objektívnej právnej neistoty, na základe ktorej by bolo právne postavenie navrhovateľa ohrozené. Predmetnou žalobou sa právny status navrhovateľa, ktorý zostal vlastníkom stále rovnakého počtu akcií nič nezmení, na základe čoho odvolací súd dospel k záveru, že nie je splnená požiadavka preventívneho charakteru, ktorá sa v prípade rozhodovania a priznania naliehavého právneho záujmu predpokladá. Tvrdenie navrhovateľa, že za stavu, kým ostatné akcie boli vo vlastníctve viacerých drobných akcionárov, mohol rozhodovať a ovplyvňovať vedenie spoločnosti výraznejšou mierou, ale vykonaným prevodom sa jeho postavenie zmenilo, čím je u neho daný naliehavý právny záujem založený iba na hypotéze, podľa ktorej by nikdy nesmela nastať situácia, pri ktorej by došlo k prevodu akcií z ostatných drobných akcionárov na iného, kedy by iný akcionár Roľníckej a obchodnej spoločnosti, a.s. získal väčší počet akcií ako vlastní navrhovateľ, ktorý postup je v rozpore s právami akcionárov, a ktorým právo previesť akcie pri dodržaní zákonom a stanovami určených podmienok nemožno upierať. Pokiaľ ide o tú časť návrhu, ktorou sa domáhal navrhovateľ určiť, že prevody listinných akcií uskutočnené rubopismi sú neplatné, odvolací súd v odôvodnení uviedol, že v tomto prípade sa nejedná o určovaciu žalobu, ale o žalobu inú, ktorá však nespĺňa predpoklady žaloby podľa písmena c) , pretože sa netýka existencie alebo neexistencie práva alebo právneho vzťahu, ale ňou navrhovateľ žiada určiť existenciu právnej skutočnosti, ktorá má povahu nanajvýš predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu existencie právneho vzťahu a v takomto prípade je nadbytočné zaoberať sa

vecnou stránkou navrhovateľom uplatneného nároku, keď prevody listinných kmeňových akcií vykonané rubopismi deklarujú iba istú právnu skutočnosť, ale nezakladajú právny vzťah. Odvolací súd nevyhovel ani v časti návrhu o zníženie základného imania odporcu z dôvodu, že požadované uloženie povinnosti je právnym následkom, ktorý vyplýva priamo zo zákona, ktorému ale musí predchádzať vykonanie právneho úkonu, ktorý je v rozpore s a , ktorú skutočnosť práve z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu u navrhovateľa nebolo dôvodom skúmať. Voči predmetnému rozhodnutiu Krajského súdu v Trnave podal navrhovateľ dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd rozsudkom zo dňa 22.marca 2012 pod č. k. -1274, ktorým dovolanie žalobcu zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ v danom konaní nepreukázal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti prevodu akcií. Pri posudzovaní danosti naliehavého právneho záujmu je významné, či výrok rozhodnutia bude mať za následok zmenu práva a povinnosti alebo postavenie navrhovateľa v hmotnoprávnych vzťahoch, a to za stavu, že v danom čase nemôže uplatňovať svoje práva návrhom podľa písmena b) . Pokiaľ výrok rozhodnutia priamo či nepriamo žiadnym spôsobom neovplyvní postavenie navrhovateľa, nemôže byť v takomto prípade naliehavý právny záujem daný. Právne postavenie navrhovateľa vo vzťahu k odporcovi Roľnícka a obchodná spoločnosť, a.s. a následne k ostatným odporcom by sa vyhovením návrhu v danom prípade žiadnym spôsobom nezmenilo. Za irelevantné považoval súd tvrdenie navrhovateľa, že pred prevodmi akcií bol navrhovateľ najväčším akcionárom Roľníckej a obchodnej spoločnosti, a.s. a odporcovia D.. Q. V. a D.. B. V. neboli nikdy predtým akcionármi Roľníckej a obchodnej spoločnosti, a.s., prevodmi nadobudli viac ako 50 % podiel na základnom imaní Roľníckej a obchodnej spoločnosti, a.s., čím sa navrhovateľ stal minoritným akcionárom Roľníckej a obchodnej spoločnosti, a.s. Tým by podľa navrhovateľa nikdy nemohla nastať situácia, že by vlastníctvo akcií prešlo na inú osobu ako navrhovateľa vo väčšom podiele ako vlastní navrhovateľ. Najvyšší súd tu poukázal na správny záver odvolacieho súdu, že takýto postup by bol v rozpore s právami akcionárov previesť za zákonom a stanovami dodržaných podmienok svoje akcie na inú osobu akou je navrhovateľ. Pokiaľ ide o ustanovenie stanov odporcu, tu Najvyšší súd uviedol, že spornosť uvedeného ustanovenia nie je dôvodom, ktorý by zakladal existenciu naliehavého právneho záujmu. Skôr je to otázka posúdenia veci, ktorá by bola skúmaná v rámci konania v merite veci, ak by bol naliehavý právny záujem daný. Za irelevantné považoval aj tvrdenie navrhovateľa, že pred prevodmi akcií mal navrhovateľ postavenie najväčšieho akcionára a tomu zodpovedalo tiež zastúpenie navrhovateľa v dozornej rade Roľníckej a obchodnej spoločnosti, a.s. a mohla nepriamo ovplyvňovať obchodné vedenie aj konanie Roľníckej a obchodnej spoločnosti, a.s. Najvyšší súd uviedol, že naliehavý právny záujem nemôže byť daný tým, že navrhovateľ nemá zástupcu v dozornej rade, poprípade v predstavenstve Roľníckej a obchodnej spoločnosti, a.s. Navrhovateľ na valnom zhromaždení môže hlasovať stále rovnakým 13,56 % podielom na základnom imaní spoločnosti (343 ks akcií), ktoré mal aj pred dotknutými prevodmi akcií. Nie je vylúčené, že menšinoví akcionári Roľníckej a obchodnej spoločnosti, a.s. pred prevodmi akcií by spoločným postupom presadili svojho kandidáta do dozornej rady spoločnosti. Tým, že bol odvolaný zástupca navrhovateľa v dozornej rade, došlo nepochybne k zmene postavenia navrhovateľa, ale nie v postavení navrhovateľa ako akcionára, ale v postavení navrhovateľa ako osoby, ktorá mala nepriamy vplyv na vedenie spoločnosti. Samotné vlastníctvo akcií nezakladá právny nárok akcionára na zastúpenie v riadiacich alebo kontrolných orgánoch akciovej spoločnosti, keďže tieto orgány sa volia v zmysle stanov akciovej spoločnosti za dodržanie podmienok uvedených v zákone.

Podľa § 131 odsek 1 a 2 Obchodné zákonníka, každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty, vyrovnávací správca alebo člen dozornej rady môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami. Rovnaké právo má aj bývalý spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie valného zhromaždenia týka. Toto právo však zanikne, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť. Súd môže na návrh spoločníka určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, len ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha.

Podľa , o vyhlásení rozhodnutia valného zhromaždenia za neplatné platia obdobne ustanovenia . Akcionár, ktorý sa zúčastnil valného zhromaždenia, sa môže domáhať práva podľa iba ak podal protest do zápisnice z valného zhromaždenia.

Ustanovenie § 131 Obchodné zákonníka dáva možnosť určitým subjektom napadnúť rozhodnutia valného zhromaždenia pre ich rozpor zo zákonnom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami. Tento rozpor sa môže týkať jednak formálnych nedostatkov v postupe a spôsobe zvolávania valného zhromaždenia, jednak obsahových rozporov uznesenia so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami. Zákonom určené subjekty, v danom prípade akcionár, sa môžu úspešne domáhať neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia za obmedzujúcej podmienky, a to takej, že porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť ich práva. Zo samotného ustanovenia vyplýva, že postačuje potenciálna možnosť protiprávneho obmedzenia práva spoločníka, nevyžaduje sa reálne obmedzenie jeho práva. To znamená, že s účinnosťou od 01.01.2002 už nie je možné napadnúť v zásade akékoľvek uznesenie valného zhromaždenia, ktoré by bolo v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami, ale len také uznesenie, ktoré by zároveň obmedzovalo iniciátora súdneho sporu v jeho právach. Z uvedeného dôvodu súd sa zameral na skutočnosť, či napadnutými uzneseniami prijatými na mimoriadnom valnom zhromaždení odporcu došlo k obmedzeniu práva navrhovateľa ako akcionára odporcu.

: boli zvolené osoby poverené sčítaním hlasov. : bol zvolený predseda MVZ. : bol zvolený zapisovateľ MVZ. : boli zvolení overovatelia MVZ. Sám navrhovateľ napriek výzve súdu nekonkretizoval, v čom by malo spočívať obmedzenie práva navrhovateľa prijatím uvedených uznesení. Poukazoval len na rozpor so zákonom pri prevode akcií rubopisom, ktorým mal odporca previesť akcie na D.. Q. V., ktorý následne väčšinu z nich previedol na D.. B. V., ktorí v súčasnosti vlastnia väčšinu akcií odporcu. Navrhovateľ žiadal, aby sa súd zaoberal platnosťou resp. neplatnosťou uvedeného prevodu akcií od odporcu na D.. Q. V.. Tu je však potrebné uviesť, že uvedeným prevodom akcií sa už raz zaoberal súd v konaní vedenom pod sp. zn. . V tomto konaní súd vec posúdil cez prizmu naliehavého právneho záujmu a samotným meritom veci sa nezaoberal z dôvodu, že navrhovateľ nemá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti prevodu akcií, nakoľko aj v prípade vyhovenia návrhu a určenia, že prevod akcií od odporcu na D.. Q. V., je neplatný, by sa nijako nezmenilo postavenie navrhovateľa, ktorý by aj v prípade takéhoto určenia bol vlastníkom rovnakého počtu akcií odporcu. Uzneseniami č. 01/2011, 03/2011, 04/2011, 06/2011 boli ad hoc zvolené osoby poverené výkonom určitých oprávnení potrebnými pre zabezpečenie priebehu MVZ. Týmito uzneseniami nedošlo k obmedzeniu práv navrhovateľa, preto súd návrh v tejto časti ako nedôvodný zamietol.

:

Uvedeným uznesením boli doterajšie stanovy odporcu nahradené novoprijatými stanovami. Navrhovateľ v návrhu poukazoval na ustanovenie § 6 bod 3, § 6 bod 4 posledná veta, § 6 bod 5, § 6 bod 6, § 6 bod 11 tretia a posledná veta.

K § 6 bod 3 stanov:

Uvedené ustanovenie sa týka prevodu akcií. Podľa pôvodných stanov bol prevod akcií možný len „dovnútra spoločnosti“ a bolo možné akciu previesť len so súhlasom predstavenstva. Výkladom pojmu „dovnútra spoločnosti“ sa zaoberali súdy v konaní vednom na tunajšom súde pod sp. zn. , ktoré berúc do úvahy jazykové vyjadrenie, prejav vôle konajúceho ako aj doterajšiu prax dospeli k záveru, že slovné spojenie „dovnútra spoločnosti“ v súvislosti s prevodom akcií je potrebné vykladať na spoločnosť a následne zamestnancov odporcu a nie akcionára (pozri rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 02.10.2012, sp. zn. , strana 8 odôvodnenia). Podľa § 6 ods. 3 súčasných stanov, akcionár zamýšľajúci previesť akcie na inú osobu je povinný ponúknuť tieto akcie v prvom rade spoločnosti. Ak zamestnanci v hlavnom pracovnom pomere prejavia o kúpu akcií záujem, spoločnosť ponúknuté akcie odkúpi a následne prevedie na príslušných zamestnancov za rovnakú cenu, za akú akcie nadobudla. Porovnaním obsahu a významu ustanovenia § 6 ods. 3 stanov pôvodných a stanov súčasných je zrejmé, že súčasné stanovy len presnejšie vyjadrujú proces, ktorý nastane po tom, čo sa niektorý z akcionárov

rozhodne previesť svoje akcie, pričom princíp zostáva nezmenený. Predkupné právo zamestnancov spoločnosti zostáva zachované, pričom naviac, ak zamestnanci nemajú záujem o odkúpenie akcie, akcia je ponúknutá ostatným akcionárom ((predkupné právo ostatných akcionárov), § 6 bod 4 súčasných stanov). Z uvedeného vyplýva, že zatiaľ čo podľa pôvodných stanov odporca odkúpené akcie mohol previesť len na zamestnancov spoločnosti (boli prevoditeľné len „dovnútra spoločnosti“), v súčasnosti ich môže v prípade nevyužitia predkupného práva zo strany zamestnancov, previesť na ostatných akcionárov, teda aj na navrhovateľa. Podľa súčasných stanov navrhovateľ môže nadobudnúť akcie aj prevodom od iných akcionárov, čo za účinnosti pôvodných stanov nebolo možné. Možno teda uzavrieť, že prijatím novej úpravy obsiahnutej v § 6 bod 3 súčasných stanov došlo k rozšíreniu práv navrhovateľa ako akcionára.

K § 6 ods. 4 veta posledná stanov: Odporca si vyhradil právo dohľadu nad realizáciou predkupného práva. Podľa tohto práva, ak akcionár mieni predať akcie, tieto predá spoločnosti, ktorá ich následne prevedie akcionárovi, ktorému ich zamýšľal previesť predávajúci akcionár za rovnakú cenu, za akú akcie nadobudla spoločnosť. Navrhovateľ považuje túto kompetenciu spoločnosti za nezmyslenú a nezrozumiteľnú, navyše ponechanú na jej ľubovôli, kedy ju využije a kedy nie. V danom prípade nie je úlohou súdu posudzovať efektivitu tohto oprávnenia, ale len posúdiť, či v dôsledku tejto novej kompetencie spoločnosti došlo alebo mohlo dôjsť k obmedzeniu práva navrhovateľa. Vzhľadom k tomu, že odporca po odkúpení akcie túto musí následne previesť na akcionára s predkupným právom za rovnakú cenu, za akú akciu spoločnosť nadobudla, súd nevzhliadol žiadne skutočnosti, resp. práva, ktoré by mohli byť v dôsledku využitia uvedeného nového oprávnenia spoločnosti obmedzené. To, že navrhovateľ považuje dané oprávnenie spoločnosti za nezmyselné, ešte neznamená, že je spôsobilé poškodiť resp. obmedziť navrhovateľa na jeho právach.

K § 6 bod 5 a 6 stanov:

Uvedené ustanovenia sa týkajú podmienky platnosti prevodu akcií, ktorou je schválenie prevodu zo strany predstavenstva a dôvodov pre odmietnutie súhlasu s prevodom zo stany predstavenstva. Porovnaním znenia pôvodných stanov (§ 6 bod 3 písm. a) až c), bod 4) a súčasného znenia stanov (§ 6 bod 5 a 6) možno konštatovať, že novou úpravou nedošlo k obmedzeniu práva navrhovateľa. Ostatne navrhovateľ svoju argumentáciu znova len založil na nejednoznačnosti a neurčitosti znenia súčasných stanov či ľubovôle odporcu pri udeľovaní súhlasu s prevodom akcií, avšak opätovne neponúkol pre rozhodovanie relevantnú argumentáciu, teda neuviedol konkrétne skutočnosti, ktoré by mohli indikovať hoc i len potenciálne obmedzenie práva navrhovateľa v dôsledku prijatého ustanovenia stanov (za súčasného porovnania práv navrhovateľa za účinnosti pôvodných stanov).

K § 6 bod 11 veta tretia a posledná stanov: Uvedené ustanovenie sa vzťahuje na nadobúdanie vlastných akcií spoločnosťou. Cenu akcií a podmienky prevodu akcií určí predstavenstvo. V danom prípade navrhovateľ rovnako ako pri § 6 bod 5 a 6 neuviedol v čom by mohlo spočívať obmedzenie práva navrhovateľa ako akcionára. Predmetné ustanovenie je navyše totožné s ustanovením § 6 bod 5 tretia veta a § 6 bod 6 posledná veta pôvodných stanov. Z uvedeného vyplýva, že práva navrhovateľa prijatím nového predmetným ustanovením nemohli byť ani teoreticky obmedzené.

Vzhľadom k tomu, že nebol naplnený základný predpoklad pre určenie predmetných uznesení za neplatné spočívajúci v (potenciálnom) obmedzení práva navrhovateľa prijatými uzneseniami, súd návrh ako nedôvodný zamietol.

V závere súd považuje za potrebné uviesť, že riešenie predbežnej otázky, či prevod akcií od odporcu na D.. Q. V. a následne na D.. B. V. je platný, a následné posúdenie, či MVZ bolo zvolané a na ňom prijaté uznesenia, boli prijaté v súlade so zákonom a ich obsah je v súlade so zákonom, by malo význam len v prípade, ak by prijatými uzneseniami mohlo dôjsť k obmedzeniu práv navrhovateľa. Inak povedané, nedovoľuje určiť uznesenie valného zhromaždenia za neplatné, ak predmetnými uzneseniami nedošlo k obmedzeniu práv navrhovateľa, preto by bolo nadbytočné zaoberať sa možnými formálnymi nedostatkami postupu zvolania MZV a hlasovania na MZV (otázkou vlastníctva akcií zúčastnených akcionárov), či obsahovým rozporom uznesení so zákonom alebo stanovami.

Podľa , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa , súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.

Súd priznal odporcovi ako plne úspešnému účastníkovi náhradu jeho trov, o ktorej výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia. Lehota na podanie odvolania je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon súde (odvolanie možno urobiť ústne do zápisnice na ktoromkoľvek súde alebo doručiť do podateľne Okresného súdu Piešťany) alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť Okresnému súdu Piešťany. Právo podať odvolanie nemajú účastníci, ktorí sa ho vzdali.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , t.z.: 1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, 2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, 3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, 4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, 5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, 6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, 7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, 8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.