Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SK-2T/97/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník, samosudcom Mgr. Ivom Maruščákom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19. marca 2014 vo Svidníku v trestnej veci takto

rozhodol:

obžalovaný:

R. F. A. K. V., W.. XX.XX.XXXX vo Svidníku, trvalé bydlisko N. XX, I.. L., nezamestnaný, zastúpený obhajcom R.. H. L.,

sa podľa o s l o b o d z u j e spod obžaloby Okresného prokurátora vo Svidníku zo dňa 22.07.2013, č.k. -14, ktorá mu kládla za vinu skutok, ktorého sa mal dopustiť tak,

že ako manžel konateľky spoločnosti s ručením obmedzeným O. M., L..C..I.., J., K.. A. F. a disponent s účtom tejto spoločnosti vo Všeobecnej úverovej banke, a.s., Bratislava, pobočka Svidník, so zámerom od spoločnosti J. H. M. L., L..C..I.., F., neoprávnene získať pre spoločnosť s ručením obmedzený O. M. J. kredit limity na odoberanie tovaru na faktúru, vyhotovil „Záručnú listinu zo dňa 12.10.2010“ označenú obchodným menom akciovej spoločnosti Všeobecnej úverovej banke, a.s., Bratislava, obsahom ktorej bolo prevzatie záruky a záväzku tejto banky za zaplatenie prípadných záväzkov spoločnosti s ručením obmedzených O. M., L..C..I.., J., ako odberateľa tovaru, voči spoločnosti s ručením obmedzeným J. H. M. L. L..C..I.., F., ako dodávateľovi tovaru, až do výšky 800 000 eur, ktorú následne 15.10.2010 elektronickou poštou z e-mailovej adresy K..L. zaslal dodávateľovi tovaru, pričom táto záručná listina opatrená pečiatkou pobočky akciovej spoločnosti VÚB vo Svidníku, nebola touto pobočkou ani inou organizačnou zložkou uvedenej banky vyhotovená,

a t e d a m a l

na dosiahnutie hospodárskeho prospechu neoprávnene použiť označenie zhodné s obchodným menom právnickej osoby,

č í m m a l s p á c h a l

prečin porušovania práv k ochrannej známke, označeniu pôvodu výrobku a obchodnému menu podľa § 281 ods. 2 písm. b/ Tr. zák.,

lebo skutok nie je trestným činom.

odôvodnenie:

Dňa 29.07.2013 podal prokurátor Okresnej prokuratúry vo Svidníku obžalobu na R. F. pre prečin porušovania práv k ochrannej známke, označeniu pôvodu výrobku a obchodnému menu podľa § 281 ods. 2 písm. b/ Tr. zák.

Na hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov C. U.V., K.. N. Q., Y. T., K.. E. Y., K.. T. V., čítaním svedeckej výpovede svedka-poškodeného Y.. N. V., čítaním listinných dôkazov a to záručnej listiny, záznamu zo stretnutia v banke zo dňa 16.03.2012, fotokópie mailovej komunikácie medzi obžalovaným a obchodným zástupcom T.. V. zo dňa 15.10.2010, v rámci ktorej preposlal v prílohe aj sken kópiu oboch strán záručnej listiny, výpisov z registrov Úradu priemyselného vlastníctva a Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu, fotokópie Evidencie pečiatok pridelených zamestnancovi VUB, a.s, na meno C. U. a jej originálneho podpisu, fotokópie zmluvy o kontokorentnom úvere medzi O. M., L..C..I.., J. a Všeobecnou úverovou bankou, a.s., Bratislava, pričom bol zistený nasledovný skutkový stav.

Obžalovaný uviedol, že celá iniciatíva vyšla od spoločnosti J. H. M. L. F. a teda na poskytnutie tejto záručnej listiny. Preto sa obrátil na pobočku VÚB Svidníku, kde v tom čase ich spoločnosť mala podnikateľský bankový účet. Vysvetlil, čo potrebuje, pre akú spoločnosť, následne obdŕžal samotnú listinu. Je pravdou, že vtedy tam bolo viac zamestnancov, ale najčastejšie komunikoval L. T.. U., ale čo sa týka konkrétne tejto záručnej listiny, komunikoval len s T.. U.. Potom, čo listinu prevzal od T.. U. túto v ten istý deň, zaslal mailom reprezentantovi spoločnosti, s ktorým komunikoval. Výšku sumy nastavila pracovníčka banky, on ju nežiadal o konkrétnu výšku. Čoho dôkazom je fotokópia mailovej komunikácie, v rámci ktorej preposlal obchodnému zástupcovi tejto spoločnosti v prílohe aj sken kópiu oboch strán záručnej listiny. Tento mail je zo dňa 15.10.2010 v čase okolo 14.15 hod. V rozsahu pár dní bol kontaktovaný touto spoločnosťou, kde sa pýtali, odkiaľ obdŕžal túto listinu a od koho. On im odpovedal, že od zamestnankyne banky T.. U.. Potom, čo zistil, že podľa nich je problém s touto listinou a že táto nebude akceptovaná, tak sa opätovne vrátil do pobočky VÚB za p. U., tá mu odkázala, že bude kontaktovaný nadriadenou pobočkou a to VÚB Bardejov, tak sa aj stalo. Následne ho kontaktovala T.. T. z pobočky VUB v Bardejove, tejto opäť oznámil čo potrebuje, od koho a pre koho. Pobočka VÚB Bardejov prostredníctvom jej zamestnankyne T.. T. mu taktiež bola ochotná poskytnúť tú záručnú listinu, avšak vzhľadom na to, že zistila akým spôsobom prebieha obchodný vzťah medzi jeho spoločnosťou a spoločnosťou J. a teda ide o tzv. platby vopred, pri ktorých po dodaní samotného tovaru dochádza k 2 % skonto bonusu, tak im navrhla, že pre nich bude výhodnejší kontokorentný úver, teda klasická kreditka, suma bola pohyblivá, ale hranica bola 250 000 eur. Zopakoval, že v pobočke vo Svidníku konkrétne požiadal o takú formu ručenia, len na návrh spoločnosti J. a túto záručnú listinu prevzal od pani U.. Potom, čo mu bolo oznámené spoločnosťou J., že je problém s tou listinou, tak to oznámil T.. U.. Ďalej vysvetlil, že ich spoločnosti takáto forma obchodovania na predfaktúru vyhovovala a nepotrebovali to nejako meniť, čiže jednoducho povedané, oni ich do toho tlačili. Pre nich táto banková záruka nebola výhodná, nakoľko takáto forma záruky im nevyhovovala pri ich spôsobe podnikania, preto následne bol zvolený ten kontokorent. Je logické, že nič také nepotrebovali, teda tú záručnú listinu, tento obchodný vzťah bol nevýhodný, avšak súhlasili s týmto kontokorentným úverom, pretože tento bol jednoducho povedané všeobecne koncipovaný, mohli tieto peňažné prostriedky pri výhodných úrokoch ponúknutých zo strany VÚB použiť nielen v rámci obchodovania so spoločnosťou J., ale v rámci všetkých obchodných aktivít. Nevedel si preto vysvetliť, z akého dôvodu od nich spoločnosť J. žiadala tú záručnú listinu. Okrem spoločnosti J. obchodovali na trhu aj s inými spoločnosťami. Nikdy predtým takúto listinu, teda bankovú záruku nevidel. Práve v roku 2010 bolo z obchodovaný obrat v objeme troch a štyroch miliónov eur, je len logické, že objednávania na riadne faktúry, bez bonus systému v takom malom objeme bolo pre nich nezaujímavé. V súvislosti so záručnou listinou malo ísť len o pár pneumatík na deň, celkovo možno päť až desať kusov na deň v čase, keď je špička sezóny, a všetci zákazníci pred zimou chcú prezúvať, lenže spolu to mohlo byť tak cca 50 kusov na tie dva až tri dni. V tomto obchode bolo rozhodujúce, aby objednaný objem pneumatík, bol skutočne z obchodovaný, až vtedy vznikol nárok na skonto bonus.

Z výpovede zástupcu poškodenej strany spoločnosti VUB banka, a.s., Bratislava Mgr. N. V. vyplýva, že k samotnému skutku kladenému za vinu obžalovanému, okrem skutočností obsiahnutých v trestnom

oznámení, nevedel nič podstatné uviesť. Konaním obžalovaného nevznikla ich spoločnosti žiadna škoda, pričom k hypotetickej otázke, aká škoda by teda mohla vzniknúť ich spoločnosti, ak by táto listina bola považovaná za pravú, odmietol špekulovať. Voči klientovi neboli v súvislosti s touto listinou vyvodené žiadne dôsledky, pričom trestné oznámenie podávali až v polovici roka 2012 preto, lebo jednak o tejto skutočnosti boli upozornený advokátskou kanceláriou U. Y. &. T., L..C..I.., zastupujúcou spoločnosť J. H. M. L., L..C..I.. až v mailovej komunikácii zo dňa 14.10.2011 a jednak až po overení si skutočností prezentovaných v oznámení.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá svedkyňa C. U., ktorá v podstate zotrvala na svojej výpovedi z prípravného konania pričom uviedla, že o probléme s nejakou záručnou listinou a pečiatkou registrovanou na jej meno sa dozvedela až po predvolaní na políciu, pričom počas jej pôsobenia v peňažnom ústave s ňou tento problém nikto neriešil. Sama na vlastnú žiadosť z banky odišla ešte ku koncu marca roku 2011. Obžalovaného pozná z bývalého zamestnania v banke, pobočka VÚB Svidník, kde pracovala ako poradca senior, kde komunikovala s podnikateľmi, ktorí mali účet v banke. Vybavovala napr. platobné príkazy, ktoré boli realizované z účtu spoločnosti obžalovaného a teda bežný platobný styk. Inak s obžalovaným v inom kontakte nebola. Ďalej pripustila, že počas pracovného dňa boli pečiatky, teda aj tá ktorá sa nachádza na spornej listine, voľne položené na pracovnom stole a to aj v čase, keď sa priamo komunikovalo s klientmi, pričom počas toho bola nútená pracovný priestor, keď bolo potrebné použiť fax, či kopírku, opustiť, za stálej prítomnosti klienta. Nebola pri tom, keď žiadal o kontokorentný úver, či iný úver a už vôbec nie, aby od nej žiadal nejakú formu záruky pre nejakú spoločnosť s ktorou obchodovali. Žiadnu záručnú listinu, či bankovú záruku ona nevyhotovovala počas pôsobenia v banke, ani nemala vedomosť o tom, že takáto forma záruky existuje. Pracovala pre pobočku, ktorá má zaradenie ako retailová pobočka, oni ani neboli oprávnený na poskytovanie takýchto služieb. Preto aj konkrétne obžalovaný, ktorý reprezentoval túto spoločnosť bol následne odkázaný na pobočku v Bardejove, keďže jeho ročný obrat presiahol hranicu 1 000 000 eur, kde starostlivosť klienta už prevzala táto pobočka. Podpis na spornej listine určite nie je jej, pričom pripustila, že pečiatka, s ktorou je opatrená táto listina je pečiatka, ktorá jej bola pridelená počas pracovného pomeru v banke. Nikdy túto spornú listinu nevidela.

Svedkyňa K.. N. Q. uviedla, že v tom čase F. C. T. U. Banky vo Svidníku a o vzniknutom probléme v súvislosti so spornou záručnou listinou sa dozvedela po prvýkrát až po kontaktovaní kolegyňou p. T. z Bardejovskej pobočky asi v polovici roka 2012, preto túto vec nemohla konzultovať L. T.. U., ktorá ukončila pracovný pomer v ich peňažnom ústave ešte ku koncu marca roku 2011. Na podnet v súvislosti s predloženou záručnou listinou bolo zistené, že pečiatka použitá na listine podľa registračného čísla bola v tom čase pridelená T.. U.. Predmetnú listinu videla prvýkrát v živote, ďalej absolútne nereálna bola suma uvedená na tejto listine, no a taktiež podpisy nepatrili ich zamestnancom. Vysvetlila, že ich pobočka je len retailovou pobočkou, ktorá ani nemá v kompetencii, takéto záruky poskytovať, na to sú kompetentný pracovníci firemného obchodného centra, ktoré je pre tunajší región najbližšie v Bardejove. Ďalej potvrdila, že v systéme L. bola zaznamenaná žiadosť manželov F. o kontokorentný úver, avšak nespĺňali podmienky, bolo to k dátumu 22.09.2010. T. U. odchádzala z ich ústavu na vlastnú žiadosť, mala inú predstavu o platovom ohodnotení a chcela sama skúsiť niečo nové, jej odchod nemal nič spoločné s touto listinou. Ona sama o tejto listine s obžalovaným nekomunikovala. Taktiež nevedela s istotou potvrdiť, či kamerový systém v priestoroch pobočky snímal celý priestor teda aj priestor pracoviska p. U.. Ďalej potvrdila, že podľa ich internej úpravy bolo povinnosťou zamestnancov nakladať s pridelenými pečiatkami tak, aby neboli nikomu dostupné.

Bola vypočutá aj svedkyňa Y. T., ktorá v tom čase pracovala na pobočke VUB Banky v Bardejove v pozícii manažér firemných vzťahov, pričom pracovala s klientmi, podnikateľskými subjektmi, ktorých ročné tržby presiahli 1 000 000 eur. So spoločnosťou O., L..C..I.. J. prišla prvýkrát do kontaktu vo februári v roku 2011. Bola jej odporúčaná z ich pobočky vo Svidníku, prostredníctvom zamestnankyne pobočky pani U., vzhľadom na vysoký obrat, ktorý podľa interných pravidiel ich peňažného ústavu už neboli oprávnený vybavovať, nakoľko mali záujem o úver. Klienti po porade s ňou predložili doklady potrebné k úveru, tento úver bol schválený a vlastne od vtedy už s nimi spolupracovala ona. V podstate bola oslovená manželmi F., avšak čo sa týka tých ekonomických vecí, podkladov spoločnosti, komunikovala výlučne s p. F.. Mali konkrétne požiadavku na kontokorentný úver. Následne ten vzťah medzi nimi prebiehal riadne, oni si plnili svoje povinnosti, ktoré mali zo zmluvy, ako aj ich peňažný ústav. Dalo by sa povedať, že tie vzťahy boli až nadštandardné, nakoľko pri plnení si povinnosti zo strany klienta nebol nikdy problém. Vysvetlila, že systém L., je vlastne komplexný systém informácií o klientovi, kde sa evidujú všetky informácie typu,

kedy sa stal klientom, aký je obrat na účte, kedy a o čo žiadal, teda o aký produkt ich peňažný ústav. Ďalej v danom prípade, keďže v uvedenom systéme bola zaevidovaná žiadosť manželov F. okontokorentný úver ešte zo dňa 22.09.2010, podľa nej jej to z pobočky zo Svidníka neoznamovali, keďže platí interné pravidlo, že o kontokorentný úver, ale aj o záručnú listinu môže požiadať klient až po uplynutí jedného celého zdaňovacieho obdobia, tak aby mohli posúdiť jeho solventnosť. Preto aj keď klient v danom prípade už spĺňal podmienku výšky tržieb, či obratov na účte, ďaleko nad 1 000 000 eur, podľa ich interný smerníc mu nemohli poskytnúť úver pre tento podnikateľský subjekt ani 15 000 eur resp. ani euro. Taktiež pripustila, že najsamprv sa bavili o bankovej záruke a následne ona im navrhla kontokorentný úver, vzhľadom na spomínané skonto bonusy. Prvýkrát sa stretla s informáciou o nejakej listine vo forme bankovej záruky spájanej s T.. F., resp. spoločnosťou O., niekedy na konci roka 2011. Boli na to upozornení vlastne ústredím ich peňažného ústavu a to prostredníctvom riaditeľa pobočky. Z tohto dôvodu bolo iniciované stretnutie, kde boli v zastúpení ona, ich C. K.. U. a ich právnik Y.. F. a samozrejmé T.. F.. To stretnutie sa konalo dňa 16.03.2012. Z neho bola riadne spísaná zápisnica, kde podstatné skutočnosti sú uvedené v tejto zápisnici. Vzhľadom na to, že táto údajná listina mala byť vyhotovená na pobočke vo Svidníku, tak celé interné šetrenie tejto skutočnosti bolo delegované na pobočku vo Svidníku a viac sa už s tým nezaoberali. Samotný kontokorentný úver, ktorý končil k marcu 2012 z morálneho hľadiska neobnovili, pokiaľ sa táto skutočnosť nevysvetlí, ale klient má u nich účet aj naďalej.

Svedok K.. T. V. uviedol, že v rámci pracovného zaradenia ako obchodný manažér pre spoločnosť J. H. M.. L..C..I.. sa dostal do kontaktu so spoločnosťou O. M., ktorej v určitom období rýchlo rástol odber produktov a preto ju dostal do svojho portfólia. Obchod spočíval v tom, že produkty sa objednávajú na predobjednávky, intenzívna komunikácia je pre leto, január, február, potom zase v lete pre zimnú sezónu, čiže klient sa musí predzásobiť objednávkami podľa svojich požiadaviek a to sa rieši formou predfaktúr. Takto bolo aj v prípade tohto klienta. V danom prípade, systém predfaktúr je vlastne ten najlepší spôsob obchodu a každý klient v podstatne nemusí spĺňať nič, keďže predfaktúra je uhradená a oni už len v objednanom rozsahu dodajú produkt. Následne pri obchodnom styku vzniká aj ďalšia forma obchodovania, forma kredit limitov, kde vlastne kreditné oddelenie sleduje zákazníka, rozsah objednávok a platobnú disciplínu a vyžiada si konkrétne údaje o klientovi za nejaké konkrétne zdaňovacie obdobie tak, aby bolo možno posúdiť solventnosť klienta a podľa toho nastaviť výšku kreditu v rámci ktorého je vlastne určená hranica pre konkrétnu sumu, v rámci fakturácie. Tento kredit limit sa vzťahuje vlastne na sezónu, teda napr. na pol roka, na letnú sezónu. Konkrétne k tejto spoločnosti O. M. uviedol, že išlo o vysoko korektného, disciplinovaného zákazníka, jednoducho povedané, na čom sa dohodli to platilo. Vzhľadom na to, že táto spoločnosť rástla, teda jej objemy, sami preto v rámci komunikácie navrhli tomuto klientovi, aby aj on využil možnosť nastavenia kredit limitov, keďže pri tomto obchode je veľmi dôležité, keďže je sezónnym obchodom, dostupnosť a flexibilita objednaného produktu a teda, keď príde napr. zimná sezóna a v priebehu pár dní chcú všetci zákazníci naraz prezúvať, tak ak chce obchodník byť dostatočne zásobený, tak musí mať k dispozícií určitý objem produktu dopredu k dispozícií, čo samozrejmé nie je možné pol roka dopredu predpokladať, v akom presnom objeme, preto tento kredit limit umožní klientovi zobrať ním zvolený objem produktov aj pre daný deň, či konkrétne dva, či tri dní, teda pneumatiky doobjednať a na to vlastne slúži ten systém kredit limitov a preto bol aj ponúknutý tomuto klientovi. Samozrejme, že výška kredit limitu je potom závislá od solventnosti klienta. Samozrejmé nie len oni určujú výšku kreditu, ale po vzájomnej komunikácií s klientom, to znamená, že on sám si riadne určuje, v akom rozsahu by chcel, aby to bolo a oni po posúdení solventnosti s ním potom nastavia konkrétnu hranicu. Ako on už potom s tým limitom naloží, je jeho vec. Bolo to vždy subjektívne, oni len navrhli alternatívy a sám klient sa rozhodol, akú formu využije, čo je pre neho vhodné. Išlo o určitú formu zábezpeky, napr. formou bianko zmenky, bankovej záruky, či mohol ručiť majetkom, resp. aj tretia osoba. V danom prípade si klient zvolil formu zábezpeky a len formou mailu mu bola zaslaná nejaká banková zábezpeka, malo to viac strán, hneď to odstúpil oddeleniu kredit limitu, resp. ekonomické oddelenie, už ich úlohou bolo posúdiť solventnosť klienta pre stanovenie kreditu. Bol tam nejaký problém s tou bankovou zábezpekou. On to neriešil, nebol to jeho problém, oni ďalej spolupracovali. Ďalej uviedol, že ak by s tým problém nebol, v sume uvedenej na záručnej listine, by ručil výšku kreditu, táto banková záruka by vlastne ešte platila aj pre zimnú sezónu 2010 a umožnila by klientovi v takomto rozsahu ako keby ručiť dopredu za možný objednaný objem produktu. Ak by banková záruka platila a ak by problém s klientom nebol, tak by vlastne mohla platiť dlhodobo. Po neakceptovaní záručnej listiny, obchod aj naďalej prebiehal, neboli žiadne problémy, práve naopak, jeho požiadavky na objem tovaru rástli a s klientom pokiaľ viem nebol žiadny problém. Skôr vzhľadom na ten systém v ich spoločnosti mohol byť on nespokojný, keďže sme

mu neboli schopný vždy splniť jeho požiadavky. Ďalej vysvetlil, že na spomínaný kredit systém bolo možné objednávať len malé množstvo pneumatík, konkrétne vo vzťahu k objemu obchodu tohto klienta, ktorý objednával ročne z obratom cez 3 500 000 eur aj 60 000 kusov pneumatík a viac. Kredit limit na faktúru sa vlastne mohol týkať len malého objemu pneumatík pre konkrétnu dennú doobjednávku, ten kredit sa mohol teda pohybovať vzhľadom na objem objednávok celkovo tak v sume cca medzi 10 až 15 tisíc eur. (pozn. súdu cca 250 kusov pri sume cca 60 eur za kus). Potvrdil, že iniciatíva, pre nastavenie kredit systému na obchodovanie na riadne faktúry, prišla od ich spoločnosti prostredníctvom neho, taktiež potvrdil, že pre ich klienta bolo jednoznačne výhodnejšie obchodovať na predfaktúry, keďže z každého zrealizovaného obchodu mal zákazník nárok na vrátenie 2 % bonus s vyplatenej sumy za pneumatiky. Potom, čo tá záručná listina neprešla, ďalej spolu obchodovali formou predfaktúr, pričom zákazník pokiaľ si dobre pamätal už o kredit limit nepožiadal. Podľa jeho názoru táto spoločnosť vzhľadom na výšku objemu pneumatík a tržieb, ten kreditný systém v podstate nepotrebovala, iba keď k dostupnosti dodania denných dodávok.

Svedkyňa K.. E. Y. uviedla, že v spoločnosti J. H. M. bola zamestnaná od roku 2007. V roku 2010 bola na pracovnej pozícií kredit kontrolór pre ČR a SR, pričom okrem iného v náplni práce bolo aj nastavovanie kredit limitov pre zákazníkov. Konkrétne neschvaľovala kredity, avšak po komunikácii so zákazníkom nastavovala limity kreditov a ďalšia organizačná zložka spoločnosti nad ňou to schvaľovala. Prvýkrát prišla do kontaktu s T.. F. niekedy v lete v roku 2009, kedy ich oddelenie bolo kontaktované obchodným oddelením, že T.. F. má záujem o spoluprácu a boli požiadaní o posúdenie solventnosti spoločnosti, ktorú zastupoval T.. F.. Vtedy sa jednalo o spoločnosť M.. Z tohto dôvodu si vyžiadali finančné výkazy, avšak táto firma bola nová, nemala ešte potrebnú podnikateľskú minulosť a preto sme v jej prípade navrhli nulový kredit limit. Vysvetlila, že každý nový zákazník bez toho, aby o to žiadal je posudzovaný z hľadiska nastavenia kredit limitov, pričom pred tým, ako s ním začnú obchodovať musia mať túto otázku uzavretú a teda mať nastavený kredit limit. Nastavuje sa na základe podnikateľskej histórie a teda finančnej kondície z minulosti, podľa daňových výkazov, minimálne za jedno zdaňovacie obdobie, alebo na základe jednej z foriem ručenia a to banková záruka, zmenka a zastavné právo, kde by vedel preukázať svoju solventnosť. Iniciatíva na nastavenie kredit limitu musí preto logicky vždy prísť od klienta, ktorý prostredníctvom obchodného zástupcu prezentuje v akej výške by chcel ten kredit limit a súčasne musí aj oznámiť akou formou za ten kredit chce ručiť. V danom prípade spoločnosť obžalovaného nemala dostatočnú históriu, teda neobchodovala ani jedno zdaňovacie obdobie, ale ani nemali dostatočný majetok, aby mohli ručiť, preto bol kredit limit nastavený na nulu, o tom bol obžalovaný poučený ešte pri prvom stretnutí v roku 2009. Taktiež vysvetlila princíp obchodovania na predfaktúry a faktúry. Ak teda klient má nastavený kredit limit na nulu, tak nemôže objednávať produkty na kredit, ale vo forme predfaktúr, to znamená, že predfaktúru zašlú klientovi a ako náhle je uhradená, bezodkladne zasielajú produkty. Súčasne má potom klient nárok na skonto bonus, ktorého výška je nastavená pre jednotlivé krajiny a teda trhy individuálne, v tom roku per SR cca 2 %. Pričom obchodovanie na predfaktúru bolo vždy pre ich klientov najvýhodnejšie, lebo z finančných prostriedkov získaných spätne za skonto bonus mohli opätovne financovať nákup nových pneumatík. V prípade obchodovania na riadnu fakturáciu, to prichádza do úvahy len v prípade už spomínaného nastaveného kredit limitu. Výhodou tohto obchodovania je zase v dostupnosti pneumatík pre svojich zákazníkov, skôr je schopný ponúknuť zákazníkom tieto produkty. To sa teda využívalo na dennú objednávku v počte pár kusov na deň v čase, keď je vrchol sezóny a zákazníci chcú všetci naraz prezúvať. Taktiež existoval ešte jedna forma spolupráce, keď klient zložil akoby do depozitu vopred nejakú sumu napr. 10 000 eur, v tejto sume bolo možné potom zobchodovať pneumatiky, a aj takýmto spôsobom obchodovali s obžalovaným. To znamená, že tento depozit je tiež forma záruky a teda funguje to na rovnakom princípe ako kredit limit, poskytuje to výhodu pre klienta, lebo sa môže predzásobiť v tejto sume pneumatikami. Takto na predfaktúry spolupracovali so spoločnosťou M., ktorú tiež reprezentoval obžalovaný, niekoľko mesiacov, pričom už v roku 2010 boli informovaní obchodným oddelením, že dôjde k zmene názvu spoločnosti na M., ktorú taktiež zastupoval obžalovaný, až napokon sa zmenil názov na O. M.. Vzhľadom na históriu spolupráce už mali určitú dôveru voči p. F.. Avšak aj napriek tomu, že to už bola spoločnosť M. a opäť nastavili nulový kredit, tak vznikla taká skúsenosť, že v jednom prípade pri veľkom rozsahu objednávky za 50 000 eur, prijali potvrdenie o uskutočnenej platbe a zaslali aj pneumatiky, avšak ani po niekoľkých dňoch tie peniaze neprišli, potom to bolo prostredníctvom obchodného oddelenia riešené osobne s p. F., je pravdou, že tieto finančné prostriedky boli postupne v priebehu asi troch mesiacoch uhradené, avšak pre nich to bol signál, že si treba dávať väčší pozor v prípade tohto klienta. Zase po nejakom čase spolupráce došlo k zmene názvu spoločnosti na O. M.. Prostredníctvom obchodného oddelenia bolo niekoľkokrát tlmočené, že p. F. nie je spokojný s tým, že

nemá nastavený kredit limit. Následne na to 15. 10. 2010 prostredníctvom obchodníka p. V. bol zaslaný email, prílohou ktorého bol sken záručnej listiny, bez toho, aby s ňou bolo predtým komunikované v akej výške chce táto spoločnosť kredit limit, resp. aby ona akýmkoľvek spôsobom konkrétne o tejto listine s obžalovaným o tom komunikovala, avšak bola priebežne informovaná obchodným oddelením o nespokojnosti obžalovaného, že nemá nastavený kredit limit. Automaticky právnickej kancelárií predložili na kontrolu túto záručnú listinu a spätne dostali informáciu, že s najväčšou pravdepodobnosťou ide o nepravú listinu, falzifikát. Asi do jedného týždňa kontaktovala p. F., aby dal kontakt do VÚB na konkrétneho pracovníka s ktorým komunikoval, ktorý mu vystavil túto bankovú záruku. Uviedol, že to bola p. U., telefonicky zistila, že tam taká pani nepracuje. Informáciu poskytla ďalej právnemu oddeleniu, u p. F. ponechali nulový kredit a ďalej spolupracovali na forme predfaktúry. Ak by záručná listina bola schválená, tak by bol nastavený kredit limit na sumu 800 000 eur, taktiež lehota splatnosti 30, 40 dní a na základe toho by spolu obchodovali. Ďalej sa problému nevenovala, po nejakom čase postúpila v rámci spoločnosti na inú pracovnú pozíciu. Spomenula si, že riešili aj problém s p. F., ohľadom bonusov.

Po takto ustálenom dokazovaní súd konštatuje nasledovné.

Je zrejmé, že záručná listina, resp. bankovej záruky sken kópie ktorej zaslal obchodnému zástupcovi spoločnosti J. obžalovaný, nie je listinou, ktorú vystavila VUB banka a je zjavne falzifikátom.

Vychádzajúc z opisu skutkového deja prezentovaného v obžalobnom návrhu je zrejmé, že obžaloba považuje za dokázané, že obžalovaný s úmyslom získať prospech pre spoločnosť ktorej jedinou spoločníčkou a konateľkou bola v tom čase jeho manželka, vyhotovil záručnú listinu, ktorá bola opatrená označením obchodného mena VUB Banky. Súd však konštatuje, že v rámci prípravného konania, ako aj dokazovania na hlavnom pojednávaní, nebol vyprodukovaný žiadny dôkaz, na základe ktorého by bolo možné jednoznačne a bez pochybností ustáliť, že túto listinu vyhotovil obžalovaný. Ak absentuje jednoznačný záver o tom, že obžalovaný vyhotovil listinu a taktiež nebolo ustálené, kto vlastne vyhotovil, túto listinu, nie je možné podľa názoru súdu ani jednoznačne a bez pochybností konštatovať, že obžalovaný v čase kedy sken kópiu listiny prostredníctvom mailovej komunikácie zaslal obchodnému zástupcovi vedel o tom, že nie je pravá. Absentuje preto v konaní obžalovaného v danom prípade jeden z obligatórnych znakov predmetnej skutkovej podstaty a to vedomosť obžalovaného o nepravosti listiny a teda úmysel získať hospodársky prospech prostredníctvom podvodného konania.

Tu súd poukazuje na pomerne rozsiahle dokazovanie v rámci výsluchu obžalovaného ako aj svedkov, kde súdu v konaní obžalovaného chýba jednoznačne pohnútka resp. motív k takémuto konaniu, získať podvodom prospech pre ich spoločnosť, vzhľadom na množstvo objednávaného tovaru v priebehu roka a samotné vyjadrenie zástupcov spoločnosti, že žiadne zásadnejšie problémy pri obchodovaní z platbami neboli, pričom tento spôsob obchodovania o aký sa mal pokúsiť bol zjavne pre nich nevýhodný. Pre súd je preto nelogické, prečo by mal obžalovaný konať ako sa mu kladie za vinu.

Ďalej vychádzajúc z obsahu samotnej záručnej listiny, ktorá mala byť predložená ako pravá je však zrejmé, že ide o právny nezmysel, absolútne nespôsobilý vyvolať navonok akékoľvek právne účinky v podobe platnej a akceptovateľnej záručnej listiny. Tento zabezpečovací inštitút Banková záruka je upravený v ustanovení až ( v znení neskorších právnych predpisov).

Podľa uvedených ustanovení, banková záruka vzniká písomným vyhlásením banky v záručnej listine, že uspokojí veriteľa do výšky určitej peňažnej sumy podľa obsahu záručnej listiny, ak určitá tretia osoba (dlžník) nesplní určitý záväzok alebo sa splnia iné podmienky určené v záručnej listine.

Z obsahu predmetnej záručnej listiny však vyplýva, že peňažný ústav VUB BANKA sa mal zaručiť za svojho klienta, pričom vôbec nie je z jej znenia zrejmé, kto je jej klient (teda potencionálny dlžník), asi je možné len dedukovať, z postavenia jednotlivých účastníkov predpokladaného zabezpečovacieho právne aktu, že jej klientom je povinný a teda J. H. M. L. L..C..I.., F., v prospech spoločnosti veriteľa O. M., s.r.o., J., od obdŕžania prvej písomnej výzvy od tejto spoločnosti za J. H. M. L. L..C..I.., F. A. O. M., L..C..I.., J., požadovanú peňažnú čiastku a to až do výšky 800 000 eur, a teda nie v prospech J. H. M. L. L..C..I.., F., tak ako to opäť predpokladá ustálený skutkový stav v obžalobnom návrhu.

Z vykonaného dokazovania ako aj z výpovede zástupcu poškodenej strany je zrejmé, že žiadna škoda spoločnosti VUB, a.s., nevznikla, keďže táto banková záruka ani nebola akceptovaná spoločnosťou H. M. L., L..C..I.., Bratislava, keďže z dôvodu nespôsobilej záručnej listiny ani nebolo nastavené obchodovanie na kredit limit, čiže absentuje spôsobený následok. Ak teda táto záručná listina nebola spôsobilá vyvolať následky dosiahnutia hospodárskeho prospechu, čo predpokladá konanie obsiahnuté v žalovanej skutkovej podstate, tak potom nedošlo ani k dokonaniu predmetného trestného činu a bolo by preto na mieste konanie obžalovaného kvalifikovať len ako prečin porušovania práv k ochrannej známke, označeniu pôvodu výrobku a obchodnému menu podľa § 281 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona.

Keďže táto záručná listina, predložená obchodnému zástupcovi spoločnosti J. H. M. L., L..C..I.., F., nebola zjavne spôsobilá vyvolať už spomínané právne účinky je možné ustáliť, že v danom prípade ide o pokus spáchania trestného činu absolútne nespôsobilým prostriedkom, kde za daných okolností, opierajúc sa o základnú právnu teóriu, ako aj ustálenú súdnu prax (R 4131/1931), je prítomný objekt, subjekt, aj subjektívna stránka trestného činu (ako už bolo skôr konštatované o existencii v danom prípade subjektívnej stránky súd má zásadné pochybnosti), z objektívnej stránky je prítomné konanie, nie je však prítomný následok (samozrejme ani príčinná súvislosť medzi konaním a následkom), pričom tento následok nemôže nastať ani teoreticky, preto chýba jeden z obligatórnych znakov skutkovej podstaty trestného činu, následok, a preto pokus absolútne nespôsobilým prostriedkom nemôže byť trestný.

Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že skutok prezentovaný v obžalobe sa síce stal, avšak nenapĺňa znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu.

Podľa je trestný čin protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento zákon neustanovuje inak.

V danom prípade súd, ako už bolo skôr konštatované, opierajúc sa o výsledky dokazovania má zato, že v danom prípade absentujú hneď dva obligatórne znaky žalovanej skutkovej podstaty, jednak subjektívna stránka teda úmysel a jednak základný znak objektívnej stránky a teda následok.

Opierajúc sa o jednu zo základných zásad trestného konania, o zásadu prezumpcie neviny a teda, že odsudzujúci rozsudok môže byť vydaný len v prípade, ak nie sú žiadne dôvodné pochybnosti o vine obžalovaného a v prípade, ak vina obžalovanému nie je preukázaná, musí byť oslobodený z pod obžaloby, súd postupujúc podľa obžalovaného s pod obžaloby Okresného prokurátora vo Svidníku oslobodil, lebo skutok nie je trestným činom.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. na dosiahnutie hospodárskeho prospechu neoprávnene použiť označenie zhodné s obchodným menom právnickej osoby,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.