Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozhodnutie_6Er-849-2010.pdf
PDF · 92.38 KB
No categories available
6Er/849/2010
Rozhodnutie
Okresný súd Námestovo v exekučnej veci oprávnenej: E.K. nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. právne zastúpená JUDr. Róbertom Slamkom, advokátom so sídlom Radlinského 1735/29, Dolný Kubín, proti povinnej: W.a Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. H. XXX, právne zastúpená JUDr. Petrom Machajom, advokátom so sídlom Radlinského 47, Dolný Kubín, o vymoženie uloženej povinnosti spôsobmi uvedenými v § 63 ods. 2 písm. b), d) Exekučného poriadku na umožnenie prechodu a prejazdu oprávnenej cez pozemok povinnej a trov exekúcie, vykonávanej súdnym exekútorom Mgr. Júliusom Konečným, Exekútorský úrad Dolný Kubín, A. Sládkoviča 1802/2, takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e.
II. Oprávnená je povinná nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 65,27 Eur, do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
III. Oprávnená je povinná nahradiť povinnej trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 45,42 Eur, do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
IV. Vo zvyšku súd návrh povinnej z a m i e t a.
odôvodnenie:
Okresný súd Námestovo poverením č. 5507012545 zo dňa 18.11.2010 sp. zn. 6Er/849/2010, poveril podľa ust. § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) súdneho exekútora, vykonaním exekúcie č. EX 686/2010, na vymoženie uloženej povinnosti spôsobmi uvedenými v § 63 ods. 2 písm. b), d) Exekučného poriadku na umožnenie prechodu a prejazdu oprávnenej cez pozemok povinnej a trov exekúcie voči povinnému a to na základe predbežného opatrenia Okresného súdu Námestovo, ktorý uznesením č. k. 6C/48/2010-16 zo dňa 28.7.2010 nariadil odporkyni (povinnej) dočasne strpieť prejazd motorovým vozidlom zo strany navrhovateľky (oprávnenej) po tej časti pozemku, ktorý predstavuje diel M. ktorý na základe geometrického plátu M. vznikol odčlenením od pozemku zobrazenom ako P.7, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX, zapísanom na A. k. ú. a obec Z., do právoplatného skončenia konania o žalobe o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ohľadom pozemku dotknutého týmto rozhodnutím.
2. 6Er/849/2010
Podaním zo dňa 17.7.2013, doručeným súdu cestou súdneho exekútora dňa 23.7.2013, povinná požadovala zastaviť exekúciu, nakoľko uznesenie sp. zn. 8C/93/2010 zo dňa 5.11.2012, ktorým tunajší súd zastavil konanie o určenie práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu - právu cesty, nadobudlo právoplatnosť dňa 29.11.2012 v dôsledku čoho došlo k zániku exekučného titulu v zmysle ust. § 77 ods. 1 O.s.p. Od 30.11.2012 je preto exekúcia vykonávaná bez právneho dôvodu a v rozpore so zákonom. Týmto návrhom si povinná zároveň voči oprávnenej uplatnila náhradu trov konania za podaný návrh na zastavenie exekúcie ako aj ďalších trov konania uplatnených priebehu exekúcie.
Oprávnená na výzvu súdu vyslovila súhlas so zastavením exekúcie, nesúhlasila však s priznaním náhrady trov konania v prospech povinnej.
Súd zo obsahu spisu vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 8C/93/2010, zistil, že o žalobe oprávnenej o určenie práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu - právu cesty, ktorým oprávnená žiadala zriadiť v jej prospech ako vlastníčky rodinného domu s. č. XXX vedeného na A. pre obec a kat. úz. Z. postaveného na pozemku P. vecné bremeno - právo cesty - prechodu pešo, vozom či motorovým vozidlom k pozemku, ktorý predstavuje prístupovú cestu a je zobrazený ako diel č. 1 P. o výmere 91 m2, ktorý na základe G.9 zo dňa XX.XX.XXXX vznikol odčlenením od pozemku zobrazeného ako P. zastavané plochy a nádvoria o výmere 485 m2, zapísaného na A.. ú. a obec Z.a a uložiť povinnej v tomto exekučnom konaní, povinnosť strpieť prejazd motorovým vozidlom zo strany navrhovateľky a jej príbuzných po tejto prístupovej ceste zobrazenej ako diel č. 1 uvedeného geometrického plánu, do ktorého konania bola neskôr namiesto oprávnenej uznesením súdu č. k. 8C/93/2010 zo dňa 8.6.2011, pripustená ako navrhovateľka O., nar..1, bytom SA., súd rozhodol uznesením č. k. 8C/93/2010-90 zo dňa 5.11.2012, tak, že konanie zastavil. Stalo sa tak potom, čo navrhovateľka Irena Kovaličková zobrala návrh v celom rozsahu späť. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29.11.2012.
Podľa § 77 ods. 1 písm. c) O.s.p. predbežné opatrenie zanikne, ak uplynul určený čas, po ktorý malo trvať.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
Na základe uvedeného mal súd nepochybne preukázanú skutočnosť, že po začatí exekúcie dňa 26.10.2010 (§ 36 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku) sa rozhodnutie (exekučný titul), ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie EX 686/2010, v zmysle ust. § 77 ods. 1 písm. c) O.s.p., z dôvodu uplynutia určeného času, po ktorý malo trvať t.j. do právoplatného skončenia konania o žalobe o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, stalo neúčinným dňa 30.11.2012. Neúčinnosť exekučného titulu vyvolávajú skutočnosti hmotného alebo procesného práva, ktoré spôsobujú, že exekučný titul formálne existuje, ale stráca spôsobilosť byť podkladom pre exekúciu.
3. 6Er/849/2010
Nastala tak právna skutočnosť predpokladaná ustanovením § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, ktorej existencia je zákonným dôvodom na zastavenie exekúcie, v dôsledku toho súd podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku exekúciu v celom rozsahu zastavil.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa ustanovenia § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú
nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
Podľa ustanovenia § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 65,27 Eur vrátane dane z pridanej hodnoty (DPH). Odmenu a náhradu hotových výdavkov súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti upravuje vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“).
Podľa § 14 ods. 1, ods. 2 vyhlášky, 1/ Ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. 2/ Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura (§ 15 vyhlášky).
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Exekučný súd pri rozhodovaní o priznaní uplatnených a vyčíslených trov súdneho exekútora je povinný skúmať účelnosť a nevyhnutnosť ich vynaloženia a priznať náhradu výlučne takých trov, ktoré sú v súlade s vyhláškou. Súd neprizná súdnemu exekútorovi najmä zjavne zbytočné, neefektívne a tým neúčelne vynaložené trovy, ako aj trovy, ktoré si súdny exekútor uplatnil a vyčíslil duplicitne. V prípade, že súdnemu exekútorovi v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti vzniknú hotové výdavky, patrí mu popri odmene podľa § 25 vyhlášky aj náhrada hotových výdavkov v prípade, ak tieto výdavky boli účelne vynaložené
v súvislosti s exekučnou činnosťou. Existenciu takýchto výdavkov je súdny exekútor povinný nielen vyúčtovať konečnou sumou, ale je povinný ich aj presne špecifikovať tak, aby súd pri posudzovaní ich správnosti a účelnosti mal preukázanú ich existenciu, ako aj ich nespochybniteľnú výšku.
4. 6Er/849/2010
V nadväznosti na uvedené súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej výške 65,27 Eur, z ktorej paušálna odmena podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, predstavuje sumu 33,19 Eur, náhrada hotových výdavkov - poštovné sumu 21,20 Eur, vynaloženie ktorého mal súd preukázané poštovými doručenkami založenými v exekučnom spise, vrátane budúcich výdavkov nevyhnutne spojených s ukončeným exekúcie, a suma 10,88 Eur, príslušnú časť DPH (súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty - IČ DPH SK1020466216).
Povinnosť na náhradu účelných a dôvodných trov exekúcie súdneho exekútora súd podľa ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku uložil oprávnenej, ktorej zavinenie na zastavení exekúcie sa odvíja priamo z výsledku konania o žalobe oprávnenej o určenie práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu
- právu cesty, keďže dané konanie bolo zastavené po tom, čo žalobný návrh bol neskôr pristúpivšou účastníčkou do konania namiesto oprávnenej, bez uvedenia dôvodu vzatý späť, z procesného hľadiska (§ 146 ods. 2 prvej vety O.s.p.) teda zavinila, že konanie sa muselo zastaviť. Konanie o žalobe sa skončilo bez výsledku, vzťahy medzi účastníkmi neboli novoupravené a vo vzťahu k súvisiacej exekúcii je potrebné ho hodnotiť, ako konanie v ktorom oprávnená vo veci úspech nemala.
Exekučný poriadok zakotvuje zásadu, že náklady exekúcie v zmysle ustanovenia § 200 (t. j. odmenu exekútora, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času) uhrádza v zásade povinný (§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku). Z prezentovanej zásady, že trovy exekúcie hradí povinný, Exekučný poriadok pripúšťa výnimky, a to v prípade, ak bola exekúcia zastavená, kedy za naplnenia zákonných predpokladov je možné uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie aj oprávnenému. Ustanovenie § 203 ods. 1 in fine Exekučného poriadku priznáva nárok povinnému len na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
V danom prípade si povinná v priebehu exekúcie uplatnila náhradu právneho zastúpenia za úkony právnej služby vykonanej právnym zástupcom súvisiace s podaním námietok proti exekúcii a podaním návrhu na zastavenie exekúcie. Keďže námietky povinnej súd uznesením č. k. 6Er/849/2010-41 zo dňa 2.11.2012 právoplatne zamietol, teda námietkam nevyhovel, nárok povinnej na náhradu trov, ktoré jej vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, jej s ohľadom na znenie poslednej vety ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku nevznikol, vzhľadom k tomu jej súd náhradu týchto trov nepriznal. Námietka povinnej, že rozhodnutie súdu o námietkach nemohlo nadobudnúť právoplatnosť, lebo v rámci behu tejto lehoty odpadol exekučný titul, je právne irelevantná, pretože nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia vydaného v exekučnom konaní nie je možné v tomto prípade podmieniť, právoplatnosťou iného rozhodnutia vydaného v konaní o žalobnom návrhu oprávnenej.
Čo sa týka povinnou uplatnenej náhrady trov konania právneho zastúpenia vynaložené v súvislosti s podaním návrhu na zastavenie exekúcie súd konštatuje, že Exekučný poriadok skutočne osobitne (vyjmúc poslednú vetu ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku) neupravuje právo na náhradu trov konania povinného, voči ktorému bola exekúcia zastavená.
Výklad právneho predpisu nesmie obmedzovať, resp. brániť v reálnom uplatnení základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ktorého súčasťou je bezpochyby aj právo na náhradu trov konania) a medzera v právnej úprave
5. 6Er/849/2010
nemôže mať za následok porušenie základného práva účastníka konania garantovaného v Ústave Slovenskej republiky. V takomto prípade je potrebné použiť taký výklad, ktorý by základné právo účastníka konania nielenže neporušoval, ale naopak garantoval (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 31/04 zo 17. decembra 2004).
Podľa § 254 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného zákona (týmto je Exekučný poriadok), sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa vždy uznesením.
Z ohľadom na citované ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku, s cieľom v civilnom konaní (ktorým bezpochyby je aj exekučné konanie) a v každej jeho fáze garantovať základné práva všetkých účastníkov konania, súd dospel k záveru, že aj povinnému môže v exekučnom konaní vzniknúť právo na náhradu účelne vynaložených trov konania, a to za splnenia predpokladov stanovených v Občianskom súdnom poriadku. Exekučné konanie bolo zastavené, pričom ako už bolo na viacerých miestach vyššie uvedené, možno konštatovať zavinenie oprávnenej na jeho zastavení. Preto bolo potrebné pri rozhodovaní o trovách konania povinnej potrebné riadiť sa zásadou úspechu vo veci, a na daný prípad aplikovať ust. § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p., podľa ktorého ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.
Na základe vyššie uvedeného, súd priznal povinnej náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 45,42 Eur, priznané trovy pozostávajú z odmeny úkon právnej služby - písomné podanie návrhu na zastavenie exekúcie vo výške 30,04 eura, režijného paušálu vo výške 7,81 eura a 20% DPH v sume 7,57 eura. Súd pri priznaní trov postupoval podľa § 11 ods. 1 písm. a), § 13a ods. 2 písm. c), § 16 ods. 3
a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka je vždy prípustné odvolanie
( § 374 ods. 4 O.s.p.), ktoré možno podať do 15 dní od jeho doručenia na
tunajšom súde ( § 204 ods. 1 O.s.p.).
Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa ( § 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci,
6. 6Er/849/2010
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.