Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18P-66-2013.pdf
PDF · 82.73 KB
Case nature
Area
Subarea
18P/66/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, sudkyňou Zdenkou Zamecovou, v právnej veci navrhovateľa: Y. Q., nar. XX.X.XXXX, F. XX, zastúpený: Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., IČO: 36 857 548, so sídlom Nám. SNP 3, Trnava proti odporkyni: E. Q., nar. XX.X.XXXX, Q. XX, M., zastúpená: JUDr. Radka Paulínyová, IČO: 37 994 603, advokátska kancelária so sídlom Trhová 4, P.O.BOX 160, Trnava, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým: Q. Q., nar. XX.X.XXXX, M. Q., nar. X.X.XXXX, zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, odbor sociálnych vecí, takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov E. Q., rod. U., nar. XX.X.XXXX a Y. Q., nar. XX.X.XXXX, uzatvorené dňa X.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Y. M., vo zv. XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX, r o z v á d z a.
Súd z v e r u j e maloleté deti Q., nar. XX.X.XXXX a M., nar. X.X.XXXX na čas po rozvode do osobnej starostlivosti odporkyne s tým, že obaja rodičia s ú o p r á v n e n í maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
Navrhovateľ j e p o v i n n ý prispievať na mal. Q., nar. XX.X.XXXX výživným v sume 300 eur mesačne a na mal. M., nar. X.X.XXXX výživným v sume 200 eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktoré výživné je navrhovateľ povinný zaplatiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám odporkyne.
Účastníci n e m a j ú p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojím návrhom doručeným na tunajší súd dňa 25.9.2013 domáhal rozvodu manželstva, ktoré s odporkyňou uzatvorili dňa X.X.XXXX pred Mestským úradom v M. po predchádzajúcej štvorročnej známosti, pred uzavretím manželstva žili s odporkyňou štyri roky v spoločnej domácnosti. Manželstvo s odporkyňou uzatvoril z lásky. Z manželstva pochádzajú dve maloleté deti, ktoré navrhol na čas po rozvode zveriť do osobnej starostlivosti odporkyne s tým, že na deti bude prispievať výživným spolu v sume 500 eur mesačne, na maloletého Q. sumou 300 eur mesačne, na maloletú M. sumou 200 eur mesačne. Uviedol, že maloletý Q. chodí do 5. triedy ZŠ, maloletá M. do 2. triedy ZŠ. Nenavrhol, aby súd upravil jeho styk s maloletými deťmi, nakoľko na tomto sa s odporkyňou vedia dohodnúť. Ďalej uviedol, že spoločnú domácnosť opustil on v januári 2013, býva v byte, ktorý vlastnia spoločne s odporkyňou. Mimomanželskú známosť nemá. Spolužitie s odporkyňou nie je ochotný obnoviť. Iné vyživovacie povinnosti nemá. Uviedol, že od januára 2013 s odporkyňou spoločne nehospodária ani sa intímne nestýkajú. K danému stavu došlo z dôvodu, že medzi ním a odporkyňou pretrvávali sústavné nezhody a hádky aj kvôli bežným veciam, s odporkyňou sa nevedeli zhodnúť na ničom. Voči odporkyni sa citovo odcudzil. Vyjadril sa, že jeho čistý mesačný príjem sa pohybuje okolo 800 až 900 eur mesačne.
Odporkyňa uviedla, že Vzhľadom na postoj navrhovateľa, ktorý nehodlá s ňou spolužitie obnoviť, s návrhom na rozvod manželstva súhlasí. Súhlasila s tým, aby maloleté deti boli zverené do jej osobnej starostlivosti a tiež s výškou výživného spolu v sume 500 eur mesačne na obidve maloleté deti. Takisto nenavrhla upraviť styk navrhovateľa s maloletými deťmi. Potvrdila, že od januára 2013 s navrhovateľom nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária, intímne sa nestýkajú. Podľa nej príčinou rozvratu manželstva bola skutočnosť, že navrhovateľ sa prakticky stále venoval iba práci, na ňu a maloleté deti nemal čas ani cez víkendy, čo mu stále vyčítala. Jej príjem za rok 2012 je prakticky nulový.
Kolízny opatrovník navrhol na čas po rozvode ohľadne maloletých detí rozhodnúť v zmysle dohody rodičov.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že účastníci uzavreli manželstvo dňa 9.3.2002 z citovej náklonnosti po predchádzajúcej asi štvorročnej známosti, keď po uvedenú domu pred uzavretím manželstva žili v spoločnej domácnosti. Z ich manželstva pochádzajú dve maloleté deti: Q., nar. XX.X.XXXX a M., nar. X.X.XXXX. Účastníci spoločne nehospodária, intímne sa nestýkajú a nežijú v spoločnej domácnosti od januára 2013. Spoločnú domácnosť opustil navrhovateľ, za žiadnych okolností nie je ochotný spolužitie s odporkyňou obnoviť.
Z predložených dokladov súd zistil, že v roku 2012 odporkyňa dosahovala priemerný mesačný príjem 401,27 eur, podľa jej vyjadrenia v roku 2013 jej príjem bol nulový. Čistý mesačný príjem navrhovateľa v roku 2012 bol 596,54 eur, dá sa predpokladať, že navrhovateľ dosahoval vyšší príjem, keď podľa jeho vyjadrenia dosahoval a dosahuje čistý mesačný príjem okolo 800 až 900 eur mesačne.
V zmysle § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
V zmysle § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových potrieb. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
V zmysle § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
V zmysle § 23 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi.
V zmysle § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 62 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Pri určení rozsahu ich vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne sa aj na starostlivosť rodičov o spoločnú domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd berie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
V zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný dobrovoľne vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
V zmysle § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Vzhľadom na zistený skutkový stav, s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd skonštatoval, že manželstvo účastníkov je hlboko a trvale rozvrátené, vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia a to najmä s prihliadnutím na postoj navrhovateľa, ktorý nie je ochotný spolužitie s odporkyňou obnoviť, preto súd manželstvo účastníkov rozviedol, a to aj s prihliadnutím na záujem maloletých detí pochádzajúcich z manželstva.
V zmysle § 24 ods. 1, § 62 ods. 1 - 3 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, zveril súd maloleté H. Q. a M. na čas po rozvode do osobnej starostlivosti odporkyne, keď mal preukázané, že odporkyňa zabezpečuje maloletým deťom riadnu výchovu a starostlivosť, keď na tejto otázke sa účastníci dohodli. Navrhovateľa zaviazal súd prispievať na výživu maloletého Q. výživným v sume 300 eur mesačne a na maloletú M. výživným v sume 200 eur mesačne, keď mal za to, že výživné v takejto výške je primerané a zodpovedá potrebám maloletých detí ako aj schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom navrhovateľa. Súd výživné v takejto výške určil aj s prihliadnutím na to, že na výživnom v takejto výške sa účastníci dohodli. Súd dospel k záveru, že suma 300 eur určená na maloletého Q., ktorý navštevuje 5. triedu ZŠ je primeraná a rovnako je primeraná aj suma 200 eur na maloletú M., ktorá navštevuje 2. triedu ZŠ.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 144 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave.
Náležitosti odvolania (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.) : z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie s prípadnými prílohami treba predložiť trojmo.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať podaním návrhu na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.