Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Co-633-2013.pdf
PDF · 91.65 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/633/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr. Angely Čechovej a JUDr. Jarmily Čabaiovej vo veci žalobcu S. R., C..R.., L., H. X, A.: XX XXX XXX, proti žalovanému H. D., X. L. F., R. XX, t.č. na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníčkou JUDr. Antóniou Svičinovou, zamestnankyňou Okresného súdu Košice - okolie, o zaplatenie 225,98 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 25C 107/2013-55 z 15.10.2013 Okresného súdu Košice II
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch o zamietnutí žaloby o zaplatenie sumy 70,- € s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne od 25.1.2011 do zaplatenia, o určení neprijateľnosti zmluvných podmienok a vo výroku o trovách konania.
Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 114,98,-€ s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 25.1.2011 do zaplatenia, ako aj nahradiť mu trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 16,50 €, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a určil, že zmluvná podmienka v Dodatku k zmluve o pripojení č. zmluvy C. článku 2 bodu 2.5 uzavretého medzi účastníkmi konania dňa 1.12.2009, ktorou sa žalovaný zaväzuje k povinnosti uhradiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 100,- € a zmluvná podmienka v bode 2 čl. 2 Dodatku k zmluve o pripojení č. zmluvy A XXXXXX uzavretou medzi účastníkmi konania dňa 1.12.2009, ktorou sa žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 70,-€ je neplatná z dôvodu jej neprijateľnosti, pričom v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
Vychádzal zo žaloby, ktorou žalobca žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 225,98 € s príslušenstvom tvrdiace, že s ním uzavrel dňa 12.11.1997 Zmluvu o poskytovaní služieb D. Č.. XXXXXX a dňa 30.12.2005 Zmluvu o pripojení č. C., keď žalovaný porušil svoje povinnosti a vznikol mu tak záväzok pozostávajúci z neuhradených služieb vo výške 114,98 €, z nároku na doplatenie zmluvnej pokuty za paušál vo výške 66,39 € a z nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vyčíslenej vo výške škody 41,- €. Poukázal na neznámy pobyt žalovaného, ktorému v súlade s § 29 ods. 2 O.s.p. bol ustanovený opatrovník. Uviedol, že dňa 12.11.1997 uzavreli účastníci zmluvu o poskytovaní služieb GSM č. XXXXXX a dňa 1.12.2009 i dodatok k nej č. A140853 a následne na to dňa 30.12.2009 aj zmluvu o pripojení č. C. spolu s Dodatkom č. C. zo dňa 1.12.2009. Citoval ďalej čl. 2 bod 2.2 Dodatku k zmluve o pripojení č. C. a čl. 2 bod 2.5 Dodatku k zmluve o pripojení č. C. a právne vec posúdil podľa § 42 ods. 4 písm. b/ a § 43 ods. 1 zák.č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách a podľa § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1,5 a § 544 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka. Citoval ďalej § 262 ods. 1,2 Obchodného zákonníka ako aj vybrané časti všeobecných podmienok zmluvy a dospel k záveru, že medzi účastníkmi vznikla tzv. spotrebiteľská
zmluva podľa § 52 OZ, na základe ktorej žalobcovi voči žalovanému vznikol nárok na zaplatenie pohľadávky vo výške 114,98 € titulom nároku na uhradenie poplatkov za hovorné a mesačných poplatkov za poskytovanie telefónnych služieb. Nárok žalobcu na dohodnutú zmluvnú pokutu vo výške 66,39 € za paušál a nárok na škodu vo výške 41,- € vyhodnotil ako neoprávnený, pretože dohodnutá zmluvná pokuta bola podľa neho neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve podľa § 53 ods. 1 OZ a ako taká je neplatná podľa § 53 ods. 5 OZ. Neprijateľnosť tejto podmienky vyplýva zo skutočnosti, že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa, keďže predmetná zmluva a jej všeobecné podmienky obsahujú nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty jednostranne iba v neprospech žalovaného a to pre prípad porušenia jeho zmluvných povinností, pričom pre prípad porušenia zmluvných povinností žalobcu neexistuje v zmluve žiadna sankcia v podobe zmluvnej pokuty v prospech žalovaného. Vychádzajúc z § 420 OZ nepriznal žalobcovi ani nárok vo výške 41,- € titulom škody (rozdiel na uhradenej dohodnutej cene mobilu 19,- € a predajnej cene 60,- €), nakoľko v danom prípade nie je daná príčinná súvislosť medzi neuhrádzanými poskytnutými službami a škodou predstavujúcou rozdiel medzi akciovou a trhovou cenou mobilného telefónu. Použijúc ďalej § 153 ods. 4 O.s.p. vo výroku rozsudku výslovne uviedol konkrétnu zmluvnú podmienku daného spotrebiteľského vzťahu, ktorú považoval za neplatnú. O trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p.
Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca a to vo výroku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol v rozsahu 70,- € s príslušenstvom a odvolanie podal tiež proti výroku, ktorým súd určil neprijateľnosť zmluvných podmienok. Mal za to, že vzhľadom na výšku zmluvnej pokuty, rozsah poskytnutých výhod ako aj na možnosť uplatnenia si sankcie pre prípad porušenia zmluvy nie je v danom prípade dôvodné posúdiť dohodnutú zmluvnú pokutu vo výške 70,- € ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Dohoda o zmluvnej pokute vo výške 70,- € bola jediným prostriedkom, ktorý mal žalovaného viesť k riadnemu plneniu si zmluvných povinností, pretože v prípade porušenia zmluvných povinností tento nemal povinnosť doplatiť poskytnutú zľavu z ceny účastníckeho programu, za ktorý počas rozhodnej doby mu boli účtované nižšie poplatky, ako boli uvedené v platnom cenníku služieb. Cenové zvýhodnenie zabezpečovala len dohodnutá zmluvná pokuta, ktorá podľa neho nie je v rozpore so spotrebiteľským právom a nie je zmluvným dojednaním, ktoré by bolo v hrubom nepomere vo vzťahu k právam a povinnostiam účastníkov zmluvy. Uviedol, že on pri uzavretí dodatku nebol nijakým spôsobom zvýhodnený a výhody získal uzavretím dodatku len žalovaný. V čase uzavretia tohoto dodatku existoval nepomer práv zo zmluvy v prospech žalovaného a preto dohoda o zmluvnej pokute nemohla spôsobiť nerovnováhu práv v neprospech žalovaného.
Rozsudok vo vyhovujúcom výroku ako aj v zamietavom výroku nad sumu 70,- € s príslušenstvom nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto v odvolacom konaní v tejto časti nebol predmetom preskúmavania (§ 206 ods. 1,2 O.s.p.).
Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keďže v posudzovanej veci nejde ani o jeden z prípadov uvedených v § 214 ods. 1 O.s.p. za dodržania podmienok podľa § 156 ods. 3 O.s.p., keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, prejednal vec v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny, a preto ho podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil vo výroku o zamietnutí žaloby o zaplatenie 70,- € s prísl., ako aj o určení neprijateľnej podmienky.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, na správnosť ktorých poukazuje.
Žalobca podané odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. t.j., že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ani jeden z uplatnených dôvodov nie je daný.
Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvého stupňa spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzko vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O.s.p. a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré sú založené na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo keď výsledky hodnotenia dôkazov nezodpovedajú tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 až § 135 O.s.p.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska skutkových záverov nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvého stupňa nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).
Súd prvého stupňa správne skutkové zistenia podradil pod správne hmotnoprávne predpisy a vyvodil z nich správne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania.
V danej veci žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 70,- € vyplývajúci z dodatku k zmluve o pripojení č. 140853, podpísaného účastníkmi dňa 1.12.2009 (č.l. 9,10). Je potrebné poukázať na nepresnosť žaloby, keď v jej článku V. žalobca zmluvnú pokutu vyčíslil na sumu 66,39 €, hoci v celkovom nároku zjavne kalkuloval so zmluvnou pokutou vo výške 70,- €, ktorú podľa obsahu jeho odvolania urobil aj predmetom odvolacieho prieskumu.
V danej veci súd prvého stupňa uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, vyplývajúci zo zmluvy o pripojení uzavretej medzi účastníkmi, správne posudzoval predovšetkým podľa dohodnutých zmluvných podmienok a správne vzťah účastníkov posudzoval podľa § 43 a nasl. zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, ako vzťah spotrebiteľský.
Zmluva o pripojení uzavretá medzi účastníkmi konania je typickou štandardnou formulárovou zmluvou, na ktorú zásadne dopadá súdna kontrola v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“).
Zmluvné podmienky boli totiž vopred dané dodávateľom a žalovaný ako spotrebiteľ mal síce možnosť sa s nimi oboznámiť pred podpisom zmluvy, ale nemal možnosť už ovplyvniť ich obsah (§ 53 ods. 2 OZ).
Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žalovaný bol zmluvne viazaný do februára 2011 a svoje povinnosti porušil až v samom závere doby viazanosti ( 9,10,11/2010). Platná procesná i hmotnoprávna úprava umožňuje aj v tzv. sporovom konaní (zásadne ovládanom dispozičným princípom) v prípade spotrebiteľských sporov dotvoriť predmet konania (aj bez výslovného návrhu účastníkov) a určiť neplatnosť zmluvnej podmienky s poukazom na jej neprijateľnosť. Takéto určenie je možné v prospech spotrebiteľa za účelom jeho zvýšenej ochrany, ktorá je garantovaná aj na nadnárodnej úrovni a sleduje elimináciu rizík výskytu neprijateľných podmienok. Vo vzťahu k určeniu dojednania o zmluvnej pokute za neprijateľnú zmluvnú podmienku vo všeobecnosti neplatí to, čo u úrokov z omeškania v podobe nástupu zákonných úrokov z omeškania v prípade ich uplatňovania v nadmernom rozsahu. V prípade určovania neprijateľnosti zmluvnej podmienky takéto sporné dojednanie z pohľadu jeho prijateľnosti môže len obstáť ako celok alebo naopak ako celok „padnúť“. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvého stupňa o neprijateľnosti zmluvnej podmienky, na základe ktorej žalobca uplatňuje voči žalovanému nárok na zmluvnú pokutu vo výške 70,- € poukazujúc na argumenty ponúknuté už súdom prvého stupňa, pričom je nutné poukázať i na konkrétnu podobu dojednania o tzv. pevnej zmluvnej pokute, nezohľadňujúcej najmä faktor dĺžky zotrvania spotrebiteľa pri riadnom plnení si povinností, vyplývajúcich mu zo zmluvy, ktoré v tejto konkrétnej veci žalovaný porušil až v závere doby viazanosti. Nezakotvenie zmluvného dojednania, ktoré by umožňovalo taký spôsob určenia výšky zmluvnej pokuty, ktorý by vyhodnocoval aj pomer dĺžky času „stráveného“ riadnym plnením povinností zo strany spotrebiteľa a dĺžky času, v ktorom si povinnosti neplnil a prísna jednostrannosť zakotvených sankcií má za následok v tejto konkrétnej veci, s prihliadnutím na jej okolnosti, záver o neprijateľnosti a neplatnosti zmluvnej podmienky upravujúcej zmluvnú pokutu.
Na podporu takéhoto názoru je možné poukázať aj na rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C 618/10 zo dňa 14.6.2012, kde bolo konštatované, že Smernici Rady 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách odporuje španielska právna úprava, ktorá poskytuje vnútroštátnemu súdu v prípade, že rozhodne o neplatnosti nekalej zmluvnej podmienky možnosť zmeniť obsah tejto podmienky. Súdny dvor vyslovil názor, že taká možnosť - ak by sa vnútroštátnemu súdu priznala - by mohla odstrániť odstrašujúci účinok pre dodávateľov spočívajúci v tom, že sa takéto nekalé podmienky voči spotrebiteľovi jednoducho neuplatnia. Preto taká možnosť zaručuje menej účinnú ochranu spotrebiteľov než je ochrana, ktorá vyplýva z neuplatňovania týchto podmienok. Pokiaľ by totiž vnútroštátny súd mohol meniť obsah nekalých podmienok, predajcovia alebo dodávatelia by sa mohli pokúšať dotknuté podmienky používať s vedomím, že aj keby bolo rozhodnuté o ich neplatnosti, mohol by súd zmeniť zmluvu tak, že by týmto spôsobom ostali ich záujmy zabezpečené. V dôsledku toho sú vnútroštátne súdy pri konštatovaní existencie nekalej zmluvnej podmienky povinné takúto podmienku iba neuplatniť, aby nebola záväzná pre spotrebiteľa, avšak nemôže zmeniť jej obsah. Zmluva, do ktorej sa vložila zmluvná podmienka, musí v zásade existovať ďalej bez akejkoľvek inej zmeny, okrem odstránenia nekalých podmienok, pokiaľ je jej ďalšia existencia možná v súlade s pravidlami vnútroštátneho práva.
Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok vo výrokoch o zamietnutí žaloby o zaplatenie sumy 70,- € s príslušenstvom, o určení neprijateľnosti zmluvných podmienok a vo výroku o trovách konania ako vecne správny.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný a nemá preto právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovanému zastúpenému v konaní opatrovníkom trovy v odvolacom konaní nevznikli a o týchto ani nenavrhol rozhodnúť, preto o trovách žalovaného nebolo rozhodnuté (§ 224 ods. 1, § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p.).
Rozhodnutie prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.