Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_3Co-94-2014.pdf
PDF · 104.65 KB
Case nature
Subarea
3Co/94/2014
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľky O.I. S.I., D..XX.X.XXXX, N. G., N. Č..X, proti odporcovi: VRK REAL PLUS s.r.o., Košice, Hutnícka č.22, zastúpenému JUDr. Ing. Radoslavom Huljakom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Kremnická ul. č. 61, v konaní o vydanie predbežného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k. 25C/369/2013-53 zo dňa 21.11.2013 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zakázal odporcovi s nehnuteľnosťou disponovať, nakladať, uskutočniť akýkoľvek prevod vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti - bytu č.X, D. X. A. D. N. X.. Č.. X S. G., zapísaného na LV č.XXXXX kat. územie T. do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Košice I, pod sp. zn. 24C/429/2013.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľka listinnými dôkazmi preukázala, že bola výlučnou vlastníčkou bytu č.X, D. X. A. D. N. X.. Č.. X S. G., zapísaného na LV č.XXXXX kat. územie T., na ktorom viazli dlhy, z ktorého dôvodu reagovala na inzerát v znení „krátkodobo prefinancujem dlhy na byte v G. a skontaktovala sa s odporcom. Preukázala aj to, že za účelom vyrovnania nedoplatkov uzavrela Kúpnu zmluvu s odporcom dňa XX.X.XXXX, v článku V. ktorej sa účastníci dohodli na kúpnej cene, ktorá mala byť uhradená postupne tak, že prvú časť kúpnej ceny vo výške 1.455,- eur kupujúci uhradil na účet správy bytov N. Z..F..P.. G., druhú časť vo výške 4.695,- eur uhradil predávajúcej hotovostným vkladom na jej účet v Z. Z., z ktorej sumy mu na výzvu odovzdala čiastku 2.680,- eur, ako režijné náklady s transakciou spojené a zvyšnú časť kúpnej ceny mal uhradiť podľa článku V písm. c) Zmluvy. Pretože navrhovateľka nesplnila dohodnuté podmienky s odporcom, odporca pristúpil k exekúcii na základe Notárskej zápisnice č. D. XXX/XXXX R. W. XX.X.XXXX, ktorá obsahuje záväzok navrhovateľky ako povinnej odovzdať oprávnenému - odporcovi v deň skončenia nájmu predmetný X-L. N. D. N. Č..X S. G., o čom svedčí upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 8.11.2013, č.k. EX 4782/13, ktorej cieľom je vypratanie N., keďže dňa XX.X.XXXX bola (v deň uzavretie kúpnej zmluvy) uzavretá aj zmluva o nájme predmetného bytu na dobu určitú od XX.X.XXXX W. XX.X.XXXX. Na Okresnom súde Košice I prebieha konanie na návrh navrhovateľky na vyslovenie neplatnosti právneho úkonu, ktoré je vedené na okresnom súde pod č.k. 24 C 429/2013. Navrhovateľka ako v konaní o vydanie predbežného opatrenia, tak aj v konaní o neplatnosť kúpnej zmluvy tvrdila, že odporca ju svojim konaním uviedol do omylu, zneužil jej nízke právne vedomie a takýmto spôsobom si privlastnil jej N..
Súd prvého stupňa dospel k záveru, že v tomto prípade boli splnené podmienky pre vydanie predbežného opatrenia z dôvodu potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania, aby počas prebiehajúceho konania o neplatnosť právneho úkonu nedošlo k zhoršeniu postavenia navrhovateľky ako účastníčky konania. Vydané predbežné opatrenie má teda zabezpečiť účel občianskeho
súdneho konania. Toto zabezpečenie spočíva vo vytvorení situácie pre efektívne využitie procesných mechanizmov slúžiacich na to, aby sa pokračovalo v konaní bez ďalšieho porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého sa žiada bez toho, aby sa v konaní vo veci samej nedosiahol výsledok, ktorý už neovplyvní hmotnoprávne postavenie účastníkov konania. Výrok predbežného opatrenia zabráni vzniku a rozširovaniu škody, inej ujmy alebo zhoršeniu právnej pozície navrhovateľky do tej miery, že sa jej oplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Navrhovateľka v danom prípade preukázala dôvod nutnosti dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania, keďže prebieha konanie o neplatnosť právneho úkonu - kúpnej zmluvy, na základe ktorej sa stal odporca vlastníkom X-L. N. Č..X D. N. Č..X S. G., ktorého vlastníčkou bola navrhovateľka. Právne svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil ust. § 76 ods. 1, písm. f/ O.s.p. v spojení s ust. § 102 O.s.p..
Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie odporca. Navrhol uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušiť (teda podľa jeho obsahu zmeniť uznesenie a návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietnuť) a zaviazať navrhovateľku na náhradu trov konania. Uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b/,d/, e/ a f/ O.s.p..
V dôvodoch odvolania poukázal na to, že z obsahu spisu, najmä písomných podaní navrhovateľky je evidentné, že táto napriek doplneniu svojho podania (na základe výzvy súdu) ktorým preukázala vzťah navrhovaného predbežného opatrenia k predmetu konania vo veci samej (vedené pod č.k. 24C/429/2013 na Okresnom súde Košice I) a doplneniu svojho návrhu (odstráneniu vád), ktorým upresnila petit požadovaného predbežného opatrenia, nesplnila tretí základný predpoklad pre nariadenie predbežného opatrenia, a to osvedčenie potreby dočasnej úpravy pomerov, resp. osvedčenie obavy z výkonu súdneho rozhodnutia. Podľa odporcu navrhovateľka obavu, že zo strany odporcu ako vlastníka dôjde k disponovaniu s predmetným bytom prostredníctvom právnych úkonov, akými sú kúpna zmluva, darovacia zmluva, prípadne zámenná zmluva eventuálne závet na ďalšiu osobu žiadnym spôsobom neosvedčila, nepredložila o nej žiadny dôkazy ani inak odôvodnenie takejto obavy nekonkretizovala. Navrhovateľka v tejto súvislosti nepredložila najmä žiadny dôkaz o tom, že by sa odporca snažil uzavrieť akúkoľvek z uvádzaných zmlúv (kúpnu darovaciu, zámennú...) ani žiadny dôkaz o tom, že by odporca zverejňoval akýkoľvek návrh na uzavretie takýchto zmlúv (inzerát a pod...). Uvedené dôkazy ani skutočnosti navrhovateľka vôbec predložiť nemohla, pretože odporca s predmetnou nehnuteľnosťou žiadnym spôsobom nenakladal, túto neponúkal na predaj, ani sa ju nesnažil inak scudziť a to s prihliadnutím na fakt, že predmetná nehnuteľnosť, hoci je vo vlastníctve odporcu, je v skutočnosti užívaná navrhovateľkou, ktorá ju odmieta vypratať a odovzdať odporcovi, ale tiež z dôvodu, že sám odporca mal snahu pomôcť vyriešiť vzniknutú situáciu navrhovateľky iným vhodným spôsobom. Odporca v dôvodoch dovolania akcentoval na to, že navrhovateľka ani žiadnym spôsobom neosvedčila obavu, že by bol ohrozený výkon prípadného súdneho rozhodnutia vo veci samej, pretože zápis zmeny vlastníckych práv k predmetnej nehnuteľnosti do pôvodného stavu vykonáva príslušná Správa katastra automaticky, na základe doručenia rozhodnutia zo strany súdu. Navyše z obsahu výroku predmetného predbežného opatrenia je zrejmé, že konanie má zjavnú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pretože pojem „disponovať“ ale tiež aj pojem „nakladať“ s nehnuteľnosťou je veľmi široký, zahŕňajúci aj také práva vlastníka nehnuteľnosti, ako je právo vykonávať bežnú údržbu, opravovať nehnuteľnosti, strážiť resp. chrániť pred vznikom škody a pod.. Takýto výrok je v rozpore s čl. 20 ods. 4 Ústavy SR a v rozpore s ust. § 155 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 2 a § 80 písm. b/ O.s.p., podľa ktorých výrok rozhodnutia o splnenie určitej povinnosti, alebo zdržania sa určitého konania musí byť jasný, zrozumiteľný a nepripúšťajúci rôzne výklady. Prvostupňový súd teda mal pred vydaním súdneho rozhodnutia skúmať, či jeho výrok bude vykonateľný tak z materiálnej ako aj formálnej stránky. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť vydania rozhodnutia s takýmto výrokom. Predmetný výrok o zákaze disponovať nespĺňa náležitosti materiálnej vykonateľnosti, pretože takto široko koncipovaná povinnosť neobsahuje presný opis obsahu a rozsahu zákazu a tým neobmedzene zasahuje do ústavných práv odporcu, ako výlučného vlastníka predmetných nehnuteľností garantovaných čl. 20 ods. 4 Ústavy SR, podľa ktorého nútené obmedzenie vlastníckych práv je možné iba v nevyhnutnej miere a na základe zákona. V dôvodoch odvolania poukázal na to, že takýto právny záver vyslovil o.i. aj Krajský súd v Košiciach v konaní vedenom pod č.k. 14CoE/316/2012-91.
Odporca v odvolaní poukazuje na fakt, že navrhovateľka úmyselne zamlčuje skutočnosť, že pri rokovaní s odporcom jej bolo výslovne „povedané“, že žiadnu pôžičku jej odporca poskytnúť nemôže a jediným spôsobom ako jej môže vyjsť v ústrety, je odkúpenie predmetnej nehnuteľnosti od navrhovateľky s tým, že túto odkúpi priamo spoločnosť bez nutnosti zdĺhavého procesu predaja nehnuteľnosti tretej osobe na základe sprostredkovania, čím dôjde k okamžitému riešeniu problémov navrhovateľky (úhrady jej dlhov z prvej časti poskytnutej kúpnej ceny) a následne bude možné riešiť otázku jej bývania zakúpením inej vhodnej nehnuteľnosti v primeranom čase. Tento čas bol dohodnutý na obdobie 3 mesiacov, čomu zodpovedala aj uzatvorená nájomná zmluva na dobu určitú do XX.X.XXXX. Pre odstránenie akýchkoľvek pochybností o obsahu a forme zmluvy, ktorá mala byť uzavretá, bola vyhotovená „Žiadosť o odkúpenie mojich nehnuteľností“ a to dňa XX.X.XXXX, ktorú navrhovateľka sama osobne podpísala, pričom potvrdila, že má záujem „o odkúpenie“ jej nehnuteľnosti za dohodnutú kúpnu cenu 47.350,- eur. Už z tohto dokladu musí byť evidentné, že navrhovateľka vôbec nebola uvedená do omylu, práve naopak bola si vedomá úkonu, ktorý mal byť uzavretý. Vedomosť o druhu právneho úkonu, ktorý ide uzavrieť (okrem vyššie uvedeného) navrhovateľka potvrdila sama aj vo svojom podaní - návrhu na vydanie predbežného opatrenia, keď uviedla, že „napriek tomu, že má veľmi nízke právne vedomie, kúpnou zmluvou bola zaskočená“, z čoho jednoznačne vyplýva, že si bola vedomá skutočnosti, že ide o zmluvu kúpnu, nie o pôžičku. Súčasne, keďže podpis na kúpnej zmluve bol overený na notárskom úrade, je vylúčené, že by navrhovateľka nemala možnosť oboznámiť sa s obsahom kúpnej zmluvy, resp. túto by nemala k dispozícii, pretože minimálne pri tomto úkone sa mohla navrhovateľka rozhodnúť, že kúpnu zmluvu nepodpíše. Že sa jedná o kúpnu zmluvu je evidentné už z prvej strany zmluvy, resp. nadpisu (vo výrazne väčšej veľkosti písma), ktorý znie: Kúpna zmluva. Vedomosť o skutočnosti, že sa jedná o kúpnu zmluvu potvrdzuje ďalej aj „zápis o odovzdaní a prevzatí nehnuteľnosti“ zo dňa XX.X.XXXX, ktorý navrhovateľka rovnako osobne podpísala. Následne aj z jej „Žiadosti o predĺženie doby vysťahovania“ zo dňa XX.X.XXXX, ktorú osobne podpísala a odovzdala odporcovi je zrejmé, že si bola vedomá, že uzavrela kúpnu zmluvu s odporcom, pretože žiadala o predĺženie doby vysťahovania o 1 mesiac, t.j. do XX.XX.XXXX. V uvedenom období od uzatvorenia kúpnej zmluvy, t.j. XX.X.XXXX V. W. XX.X.XXXX navrhovateľka žiadnym spôsobom voči odporcovi nenamietala, ani nespochybňovala uzavretie kúpnej zmluvy. Až listom zo dňa X.XX.XXXX (tesne pred uplynutí predĺženej lehoty na vysťahovanie) navrhovateľka oznámila odporcovi, že sa z bytu nevysťahuje. Toto rozhodnutie odôvodnila tým, že ... „na základe televízneho šotu v H. O. podala na príslušný súd návrh o vyslovenie neplatnosti kúpnej zmluvy...“. Z tohto konania navrhovateľky a najmä z jej listu zo dňa X.XX.XXXX je podľa odporcu evidentné, že zo strany navrhovateľky až po vzhliadnutí televízneho šotu v H. O. došlo k zmene jej pôvodného rozhodnutia a súčasný návrh na vyslovenie neplatnosti právneho úkonu je vyslovene špekulatívny. Naopak z počtu dokladov, ktoré navrhovateľka v súvislosti s predajom predmetnej nehnuteľnosti podpísala je podľa odporcu jednoznačne preukázané, že je vylúčené, aby bola uvedené do omylu, čo sa týka druhu zmluvy, ktorú uzatvára, resp. obsahu zmluvy. Odporca akcentoval v dôvodoch odvolania aj na to, že súdy vo svojich rozhodnutiach opakovane potvrdzujú skutočnosť, že je na zmluvných stranách, aby si uvedomovali riziká spojené s tým, že sa rozhodnú urobiť určitý právny úkon bez toho, aby sa vopred dostatočne zaujímali o jeho dopady na ich práva a povinnosti a nie je prípustné odvolávať sa na ich „nízke právne vedomie“, pretože spôsobilosť na právne úkony sa u každej fyzickej osoby, t.j. u žalobcov predpokladá ex offo (napr. rozsudok Krajského súdu v Košiciach 9Co/5/2012-173 zo dňa 31.7.2013). Skutočnosť, že navrhovateľka si bola vedomá, že sa nejedná v žiadnom prípade o pôžičku je evidentná aj z faktu, že v žiadnom vo svojich podaní ani v konaní o vyslovenie neplatnosti právneho úkonu navrhovateľka nikdy neuviedla aká suma jej mala byť údajne požičaná, za aké obdobie, s akým úrokom aké mali byť prípadné splátky. Ako dôkaz akcentoval odporca na žiadosť o odkúpenie nehnuteľnosti zo dňa XX.X.XXXX, kúpnu zmluvu zo dňa XX.X.XXXX, zápis o odovzdaní a prevzatí nehnuteľností zo dňa XX.X.XXXX, žiadosť o predĺženie doby vysťahovania zo dňa XX.X.XXXX a oznámenie o nevysťahovaní sa z bytu zo dňa X.XX.XXXX. Navrhovateľka ďalej úmyselne zamlčala fakt, že napriek odpredaju predmetnej nehnuteľnosti a následnému uzatvoreniu nájomnej zmluvy na dobu určitú uhradila navrhovateľka za prvú splátku dohodnutého nájomného (164,- eur, t.j. za 1 mesiac od XX.X.XXXX) a od tohto dátumu už žiadne platby za byt neuhradila a to ani nájomné, ani platby za služby spojené s bývaním. Je to naopak odporca, ktorý od prevodu bytu uhrádzal všetky platby vyplývajúce z jeho vlastníctva a súvisiace s bývaním a to napriek faktu, že predmetný byt nemôže užívať, ani s ním nakladať a to z dôvodu nevysťahovania sa navrhovateľky v zmysle dohodnutých podmienok. Ako sama navrhovateľka uviedla a dokladovala v návrhu na začatie konania, je poberateľkou invalidného a vdovského dôchodku v celkovej výške 453,10 eur a teda nie je v hmotnej núdzi, ani v tiesni a to naviac za situácie, keď žije v domácnosti spolu so svojím synom, ktorý má rovnako pravidelný príjem zo zárobkovej činnosti.
Práve neplatenie úhrad spojených s bývaním bolo dôvodom pre podanie návrhu na vykonanie exekúcie vyprataním nehnuteľnosti (v zmysle spísanej notárskej zápisnice). Nie je teda pravdou, že dôvodnosť podania návrhu je daná „bezprostredne hroziacou ujmou“, t.j. vysťahovaním z bytu, pretože to bola naopak sama odporkyňa, ktorá túto situáciu zavinila svojím nezodpovedným konaním (za dobu 4 mesiacov si neriešila otázku bývania), kedy neriešila svoju bytovú otázku a tiež svojím správaním, kedy bezdôvodne prestala uhrádzať akékoľvek platby súvisiace s užívaním bytu. Naopak bol to sám odporca, ktorý na základe osobnej návštevy Z. navrhovateľky súhlasil aj so spätným odkúpením predmetnej nehnuteľnosti jej Z. (o čo mal záujem) a to formou hypotekárneho úveru. Následne zo strany samotného odporcu boli na základe tejto skutočnosti zasielané potrebné podklady (vrátane Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve) poskytovateľom takýchto úverov resp. ich priamym sprostredkovateľom. Ani táto snaha odporcu z dôvodu nekonania zo strany Z. navrhovateľky resp. navrhovateľky samotnej nebola úspešná a teda zavinenie za vzniknutú situáciu je výlučne na strane navrhovateľky. Ako dôkaz poukázal na emailovú dokumentáciu odporcu zo dňa X.X.XXXX V. XX.X.XXXX. Odporca poukázal aj na opakovane publikované rozhodnutia súdov SR, že pri vydávaní takýchto opatrení treba mať na zreteli, či neužívaním nehnuteľnosti nevzniká vlastníkovi neprimeraná ujma, alebo či tým vec nestráca na ekonomickej hodnote a výroky týchto rozhodnutí výslovne uvádzajú, že účelom predbežných opatrení nie je, aby vlastník nehnuteľnosti nemohol s blokovanou nehnuteľnosťou podnikať a uzatvárať nájomné zmluvy, ďalej rozhodnutia jednoznačne preukazujú záver, že súdy môžu nariadiť predbežné opatrenia len v takom rozsahu, aby to s prihliadnutím na podnikateľskú činnosť odporcu bolo primerané právu, ktorého výkon má byť ohrozený. Keďže odporca je podnikateľom, ktorého hlavným predmetnom podnikania je realitná činnosť, a teda v značnej miere aj prenájom nehnuteľností, je takto široko koncipovaný zákaz „disponovať“ (nariadeným predbežným opatrením) zásahom obmedzujúcim jeho práva podnikať a teda dosahovať príjmy za účelom úhrady nákladov existencii spoločnosti, a to najmä za situácie neplatenia akýchkoľvek úhrad zo strany navrhovateľky (súčasne užívateľky) a to po dlhšiu dobu, teda v celom rozsahu na úkor odporcu. Takéto široké obmedzenie stanovené vydaným predbežným opatrením je hrubým zásahom do základných práv odporcu garantovaných ústavou SR, ako aj Listinou základných práv a slobôd. Ako dôkaz poukázal odporca na uznesenie Krajského súdu v Prešove zo 17.8.2004 sp. zn. 3Co/170/2004 a uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.9.1994 sp. zn. 6Obo/270/1994.
Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal odporca v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.
Podľa § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Ust. § 102 upravuje vydanie predbežného opatrenia po začatí súdneho konania.
V danom prípade súd prvého stupňa až z doplnenia návrhu na vydanie predbežného opatrenia (č.l. 30, 31 spisu) po tom, čo uznesením č.k. 25C/369/2013-23 zo dňa 3.10.2013 uložil navrhovateľke odstrániť vady návrhu na nariadenie predbežného opatrenia) zistil, že navrhovateľka vo veci samej podala aj žalobu o vyslovenie neplatnosti právneho úkonu, o neplatnosť kúpnej zmluvy, ktoré konanie je vedené na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 24C/429/2013, ktorý návrh bol doručený súdu po podaní návrhu na vydanie predbežného opatrenia dňa 7.10.2013.
Predbežné opatrenie je procesným inštitútom, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam do toho času, kým sa definitívne nerozhodne o veci samej. Predpokladom pre ich nariadenie je: 1/ osvedčenie nároku, ktorému sa navrhovaným predbežným opatrením poskytnúť ochrana, 2/ osvedčenie naliehavosti potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo osvedčenie obavy z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia, t.j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, 3/ preukázanie vzťahu navrhovaného predbežného opatrenia predmetu konania vo veci samej. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu skúmať ich splnenie každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti.
Pred nariadením predbežného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť aspoň osvedčený. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti. Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.
Predbežného opatrenia sa môže domáhať ten, kto aspoň osvedčí, že mu patrí nárok, ktorého sa týka súdne konanie o definitívnej ochrane. Z predložených listinných dôkazov musí byť osvedčené, t.j. nanajvýš pravdepodobné, že nárok navrhovateľa je po práve. Pre osvedčenie nároku pri tom postačuje osvedčenie do takej miery, aby bolo zrejmé, že v konaní vo veci nie je nárok očividne vylúčený. Okrem osvedčenia nároku musia byť splnené aj ďalšie dve vyššie uvedené podmienky, t.j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy a preukázanie vzťahu navrhovaného predbežného opatrenia k predmetu konania vo veci samej.
Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu uzavrel, že v danom prípade trvá podmienka osvedčenia nároku navrhovateľky, ktorej sa má navrhovaným predbežným opatrením poskytnúť ochrana a preukázanie vzťahu navrhovaného predbežného opatrenia k predmetu konania vo veci samej o neplatnosť kúpnej zmluvy. Predmetom konania vo veci samej (24C/429/2013) je určovacia žaloba. Navrhované predbežné opatrenie preto plní funkciu úpravy pomerov účastníkov do doby než sa právoplatne rozhodne o platnosti či neplatnosti kúpnej zmluvy. Nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy navrhovateľka preukázala upovedomením o začatí exekúcie Ex 4782/2013 o povinnosti odovzdať odporcovi na základe notárskej zápisnice D. XXX/XXXX (č.l. 50-52).
Zákaz nakladať s nehnuteľnosťou (disponovať s ňou) sa týka všetkých právnych úkonov na ktoré je oprávnený vlastník nehnuteľnosti. Súd prvého stupňa mal svoje rozhodnutie o vydanie predbežného opatrenia odôvodniť aj ust. § 76 ods. 1 písm. e/ O.s.p., keďže nenakladanie s určitými vecami alebo právami zakladá predbežné opatrenie v súlade s ust. § 76 ods. 1 písm. e/ O.s.p., ktoré špecifikoval aj tým, že zakázal žalovanému uskutočniť akýkoľvek prevod vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti. Pojem zakazuje odporcovi s nehnuteľnosťou „disponovať“ a „nakladať“ je síce pojem široký zahŕňajúci aj také práva vlastníka nehnuteľnosti, ako je právo vykonávať bežnú údržbu nehnuteľnosti, opravovať a upravovať nehnuteľnosť, strážiť ju, chrániť ju pred vznikom škody. Samotný pojem zákaz disponovať s nehnuteľnosťou nie je obsahovo totožný s pojmom nehnuteľnosť bežne užívať na spôsob, na ktorý je táto nehnuteľnosť určená, napr. na bývanie, preto odvolacia námietka odporcu, že predmetný výrok nespĺňa náležitosti materiálnej vykonateľnosti neobstojí. Taktiež nie je dôvodné odvolanie, ani pokiaľ odporca namieta, že navrhovateľka neosvedčila, že by bol ohrozený výkon prípadného súdneho rozhodnutia, lebo predmetom konania je určovacia žaloba a navrhované predbežné opatrenie neplní funkciu zabezpečenia prípadného budúceho výkonu rozhodnutia, ale funkciu úpravy pomerov účastníkov do doby, kým sa právoplatne rozhodne o platnosti, či neplatnosti kúpnej zmluvy.
Pokiaľ odporca v odvolaní namietal, že odporca sa nesnaží nehnuteľnosť predať ani inak scudziť, lebo je užívaná navrhovateľkou, ktorá predmetný byt odmieta vypratať, ak teda odporca nemá v úmysle realizovať prevod vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, nemôže mu byť na ujmu uložené predbežné opatrenie, ktorým mu súd zakázal uskutočniť akýkoľvek prevod vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti. Kým v konaní vo veci samej nebude vyriešené vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti v súvislosti s namietanou neplatnosťou kúpnej zmluvy v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 24C/429/2013 nemôže mať odporca ani záujem opravovať a upravovať túto nehnuteľnosť, prípadne chrániť ju pred vznikom škody, keďže je doposiaľ užívaná ako byt na bývanie a obývaná navrhovateľkou, ktorá tvrdí, že jej vlastnícke právo k predmetnému bytu nezaniklo. Ďalšie námietky odporcu týkajúce sa veci samej budú riešené v konaní o neplatnosť kúpnej zmluvy vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 24C/429/2013.
Pokiaľ odporca v odvolaní namieta, že zápis zmeny vlastníckych práv k predmetnej nehnuteľnosti do pôvodného stavu vykonáva príslušná Správa katastra automaticky na základe doručenia rozhodnutia zo strany súdu, odvolací súd poukazuje na znenie ust. § 44a v spojení s § 159a O.s.p..
Podľa 44a O.s.p. účastník konania je oprávnený podať na príslušnej správe katastra nehnuteľnosti návrh na zápis začatia súdneho konania, v ktorom sa uplatňujú vecné práva k nehnuteľnostiam, alebo súdneho konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby.
Toto ustanovenie obsahovo ustanovuje právo účastníka konania podať takýto návrh na príslušnú správu katastra.
Podľa § 159a O.s.p. výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti, o neplatnosti právneho úkonu, ktorým sa nakladalo s nehnuteľnosťou, prípadne o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre účastníkov zmluvy, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k dotknutej nehnuteľnosti a ktorý bol podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola vykonaná poznámka o tomto súdnom konaní.
Predmetné je potrebné objasniť v tej súvislosti, či spomenutý inštitút môže nahradiť predbežné opatrenie pokiaľ ide o uloženie zákazu „nakladať“ s nehnuteľnosťou. Navrhovateľka s návrhom na vydanie predbežného opatrenia zároveň nedala návrh na zápis poznámky o začatí súdneho konania do katastra nehnuteľností podľa § 39 ods. 1 Katastrálneho zákona. Navyše aj zápis poznámky o začatí súdneho konania podľa § 5 ods. 3 Katastrálneho zákona nebráni tomu, kto je v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník, aby vykonal scudzovací úkon, prípadne inak disponoval s nehnuteľnosťou. Ak v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu, ktorým sa nakladalo s nehnuteľnosťou prišlo k zápisu poznámky do katastra nehnuteľností v súlade s ust. § 44a O.s.p., resp. § 39 ods. 1 Katastrálneho zákona a zároveň k scudzovaciemu úkonu, ktorého sa dotýka návrh na vklad do katastra nehnuteľností, bude mať v prípade úspechu v spore tento právny úkon za následok jeho neplatnosť a správa katastra zapíše do katastra nehnuteľností stav, ktorý predchádzal vykonanej právnej zmene.
Pokiaľ odporca v odvolaní namieta, že súd pri nariadení predbežného opatrenia nebral zreteľ na jeho podnikateľskú činnosť odvolací súd poukazuje na to, že za splnenia podmienok podľa § 77 ods. 3 O.s.p. môže odporca uplatňovať voči navrhovateľke náhradu vzniknutej ujmy z dôvodu nariadenia predbežného opatrenia. Odvolací súd preto zo všetkých vyššie uvedených dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č.757/2004 Z. z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.