Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19P-10-2014.pdf
PDF · 94.27 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-19P/10/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie samosudkyňou JUDr. Andreou Gazdagovou v právnej veci navrhovateľky O. H., nar.X.X.XXXX, bytom Z. Y. XXX/XX, H. nad N., zastúpenej JUDr. Alžbetou Pasterákovou, bytom Nám. Osloboditeľov 22, Košice, proti odporcovi S. H., nar.XX.X.XXXX, bytom Z. Y. XXX/XX, H. nad N., v konaní o rozvod manželstva a o úpravu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletej O. H., nar. XX.X.XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice
rozhodol:
Manželstvo navrhovateľky O. H. rodenej Y. a odporcu S. H., uzavreté dňa XX.XX.XXXX v F. kostole v W., zapísané v knihe manželstiev matričného obvodu O. nad N., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX r o z v á d z a .
Maloletá O. H., nar.XX.X.XXXX sa na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, s tým, že obom rodičom právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok ostáva zachované.
- 2 -
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej O. sumou 60,-Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, do rúk matky, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
S t y k otca s maloletou O. sa neupravuje a ponecháva na základe dohody rodičov a vôle maloletej bez obmedzenia.
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Predmetom konania je rozvod manželstva a úprava práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode.
Navrhovateľka návrhom podaným zo dňa 15.1.2014 žiadala, aby súd rozviedol jej manželstvo s odporcom s odôvodnením, že v manželstve pretrváva dlhodobý a hlboký trvalý rozvrat, ktorý spôsobil vzájomné odcudzenie oboch manželov, do takej miery, že navrhovateľka už nemá záujem na obnove
ich spoločného manželského života. Navrhla, aby súd v prípade rozvodu manželstva zveril maloletú O. do jej do výchovy a starostlivosti a zo strany otca určil výživné pre maloletú podľa úvahy súdu.
Odporca sa k podanému návrhu na rozvod manželstva vyjadril písomne, s podaným návrhom na rozvod manželstva vyslovil svoj súhlas. Vyjadril sa písomne aj k vyživovacej povinnosti k maloletej dcére, poukázal na to, že vzhľadom k svojej zlej finančnej situácii je schopný prispievať na výživu maloletej dcéry minimálnym výživným.
Kolízny opatrovník navrhol v prípade rozvodu manželstva rodičov maloletú zveriť do výchovy a starostlivosti matky a zo strany otca určiť primerané výživné a styk otca s maloletou ponechať bez obmedzenia.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením ich sobášneho listu, rodného listu maloletého dieťaťa, ako aj s ďalším obsahom spisového materiálu a zistil tento stav:
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 30.12.1995. Obaja majú maďarskú národnosť, sú štátnymi občanmi SR, u oboch sa jedná o prvé manželstvo. Z manželstva účastníkov pochádza maloletá dcéra O., nar.XX.X.XXXX. Posledné spoločné bydlisko mali účastníci v H. nad N..
- 3 -
Navrhovateľka vo svojom vyjadrení uviedla, že manželstvo s odporcom uzavrela po približne ročnej predmanželskej známosti, z lásky. Problémy v manželstve sú podľa nej dlhodobého charakteru, po tom, ako sa po prvýkrát dozvedela o nevere odporcu, asi pred desiatimi rokmi. Návrh na rozvod však nepodala, nakoľko chcela rodinu udržať. Podľa navrhovateľky problémy sú v rôznych názorov manželov na rodinu a rodinný život, odporca sa rodine a ich spoločnej dcére venoval minimálne. Ďalšie problémy vidí navrhovateľka v nedostatku finančných prostriedkov, podľa jej vyjadrenia odporca nemá dlhodobo záujem nájsť stabilný zdroj príjmu, navrhovateľka finančne zabezpečuje chod v domácnosti v prevažnej miere sama. Aj keď manželia žijú v jednej domácnosti, intímne sa nestýkajú asi po dobu roka, hospodária spolu, avšak zväčša z finančných prostriedkov, ktoré zabezpečuje navrhovateľka. Navrhovateľka nemá záujem na obnove spoločného manželského života, k odporcovi stratila akýkoľvek citový vzťah.
Odporca vo svojom vyjadrení potvrdil dôvody rozporov, ktoré uviedla navrhovateľka, s návrhom na rozvod manželstva v konečnom dôsledku súhlasil, aj keď uviedol, že svoju manželku stále miluje. Odporca potvrdil, že zanedbával svoju rodinu, avšak uviedol, že to bolo v dôsledku udalostí z nedávnej minulosti, nakoľko má psychické problémy vyplývajúce z úmrtia jeho blízkych príbuzných, otca a brata.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19 Zák. o rodine.
V danom prípade súd dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené v dôsledku dlhodobého odcudzenia a ich manželské spolužitie už neplní svoj účel. Keďže navrhovateľka už za žiadnych okolností nemá záujem obnoviť manželské spolužitie, súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania je trvalo a hlboko rozvrátené a preto ho rozviedol.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
- 4 -
Pri zastupovaní maloletého dieťaťa a spravovania jeho majetku na čas po rozvode, pri úprave výkonu rodičovských práv a povinností súd musí rešpektovať ust. § 28, 38 a 39 Zákona o rodine. Podľa týchto ustanovení sú nositeľmi práva zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok obaja rodičia. Zasiahnuť do výkonu rodičovských práv a povinností môže súd rodičovi výlučne z dôvodov, ktoré sú uvedené v ust. § 38, a to buď pozastavením výkonu, obmedzením výkonu alebo úplným pozbavením výkonu rodičovských práv a povinností
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.
Účastníci konania sa v danom prípade dohodli o zverení maloletého dieťaťa na čas po rozvode do výchovy a starostlivosti matky. Dohodli sa aj na neobmedzenom styku otca s maloletým dieťaťom.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
- 5 -
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktorý povinný na seba berie.
Navrhovateľka žije s maloletou O. a odporcom na adrese trvalého bydliska, jedná sa o trojizbový byt, ktorý je vo výlučnom vlastníctve matky navrhovateľky. Navrhovateľka pracuje ako predavačka, má uzavretý trvalý pracovný pomer na dobu neurčitú, z tejto práce má príjem cca mesačne vo výške 360,- Eur v čistom, Poberá rodinné prídavky na maloletú O.. Okrem toho iný príjem nemá. Uhrádza náklady spojené s bývaním, inkaso vo výške 180,-Eur mesačne, 33,-Eur mesačne náklady na úhradu elektriny, štvrťročne 170,-Eur za plyn.
Maloletá O. navštevuje 3.ročník Strednej odbornej školy v F., odbor kaderníčka, ktorý by mala ukončiť v tomto školskom roku, následne by si maloletá chcela doplniť vzdelanie maturitnou skúškou. Do školy z miesta bydliska cestuje autobusom, za cestovanie matka uhrádza 50,-Eur mesačne. Stravuje sa v mesiaci dva týždne v škole, na stravu matka vynakladá maloletej 10,-Eur týždenne. Matka neuviedla zvýšené výdaje u maloletej na zabezpečenie jej zdravotnej starostlivosti, je zdravá. Vo vyjadrení matka uviedla mesačné náklady na maloletú vo výške 100,- až 120,-Eur mesačne.
Otec maloletej O., odporca je dlhodobo nezamestnaný, vedený na úrade práce, ako uchádzač o zamestnanie, bez príjmu. Na pojednávaní uviedol, že nepožiadal o dávku v hmotnej núdzi. Podľa vlastného vyjadrenia si dlhodobo finančne vypomáha brigádnicky, keďže je vyučený maliar, natierač, týmito prácami, event. chodí vypomáhať na stavby. Na domácnosť prispieva sporadicky. Pokiaľ ide o jeho výdaje, uviedol, že všetky zabezpečuje jeho manželka. Odporca nevlastní žiadny nehnuteľný majetok, ani hnuteľný majetok väčšej hodnoty.
Pri určení výživného zo strany otca, ako povinného rodiča vychádzal v danom prípade súd z možností, schopností a majetkových pomerov oboch rodičov i odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, pričom prihliadol aj na to, kto z rodičov a v akej miere sa o maloleté dieťa prevažne osobne stará.
Aj keď otec maloletého dieťaťa nepreukázal v konaní výšku svojho skutočného príjmu, plnenie vyživovacej povinnosti voči maloletej je jeho zákonnou povinnosťou. V ust.§ 75 ods.1 Zákona o rodine je zaradené medzi podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti aj kritérium tzv. potencionality
príjmov, na ktoré je súd povinný prihliadať, v prípade, ak sa deklarovaný príjem povinného javí ako nepravdivý. Ak keď otec maloletej nemá príjem, zabezpečuje si svoje aspoň základné životné potreby, pričom v prípade, ak by využil svoje
- 6 -
pracovné skúsenosti, ktoré má z brigádnických prác, mal by si usporiadať svoje pracovné aktivity tak, aby mal reálnu možnosť plniť si svoju vyživovaciu povinnosť.
Výživné pre otca súd určil z odôvodnených potrieb maloletej, s poukazom na jej vek a zdravotný stav, pričom u matky zohľadnil jej osobnú starostlivosť o maloletú, ktorá svoj podiel na vyživovacej povinnosti plní aj hodnotou práce vynakladanej pri opatere o maloletú a uhrádzaním nákladov na bývanie a každodennú starostlivosť o ňu a výživné určil tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Podľa ust. § 144 O.s.p. súd vyslovil, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania, nakoľko v tomto prípade súd nezistil také okolnosti, ktoré by odôvodňovali náhradu trov konania niektorému z účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice - okolie.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
U p o z o r n e n i e : Podľa § 27 Zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva
prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Podľa odseku 2 manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.