Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17P-331-2013.pdf
PDF · 96.84 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-17P/331/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Štannerovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: U. zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7a, Bratislava, dieťa rodičov, matky: I. T. trvale bytom X., P. X a otca: T. T., trvale bytom X., I. 5, v skutočnosti bytom V., T. XX/XX, na návrh otca o zníženie výživného, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 2.10.2013, tunajšiemu súdu podaným dňa 8.10.2013, sa otec domáhal zníženia svojej vyživovacej povinnosti k maloletej U. T., nar. XX.XX.XXXX, z doterajšej sumy 110,-€ na sumu 50,-€ mesačne od podania návrhu. Dôvodil podstatnou zmenou svojich pomerov, a to tým, že od apríla 2011 žije v spoločnej domácnosti s T. Y. a dňa 7.5.2012 sa im narodil syn T. T., čím mu pribudla vyživovacia povinnosť, tiež jeho príjem sa od posledného určenia výživného znížil a jeho priateľka je na rodičovskej dovolenke. V ich spoločnej domácnosti býva aj dcéra jeho priateľky Q. Y., na ktorú matka dostáva výživné 80,-€, a na výžive ktorej sa podieľa aj on, nakoľko tvoria jednu domácnosť. Okrem výživného na maloletú U. má aj vyživovaciu povinnosť k dcére T. vo výške 100,-€ mesačne, v súvislosti s jej narodením si zobral pôžičku na nákup výbavy pre ňu, ktorú spláca po 50,-€ mesačne. Na pojednávaní dňa 19.3.2014 otec svoj návrh pozmenil tak, že výživné na maloletú žiadal znížiť od najbližšieho mesiaca na sumu 80,-€ mesačne. Poukázal na to, že v súčasnosti prebieha exekúcia v dôsledku toho, že výživné na U. riadne neplnil.
Matka sa k návrhu vyjadrila tak, že ona nechce otcovi robiť zle, chápe jeho situáciu a s jeho návrhom by súhlasila, aj keď navrhovaná suma 80,-€ je veľmi málo a s dcérou má výdaje.
Kolízny opatrovník skonštatoval, že zníženie výživného nie je v záujme maloletej, preto sa k návrhu nepripojil.
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že manželstvo rodičov bolo rozvedené v roku 2004. O doterajšom výživnom na maloletú bolo rozhodnuté rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 16.1.2012, č.k. 17P/311/2011. V tom čase bola matka v evidencii úradu práce v dobe od 18.1.2011 do 23.10.2011 a poberala dávku v nezamestnanosti v priemernej výške 275,-€ mesačne, k jej vyradeniu z evidencie došlo z dôvodu nástupu do práce dňom 24.10.2011 u zamestnávateľa N.. T. T., M + M s dohodnutou mzdou 3,-€ na hodinu a pohyblivou zložkou mzdy vo výške 0,2 % ako prémie za dosiahnutý obrat v maloobchodnom
predaji tovaru a vo výške 0,5 % ako prémie za dosiahnutý obrat v O.. Iné vyživovacie povinnosti matka nemala, nové manželstvo neuzavrela. Otec sa v auguste 2011 vrátil z výkonu trestu odňatia slobody za krádež a v septembri 2011 odišiel pracovať do B., ako vyučený kuchár čašník sa zamestnal v závodnom stravovaní, z mesačného zárobku mu po odpočítaní nákladov za ubytovanie zostávalo 700,- €. Bol rozvedený a mal jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dcére T. T., nar. X.X.XXXX, v sume 100,- € mesačne. Maloletá U. bola vo veku deväť rokov, navštevovala tretí ročník základnej školy a základnú umeleckú školu, odbor husle.
V súčasnosti sa osobný stav matky ani okruh jej vyživovacích povinností nezmenil. V období od 1.3.2012 do 31.8.2013 pracovala vo firme L. C., s.r.o. s priemerným mesačným príjmom 393,51 € netto. V dobe od 1.9.2013 do 5.9.2013 bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, vyradená bola z dôvodu nástupu do zamestnania. Od 23.9.2013 je zamestnaná vo firme X., s.r.o., s priemerným mesačným netto príjmom od nástupu do februára 2014 vo výške 499,54 €. V sledovanom období nemala vyplatené nemocenské dávky a dávky OČR. V živnostenskom ani v obchodnom registri evidovaná nie je. K svojim pomerom vypovedala, že je nemajetná, vlastné bývanie nemá, s maloletou býva v domácnosti svojej matky dôchodkyne, v ktorej žije aj jej sestra s mentálnym postihom poberajúca invalidný dôchodok vo výške 280,-€ mesačne. Svojej matke mesačne matka dáva 200,-€ na úhradu poplatkov spojených s bývaním, stravovanie, hygienické a iné potreby si hradí matka maloletej samostatne. Zdravotný stav jej nezvyšuje trvalo náklady na výživu.
Otec je naďalej rozvedený, stále mu trvá jedna ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletej dcére T. T., nar. X.X.XXXX, určená rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 4.5.2010, č.k. 2P/4/2009, v sume 100,-€ mesačne. Dňa 7.5.2012 mu pribudla vyživovacia povinnosť k synovi T. T., pochádzajúcemu z jeho terajšieho partnerského vzťahu s T. Y., ktorá je od 5/2012 poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 194,70 € mesačne, v roku 2013 vo výške 199,60 € mesačne a od januára 2014 vo výške 203,20 € mesačne. Podľa obsahu dohody zo dňa 31.12.2013 o zmene pracovnej zmluvy s X., s.r.o. uzavretej dňa 24.3.2013 prislúcha zamestnancovi - partnerke otca, mzda vo výške 212,-€ brutto mesačne. V spoločnej domácnosti s nimi žije aj jej dcéra Q. Y. L., nar. X.X.XXXX. V živnostenskom ani v obchodnom registri otec evidovaný nie je. Od 29.1.2013 je zamestnaný vo firme V. bane L., a.s., kde jeho čistý mesačný príjem v roku 2013 predstavoval v priemere 590,32 €. Sociálnou poisťovňou mal v období september 2013 až december 2013 vyplatené nemocenské a ošetrovné v celkovej výške 369,50 €. K svojej osobe vypovedal, že absolvoval strednú školu bez maturity, je vyučený kuchár čašník, pracoval tiež ako barman. Od septembra 2011 do júla 2012 žil v B., kde pracoval ako kuchár v detskej škôlke s netto mzdou 1.200,-€ mesačne, býval v prenajatom nezariadenom 3- izbovom byte, za užívanie ktorého platil 800,-€ mesačne vrátane energii. Spolu s ním do B. odišla aj jeho terajšia partnerka, ktorá sa po dvoch týždňoch vrátila na Slovensko z dôvodu gravidity. Od návratu z B. otec býva spoločne s partnerkou v V., najskôr bývali u jej otca, neskôr v prenajatom čiastočne zariadenom 3-izbovom byte na C. ulici, kde budú bývať do apríla t.r., následne sa presťahujú do ďalšieho prenájmu opäť do čiastočne zariadeného 3- izbového bytu na T. ulici. Úhrada za užívanie oboch bytov je rovnaká, a to 300,-€ mesačne aj s energiami. U súčasného zamestnávateľa sa otec zamestnal po návrate z B., pracuje v 9,5 hodinových smenách 3 krát v noci, 3 krát poobede a 3 krát v rannej smene a následnými dvomi dňami voľna. Jeho partnerka čerpá rodičovskú dovolenku s ich spoločným dieťaťom a na svoje dieťa maloletú Q. Y. má súdom určené výživné vo výške 80,-€ mesačne. Otec zatiaľ nepožiadal, o zníženie svojej vyživovacej povinnosti voči maloletej dcére T. T., ako dôvod uviedol, že najprv chce doriešiť výživné na maloletú U. a následne mieni podať návrh aj ohľadne výživného na T.. Trvalý pobyt má hlásený u svojich rodičov, nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti ani cenného hnuteľného majetku, zdravotný stav má dobrý.
Maloletá U. je vo veku jedenásť a štvrť roka, navštevuje piaty ročník základnej školy, kde platí každý školský rok 30,-€ ZRPŠ. Stravovanie v školskej jedálni stojí pre maloletú 19,- € mesačne. U. sa do školy dopravuje MHD, kupuje si cestovné lístky, čo je mesačný výdaj 10,-€. Tiež navštevuje ľudovú školu umenia, hru na husle, kde matka platí polročne 55,-€ za samotnú výuku a 25,-€ ZRPŠ. Je liečená čeľustným ortopédom, nosí zubný strojček, za ktorý jej matka pred dvomi rokmi zaplatila 200,-€, každomesačne chodí na kontrolu, kde platí 10,-€. Pre skoliózu chrbtice by mala ísť na špeciálny tábor, 5-dňový pobyt stojí 125,-€, je to špeciálny tábor vedený lekármi, kde učia deti s rovnakými zdravotnými problémami cvičiť, žiť s korzetom a pod.
Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
V zmysle ods. 3 cit. § pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Od určenia doterajšieho výživného na maloletú U. uplynula doba dvoch rokov. Vtedy bola žiačkou tretieho ročníka, aktuálne je v ročníku piatom čo znamená, že prešla už na druhý stupeň povinnej školskej dochádzky. Fyzicky i psychicky je o niečo vyspelejšia, pribudli jej zdravotné problémy (skolióza), pretrváva liečenie u čeľustného ortopéda, naďalej navštevuje ľudovú školu umenia. Uplynutím doby od ostatného určenia výživného s prihliadnutím na všeobecné zvýšenie životných nákladov možno skonštatovať, že pomery na strane maloletej si vyžadujú plnenie výživného zo strany otca minimálne v doterajšej výške.
Matka bola v medziobdobí v evidencii úradu práce s vyplácanou podporou, tiež zmenila zamestnávateľa s prospechom vyššieho zárobku. Jej súčasné príjmové pomery sú oproti minulému obdobiu, kedy mala zárobok 3,-€ na hodinu s pohyblivou zložkou mzdy vo výške 0,2 % ako prémie za dosiahnutý obrat v maloobchodnom predaji tovaru a vo výške 0,5 % ako prémie za dosiahnutý obrat v O., znateľne priaznivejšie. Osobné pomery sa u matky nezmenili, ďalšie vyživovacie povinnosti jej nepribudli, bytové a majetkové pomery má totožné ako v predošlom období.
Na strane otca nastala zmena pomerov v tom smere, že ukončil pobyt v zahraničí, a tým aj pracovnú aktivitu mimo Slovenskej republiky a zamestnal sa v mieste súčasného pobytu mimo svoju vyštudovanú odbornosť. Žije v partnerskom vzťahu s matkou svojho tretieho dieťaťa, pribudla mu teda jedna nová vyživovacia povinnosť. Čo sa týka jeho terajších príjmových pomerov, tak pokiaľ mal v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom mesačný príjem 1.200,-€ a za užívanie prenajatého bytu platil 800,-€ mesačne, zostávalo mu na ostatné osobné potreby len 400,-€ mesačne a nie až 700,-€ mesačne ako tvrdila jeho vtedajšia splnomocnená zástupkyňa v konaní - jeho matka, nakoľko otec sa zo zahraničia na pojednávanie nedostavil. Súd však musel pri vtedajšom rozhodovaní o výživnom vychádzať zo skutočností vypovedaných otcovou zástupkyňou. Otec žije v súčasnosti v spoločnej domácnosti s partnerkou a jej maloletým dieťaťom.
Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ods. 2 veta prvá cit. § obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Podľa ods. 4 veta prvá cit. § pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Matka poskytuje maloletej osobnú opateru, na ktorú je potrebné prihliadať ako na určitú kompenzáciu jej finančnej povinnosti k nej. Otec s maloletou neudržiava žiaden kontakt a ako sám priznal, U. ani nepozná.
Podľa ods. 5 cit. § výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Takýmito výdavkami rodiča sú napr. dobrovoľné finančné záväzky voči právnickým či fyzickým osobám (pôžičky, úvery, leasingy), ako aj exekúcie v dôsledku neplnenia si týchto finančných záväzkov, alebo súdom určených povinností.
Proti otcovi je vedená exekúcia v dôsledku neplnenia si vyživovacej povinnosti k maloletej v predchádzajúcom období. Túto okolnosť si spôsobil vlastným zavinením zanedbaním zákonnej povinnosti, preto ju v žiadnom prípade nie je možné považovať za dôvod zníženia výživného. Rovnako nie je možné prihliadať na to, že otec sa dobrovoľne zaťažil pôžičkou v súvislosti s narodením mladšej dcéry T. na nákup výbavy pre ňu, ktorú spláca po 50,-€ mesačne.
Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Odôvodnené potreby oprávneného (dieťaťa) zahŕňajú jednak potreby základné: stravovanie, ošatenie, hygiena, školské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky spojené s príležitostnou liečbou a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, dovolenky atď., to všetko v závislosti od veku.
Schopnosti a možnosti povinného (rodiča) sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi, ale tiež všetkými ďalšími príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom, počtom vyživovacích povinností a pod.
Vo všeobecnosti akékoľvek zníženie výživného na maloleté dieťa nie je v jeho záujme, keďže tým zákonite dochádza k poklesu jeho životnej úrovne. Pokiaľ však na strane povinného rodiča nastanú podmienky odôvodňujúce zníženie jeho vyživovacej povinnosti, súd musí v dôsledku podstatnej zmeny pomerov rozhodnúť o novej výške výživného.
Od určenia doterajšieho výživného sa pomery na strane otca zmenili pribudnutím jednej novej vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu pochádzajúcemu z jeho terajšieho partnerského vzťahu. S matkou dieťaťa však manželstvo neuzavrel, takže nie je možné zohľadňovať jeho vyživovaciu povinnosť k nej, akú by mal voči nej ako k manželke. Zmenil sa charakter príjmu otca, keď predtým pracoval v zahraničí vo svojom odbore ako kuchár a v súčasnosti pracuje mimo svoju profesiu v baníckej profesii. Jeho postavenie na trhu práce je nesporne ovplyvnené aj tým, že bol v minulosti vo výkone trestu odňatia slobody a bol tiež podmienečne odsúdený pre neplnenie si vyživovacej povinnosti k maloletej U.. Nedošlo však u neho k žiadnej dlhodobej alebo trvalej zmene jeho zdravotného stavu, v dôsledku ktorej by nemohol vykonávať žiadnu zárobkovú činnosť a nedošlo ani k úbytku jeho zručností a schopností vykonávať závislú činnosť následkom veku.
Absolútne neprijateľné je zdôvodnenie návrhu otca o zníženie jeho vyživovacej povinnosti k maloletej U. tým, že prebieha voči nemu exekúcia pre neplnenie si vyživovacej povinnosti k nej, ani to, že sa podieľa na výžive maloletej dcéry jeho partnerky, ku ktorej žiadnu vyživovaciu povinnosť nemá aj keď žijú v spoločnej domácnosti.
Povinnosťou každého rodiča je nielen na výživu svojho nezaopatreného maloletého dieťaťa prispievať, ale ho riadne aj uživiť, a to aj na úkor svojich vlastných potrieb.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v danom prípade vyživovaciu povinnosť otca nie je možné znížiť. Otcove argumenty v prospech jeho návrhu neobstoja, keďže jeho povinnosťou je podieľať sa na výžive maloletej U. aspoň v doterajšej výške výživného. Matka maloletej je nemajetná, prispieva finančne na domácnosť vedenú spoločne s jej matkou a zdravotne postihnutou sestrou, invalidnou dôchodkyňou. Maloletá má zvýšené výdaje spojené so zdravotným stavom, a to za pravidelné
kontroly u čeľustného ortopéda, pričom jej ďalšie zdravotné problémy s chrbticou by si vyžadovali mimoriadne výdaje za liečenie. Matka nemôže očakávať finančnú podporu od svojho najbližšieho príbuzenstva a sama zo svojho príjmu nedokáže ani čiastočne supľovať vyživovaciu povinnosť otca v prípade zníženia výživného na ním navrhovanú sumu 80,-€ mesačne, ktorá je vo vzťahu k veku maloletej a z neho odvodeným potrebám neprimerane nízka a predstavovala by v priemere len 2,67 € na jeden deň v mesiaci. Doterajšie výživné v sume 110,-€ mesačne nie je v žiadnom prípade nadštandardné, dokonca vo vzťahu k veku dieťaťa je skôr na nižšej hranici.
Súd návrh otca o zníženie výživného ako nedôvodný zamietol majúc za preukázané, že v jeho možnostiach a schopnostiach je zúčastňovať sa na výžive maloletej doterajším výživným. Nie je možné neprihliadať ani na to, že platenie súdom určeného výživného je zo strany otca jedinou aktivitou vo vzťahu k maloletej, ktorú príležitostne neobdarúva (Vianoce, narodeniny, meniny) a netrávi s ňou ani občasne voľný čas.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho do- ručenia, písomne, trojmo, na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom podpísaného súdu, so všeobecnými náležitosťami podľa § 42 ods. 3 O.s.p. a náležitosťami podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v ako rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, a to len z dôvodov podľa § 205 ods. 2 O.s.p. (vady konania podľa § 221 ods. 1, iná vada konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, neúplné zistenie skutkového stavu veci pre nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, nesprávne skutkové zistenia, existencia ďalších skutočností alebo iných dôkazov doteraz neuplatnených - § 205a, nesprávne právne posúdenie veci.)