Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_30P-79-2013.pdf
PDF · 114.71 KB
Case nature
Area
Subarea
30P/79/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Renátou Sýkorovou v právnej veci navrhovateľky: W. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H., L. XXXX/X proti odporcovi: Q. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H., M. XXXX/XX, zastúpeného splnomocneným zástupcom W. S., o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému: Q. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom ÚPSVaR Žilina, na čas po rozvode, takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov W. B., rodenej O., narodená XX.XX.XXXX a Q. B., narodený XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v Žiline, zapísané v knihe manželstiev B. úradu H., zväzok XX, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XXX, r o z v á d z a.
Súd z v e r u j e maloletého Q. na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Odporca je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého Q. výživným vo výške XXX,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.
Rodičia sa dohodli na úprave styku odporcu s maloletým Q. tak, že odporca je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým každý párny týždeň, v piatok od 15:00 hod. do 18:00 hod., v sobotu od 9:00 hod. do 18:00 hod., v nedeľu od 9:00 hod. do 18:00 hod. Odporca maloletého prevezme od matky v mieste bydliska matky a po skončení stretnutia odovzdá matke v mieste bydliska matky.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
Súd n e u k l a d á odporcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za konanie o rozvod manželstva
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa svojím návrhom podaným na OS v Žiline dňa 11.03.2013 domáhala, aby súd rozviedol manželstvo účastníkov a upravil práva a povinnosti k mal. Q., ktorý pochádza z manželstva, na čas po rozvode. Svoj návrh odôvodnila tým, že po narodení maloletého, odporca zmenil k nej prístup. Začal na ňu reagovať podráždene, začalo dochádzať k roztržkám ohľadom rodiny navrhovateľky. Celá starostlivosť o domácnosť a rodinu bola na navrhovateľke a odporca sa o rodinu nezaujímal. Od decembra 2012 spoločne nehospodária, odporca sa odsťahoval. K nezhodám dochádzalo najmä preto, keďže odporca požíval alkoholické nápoje.
Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu navrhovateľky uviedol, že s navrhovateľkou žili oddelene viackrát. Ona u svojich rodičov, on u mamy. Tento stav trval vždy približne 1 - 2 týždne, potom sa udobrili a vrátili sa k bývaniu v spoločnej domácnosti. Nemyslí si, že by sa k navrhovateľke po narodení syna začal správať inak, že by reagoval podráždene. Čo sa týka starostlivosti o domácnosť, uviedol, že je jediný živiteľ rodiny. Jeho pracovná doba nie je stanovená na určitú dobu, keďže je samostatne zárobkovo činnou osobou a v práci býval podľa potreby, od 8 hodín denne až po 16 hodín denne. Vzhľadom k tomu, že je momentálne menej pracovných príležitostí, chcel využiť každú možnosť na zvýšenie príjmov a podľa možností v práci nadrábal nadčasy. Navrhovateľka je doma na rodičovskej dovolenke a preto je prirodzené, že sa starala o chod domácnosti. Navrhovateľku si váži ako matku svojho syna, ale vzhľadom na to, ako sa k nemu posledných niekoľko mesiacov správala, jeho city voči nej ochladli a nevidí nádej na záchranu manželstva, ktoré je podľa neho hlboko narušené a trvalo rozvrátené.
Súd nariadil vo veci pojednávanie.
Z výsluchu navrhovateľky na pojednávaní súd zistil, že navrhuje, aby súd vyhovel jej návrhu, rozviedol manželstvo účastníkov, nemieni už obnoviť manželské spolužitie s odporcom, s ktorým v spoločnej domácnosti nežijú približne 1 rok a počas tejto doby manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií. Odporca si myslel, že je jeho majetok, že jej môže rozkazovať. Neveril jej, ale svojej matke, s ktorou boli neustále konflikty, keďže bývali spolu v domácnosti. Naposledy bývali v byte u otca navrhovateľky, čo sa odporcovi nepáčilo, keďže nebýval vo svojom. Odporca sa nezaujímal o domácnosť, požíval alkoholické nápoje. Navrhovateľka býva v byte so synom a s bratom, ktorý pracuje ako živnostník. Náklady s bývaním sú XXX,- eur, ktoré uhrádzali s bratom spoločne. Pokiaľ nebude mať príjem, tieto náklady zaplatí brat. V súčasnej dobe navrhovateľka nemá žiaden príjem. Nie je vlastníčkou žiadnych nehnuteľností, ani hnuteľných vecí väčšej hodnoty. Má bežné výdavky so stravou, ošatením. Maloletý má výdavky s návštevou MŠ, kde je poplatok XX,- eur a strava na jeden deň X,XX eur. B. má výdavky so stravou, ošatením. Uviedla, že odporca prispel maloletému, keď začal navštevovať škôlku. V marci prispel na výživu XXX,- eur. Výživné platil nepravidelne. Niekedy XXX,- eur, niekedy XX,- eur, niekedy XXX,- eur.
Z výsluchu odporcu na pojednávaní súd zistil, že súhlasí s návrhom na rozvod manželstva. Navrhovateľka mu uvádzala, že má nejaké rozpory s jeho mamou, keď bývali u nej v domácnosti. Nevedel, o aké rozpory sa jedná. Navrhovateľka sa zbalila a odišla z domácnosti bývať k otcovi a on išiel za navrhovateľkou tiež bývať do bytu k jej otcovi. Nemal súkromie, hneval sa na to, že k nim chodievali stále návštevy za navrhovateľkou. Nikdy neboli sami. Myslí si, že každý z nich má zásluhu na tom, že došlo k rozpadu manželstva. Uviedol, že súhlasí so zverením maloletého do starostlivosti navrhovateľky a navrhol určiť výživné XXX,- eur mesačne. Býva v 3-izbovom byte, ktorý je vo vlastníctve mamy, spoločne s mamou, ktorá je živnostníčkou. Prispieva do domácnosti na bývanie, stravu XXX,- eur mesačne. Za byt sa platí XXX,- eur, energie XX,- eur. Ďalej má bežné výdavky, strava, ošatenie. Je samostatne zárobkovo činnou osobou, podniká v predmete podnikania strojárstvo. Práce vykonáva v mieste trvalého bydliska. Výdavky, súvisiace s podnikaním, má s platbou odvodov do zdravotnej, sociálnej poisťovne, v súvislosti so zakupovaním pracovného ošatenia. Navrhovateľke platil XXX,- eur, XXX,- eur bolo poukazovaných na výživu maloletého a XX,- eur výživné navrhovateľke. Toto výživné platí každý mesiac. Má pôžičku z Providentu vo výške XXX,- eur, ktorú bral vo štvrtok, pred pojednávaním, ktoré sa konalo 03.02.2014, mesačná splátka je XX,- eur týždenne. Bolo potrebné zaplatiť nájom za byt, keďže došlo k omeškaniu jednej splátky vo výške XXX,- eur. Nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností, ani hnuteľných vecí väčšej hodnoty. Mal nedoplatok v sociálnej poisťovni od začiatku podnikania vo výške 2 XXX,XX eur. Mal dohodu s navrhovateľkou, že jej bude dávať finančné prostriedky a ona bude platiť odvody. Navrhovateľka tak nerobila a vznikol dlh, ktorý musí v súčasnej dobe splatiť. Navrhovateľka uviedla, že bola takáto dohoda, avšak odporca jej nedal vždy finančné prostriedky v takej výške, aby mohla zaplatiť odvody. Odporca hrával na automatoch a niekedy minul aj celú výplatu. Jeho matke museli vyplácať každý mesiac sumu XXX - XXX,- eur na bývanie a stravu.
Z výsluchu kolízneho opatrovníka na pojednávaní súd zistil, že súhlasí so zverením maloletého do starostlivosti navrhovateľky. Navrhol určiť výživné vo výške XXX,- eur mesačne, keďže matka je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie a plní si vyživovaciu povinnosť aj formou uspokojovania bytových potrieb maloletého.
Zo správy ÚPSVaR Žilina zo dňa 22.03.2013 súd zistil, že matka poberá prídavok na dieťa, rodičovský príspevok.
Zo správy Daňového úradu Žilina zo dňa 26.03.2013 súd zistil, že odporca podával daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2012, pričom príjmy zo živnosti predstavovali X XXX,- eur a výdavky X XXX,XX eur.
Z predložených faktúr odporcom za rok 2013 súd zistil, že priemerný mesačný zárobok odporcu za rok 2013 predstavoval XXX,- eur.
Z oznámenia ÚPSVaR Žilina zo dňa 12.02.2014 súd zistil, že navrhovateľka bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie od 04.02.2014.
Z rozhodnutia MŠ, Limbová XX, Žilina, súd zistil, že mal. Q. bol prijatý od 04.02.2014 do Materskej školy.
Zo sobášneho listu súd zistil, že navrhovateľka a odporca uzavreli manželstvo dňa 13.11.2010 v Žiline, ktoré je zapísané v knihe manželstiev B. úradu H., zv. XX, roč. XXXX, str. XXX, por. č. XXX.
Z rodného listu súd zistil, že navrhovateľke a odporcovi na dňa 31.12.2010 narodilo mal. dieťa Q. B. a jeho narodenie je zapísané v knihe narodení Matričného úradu Žilina, zv. XXX, roč. XXXX, str. XXX, por. č. XXXX.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Podľa odseku 3 citovaného zákonného ustanovenia, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 113 ods. 1 O.s.p., s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s mal. dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s mal. dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s mal. dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s mal. dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, výsluchom navrhovateľky, odporcu mal súd preukázané, že vzťahy medzi účastníkmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené. Manželstvo už nemôže plniť svoj účel a obaja sa aj vyjadrili, že nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Navrhovateľka aj odporca súhlasili s rozvodom manželstva. Navrhovateľka poukazovala na to, že odporca sa nezaujímal o rodinu, požíval alkoholické nápoje. Celá starostlivosť o domácnosť a rodinu bola iba na nej. Vzhľadom k tomu začali medzi nimi vznikať nezhody a hádky. Odporca uvádzal, že podľa jeho názoru, každý z nich má zásluhu na tom, že došlo k rozpadu manželstva. Uvádzal, že sa hneval na to, že chodievali ku nim často návštevy a nikdy neboli spolu sami s navrhovateľkou, keďže do bytu stále niekto chodil. Súd mal preukázané, že manželia nežijú v spoločnej domácnosti približne jeden rok, kedy odišiel zo spoločnej domácnosti odporca. Vzhľadom na všetky skutočnosti súd dospel k záveru, že manželstvo neplní ani jednu zo svojich funkcií a keďže nie je predpoklad obnovenia spolužitia medzi účastníkmi, boli splnené podmienky podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine na to, aby súd návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol.
S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k mal. dieťaťu pochádzajúcemu z ich manželstva na čas po rozvode. Z manželstva účastníkov pochádza jedno mal. dieťa, mal. Q., nar. XX.XX.XXXX.
Keďže podľa vyjadrenia kolízneho opatrovníka neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti o maloletého, odporca súhlasil so zverením maloletého do starostlivosti navrhovateľky, súd mal. Q. na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Pri svojom rozhodovaní o výške výživného súd porovnal možnosti, schopnosti a majetkové pomery u oboch rodičov, prihliadol k odôvodneným potrebám mal. Q..
Súd zistil, že navrhovateľka s maloletým býva v byte spolu s bratom. V súčasnej dobe je nezamestnaná a evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie. Do konca roku 2013 poberala rodičovský príspevok. Výdavky má v súvislosti so stravou, ošatením, teda bežné výdavky. Keďže v súčasnej dobe nemá finančné prostriedky, neprispieva na bývanie a tieto poplatky platí jej brat.
Odporca býva v byte spoločne so svojou matkou, ktorá je živnostníčkou. Odporca je samostatne zárobkovo činnou osobou. Predložil v zmysle ustanovenia § 63 ods. 1 Zákona o rodine podklady na zhodnotenie svojich príjmov. Uviedol, že prispieva na bývanie a na stravu XXX,- eur mesačne. Poplatky súvisiace s bytom, v ktorom býva sú XXX,- eur mesačne. Výdavky s podnikám má v súvislosti s cestovným, platbou odvodov do zdravotnej a sociálnej poisťovne, zakúpenie pracovného ošatenia.
Mal. Q. začal od 04.02.2014 navštevovať MŠ. Má bežné výdavky so stravou, ošatením. Za škôlku platí poplatok XX,- eur a strava predstavuje X,XX eur za deň.
Treba uviesť, že do spisu bola doložená dohoda rodičov zo dňa 12.07.2013, v ktorej sa rodičia dohodli, že odporca bude prispievať na výživu maloletého výživným vo výške XXX,- eur mesačne. Na pojednávaní však odporca uviedol, že nemôže platiť výživné na maloletého v takejto výške a navrhol určiť výživné vo výške XXX,- eur mesačne, pričom na druhej strane uviedol, že platí výživné vo výške XXX,- eur a prispieva aj na výživu navrhovateľky XX,- eur mesačne. Z predložených faktúr odporcom za rok 2013 súd zistil, že priemerný mesačný zárobok odporcu za rok 2013 predstavoval XXX,- eur.
Súd svojou úvahou určil výživné vo výške XXX,- eur mesačne a podľa názoru súdu, takto určená výška výživného zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého vzhľadom k možnostiam a schopnostiam odporcu. Súd vychádzal z preukázaného príjmu odporcu, prihliadol na nevyhnutné výdavky, ktoré má v súvislosti s podnikaním a tiež na jeho osobné výdavky, ktoré uvádzal v súvislosti s bývaním, bežné výdavky so stravou, ošatením. Súd poukazuje aj na to, že otec v priebehu konania súhlasil s výškou výživného, uzavrel s navrhovateľkou dohodu dňa 12.07.2013 a nepreukázal, že by od toho obdobia nastala nejaká zmena pomerov na jeho strane, aj z toho dôvodu má súd za to, že je v schopnostiach a možnostiach odporcu prispievať na výživu určeným výživným. Otec, okrem maloletého, nemá inú vyživovaciu povinnosť.
Navrhovateľka je v súčasnej dobe nezamestnaná, je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie. V súčasnej dobe nemá žiadny príjem. Svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému si plní aj formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových potrieb maloletého. Maloletému je vyplácaný rodinný prídavok, z ktorého matka uhrádza časť odôvodnených potrieb maloletého.
Súd poznamenáva, že rodič je povinný plne rešpektovať svoju vyživovaciu povinnosť, svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené. Rovnako je povinný využívať všetky svoje schopnosti a možnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu na to, aby si mohol vyživovaciu povinnosť k dieťaťu plniť v čo najväčšom rozsahu. Je povinnosťou obidvoch rodičov venovať všetky sily k čo najoptimálnejšiemu zaisteniu výživy a ďalších potrieb svojho dieťaťa podľa svojich faktických schopností a možností v súlade s ustanovením § 62 Zákona o rodine. Každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Súd má povinnosť pri úprave práv a povinností k mal. dieťaťu rozhodnúť o úprave styku dieťaťa s rodičom, ktorému nebolo zverené do starostlivosti. Rodičia sa dohodli na úprave styku odporcu s maloletým a podľa názoru súdu, táto dohoda je v záujme maloletého, preto do tejto dohody rodičov nezasahoval a táto sa stala súčasťou rozhodnutia o rozvode, v zmysle ustanovenia § 25 ods. 1 Zákona o rodine.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 144 O. s. p. podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania v konaní o rozvod manželstva a nezistil také pomery účastníkov alebo okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali ich priznanie niektorému z účastníkov.
Navrhovateľka bola v konaní uznesením tunajšieho súdu v súlade s ustanovením § 138 ods. 1 O. s. p. oslobodená od súdneho poplatku. Súd v súlade s ustanovením § 2 ods. 2 Zákona č. 71/1992 Zb. neuložil odporcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok z podaného návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline (zásadne podľa § 202 ods. 1 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).
Rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného v prospech maloletých detí sú predbežne vykonateľné.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.